Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-50-2019.pdf
PDF · 91.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-1P/50/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom PhDr. JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa I. T., narodený XX. M. XXXX, bytom ako matka, trvalý pobyt však hlásený bytom ako otec, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, syna H. T., narodenej XX. V. XXXX, bytom A., Za C. XXX/X a I. C., narodeného XX. V. XXXX, bytom C., T. XXX/XX, o návrhu matky na zmenu výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 2P/8/2011-77 zo dňa 10.01.2012 vo výroku I. o výživnom na maloletého I. T. tak, že otec je povinný s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku prispievať na výživu maloletého I., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 60 (šesťdesiat) Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky maloletého, a to vždy do 15-teho dňa každého kalendárneho mesiaca dopredu.
II. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého I. návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17. júna 2019 žiadala, aby súd upravil vyživovaciu povinnosť otca maloletého a výživné zvýšil na sumu 100 Eur počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Naposledy bola výška výživného určená v roku 2011 a odvtedy sa pomery na strane maloletého výrazne zmenili. Maloletý navštevuje základnú školu s čím má matka zvýšené výdavky a výživné doteraz platené otcom nestačí na pokrytie nákladov spojených so školskou dochádzkou. Otec maloletého nemá viac vyživovacích povinností a maloletý má k nemu dobrý vzťah.
2. Otec maloletého sa k návrhu napriek výzve písomne nevyjadril.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol vyhovieť návrhu matky, nakoľko zvýšenie výživného je v záujme maloletého.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30. septembra 2019, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Matka maloletého na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu; žiadala výživné zvýšiť na sumu 100 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku. Matka má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému V., kde poberá náhradné výživné v minimálnej zákonnej výške. Je zamestnaná ako asistent s netto mesačným príjmom 440 Eur. S obomi maloletými býva v rodinnom dome, pričom poplatky spojené s
bývaním hradí starý otec maloletých. Matka mu prispieva mesačne sumou 40 Eur. Maloletý I. navštevuje štvrtý ročník základnej školy. Matka hradí poplatok ZRPŠ 10 Eur ročne, cestovné do školy je 10 Eur mesačne, náklady na školské pomôcky 60 Eur ročne. Maloletý má stravu v škole zadarmo. Maloletý navštevuje hudobný krúžok kde sú ročné poplatky vo výške 30 Eur. Náklady na stravu maloletého matka vyčíslila na sumu 50 Eur mesačne a na hygienu a ošatenie matka dáva sumu 30 až 50 Eur mesačne. Maloletému hradí mesačný paušál na mobil vo výške 15 Eur. Iné výdavky s maloletým nemá.
6. Otec maloletého na pojednávaní s návrhom matky nesúhlasil, navrhol výživné ponechať v pôvodnej výške. Otec má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému P., ale keďže sa rieši otázka otcovstva, tak zatiaľ neplatí žiadne výživné. Otec je zamestnaný ako údržbár s netto mesačným príjmom 420 Eur. Iný zdroj príjmu nemá, má nedokončenú strednú školu. Otec býva v rodičovskom dome sám, pričom poplatky spojené s bývaním hradí jeho brat, ktorému otec prispieva mesačne čiastkou vo výške 35 Eur. Náklady na stravu vyčíslil na sumu 100 Eur a na oblečenie a hygienu vynakladá mesačne sumu 80 Eur. Cestovné do práce je mesačne 150 Eur, denne najazdí 90 km, pretože v mieste jeho bydliska nebola šanca sa zamestnať. Zamestnávateľ mu exekučnými zrážkami zo mzdy strháva čiastku od 170 do 270 Eur mesačne, titulom nesplatených pôžičiek. Otec si prácou nadčas mesačne zarobí asi 130 Eur. Iné výdavky otec nemá.
7. Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 2P/8/2011-77 zo dňa 10. januára 2012, právoplatným dňom 7. februára 2012, súd otcovi stanovil výživné na sumu 26 Eur mesačne s účinnosťou od 1. decembra 2010 a rozhodol o zameškanom výživnom.
8. Matka maloletého je zamestnaná ako asistent s čistým mesačným príjmom 440 Eur.
9. Otec maloletého je zamestnaný s čistým mesačným príjmom 420 Eur, prácou nadčas si zarobí 130 Eur mesačne, má nedokončenú strednú školu.
10. Podľa § 26 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
11. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
12. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
16. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
20. Podľa § 217 ods. 2 CSP ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
21. Podľa § 231 CSP rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
22. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
23. Podľa 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
24. Matka maloletého svojim návrhom vo veci samej uplatnila nárok na zvýšenie výživného na maloletého. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o vyživovacej povinnosti a výške výživného opakovane rozhodnúť je zmena pomerov, ktorá môže nastať u povinnej osoby, ktorou je v danom prípade otec maloletého, prípadne na strane osoby oprávnenej, ktorou je maloleté dieťa. Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa v pomeroch účastníkov prejaví závažnejším spôsobom v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy výživného. Zmena pomerov môže vyvolať potrebu zvýšiť výživné, pokiaľ sa zvýšia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, resp. dôjde k pozitívnej zmene na strane schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Na strane povinnej osoby môže dôjsť aj k takej negatívnej zmene pomerov, na základe ktorej by doposiaľ určená výška výživného bola neprimeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom na strane povinnej osoby a platenie doposiaľ určeného výživného by nebolo objektívne možné, resp. na strane povinnej osoby (v danom prípade otca) by prinášalo neprimerané majetkové riziká.
25. Súd v danej konkrétnej veci nesporne konštatuje zmenu pomerov, ktorá nastala na strane maloletého tým, že je od posledného rozhodovania súdu o sedem a pol roka starší a stal sa žiakom základnej školy. Zo zmeny pomerov vyplývajú vyššie náklady, ktoré matka maloletého mesačne má, a ktoré súvisia predovšetkým so zabezpečovaním starostlivosti o maloletého, so zabezpečovaním jeho výživy, jeho zdravotných lekárom predpísaných potrieb a tiež so zabezpečovaním školských a mimoškolských aktivít. Uvedená zmena pomerov sama o sebe odôvodňuje zvýšenie výživného, výživné v doposiaľ určenej výške nepostačuje.
26. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bola výška výživného upravená rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 2P/8/2011-77 zo dňa 10. januára 2012, právoplatným dňom 7. februára 2012, odkedy ubehla doba viac ako sedem a pol roka, za ktorú došlo k zmene pomerov aj na strane rodičov, ale k zmene pomerov došlo najmä na strane maloletého dieťaťa. V čase poslednej úpravy matka dosahovala príjem spočívajúci v rodičovskom príspevku vo výške 230 Eur mesačne a v
súčasnej dobe má matka príjem z hlavného pracovného pomeru vo výške 440 Eur mesačne. Matke nepribudla žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť. Zmena pomerov na strane otca nastala tiež. V čase poslednej úpravy otec dosahoval príjem len z dávky v hmotnej núdzi a v súčasnej dobe má otec príjem z hlavného pracovného pomeru vo výške 420 Eur mesačne. Podľa jeho slov mu nepribudla žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť. Najvýraznejšia zmena pomerov však nastala na strane maloletého dieťaťa, ktorý v čase poslednej úpravy výživného mal vek 1 a pol roka a bol v celodennej starostlivosti matky, toho času navštevuje základnú školu, v dôsledku čoho vzrástli aj jeho potreby a výdavky s nimi spojené.
27. Vzhľadom na takto preukázanú zmenu pomerov súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Je nesporné, že úmerne s vekom dieťaťa sa matke zvyšujú výdavky spojené s výchovou, výživou, ošatením, obutím, krytím školských, športových, kultúrnych potrieb dieťaťa. Súd preto zvýšil výživné na maloletého I. zo sumy 26 Eur na sumu 60 Eur mesačne, ktoré súd považoval za primerané veku, odôvodneným potrebám, záujmom dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam otca. Súd akceptoval výdavky matky na maloletého mesačne: poplatok za bývanie 14 Eur (ako jedna tretina matkou platenej sumy 40 Eur, keďže v dome býva matka, maloletý a jeho brat, teda jeho podiel je 1/3 na tejto sume), poplatok ZRPŠ 1 Eur mesačne, cestovné do školy 10 Eur mesačne, školské potreby 5 Eur mesačne, potreby na hudobný krúžok 3 Eur mesačne, hygiena a ošatenie 40 Eur mesačne, náklady na stravu 50 Eur, náklady na mobil 15 Eur, čo je celkovo mesačne výdavky matky na maloletého vo výške 138 Eur. Súd má zato, že takto stanovené náklady sú primerané veku maloletého, regiónu v ktorom maloletý žije, ale aj primerané rozvoju jeho osobnosti. Súd vychádzal z príjmu otca netto 420 Eur a práce nadčas cca. 130 Eur čo je celkom 550 Eur a zohľadnil mu výdavky na bývanie 35 Eur, na stravu 100 Eur , na hygienu 80 Eur, na cestovné 150 Eur, všetko mesačne, rovnako tak zrážky zo mzdy v minimálnej výške 170 Eur. Z príjmu 550 Eur súd teda zohľadnil výdavky 365 Eur + suma zrážaná zamestnávateľom. Zo zvyšku tejto sumy t.j. 60 Eur súd stanovil výživné v celkovej sume 60 Eur mesačne, ako 100 % toho čo otcovi zostane z jeho príjmu a tiež ani nie ako 1 nákladov matky na maloletého - najmä s prihliadnutím nato, že otec vyššiu čiastku momentálne nie je schopný bezprostredne uhrádzať matke. Avšak otec si musí uvedomiť, že maloletý bude rásť a tým sa matke budú rapídne zvyšovať náklady spojené s jeho výchovu, spojené s blahom a rozvojom osobnosti maloletého. Súd má za to, že výška takto určeného výživného nebude pre otca znamenať neprimerané finančné riziko a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec dieťaťa zatiaľ nemá viac vyživovacích povinností. Dieťa má pritom v zmysle Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd je zároveň toho názoru, že nová výška výživného bude v súlade s odôvodnenými potrebami maloletého. Súd zároveň prihliadol na nárast životných nákladov otca (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Súd ma zato, že vyššie výživné by vzhľadom na súčasné príjmy a životnú úroveň otca, nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach.
28. Týmto zároveň dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 2P/8/2011-77 zo dňa 10. januára 2012, právoplatným dňom 7. februára 2012, vo výroku o výživnom na maloletého I.P..
29. Súd dlh otca na výživnom pre maloletého I. neurčoval, nakoľko matka žiadala zvýšiť výživné až počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
30. Súd teda v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
31. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi podaný, súd podľa § 262 ods. 1 CSP o trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).