Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-3Sa/14/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Romanom Die, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX XXX/XX, XXX XX C., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností – Košice, Zádielska 2, 043 32 Košice, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2022/7539 zo dňa 06.06.2022, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností - Košice č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/ zo dňa 06.06.2022 ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov č. BJ2/PRACSV/SOC/2022/41385-5 zo dňa 15.03.2022 a vec vracia na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I.

1. Správnou žalobou zo dňa 06.07.2022 doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 12.07.2022 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/ zo dňa 06.06.2022 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov (ďalej len ako „prvostupňový orgán“) č. BJ2/PRACSV/SOC/2022/41385-5 zo dňa 15.03.2022 (ďalej len ako prvostupňové rozhodnutie“). Žalobkyňa navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a priznať náhradu trov konania.

2. Dňom 01.06.2023 v zmysle o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Správny súd v Košiciach začal svoju činnosť ( cit. zák.) s tým, že výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach ( cit. zák.). Na základe toho došlo k odovzdaniu a prevzatiu súdnych spisov z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove Správnemu súdu v Košiciach (Inštrukcia MS SR č. ) a následnému prerozdeleniu týchto súdnych spisov v zmysle Opatrenia predsedu Správneho súdu v Košiciach č. zo dňa 30.05.2023 do jednotlivých senátov zriadených na Správnom súde v Košiciach v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 a jeho dodatkov. V zmysle vyššie uvedeného bola predmetná právna vec správnej žaloby v sociálnych veciach na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2022/7539 zo dňa 06.06.2022, vedená pôvodne na Krajskom súde

v Prešove pod sp. zn. prevzatá Správnym súdom v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“), kde je aktuálne vedená pod sp. zn. a bola pridelená náhodným výberom do súdne oddelenia 20Sa, na základe čoho sa zákonným sudcom v tejto veci stal sudca Mgr. Roman Die.

II.

Administratívne konanie

3. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. BJ2/PRACSV/SOC/2022/41385-5 zo dňa 15.03.2022 nevyhovel žiadosti žalobkyne o peňažný príspevok na osobnú asistenciu zo dňa 28.10.2021 a tento peňažný príspevok jej nepriznal. V tomto rozhodnutí uviedol, že podkladom rozhodnutia bol komplexný posudok č. BJ2/PRACSV/SOC/2022/41323 vypracovaný dňa 01.03.2022, na základe ktorého bola žalobkyni stanovená miera funkčnej poruchy na 50 % čím sa považuje podľa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP“) za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len ako „ŤZP“) a sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia neboli navrhnuté kompenzovať peňažným príspevkom na osobnú asistenciu. Podľa Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP bol stupeň odkázanosti žalobkyne na pomoc inej osoby V., s počtom bodov 40, na základe čoho prvostupňový orgán konštatoval, že vyžaduje pomoc inej fyzickej osoby pri vykonávaní úkonov sebaobsluhy a úkonov starostlivosti o domácnosť, preto bol ako forma kompenzácie jej ŤZP navrhnutý peňažný príspevok na opatrovanie.

4. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu žalobkyňa podala odvolanie, v ktorom poukázala na rozpor medzi rozhodnutím a komplexným posudkom, kde v komplexnom posudku bolo konštatované, že osobná asistencia v predmetnom prípade nedosiahne svoj účel a v odvolaním napadnutom rozhodnutí tento záver vyhodnotený nebol. Žalobkyňa tiež uviedla, že ani z rozhodnutia, ani z posudku nezistila, pri ktorých činnostiach podľa prílohy č. 4 je alebo nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby. V ďalšom texte odvolania žalobkyňa poukázala na svoj zhoršujúci zdravotný stav s tým, že už nedokáže vykonávať niektoré činnosti uvedené v prílohe č. 4 a nemá v blízkosti osobu schopnú ju opatrovať s tým, že opatrovateľská služba pre ňu nie je adekvátna, keďže potrebuje pomoc najmä v ranných a večerných hodinách pri činnostiach ako ranná a večerná hygiena, výmena šatstva a činnosti spojené s prípravou jedla počas dňa, ale tiež pri návštevách lekára a nákupoch.

III.

Napadnuté rozhodnutie

5. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, v úvode ktorého uviedol, že posudkový lekár žalovaného vydal lekársky posudok č. UPS/ US6/SSVODPPKPC2/SOC/2022/7557 zo dňa 30.05.2022 a následne bol žalovaným vydaný komplexný posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2022/7557 zo dňa 03.06.2022. So žalobkyňou bola tiež telefonicky vykonaná sociálna posudková činnosť dňa 21.04.2022, v rámci ktorej bolo zistené, že býva sama v byte na prvom poschodí v bytovom dome s výťahom, ktorý zastavuje na medziposchodí, schody prekonáva pomalým tempom pridržiavajúc sa zábradlia, pri chôdzi používa vychádzkovú palicu, pohybuje sa iba na kratšie vzdialenosti, má tras rúk a nôh, k lekárom sa prepravuje taxíkom, ktorý si sama zabezpečí, orientuje sa v norme, nemá obmedzenia v oblasti komunikácie, počas dňa si navarí menši jedlo, v rámci svojich možností sa snaží byť samostatná.

6. Posudkovým lekárom žalovaného bola rovnako konštatovaná miera funkčnej poruchy 50 % kvôli difúznym poruchám mozgu s následkom závratov, na základe čoho sa žalobkyňa považuje za osobu s ŤZP s tým, že sa lieči na viacero ochorení a z dôvodu ŤZP je odkázaná na sprievodcu. Posudkový lekár žalovaného konštatoval prítomnosť atrofie mozgu aj malé ložiská staršieho nedokrvenia na podklade generalizovanej aterosklerózy, avšak bez závažného zúženia mozgových ciev. Stredne závažný parkinsonský syndróm manifestovaný trasom ľavej hornej a dolnej končatiny. Neurologické postihnutia sa zvýraznili po prekonaní COVID-19, v roku 2020 zistená chronická lymfatická leukémia, stabilizovaná, bez liečby v spontánnej remisii. Trpí tráviacimi ťažkosťami pri chronickom ochorení pankreasu, chronickom zápale sliznice žalúdka, histamínovej intolerancii. Väčšina v zdravotnej dokumentácii popisovaných ochorení je však z posudkového hľadiska nevýznamných, keďže nedosahujú zákonom stanovenú mieru funkčnej poruchy 50 %. Žalobkyňa je schopná samostatnej chôdze, chodí pomaly

a používa oporu vychádzkovej paličky. Napriek trasu v ľavých končatinách je ich svalová sila dostatočná, postoj III s titubáciami, chôdza o širšej báze. Nemá poruchy orientácie, občas unikanie moču, v poslednej dobe sa žalobkyni zhoršil zdravotný stav, preto požiadala o priznanie osobnej asistencie. Žalobkyňa má vyšší biologický vek a je stareckého habitu, avšak do značnej miery je samoobslužná a väčšina jej zdravotných postihnutí podľa prílohy č. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP nedosahuje mieru funkčnej poruchy 50 % a viac, preto nie je odkázaná na osobnú asistenciu podľa ustanovenia § 14 ods. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, pretože nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Postihnutie jej kondície v rámci post Covid syndrómu môžu byť ešte zmiernené a postihnutie jej pohybového aparátu nie je natoľko závažné a zneschopňujúce, že by nebola schopná sa samostatne premiestňovať a byť samoobslužná pri bežných denných aktivitách. Žalobkyňa na základe posudkového záveru nespĺňa zákonom stanovené podmienky odkázanosti na peňažný príspevok na osobnú asistenciu, sociálne dôsledky ŤZP žalovaný nenavrhol kompenzovať peňažným príspevkom na osobnú asistenciu.

7. K odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že nespochybňuje tvrdenia žalobkyne, že táto vyžaduje pomoc inej fyzickej osoby, nakoľko to potvrdzujú objektívne lekárske nálezy, preto sa priklonil k úradu, že vhodnejšou formou riešenia sociálnych dôsledkov ŤZP je poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie, keďže tento neobmedzuje žalobkyňu pri jej sociálnom začlenení, vykonávaní voľnočasových aktivít, či podporovaniu jej nezávislosti. Záverom žalovaný skonštatoval, že odvolacie námietky neboli dôvodom pre zmenu či zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia.

IV.

Správna žaloba

8. Proti napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote správnu žalobu, v ktorej uviedla, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keďže vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu na zistený skutkový stav s tým, že prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané v zákonnej lehote. Žalobkyňa uviedla, že napadnuté rozhodnutie ani komplexný posudok, ktorý je jeho podkladom, necitujú činnosti, pri ktorých je žalobkyňa odkázaná na pomoc inej osoby. Žalovaný podľa žalobkyne vychádzal pri posudzovaní z oboch vyššie uvedených príloh, no iba podľa prílohy č. 3 je žalobkyňa odkázaná na pomoc inej osoby podľa stupňa č. V počet bodov 40 v rozsahu 8-12 hodín odkázanosti denne/ 240-360 hodín mesačne. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný nevychádzal zo skutkového stavu žalobkyne, nesledoval sociálnu situáciu žalobkyne a jej integráciu do spoločenského prostredia a komplexné posúdenie žalobkyne bolo subjektívne. Žalovaný síce navrhol kompenzovať ťažké zdravotné postihnutie žalobkyne prostredníctvom peňažného príspevku na opatrovanie, no žalobkyňa nemá rodinného príslušníka pre vykonávanie opatrovania a podmienkou podľa Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP je u cudzej osoby spoločný pobyt. Žalobkyňa v tomto smere dodala, že v byte býva sama. Ďalej uviedla, že je odkázaná prevažne na pomoc pri obliekaní, vyzliekaní, príprave jedla, podávaní jedla a liekov, nakupovaní, pri domácich prácach a písaní. Pomoc inej osoby potrebuje hlavne v čase od 07:00 do 09:00 a od 18:00 do 20:00, t z. v čase najväčšej hygieny. V uvedenom čase mesto Svidník nedokáže zabezpečiť ani opatrovateľskú službu. Záverom žalobkyňa uviedla, že nakoľko prvostupňové rozhodnutie vychádza z nedostatočného zistenia skutkového stavu, je postihnuté rovnakými nedostatkami ako napadnuté rozhodnutie, na základe čoho sú splnené podmienky aj na zrušenie prvostupňového rozhodnutia.

V.

Vyjadrenia účastníkov konania

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 18.08.2022 uviedol, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre navrhnutie požadovaného peňažného príspevku je podľa §14 ods. 3 v spojení s § 20 ods. 2 a § 22 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP predovšetkým odbornou medicínskou otázkou v zmysle § 11 ods. 11 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Nejde pritom o formálne právne posúdenie, ale o vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre posudzovanú osobu. K správnej žalobe spracoval z uvedeného dôvodu dňa 04.08.2022 stanovisko posudkový lekár žalovaného

– D. E. B., v ktorom v predmetnej veci medicínsky vyčerpávajúcim spôsobom, ako aj dostatočne zreteľne a faktograficky odôvodňuje zhodnotenie zdravotného stavu žalobkyne a v jednotlivých bodoch vyvracia jej žalobné námietky. Posudkový lekár žalovaného mal k dispozícii celú posudkovú dokumentáciu, t. j. bola komplexne zhodnotená celá doložená zdravotná dokumentácia úradu a v súlade so zdravotnou dokumentáciou posudzovanej osoby bol dňa 30.05.2022 vypracovaný lekárky posudok žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2022/7557, ktorý ako podklad pre vypracovanie komplexného posudku č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2022/7557 zo dňa 03.06.2022, podľa žalovaného spĺňa všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, nie je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov, vysporiadava sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je preto dostačujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že v zmysle lekárskej posudkovej činnosti dostatočne preukázal a odôvodnil záver, že posudzovaná osoba nespĺňa nižšie uvedené hmotnoprávne podmienky pre priznanie požadovaného peňažného príspevku. Spornou otázkou, ktorá je namietaná v správnej žalobe, je zhodnotenie vhodnej formy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne vzhľadom na jej zdravotné postihnutie a účel osobnej asistencie podľa § 20 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Žalovaný k tomu uviedol, že posudkový lekár žalovaného na str. 2 stanoviska k správnej žalobe zo dňa 04.08.2022 komplexne zhodnotil, že medicínsky problém žalobkyne bol uznaný ako prioritný, preto bola navrhnutá vhodnejšia forma kompenzácie peňažným príspevkom na opatrovanie. Žalovaný záverom uviedol, že správna žaloba nie je dôvodná a vychádza len z presvedčenia, že napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobkyne. S poukazom na vyššie uvedené mal žalovaný za to, že v rámci svojej diskrečnej právomoci vydal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu v súlade s platnými hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom v zmysle , pričom diskrečná právomoc správneho orgánu predstavuje ponechanie možnosti žalovanému v týchto intenciách formulovať svoje závery autonómne. Skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe žalovaný vychádzal boli zistené správnym procesným postupom, rozhodnutie žalovaného bolo z hľadiska aplikovanej právnej úpravy vecne správne a zákonné a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné, a preto žalovaný navrhol predmetnú žalobu podľa v spojení s ako nedôvodnú zamietnuť.

10. Posudkový lekár žalovaného vo svojom stanovisku k správnej žalobe, ktoré tvorilo prílohu vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe, po úvodnom zhrnutí skutkového stavu uviedol, že za vhodnú formu kompenzácie považoval poskytovanie pomoci a opatrovania na základe zhodnotenia aktivít bežného života podľa prílohy č. 3 o sociálnych službách (ďalej len ako „Zákon o sociálnych službách“), a to s ohľadom na ust. Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Ďalej uviedol, že na základe priznania kompenzácie prvostupňovým rozhodnutím vo forme opatrovania a s poukazom na ust. Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP nehodnotil činnosti podľa prílohy č. 4. Posudkový lekár uviedol, že nespochybňuje právo žalobkyne na socializáciu a voľnočasové aktivity, ale následkom zhoršenia neurologického statusu a zníženia celkovej kondície uznal medicínsky problém ako prioritný a namiesto asistencie pri niektorých činnostiach, považoval pomoc a opatrovanie ako vhodnejšiu formu kompenzácie pre žalobkyňu. Posudkový lekár zároveň do budúcnosti nevylúčil prehodnotenie uvedeného záveru pri podaní novej žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu.

11. V ďalšom texte stanoviska posudkový lekár uviedol, že komplexné posudzovanie zdravotných postihnutí posudzovanej osoby posudkovým lekárom a ich vzájomné ovplyvňovanie následkov je vždy subjektívne a nemusí byť identické s prípadnými odporúčaniami odborných lekárov, ani s pohľadom samotnej posudzovanej osoby na svoj problém. Poukázal na ust. § 40 ods. 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP s tým, že súčasťou spisovej dokumentácie žalobkyne nebola dohoda medzi ňou a inou fyzickou osobou na poskytovanie osobnej asistencie. Záverom uviedol, že potreba pomoci žalobkyne vo večerných hodinách a neschopnosť mesta Svidník zabezpečiť opatrovateľskú službu vo večerných hodinách, sú okolnosti, ktoré posudkový lekár nemôže brať do úvahy ako prioritné a tomu podriaďovať svoje rozhodnutie s tým, že trvá na vypracovanom lekárskom posudku.

12. Po výzve správneho súdu sa žalobkyňa replikou k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila, preto správny súd ďalej nepostupoval v zmysle (ďalej len ako „SSP“).

VI.

Pojednávanie pred správnym súdom

13. Po vykonaní prvotných úkonov bolo predmetnej veci nariadené pojednávanie na 26.01.2024, ktorého sa zúčastnil len zástupca žalovaného. Žalobkyňa sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 18.01.2024. Na základe uvedeného bolo prijaté uznesenie v zmysle , že vec sa prejedná v neprítomnosti žalobkyne.

14. Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na svojich vyjadreniach, ako aj na vyjadreniach posudkovej lekárky, na ktoré odkázal s tým, že správna žaloba nie je dôvodná a správny súd by ju mal v zmysle zamietnuť. V súvislosti so žalobnými námietkami žalobkyne, že táto nemá osobu, ktorá by vykonávala opatrovanie, odkázal na ust. Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, v zmysle ktorého by žalobkyňu mohla opatrovať, osoba ktorá by mala u žalobkyne prechodný pobyt, resp. žalobkyňa by mala prechodný pobyt u tejto osoby. Mal za to, že posudkový lekár žalovaného musí prihliadať na iné okolnosti a nie tie, ktoré uvádzala žalobkyňa, ale na medicínsku stránku, v danom prípade, že žalobkyňa je polymorbidná pacientka, ktorá nemá len jeden druh postihnutia, ale je tu až šesť druhov a je vysokého veku, toho času má 87 rokov a zdravotné problémy, kvôli ktorým sa nezúčastnila ani pojednávania. V zmysle prílohy číslo 3. Zákona o sociálnych službách, bola žalobkyňa odkázaná na peňažný príspevok na opatrovanie, ktorý by v plnom rozsahu kompenzoval jej zdravotné postihnutia a keďže jej bol priznaný stupeň V. s počtom bodov 40, rozsah hodín v danom mesiaci by bol 240 až 360 hodín odkázanosti z hľadiska peňažného príspevku na opatrovanie, čiže v tomto rozsahu by jej zdravotný stav bol plne kompenzovaný. V danom prípade podľa zástupcu žalovaného nebol naplnený ani účel osobnej asistencie podľa Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Zástupca žalovaného v rámci prednesu konečného návrhu uviedol, že správna žaloba nie je dôvodná a správny súd by ju mal zamietnuť.

15. Správny súd v konaní podľa a nasl. , konajúc o správnej žalobe v sociálnych veciach ( a nasl.), zohľadňujúc špecifiká uvedeného konania, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu správnymi orgánmi, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, na základe čoho na pojednávaní dňa 26.01.2024 vyhlásil rozsudok, ktorým podľa v spojení s zrušil rozhodnutie žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/ zo dňa 06.06.2022, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. BJ2/ PRACSV/SOC/2022/41385-5 zo dňa 15.03.2022 a vec podľa , vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

VII.

Právne východiská

16. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

18. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

19. Podľa , v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania – fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

20. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

21. Podľa , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a .

22. Podľa a , rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

23. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

24. Podľa , ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

25. Podľa prvá veta , ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.

26. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP , cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 2 ods. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

28. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je: a/ hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b/ určovanie miery funkčnej poruchy, c/ posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d/ posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e/ posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f/ posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, g/ posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 11 ods. 11 prvá veta Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 13 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, sociálna posudková činnosť na účely tohto zákona je: a/ posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, b/ posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, c/ posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, d/ posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a e/ navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach.

31. Podľa § 13 ods. 2, 3 a 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, sociálna posudková činnosť sa vykonáva, ak je fyzická osoba posúdená ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Sociálnu posudkovú činnosť vykonáva sociálny pracovník príslušného orgánu. Sociálny pracovník pri vykonávaní sociálnej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s posudkovým lekárom, s odborníkmi z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.

32. Podľa § 13 ods. 5 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, sociálna posudková činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie.

33. Podľa § 13 ods. 9 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach.

34. Podľa § 14 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu.

35. Podľa § 14 ods. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2.

36. Podľa § 14 ods. 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V. alebo VI. podľa osobitného predpisu.

37. Podľa § 15 ods. 1 prvá časť prvej vety po čiarku Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie.

38. Podľa § 20 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent.

39. Podľa § 20 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia.

40. Podľa § 21 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, rozsah osobnej asistencie sa určuje podľa činností uvedených v prílohe č. 4, ktoré si nemôže fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať sama, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na ich vykonanie. Rozsah osobnej asistencie je možné určiť aj vopred podľa činností uvedených v prílohe č. 4, pre ktoré existuje predpoklad, že si ich fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nemôže vykonávať sama v období po ukončení poskytovania celoročnej pobytovej sociálnej služby a počtu hodín, ktoré budú potrebné na ich vykonanie.

41. Podľa § 22 ods. 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať, ak osobnú asistenciu vykonáva manžel, manželka, rodičia alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, deti, starí rodičia, vnuci, súrodenci, nevesta, zať, svokor, svokra, profesionálny náhradný rodič, ak tento zákon neustanovuje inak. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje opatrovanie podľa § 40 alebo opatrovateľská služba podľa osobitného predpisu.

42. Podľa § 40 ods. 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť aj inej fyzickej osobe, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a býva s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Podmienka bývania sa

považuje za splnenú, ak má fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v mieste trvalého pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má prechodný pobyt v mieste trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorá ju opatruje a s ktorou býva.

43. Podľa § 53 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

44. Podľa § 55 ods. 6 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.

45. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

46. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VIII.

Právne posúdenie a závery správneho súdu

47. Pri posudzovaní dôvodnosti žalobných dôvodov správny súd primárne skúmal obsah lekárskych posudkov, ako aj komplexných posudkov, ktoré sú v zmysle § 55 ods. 6 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a tiež to, akým spôsobom sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne v napadnutom rozhodnutí, ako aj dôvodmi uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí.

48. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobkyňa dňa 28.10.2021 podala žiadosť o priznanie príspevku na osobnú asistenciu, ku ktorej predložila zmluvu o výkone osobnej asistencie. Na základe takto podanej žiadosti bol vyhotovený lekársky posudok zo dňa 15.02.2022 a posudkový záver sociálnej posudkovej činnosti zo dňa 01.03.2022, na podklade ktorých bol vyhotovený komplexný posudok zo dňa 01.03.2022 s tým pre danú vec podstatným záverom, že miera funkčnej poruchy žalobkyne je 50 %, na základe čoho sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nie je odkázaná na osobnú asistenciu, keďže sa poskytovaním osobnej asistencie nedosiahne jej účel podľa § 20 ods. 2, je však odkázaná na opatrovanie a spĺňa podmienky pre účely poskytovania príspevku na opatrovanie keďže stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V. s počtom bodov 40, a preto bol na kompenzáciu navrhnutý peňažný príspevok na opatrovanie. Na základe uvedeného prvostupňovým rozhodnutím nebol žalobkyni priznaný príspevok na osobnú asistenciu, voči ktorému sa odvolala s tým, že nezvláda niektoré činnosti uvedené v prílohe č. 4 a nemá osobu na opatrovanie. V rámci odvolacieho konania bol vypracovaný nový lekársky posudok zo dňa 30.05.2022 a posudkový záver sociálnej posudkovej činnosti zo dňa 21.04.2022, na podklade ktorých bol vyhotovený komplexný posudok zo dňa 03.06.2022, v ktorom bola rovnako konštatovaná miera funkčnej poruchy žalobkyne je 50 %, odkázanosť na opatrovanie s návrhom na peňažný príspevok na opatrovanie, avšak s tým rozdielom peňažný príspevok na osobnú asistenciu nebol navrhnutý nie z dôvodu nedosiahnutia účelu, ale z dôvodu, že žalobkyňa nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, na základe čoho bolo napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobkyne zamietnuté a potvrdené prvostupňové rozhodnutie.

49. V zmysle uvedeného mal správny súd za to, že v predmetnej veci nebolo sporným, že žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, keďže podľa záverov oboch lekárskych posudkov ako aj komplexných posudkov trpí zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. K stretu medzi závermi lekárskych posudkov, záverov sociálnej posudkovej činnosti, komplexných posudkov a z nich vyplývajúcich rozhodnutí správnych orgánov a očakávaní žalobkyne došlo pri ustálení formy kompenzácie.

50. Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP v ust. § 14 ods. 3 určuje dve podmienky, za ktorých je osoba ŤZP odkázaná na osobnú asistenciu, a to odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 dosiahnutie účelu osobnej asistencie podľa § 20 ods. 2 Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. V prípade, že tieto podmienky splnené nie sú, nie je možné konštatovať odkázanosť na osobnú asistenciu a priznať príspevok na osobnú asistenciu. Správny súd má za to, že v prípade, že správny orgán na podklade zistených skutočností vyplývajúcich z posudkov a záverov sociálnej posudkovej činnosti, dospeje k záveru o nesplnení vyššie uvedených podmienok a nevyhovení žiadosti o priznanie príspevku na osobnú asistenciu, je povinný v ním vydanom rozhodnutí svoje závery primeraným spôsobom odôvodniť tak, aby rozhodnutie spĺňalo náležitosti podľa Správneho poriadku, bolo preskúmateľné súdom, no najmä, aby bolo zrozumiteľné pre účastníka konania, o ktorého právach bolo rozhodnuté a aby tomuto účastníkovi boli poskytnuté relevantné odpovede, na základe akých dôvodov dospel správny orgán k záveru o nesplnení podmienok odkázanosti na osobnú asistenciu.

51. V predmetnom prípade v prvostupňovom rozhodnutí bolo dôvodom nepriznania príspevku na osobnú asistenciu nedosiahnutie účelu osobnej asistencie bez toho, aby sa správny orgán akýmkoľvek spôsobom vyjadril k splneniu druhej podmienky, teda odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Správny súd považuje za nevyhnutné uviesť, že nesplnenie podmienky dosiahnutia účelu osobnej asistencie bolo správnym orgánom len stroho konštatované bez ďalšieho bližšieho zdôvodnenia, ktorým by správny orgán svoj záver, formálne podporený znením ust. § 14 ods. 3 v spojení s § 20 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, odôvodnil vo vzťahu ku konkrétnym skutočnostiam zisteným v konaní o žiadosti žalobkyne.

52. V rámci odvolacieho konania bol dôvod nepriznania príspevku na osobnú asistenciu bez ďalšieho bližšieho odôvodnenia a napriek odvolacím námietkam žalobkyne s tým súvisiacimi, zmenený z nedosiahnutia účelu osobnej asistencie na neodkázanosť žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Aj v tomto prípade správny orgán (žalovaný) len stroho konštatoval nesplnenie podmienky bez toho, aby konkrétnym spôsobom vo vzťahu k žalobkyni vyhodnotil jej schopnosti samostatne bez pomoci zvládať činnosti uvedené v prílohe č. 4.

53. Na základe konštantnej judikatúry najmä Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR je zrejmá povinnosť nielen súdov ale aj orgánov verenej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť správnych súdov i Najvyššieho súdu SR, ktoré opakovane judikujú, že rozhodnutie (vo veciach sociálnych), musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie, a nie na obsah posudkov, ktoré sú iba podkladom rozhodnutia. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného vyjadrovania.

54. Pokiaľ Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP v jednotlivých ustanovenia, či prílohe bližšie špecifikuje napr. účel osobnej asistencie, či vymenúva zoznam činností na účely určenia rozsahu osobnej asistencie správny súd má za to, že v prípade nepriznania príspevku na osobnú asistenciu pre nesplnenie jednej či oboch podmienok je povinnosťou správneho orgánu nielen identifikovať nesplnenie podmienky, ale v konečnom rozhodnutí aj relevantným spôsobom odôvodniť v čom toto nesplnenie spočíva vo vzťahu k skutočnostiam zisteným v rámci lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti. Správny súd má za to, že napriek tomu, že komplexný posudok tvorí poklad rozhodnutia, nepostačuje len mechanické prevzatie záverov komplexného posudku do rozhodnutia, ale je potrebné, aby tieto boli účastníkovi konania vysvetlené vo vzájomných súvislostiach a aby odpoveď na otázku, prečo peňažný príspevok nebol priznaný, bola preskúmateľná. V prípade absencie tohto odôvodnenia, tak ako je to aj v prípade napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, nemožno takéto rozhodnutie považovať za preskúmateľné.

55. V prílohe č. 3 Zákona o sociálnych službách sú uvedené jednotlivé činnosti, ktoré sú vyhodnocované pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby, ide o okruhy činností ako stravovanie a pitný režim, vyprázdňovanie močového mechúra, vyprázdňovanie hrubého čreva, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie a vyzliekanie, zmena polohy, sedenie a státie, pohyb po schodoch a po rovine, orientácia v prostredí, dodržiavanie liečebného režimu a potreba dohľadu. V prílohe č. 4

Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP je zase uvedený zoznam činností na účely určenia rozsahu potrebnej osobnej asistencie, kde je zaradené vstávanie, líhanie, polohovanie, osobná hygiena, obliekanie, vyzliekanie, príprava jedla, podávanie jedla a liekov, dohľad, pomoc pri akútnom ochorení a ďalšie. Je nepochybné, že uvedené činnosti podľa prílohy č. 3 Zákona o sociálnych službách a prílohy č. 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP sa do značnej miery prekrývajú. Pokiaľ správne orgány dospeli k záveru, že žalobkyňa spĺňa podmienky odkázanosti na opatrovanie, je ťažké si predstaviť, že zároveň nespĺňa podmienky odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach podľa prílohy č. 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Ak napriek tomu správne orgány dospeli k takému záveru že žalobkyňa spĺňa podmienky odkázanosti na opatrovanie a zároveň nespĺňa podmienky odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach podľa prílohy č. 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, bolo ich úlohou takýto záver relevantne odôvodniť, v opačnom prípade nemožno takéto rozhodnutia považovať za preskúmateľné.

56. K argumentácii žalovaného o väčšej vhodnosti príspevku na opatrovanie v porovnaní s príspevkom na osobnú asistenciu vo vzťahu k celkovému zdravotnému stavu žalobkyne správny súd uvádza, že pokiaľ má byť naplnený cieľ právnych vzťahov pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktorým je podľa § 1 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti, je v prípade splnenia podmienok na oba príspevky (na opatrovanie a na osobnú asistenciu), ktorých súčasné priznanie zákon vylučuje, potrebné zohľadniť okrem iných okolností, aj reálnu možnosť využitia konkrétneho navrhovaného príspevku. V prípade, že posudzovaná osoba nemá k dispozícii osobu, ktorá by bola schopná ju opatrovať a spĺňala zákonom predpokladané podmienky na opatrovanie, nemožno hovoriť o väčšej vhodnosti. Pokiaľ žalovaný dôvodil návodom odkazujúc na § 40 ods. 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a možnosti zmeny prechodného pobytu, túto argumentáciu správny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú, keďže táto možnosť je plne na rozhodnutí jednotlivých zainteresovaných osôb a nemožno ju vynucovať.

57. Z obsahu stanoviska posudkovej lekárky k správnej žalobe vyplynulo, že táto vôbec nevyhodnocovala činnosti podľa prílohy č. 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, a to na základe priznania kompenzácie prvostupňovým rozhodnutím vo forme opatrovania a s poukazom na ust. § 22 ods. 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Bližšie tento postup nebol žiadnym spôsobom odôvodnený, no správny súd ho nepovažuje za správny, keďže má za to, že ust. § 22 ods. 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, resp. skutočnosť že v komplexnom posudku prvostupňového orgánu bol navrhnutý (nie poskytovaný) príspevok na opatrovanie, nebránia tomu, aby jedna osoba spĺňala súčasne podmienky odkázanosti na opatrovanie, ako aj odkázanosti na osobnú asistenciu, kedy sa následne sociálnou posudkovou činnosťou zistí potenciálna možnosť reálneho využitia týchto príspevkov a na základe toho sa v komplexnom posudku navrhne jeden z nich podľa individuálneho zdravotného stavu a sociálneho stavu posudzovanej osoby. Zmätočne pôsobí tiež konštatovanie posudkovej lekárky, že súčasťou spisovej dokumentácie nebola dohoda medzi žalobkyňou a inou fyzickou osobou na poskytovanie osobnej asistencie napriek tomu, že takáto zmluva opatrená pečiatkou prvostupňového orgánu s dátumom totožným s podanou žiadosťou o poskytnutie príspevku na osobnú asistenciu, je súčasťou administratívneho spisu predloženého správnemu súdu žalovaným.

58. Vzhľadom na konštatovanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, správny súd ďalšie žalobné námietky žalobkyne nevyhodnocoval.

59. Vychádzajúc z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia mal správny súd za to, že z prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správny nevyplýva správna úvaha, na základe ktorej správny orgán prijal svoj záver a tento nedostatok neodstránil ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody správny súd na tomto mieste konštatuje, že nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a z tohto dôvodu správny súd dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne, a preto bolo v danom prípade nevyhnutné rozhodnúť tak, ako je vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, resp. v bode č. 15 tohto rozhodnutia.

60. V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového správneho orgánu pred opätovným rozhodnutím vo veci, vzhľadom na uplynulý čas od vypracovania jednotlivých posudkov, zabezpečiť objektívne

posúdenie zdravotného stavu žalobkyne prostredníctvom lekárskej posudkovej činnosti, keďže v doterajšom konaní bolo ustálené, že žalobkyňa je osobou ŤZP, aj vykonať riadnu sociálnu posudkovú činnosť, za týmto účelom vypracovať ďalší lekársky posudok, posudkový záver, ako aj komplexný posudok, ktoré budú založené na objektívne zistenom skutkovom stave a následne vydať rozhodnutie, ktoré bude riadne odôvodnené aplikáciou prislúchajúcich zákonných ustanovení vo vzťahu k zisteným skutočnostiam a záverom prijatým v posudkoch.

61. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia , v zmysle ktorého úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom( ).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak neustanovuje inak ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).