Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-179-2019.pdf
PDF · 101.83 KB
Case nature
Subarea
15Co/179/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcov: 1. O.. S. P. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom T., Ul. X E.. XXXX/XX, 2. Q. P. , narodená dňa X.X.XXXX, bytom T., Ul. X E. XXXX/XX, obaja zastúpení spoločnosťou H | P | R Advokátska kancelária s.r.o., Bratislava, Galvaniho č. 7/D, IČO: 51 643 359, za ktorú koná JUDr. Roman Hriadel, proti žalovaným: I. OTP Banka Slovensko, a.s., Bratislava, Štúrova č. 5, IČO: 31 318 916, II. Platiť sa oplatí s.r.o., Bratislava, Mostová č. 2, IČO: 45 684 618, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, a iné, s príslušenstvom, o návrhu žalobcov v 1., 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov v 1., 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 1. júla 2019, č.k. 19 C 49/2018-142, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 1. júla 2019, č.k. 19 C 49/2018-142, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 1.7.2019, č.k. 19 C 49/2018-142 (v konaní vo veci samej, v ktorom sa žalobcovia domáhajú určenia, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, a iné), zamietol návrh žalobcov v l., 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia doručený mu dňa 2.6.2019. Ním sa žalobcovia opätovne domáhajú nariadenia totožného neodkladného opatrenia ako v návrhu doručeného súdu dňa 10.9.2018. Opätovne namietajú nesúlad úverovej zmluvy a postupu pri jej uzatváraní so zákonom. Z tohto dôvodu došlo podľa názoru žalobcov aj k nezákonnému zosplatneniu úveru zo strany žalovaného v I. rade; prípadný výkon záložného práva považujú za neústavný. Predmetný návrh oproti pôvodnému návrhu doplnili o úvahu o hodnote predmetu dražby. Vytýkajú znalcom, že nehnuteľnosti v posudkoch č. XXX/XXXX a č XX/XXXX ohodnotili na XXX.XXX €, čo podľa ich názoru nezodpovedá hodnote nehnuteľností v danej lokalite, znalci nevzali do úvahy zariadenie nehnuteľností a podobne. R. obavu, že prevodom vlastníckeho práva na tretiu osobu by došlo k ťažko zvrátiteľnému stavu, k zásahu do ich práv a mohlo by dôjsť aj k vyvolaniu množstva súdnych sporov. V ostatnej časti je ďalší návrh žalobcov, ako súd prvej inštancie dôvodí, identický s návrhom doručený súdu dňa XX.X.XXXX. X.X. H. doručeným súdu prvej inštancie dňa XX.X.XXXX sa žalobcovia v l., 2. rade domáhali nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúci v uložení povinnosti žalovaným zdržať sa výkonu záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe, povinnosti zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby, v zakázaní žalovaným v I., II. rade uskutočniť dobrovoľnú dražbu nehnuteľností vedených v LV č. XXXX pre okres T. II, Z. BA-m.č. H. T., katastrálne územie H. T., ako rodinný dom + prístavba so súpisným č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/X, garáž súpisné č. XXXXX postavená na parcele č. XXXX/X, parcely registra “C“ č. XXXX/X-záhrada vo výmere XXX m2, č. XXXX/X-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX m2, č. XXXX/X-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, č. XXXX/X-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.
X.X.1. Vo veci samej sa žalobcovia domáhajú určenia, že záložné právo je premlčané; že záložný veriteľ nie je oprávnený uspokojiť ním zabezpečenú pohľadávku z predaja zálohu na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách; určenia, že uvedené nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom žalovaného v I. rade. Na základe uzavretej zmluvy so žalovaným v I. rade o účelovom spotrebiteľskom úvere im tento poskytol úver v sume XXX.XXX,-- €, ktorý sa zaviazali splácať v 143 mesačných splátkach, z toho 142 splátok po X.XXX,XX €, jedna v sume X.XXX,XX €. Túto zmluvu považujú za absolútne neplatnú; namietajú platnosť všeobecných obchodných podmienok, ktoré neboli osobitne podpísané, že žalovaný v I. rade postupoval v rozpore s jeho zákonnými povinnosťami a nepostupoval s odbornou spôsobilosťou. Vzhľadom na neplatnosť úverovej zmluvy považujú aj záložné právo ako zabezpečovací inštitút akcesorickej povahy za neplatný. Záložné právo ako majetkové právo sa premlčuje (§ 100 ods. 1, ods. 2, § 101 Občianskeho zákonníka), zosplatnenie úveru je dňa 13.2.2012, žalobcovia boli vyzvaní na úhradu dlžnej sumy do 10 dní, čím počnúc dňom 25.2.2012 začala plynúť premlčacia lehota. Následne malo dôjsť k niekoľkým pokusom o vykonanie dobrovoľnej dražby, pričom prvý krát bolo žalobcom doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva dňa 29.4.2014 od spoločnosti I., s.r.o., následne od spoločnosti C., s.r.o., dňa X.XX.XXXX a naposledy dňa X.X.XXXX od spoločnosti H. sa oplatí, s.r.o. F. týmto oznámeniam k reálnemu výkonu záložného práva doteraz nedošlo; žalovaný mohol záložné právo naposledy realizovať dňa XX.X.XXXX, čo sa nestalo. Z tohto dôvodu zastávajú názor, že žalovaný v I. rade nie je už oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku predajom nehnuteľností. E. tiež za to, že preukázali naliehavý právny záujem. X.X.2. J. so žalobou podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Z. súd T. I. uznesením zo dňa 8.9.2018, sp.zn. 19 C 49/2018, v spojení so zmeňujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.1.2019, sp.zn. 5 Co 12/2019, tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V časti pôvodného návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia žalobcovia argumentovali tým, že potreba dočasnej úpravy vzájomných vzťahov je daná najmä tým, že žalovaný začal s výkonom záložného práva, a teda existuje dôvodná obava, že do rozhodnutia súdu vo veci samej dôjde k speňaženiu zálohu, čím dôjde k výraznému zhoršeniu právneho aj faktického postavenia žalobcov, resp. k nezvratnému následku; žeby realizáciou záložného práva prišli o ich jediné obydlie, čím by došlo k neprimeranému zásahu do ich vlastníckeho práva, do zásahu do ich práva na súkromný a rodinný život. 1.3. Nadväzne na ustanovenie § 324 ods. 1, § 325 ods. l, § 329 ods. 3, § 328 ods. l C.s.p., § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, súd prvej inštancie dôvodil, že neodkladné opatrenie je výnimočný a mimoriadny prostriedok súdnej ochrany smerujúci k dočasnej úprave pomerov a k ovplyvneniu správania strán konania, predovšetkým k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Cieľom neodkladného opatrenia je provizórna (dočasná) úprava pomerov strán konania s cieľom umožniť nerušené rozhodovanie vo veci samej. Rozhodnutie súdu o nariadení neodkladaného opatrenia môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Jedným z predpokladov prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami, do obsahu ktorého patrí aj nárok alebo právo, ktoré nie je dostatočne zabezpečené inštitútmi hmotného práva pred ich ohrozením alebo porušením, pričom je možné tento nárok alebo právo zabezpečiť nariadením neodkladného opatrenia. Okrem osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje osvedčenie nároku alebo práva, ktoré je ohrozované, resp. porušované. Pre dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia je nutné osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej), ako jednej zo základných náležitostí neodkladného opatrenia. Je nepochybné, že neodkladné opatrenie sa môže využiť v tých prípadoch, kedy hrozí nebezpečenstvo z omeškania, a teda úprava pomerov strán po dobu, než bude rozhodnuté vo veci samej, musí byť naliehavá, smerujúca najmä k zamedzeniu vzniku a rozširovaniu ujmy. Aj táto skutočnosť musí byť žalobcom osvedčená. 1.4. V predmetnej právnej veci súd dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali splnenie podmienok a dôvodnosť dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Žalobcovia netvrdili a nepreukázali žiadne nové skutkové okolnosti alebo podstatnú zmenu skutkových okolností od rozhodnutia krajského súdu o predošlom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Námietky žalobcov vo vzťahu k úverovej zmluve sú irelevantné vzhľadom na právoplatný rozsudok Okresného súdu T. II. zo dňa 5.10.2016, sp.zn. 51 C 116/2015. Nie je možné vyhovieť ani námietkam a úvahám žalobcov o hodnote dražených nehnuteľností vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Ide o všeobecnú voľnú úvahu žalobcov (ich právneho zástupcu) o hodnote nehnuteľností, ktorú ničím nepodložili (ani len v návrhu citovanými posudkami). V ostatných námietkach súd zdôraznil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.1.2019, sp.zn. 5 Co 12/2019, kde sa v bode 12 vysporiadal s ostanými námietkami žalobcov. Teda žalobcom ani pri výkone záložného práva nehrozí žiadna bezprostredná ujma, nakoľko prípadný (budúci) výrok rozhodnutia súdu o neplatnosti dražby sa bude vzťahovať aj na vydražiteľa predmetu dražby. Taktiež prípadný nadobúdateľ predmetu dražby nemôže ohroziť právo na obydlie, nakoľko o povinnosti vypratať nehnuteľnosti môže rozhodnúť iba súd. V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Je tu teda daná možnosť vlastníkov predmetu dražby upozorniť na nedodržanie zákona a žiadať neplatnosť dražby ex post. Spravidla preto nie je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred konaním dobrovoľnej dražby, žaloba o neplatnosť dražby je pre vlastníkov nehnuteľností dostatočným prostriedkom ochrany práva, neodkladné opatrenie súdu bolo teda v tomto prípade pre dočasnú úpravu pomerov strán nepotrebné a nedôvodné. Naopak jeho nariadením došlo a dochádza k neodôvodnenému zásahu do práv a právom chránených záujmov veriteľa, ktorého práva by nemali byť popierané na úkor dlžníkov; so zdôraznením, že postup podľa zákona č. 527/2002 Z.z. nebol vyhlásený za protiústavný.
2. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalobcovia v I., II. rade dôvodiac ustanovením § 365 ods. l písm. h/ C.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Zdôraznili, že záložné právo k nehnuteľnostiam je premlčané. Iba samotná možnosť strán sporu využiť niektorý z dovolených procesných inštitútov neznamená, žeby v inom konaní nemohlo byť nariadené neodkladné opatrenie. V opačnom prípade by vo všetkých takýchto konaniach stratila opodstatnenie existencia procesného inštitútu neodkladného opatrenia, nakoľko by súdom pre jeho odmietnutie stačilo poukázať na existenciu žaloby o určenie neplatnosti dražby alebo na žalobu o vypratanie nehnuteľností. Nevydanie neodkladného opatrenia by znamenalo ďalšie budúce zbytočné množenie právnych podaní, ku ktorým by v prípade nariadenia neodkladného opatrenia až do času vydania právoplatného rozhodnutia v konaní vo veci samej nemuselo dôjsť. Opačný postup súdu prvej inštancie je podľa ich názoru v rozpore s ustanovením § 17 C.s.p., podľa ktorého súd v konaní postupuje tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Súčasťou zásady hospodárnosti konania je nielen jeho ekonomická stránka, ale aj to, aby, ak je to možné, nedochádzalo k zbytočnému množeniu právnych podaní. V tomto prípade však nenariadením neodkladného opatrenia hrozí, že budú nútení pristúpiť k ďalším procesným podaniam, ku ktorým by v prípade nariadenia neodkladného opatrenia vôbec nemuselo dôjsť. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podrobne vysvetlili, v čom vidia naliehavosť potreby ochrany ich práv prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. Je síce pravdou, že prípadné účinky právoplatného rozhodnutia v konaní o neplatnosť dražby sa vzťahujú aj na nového vlastníka, ktorý nehnuteľnosť nadobudol v dražbe, no súdu musí byť z jeho činnosti zrejmé, že zmena vlastníka značne oslabuje možnosť pôvodných vlastníkov k dosiahnutiu nápravy. Táto situácia sa môže zhoršiť, ak medzičasom dôjde k uzatvoreniu ďalších zmlúv o prevode nehnuteľností alebo iných zmlúv zaťažujúcich nehnuteľnosti, ktoré riziko existuje. V súvislosti s hrozbou predaja nehnuteľností opätovne poukazujú aj na, podľa nich, nesprávne určenú (podhodnotenú) cenu predmetu dražby určenú znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, č. XX/XXXX. Súd síce opäť poukazuje na ich možnosti v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z., avšak nevenuje pozornosť tomu, že v danej veci ide o ďalšiu indíciu, že žalovaní sa aj takýmto spôsobom snažia dosiahnuť čo najrýchlejší predaj nehnuteľností aj pod cenu, pričom v prípade predaja nehnuteľností za zníženú cenu by tieto mohli byť odpredané spriazneným subjektom. Aj tomuto hroziacemu riziku je možné zabrániť neodkladným opatrením. Bezprostrednej reálnosti uvedenej hrozby nasvedčuje aj to, že dňa 21.6.2019 prebehla neúspešná dražba. Odvolaciemu súdu navrhli napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, resp. uznesenie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalovaný v I. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. v celom rozsahu sa s ním stotožnil. Skutočnosti uvádzané žalobcami na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia, pretože sú tu iné procesné inštitúty, ktoré žalobcovia môžu v priebehu dražby (najmä čo sa týka ohodnotenia predmetu dražby), ako aj po prípadnom vydražení nehnuteľností, využiť.
V konaní o vydanie neodkladného opatrenia nemôže súd skúmať skutočnosti, ktoré sú predmetom konania vo veci samej.
4. Žalovaný v II. rade sa nevyjadril.
5. Žalobcovia v 1., 2. rade sa k vyjadreniu žalovaného v I. rade nevyjadrili.
6. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 324, § 325 ods. l, ods. 2, § 329 ods. 3, § 328 ods. l, § 378 ods. l, § 379, § 380 ods. l Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len C.s.p.] a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi uznesenia ako správnymi, odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia ale odvolací súd ešte uvádza nasledovné. Dôvody uvádzané súdom prvej inštancie boli spôsobilé odôvodniť zamietnutie návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v nimi navrhovanom znení.
7. Sú tu ale aj ďalšie dôvody, ktoré boli spôsobilé odôvodniť (už na samom začiatku) zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ich neuvedenie súdom prvej inštancie ale nie je pochybením majúcim za následok nesprávne rozhodnutie, na ktoré by musel odvolací súd prihliadať (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.). V každom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí uviesť a súd je povinný ex offo skúmať predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia z pohľadu, či v danej veci nie je možné účel dosiahnuť iným postupom, napr. zabezpečovacím opatrením. Elementárnym (základným) zákonným ustanovením vytyčujúcim hranice súdu v otázke rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je teda § 324 ods. 3 C.s.p. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej právnej veci (v poradí druhý, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením) nevyplývajú skutočnosti odôvodňuje záver o tom, že žalobcami sledovaný účel možno/nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa ustanovenia o odstraňovaní vád podania nepoužijú (§ 327 veta za bodkočiarkou C.s.p.).
8. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (po 1.7.2016) či už v konaní podľa Civilného sporového poriadku, ale aj podľa Civilného mimosporového poriadku, má obsahovať náležitosti uvedené v stanovení § 326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Cieľom neodkladného opatrenia zostalo rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. Zmyslom neodkladných opatrení je úprava pomerov strán sporu, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Úprava postupu pri rozhodovaní súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje, aby navrhovateľ súdu osvedčil základné skutočnosti vždy vo viazanosti na konkrétnu prejednávanú vec. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (čl. 2 ods. l C.s.p.). Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu (čl. 5 veta prvá C.s.p.).
9.1. Súd prvej inštancie (za predpokladu, že účel nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením) dostatočným spôsobom vyhodnotil predložené dôkazy, z ktorých vyvodil správne skutkové závery a následne vec právne správne posúdil. Správne ustálil, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd skúma (len) potrebu bezodkladnej úpravy pomerov bez vykonania dokazovania. Zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd dôvodí, že žalobcami predložené tvrdenia a dôkazy neboli spôsobilé osvedčiť skutočnosti, tvrdenia, uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o (opätovnej) potrebe bezodkladne upraviť pomery strán sporu, resp. žeby v budúcnosti exekúcia bola
ohrozená; so zdôraznením, že zákonodarca zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov poskytuje dostatočnú ochranu ako oprávnenému, tak aj povinnému. 9.2. Žalobcovia sa v predmetnom súdnom konaní domáhali už raz ochrany v podobe neodkladného opatrenia v rovnakom znení ako teraz, v ktorom ale úspešnými neboli. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.1.2019, č.k. 5 Co 12/2019-106, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.2.2019, zmenil uznesenie Okresného súdu T. I. zo dňa 8.9.2018, č.k. 19 C 49/2018-77, v znení opravného uznesenia zo dňa 5.12.2018, č.k. 19 C 49/2018-104, tak, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v rovnakom znení, podali žalobcovia na súde prvej inštancie dňa 2.6.2019. V ňom vôbec neuvádzali, čo sa zmenilo od februára 2019, aké rozhodujúce právne skutočnosti nastali, ktoré by odôvodňovali vyhovenie ich (ďalšiemu) návrhu. Tvrdenie o nízkej cene predmetu dražby takou novou skutočnosťou nie je, tá existovala už pri podávaní prvého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia teda neosvedčili skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v nimi navrhovanom znení. Odvolací súd zdôrazňuje, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže byť vyhovené len za splnenia zákonných podmienok vymedzených Civilným sporovým poriadkom, čo sa ale v prejednávanej veci nestalo. V neposlednom rade treba uviesť, že konanie plne v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov nie je porušením práva vlastniť majetok, práva zotrvať v určitom, presne vymedzenom, priestore na bývanie, práva na súkromný a rodinný život.
10. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).