Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-4C/2/2019

Uznesenie

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, proti žalovaným: 1/ D.. P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX B. Z. B., 2/ F.. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX B. Z. B., 3/ T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.. P. XXX/XX, XXX XX B. Z. B., o určenie vlastníckeho práva, o návrhu na zastavenie konania proti žalovaným 1/ a 2/, takto

rozhodol:

I. Súd konanie proti žalovanému 1/ D.. P. B.Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX B. Z. B. a proti žalovanej 2/ F.. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX B. Z. B., z a s t a v u j e .

II. Vo vzťahu žalobca a žalovaný 1/ a 2/ žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáha, aby súd určil že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - stavba murovanej trafostanice, umiestnená na pozemku parc. č. 2450, reg. C, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 54 m2 evidovanom na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. B. Z. B. je žalobca. V žalobe žalobca uviedol, že žalobca je obchodnou spoločnosťou založenou a existujúcou podľa zákonov Slovenskej republiky podnikajúcou v elektroenergetike v oblasti distribúcie elektriny a je držiteľom povolenia č. 2007E 0258 -6. zmena na podnikanie v elektroenergetike v rozsahu distribúcia elektriny vydaného rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a zabezpečuje prevádzkovanie svojej regionálnej distribučnej sústavy na vymedzenom území, ktoré tvoria územia Bratislavského, Trnavského, Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja Slovenskej republiky (ďalej len "Distribučná sústava žalobcu") odo dňa 01.07.2007. Právnym predchodcom žalobcu boli Západoslovenské energetické závody, štátny podnik, IČO: 00 152 153, so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava. Ďalej uviedol, že majetok Západoslovenských energetických závodov, štátny podnik, po ich zrušení bez likvidácie Fond národného majetku Slovenskej republiky dňa 01.11.2001 vložil do spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s., IČO: 35823551 a na základe Zmluvy o vklade časti podniku uzavretej dňa 31.05.2007 medzi spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. a spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s., ktorej predmetom bol vklad časti podniku spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. predstavujúcej samostatný organizačný útvar spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. ako vkladateľa pod názvom "Úsek prevádzky distribučnej sústavy", ktorej súčasťou bola aj Distribučná sústava žalobcu, bola Distribučná sústava žalobcu vložená s účinnosťou odo dňa 01.07.2007 do spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. V rokoch 1977 a 1978 sa uskutočnila výstavba murovanej transformačnej stanice 22/0,4 kV, elektrického vedenia vysokého napätia a elektrických vedení nízkeho napätia v areáli Uhoľných skladov v Bánovciach nad Bebravou (ďalej aj "Stavba trafostanice"). Po vykonaní potrebných skúšok sa dňa 25.08.1978 uskutočnilo odovzdanie Stavby trafostanice medzi zhotoviteľmi a investorom, ktorým bol podnik Západoslovenské uhoľné sklady. V zápisnici sa uvádza, že "investor odovzdá elektrické zariadenia a to TS, transformátor, VN a nn rozvody /okrem vlastnej prípojky a ver. Osvetlenia/ do majetku ZSE samostatnou hospodárskou zmluvou na prevod kmeňového majetku v zmysle ".

Situácia skutočného vyhotovenia Stavby trafostanice je zachytená na výkrese zo dňa 02.08.1978 vyhotovenom jedným zo zhotoviteľov podnikom Západoslovenské energetické závody. Dňa 12.09.1978 Mestský národný výbor-odbor výstavby, Bánovce nad Bebravou, vydal kolaudačné rozhodnutie č. 2290/78, ktorým na základe žiadosti stavebníka Západoslovenské uhoľné sklady povolil užívanie Stavby trafostanice. Elektroenergetické zariadenia, ktoré sa nachádzali v Stavbe trafostanice, boli uvedené do prevádzky dňa 19.09.1978, o čom bola spísaná správa. Na základe Hospodárskej zmluvy č. 800066 (ďalej len "Hospodárska zmluva") došlo ku dňu 01.02.1980 k prevodu vlastníctva Stavby trafostanice z podniku Západoslovenské uhoľné sklady na podnik Západoslovenské energetické závody. Dňa 20.09.1993 bol vyhotovený geometrický plán č. zákazky 984-05-93-88/15 na majetkovoprávne usporiadanie na p. č. 1517/2, ktorým bol z pôvodného pozemku oddelený pozemok 1517/2. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie B. Z. B., zo dňa 15.11.1999 je zrejmé, že na geometrickým plánom oddelenom pozemku 1517/2 sa nachádza trafostanica 1215, ktorej nebolo pridelené súpisné číslo, a ako vlastník tejto trafostanice je zapísaný podnik Západoslovenské energetické závody. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie B. Z. B., zo dňa 15.11.2001, je vlastníkom trafostanice 1215 spoločnosť Západoslovenská energetika, a.s., ktorá bola právnym nástupcom podniku Západoslovenské energetické závody a právnym predchodcom žalobcu. V tomto výpise z listu vlastníctva z roku 2001 už je trafostanica 1215 evidovaná na pozemku parc. č. 2450, ktorý bol prevzatý po obnove katastrálneho operátu v časti katastrálneho územia B. Z. B. uskutočnenej v roku 2000, a ktorý zodpovedá pôvodnému pozemku parc. č. 1517/2. Žalobca zistil, že vzťah k Stavbe trafostanice nachádzajúcej sa pozemku parc. č. 2450, reg. C, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 54 m2 evidovanej na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. B. Z. B., je evidovaný na dvoch listoch vlastníctva, a to: na liste vlastníctva č. XXXX, na ktorom ie evidovaná stavba bez bližšieho popisu, druh: 20 iná budova, so súpisným číslom XXX, pričom ako jej podieloví spoluvlastníci sú uvedení žalovaní 1/ a 2/ v podiele ? a žalovaný v 3/ v podiele 1/2 a zároveň na liste vlastníctva č. XXXX, na ktorom je evidovaná stavba "trafostanica 1215" druh: 18 budova technickej vybavenosti sídla, bez súpisného čísla, pričom ako vlastník je uvedený žalobca. Po zistení vyššie uvedeného duplicitného zápisu v katastri nehnuteľností, žalobca listom zo dňa 15.07.2016 požiadal Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor, o opravu chýb v katastri nehnuteľností. Dňa 25.11.2016 vydal Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor, rozhodnutie č. X 34/2016-6 (ďalej len "Rozhodnutie katastra zo dňa 25.11.2016"), ktorým žiadosť žalobcu zamietol s tým, že zápisy v katastri nehnuteľností sú zapísané správne, t.j. v súlade s predloženými listinami. V odôvodnení Rozhodnutia katastra zo dňa 25.11.2016 Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor ďalej uviedol, že -do LV č. XXXX bola stavba so s.č. XXX zapísaná na základe Rozhodnutia o určení súpisného čísla č. odd. výst./1992 zo dňa 30.06.1992, číslo zmeny 68/92 (ďalej len "Rozhodnutie o určení súpisného čísla") s tým, že sa nachádza na pozemku parc. č. 1517 a výlučným vlastníkom je Palivá, š.p., Topoľčany. Podľa meračského náčrtu z technicko-hospodárskej mapy bola stavba zameraná ako kancelárie. Na základe Zmluvy o predaji časti podniku bol v roku 1997 evidovaný ako vlastník spoločnosť BECOM, s.r.o. V rovnakom roku bola stavba so súpisným číslom XXX evidovaná na viacerých pozemkoch ako zoskupená stavba podľa o územnom a správnom členení Slovenskej republiky a to na pozemkoch parc. č. 1517/2, 1517/3 a 1517/4, tzn. že jedno súpisné číslo XXX bolo použité na všetky stavby podľa geometrického plánu. Pozemky a stavby takto evidované na LV č. XXXX boli predmetom ďalších kúpnych zmlúv až po dnešný stav. Do LV č. XXXX (pôvodne LV č. XXX) bola stavba -trafostanica -bez súpisného čísla zapísaná na základe geometrického plánu 984-05-93-88/15 a Kolaudačného rozhodnutia č. 2250/78 zo dňa 12.9.1978. Jej výlučným vlastníkom v čase zápisu boli Západoslovenské energetické závody, š.p. Na základe Vyhlásenia o vklade nehnuteľností bol v roku 2007 evidovaný ako nový výlučný vlastník žalobca. Aj keď v Kolaudačnom rozhodnutí č. 2250/78 nie je uvedené parcelné číslo, podľa Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor, z obsahu podaní je zrejmé, že stavba -trafostanica bez súpisného čísla bola zapísaná správne na parcele č. 1517/2. V roku 2000 bol katastrálny operát v časti katastrálneho územia B. Z. B. obnovený novým mapovaním. Pozemok parc. č. 1517/2 bol do obnoveného katastrálneho operátu prevzatý ako pozemok parc. č. 2450. Žalobca listom zo dňa 06.06.2017 oslovil žalovaných v prvom rade ako aj žalovaného v druhom rade, aby uznali vlastnícke právo žalobcu a uzatvorili s ním dohodu o uznaní vlastníckeho práva. Napriek vykázanému doručeniu výziev, neobdržal žalobca od žalovaných žiadnu odpoveď. V čase podania tejto žaloby žalobca Stavbu trafostanice užíva a udržiava ju v stave slúžiacom prevádzke zariadení Distribučnej sústavy žalobcu. V čase podania tejto žaloby sú na liste vlastníctva č. XXXX ako vlastníci Stavby trafostanice zapísaní žalovaní a zároveň na liste vlastníctva č. XXXX je ako vlastník Stavby trafostanice zapísaný aj žalobca. Na liste vlastníctva č. XXX sa uvádza, že právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku parc. č. 2450

je evidovaný aj na liste vlastníctva č. XXXX aj na liste vlastníctva XXXX. Kolaudačné rozhodnutie č. 2290/1978 zo dňa 12.09.1978, vydané Mestským národným výborom-odbor výstavby, Bánovce nad Bebravou Správa o uvedení zariadenia do prevádzky zo dňa 19.09.1978. Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor, v Rozhodnutí katastra zo dňa 25.11.2016 konštatoval, že je zrejmé, že Stavba trafostanice bez súpisného čísla bola správne zapísaná na parcelu 1517/2, a teda, že ide o Stavbu trafostanice, ktorej užívanie bolo povolené Kolaudačným rozhodnutím a ku ktorej vlastnícke právo nadobudol žalobca Hospodárskou zmluvou. Napriek tomu žalobca považuje za vhodné poukázať v tejto súvislosti na ďalšie dokumenty, ktoré preukazujú, že Stavba trafostanice, ku ktorej nadobudol vlastnícke právo žalobca na základe Hospodárskej zmluvy je tá istá Stavba trafostanice, ku ktorej je v katastri nehnuteľností evidovaný duplicitný zápis vlastníckeho práva. Žalobca predkladá Situáciu skutočného prevedenia: 22 kV káblový prívod a sekundárne káb. vývody z MTS ZsUS Bánovce n/B. zo dňa 02.08.1978 a ortofotomapu súčasného stavu distribučnej sústavy na pozemku p. č. 2450 (predtým pozemok p. č. 1517/2). Z porovnania oboch zobrazení je nepochybné, že trafostanica v areáli bývalých uhoľných skladoch, ktorú predchodca žalobcu nadobudol do vlastníctva Hospodárskou zmluvou, je totožná s trafostanicou, ktorá je umiestnená na pozemku parc. č. 2450. Súčasná právna úprava pojem zoskupené stavby nepozná. Z citovaných ustanovení právnych predpisov v žalobe možno vyvodiť, že súpisné číslo v prípade zoskupených stavieb sa udeľovalo len jednej zo zoskupených stavieb a to akejsi hlavnej stavbe (ktorej vchod vyúsťuje do ulice). Ostatným stavbám, ktoré boli súčasťou zoskupených stavieb sa súpisné číslo neudeľovalo a v katastri nehnuteľností mali byť evidované len zobrazením na katastrálnej mape, a nie v liste vlastníctva. V zmysle vyššie uvedeného má žalobca pochybnosti či Stavba trafostanice ako jedna zo zoskupených stavieb, no určite nie tá hlavná, mala mať vôbec pridelené súpisné číslo a mala byť evidovaná na liste vlastníctva. K pochybnostiam prispieva aj skutočnosť že "zoskupené stavby" boli v meračskom nákrese uvedené ako kancelárie. Bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, nemožno pochybovať, že Stavba trafostanice je samostatnou vecou a je spôsobilá byť predmetom vlastníckeho práva. V čase zápisu vlastníckeho práva na základe Rozhodnutia o určení súpisného čísla bol výlučným vlastníkom Stavby trafostanice právny predchodca žalobcu-Západoslovenské energetické závody, š.p. Stavba trafostanice nemohla byť súčasťou stavby, ktorej bolo pridelené súpisné číslo na základe rozhodnutia o určení súpisného čísla. Podľa žalobcu naliehavý právny záujem žalobcu je daný tým, že žalobca ako prevádzkovateľ Distribučnej sústavy žalobcu je podľa Z.z o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem iného povinný zabezpečiť spoľahlivé, bezpečné a účinné prevádzkovanie Distribučnej sústavy žalobcu a zabezpečiť užívateľom Distribučnej sústavy žalobcu nediskriminačné podmienky na pripojenie a prístup do Distribučnej sústavy žalobcu. Žalobca má právo odmietnuť prístup do Distribučnej sústavy len z dôvodu nedostatku kapacity sústavy, pričom pri takomto odmietnutí je povinný uviesť opodstatnené dôvody založené na objektívnych a technicky a ekonomicky odôvodnených kritériách. Žalobca na základe žiadostí viacerých užívateľov distribučnej sústavy uzavrel s týmito užívateľmi zmluvy o pripojení, z ktorých vyplýva jeho záväzok zabezpečiť pre užívateľov Distribučnej sústavy žalobcu dohodnutú kapacitu v Distribučnej sústave žalobcu. Nesprávnosť údaja o vlastníctve Stavby trafostanice v katastri nehnuteľností ako aj neochota žalovaného usporiadať vlastnícke právo k Stavbe trafostanice ohrozuje plnenie povinností žalobcu ako prevádzkovateľa Distribučnej sústavy žalobcu. Rozhodnutie súdu by nepochybne odstránilo právnu neistotu, ktorá je medzi žalobcom a žalovaným, a mohlo by prispieť k zosúladeniu faktického a právneho stavu. Rozhodnutie by tiež mohlo byť podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, ktorý podľa predložených dôkazov nie je v súlade so skutočnosťou. Tento nesúlad sám osebe predstavuje podľa právnej teórie a judikatúry naliehavý právny záujem.

2. Dňa 15.8.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené späťvzatie žaloby voči žalovanému 1/ a 2/, v ktorom žalobca uviedol, že dôvodom späťvzatia žaloby je skutočnosť, že zo strany žalovaných 1/ a 2/ došlo k uznaniu vlastníckeho práva k stavbe, na základe ktorej sa sa žalobca stal vlastníkom stavby v podiele 1/2. K späťvzatiu žaloby žalobca pripojil listinu - Výpis z LV č. XXXX, k.ú. B. Z. B. zo dňa 12.8.2019.

3. Žalovaný 1/ a 2/ sa k späťvzatiu žaloby v súdom určenej lehote nevyjadrili. Žalovaný 3/ k späťvzatiu žaloby voči žalovaným 1/ a 2/ uviedol, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí, pretože žalobcom deklarovaná dohoda so žalovanými 1/ a 2/ poškodzuje jeho práva, nie je mu známy obsah, čo má právny význam pre posúdenie celého sporu (navrhuje sa rozhodnúť o výlučnom vlastníctve).

4. Podľa (ďalej len "") žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa , , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

6. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8. Dispozícia so žalobou patrí medzi základné procesné oprávnenia žalobcu. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu voči súdu, aby sa o jeho žalobe nekonalo a nerozhodovalo. Procesným dôsledkom späťvzatia žaloby je zastavenie konania. V danej veci žalobca vzal dňa 15.8.2019, pred začatím pojednávania účinne žalobu voči žalovanému 1/ a 2/ späť z dôvodu uzatvorenia dohody o uznaní vlastníckeho práva medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/.

9. Žalovaní 1/ a 2/ sa k späťvzatiu aj napriek výzve súdu nevyjadrili, súčasne však boli vo výzve poučení, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadria súd má zato, že nemajú námietky (k zastaveniu konania). Žalovaný 3/ so späťvzatím žaloby voči žalovaným 1/ a 2/ nesúhlasil, súd však na jeho nesúhlas neprihliadal a to z dôvodu, že k späťvzatiu žaloby voči žalovaným 1/ a 2/ došlo pred začatím pojednávania a tiež z dôvodu, že žalovaný 3/ vo svojom nesúhlase nielenže neuvádza v čom dohoda medzi žalovanými 1/ a 2/ a žalobcom poškodzuje jeho práva a vzhľadom na predmet sporu-určenie vlastníckeho práva (pri ktorom usporiadanie vzťahov medzi stranami nevyplýva z osobitného predpisu) nie je potrebné aby strana žalovaných so späťvzatím súhlasila. Preto súd na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení konanie voči žalovanému 1/ a 2/ aj napriek nesúhlasu žalovaného 3/ zastavil. O zastavení konania súd nerozhodoval vo veci samej, a to z dôvodu že nejde o čiastočné späťvzatie žaloby, ale o späťvzatie žaloby voči žalovaným 1/ a 2/ v celom rozsahu.

10. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným 1/ a 2/ súd rozhodol (pretože vo vzťahu žalobca a žalovaní 1/ a 2/ sa konanie končí) podľa ust. tak, že žiadnej z týchto strán náhradu trov konania nepriznal, pretože procesné zavinenie zastavenia konania nemožno pripísať výlučne niektorej zo strán (ani žalobcovi ani žalovanému 1/ a 2/) z dôvodu, že sa strana sa dohodli mimosúdne a žiadny subjekt, žalobca ani žalovaný 1/ a 2/ si nárok na náhradu trov konania aj napriek výzve súdu neuplatnil. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 3/ súd rozhodne postupom podľa ust. , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou ( a ). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.