Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_57Er-143-2016.pdf
PDF · 74.29 KB
Case nature
Area
Subarea
57Er/143/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: BRISK PRINT s.r.o., so sídlom Čiernovodská 11, 821 07 Bratislava, IČO: 35 906 049, proti povinnému: O. R. - F. - W.-N. O., I. K. N. D. XXXX/X, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Stanislav Laifer, Exekútorský úrad so sídlom Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava II, o vymoženie uloženej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod spis. zn.: 57Er/143/2016, u súdneho exekútora JUDr. Stanislava Laifera pod spis. zn.: EX 19/2016, z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Laiferovi, sa p r i z n á v a j ú trovy exekúcie vo výške 39,83 EUR s DPH, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na podklade žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 18.01.2016, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 13.01.2016 a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 25Cb/183/2010-41, Okresný súd Bratislava II dňa 20.01.2016 vydal poverenie č. 5102 188138, ktorým poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Súdny exekútor doručil súdu podnet zo dňa 10.01.2018 na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), z dôvodu že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Spolu s podnetom na zastavenie exekúcie predložil súdny exekútor súdu aj listinné dôkazy o vykonaných šetreniach majetkovej podstaty povinného ako prílohu. Súdny exekútor si uplatnil minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 EUR. Dňa 23.04.2019 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o rozhodnutie o podnete na zastavenie exekúcie zo dňa 10.01.2018.
3. Súd výzvou zo dňa 13.08.2019 doručená oprávnenému dňa 04.09.2019, vyzval oprávneného na podanie stanoviska v lehote 10 dní od doručenia výzvy k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Oprávnený bol informovaný, že v prípade ak uvedenej výzve na podanie stanoviska v súdom stanovenej lehote nevyhovie, bude súd rozhodovať o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie aj bez jeho stanoviska.
4. Z doručených príloh súdnym exekútorom je zrejmé, že súdny exekútor počas exekučného konania ku dňu podania podnetu na zastavenie exekúcie zisťoval možný zexekvovateľný majetok povinného predovšetkým prostredníctvom elektronických lustrácií a to na: dopravnom inšpektoráte, čím bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, katastri nehnuteľností,
čím bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom, ani spoluvlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, ďalej prostredníctvom centrálneho registra exekúcií bolo zistené, že proti povinnému sa od roku 2006 vedie celkom 25 exekučných konaní a prostredníctvom elektronickej komunikácie medzi bankami a exekútormi SCB (Slovak Credit Bureau) súdny exekútor zistil existenciu bankového účtu vedeného v prospech povinného so zostatkom 168,85 EUR a blokáciou na sumu 66 008,95 EUR. Podľa vyjadrenia súdneho exekútora, všetky uvedené skutočnosti týkajúce sa majetkovej podstaty povinného boli overené súdnym exekútorom aj prostredníctvom osobného šetrenia v mieste bydliska povinného.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Dispozičná zásada spätá so začatím exekučného konania, nachádza odraz aj v spôsobe jeho skončenia. Oprávnený, ktorému svedčí exekučný titul disponuje oprávnením rozhodnúť aj o skončení prebiehajúcej exekúcie. V danom prípade nemožno hovoriť o výslovnej vôli oprávneného v exekúcii nepokračovať z dôvodu absencie návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie. Na druhej strane zastavenie exekučného konania v prípade absencie návrhu oprávneného resp. účastníka exekučného konania na zastavenie exekúcie je prejavom oficiality procesnej aktivity exekučného súdu. Z ustanovenia § 57, 58 ods. 1 Exekučného poriadku je nepochybné, že zastavenie exekúcie nie je podmienené súhlasom oprávneného a to ani v tom prípade, keď súd rozhoduje o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Nemajetnosť povinného je zákonným obligatórnym dôvodom zastavenia exekúcie a v prípade ak je daná, súd musí pristúpiť k zastaveniu exekúcie a rozhodne tak z úradnej povinnosti. Súdny exekútor poverený výkonom rozhodnutia adresoval tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu zistenej a posúdenej aktuálnej nemajetnosti povinného, čomu svedčia priložené prílohy tzv. lustrácie majetkovej podstaty povinného. Súd po oboznámení sa s týmito listinnými dôkazmi, ktoré preukázali tvrdenú aktuálnu nemajetnosť povinného súdnym exekútorom, zohľadňujúc žiadosť súdneho exekútora o vydanie rozhodnutia o jeho podnete, kedy zotrval na tvrdenej nemajetnosti povinného pri zohľadnení efektívneho a hospodárneho priebehu exekučného konania, dospel k záveru, že podnet súdneho exekútora je dôvodný. Súd vychádzajúc z premisy, že súhlas oprávneného so zastavením exekúcie resp. jeho výslovný nesúhlas so zastavením nie je pre súd záväzný, je toho názoru, že nemajetnosť povinného, ako zákonný dôvod zastavenia exekúcie je potrebné vždy citlivo zvažovať v súvislosti so zastavením exekúcie, z dôvodu zohľadnenia záujmov oprávneného na vymožení priznaného nároku. Z tohto dôvodu pristúpil súd k výzve oprávneného (doručená oprávnenému dňa 04.09.2019), aby zistil stanovisko oprávneného k priebehu exekučného konania v súvislosti s rozhodovacou činnosťou o podnete súdneho exekútora o zastavení exekúcie a mohol zohľadniť jeho záujmy. Tým, že oprávnený zostal nečinný a nevyjadril sa k tak závažnej okolnosti, akou je možné zastavenie exekučného konania, pristúpil súd k rozhodovaniu o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bez jeho stanoviska. Podkladom rozhodovacej činnosti súdu, boli skutkové zistenia súdneho exekútora, ktoré preukázali aktuálnu nemajetnosť povinného, ktorá bola v konečnom dôsledku aj potvrdená súdnym exekútorom v podaní zo dňa 18.04.2019, kde súdny exekútor záverom konštatuje, že povinný je nemajetný. Oznámenie nemajetnosti povinného súdnym exekútorom, ktoré bolo v konaní preukázané a následne potvrdené bolo pre súd dostatočným dôkazom o naplnení skutkovej podstaty zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súdny exekútor je integrálnou súčasťou justičného systému Slovenskej republiky, orgánom ochrany práva a štátom splnomocnenou osobou na vykonanie núteného výkonu rozhodnutia a súd nemá dôvod závery súdneho exekútora spochybňovať či polemizovať o záveroch, ktoré súdny exekútor vyvodil zo šetrenia majetkovej podstaty povinného, čo v danom prípade bola nemajetnosť povinného. Hoci nie je stanovená lehota, do ktorej má byť exekučné konanie skončené, na základe doteraz uvedených skutočností, ako aj procesnej pasivity oprávneného, ktorý neprejavil snahu zvrátiť možný dôsledok podnetu súdneho exekútora s ktorým bol oboznámený t.j. zastavenie exekúcie ako jedna z možností prichádzajúca do úvahy, je dôvodné predpokladať, že povinný v budúcnosti nenadobudne majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku a trovy exekúcie. Ďalšie pokračovanie exekučného konania by prinieslo navýšenie trov exekučného konania, ktoré by bol povinný hradiť oprávnený, a preto s ohľadom na hospodárny priebeh exekučného konania súd konštatuje, že podmienky na zastavenie pre nemajetnosť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku sú splnené, a preto súd exekúciu zastavuje.
8. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Súd oprávnenému a povinnému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v danom prípade zastavenie konania žiadny z nich nezavinil.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie.
13. Pokiaľ ide o paušálnu odmenu táto sa podľa § 15 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 141/2008 Z. z. ( ďalej len vyhláška), účinnosť od 1.1.2009, priznáva za taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR.
14. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 EUR.
15. V časti odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti súd priznal súdnemu exekútorovi požadovanú odmenu vo výške 33,19 EUR.
16. Keďže súdny exekútor uvádza, že je platiteľom DPH, čo má súd za preukázané, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady v zmysle § 196 Exekučného poriadku o 20% sadzbu DPH. Trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora vo výške 33,19 EUR a DPH vo výške 6,64 EUR, spolu 39,83 EUR s DPH.
Poučenie:
Proti výroku III nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku I a II možno podať odvolanie podľa § 58 ods.5 Exekučného poriadku a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 Civilného sporového poriadku).