Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Er-371-2017.pdf
PDF · 67.56 KB
Case nature
Area
Subarea
23Er/371/2017
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému Y., o vymoženie 250,24 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Evou Falisovou, Exekútorský úrad Bratislava, Lermontovova 14, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Eve Falisovej priznáva trovy exekúcie vo výške 39,83 eur, na ktorých úhradu zaväzuje oprávneného v lehote troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Eve Falisovej návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky z výkazu nedoplatkov vydaného DÔVEROU, zdravotnou poisťovňou, a.s.. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) dostal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
2. Podaním doručeným súdu dňa 6.9.2019 súdny exekútor predložil súdu na základe návrhu oprávneného podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
5. Na podklade skutočnosti, že oprávnený navrhol zastavenie exekúcie, súd jeho návrhu vyhovel a v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
6. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
9. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
10. Podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
11. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
12. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
13. Súdny exekútor žiadal, aby mu súd priznal trovy exekúcie v sume 39,83 eur pozostávajúce z paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa § 14 vyhlášky vo výške 33,19 eur, zvýšených o 20 % DPH.
14. Paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,32 eur/úkon si uplatňoval súdny exekútor vo výške 33,19 eur. Nakoľko súdnemu exekútorovi patrí pri vykonaní exekúcie paušálna odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške najmenej 33,19 eur v prípade, ak počet účelných úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných sumou 3,32 eur nedosial minimálnu výšku odmeny a to aj bez potreby ich podrobnej špecifikácie, súd mu uvedenú odmenu priznal v rozsahu zákonného minima 33,19 eur. Uvedený nárok na odmenu vznikol súdnemu exekútorovi udeleným poverením na vykonanie tejto exekúcie súdom.
15. Náhradu hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky ani náhradu za stratu času podľa ust. § 23 vyhlášky si súdny exekútor neuplatnil.
16. Súdny exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 651/2004 Z.z., preto sa zvyšuje jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o 20 % daň z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu 6,64 eur.
17. Zohľadňujúc vyššie uvedené, súd celkovú výšku trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi súvisiacimi, vyčíslil sumou 39,83 eur.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 39,83 eur v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že ich znáša účastník, ktorý zapríčinil jej zastavenie, t.j. oprávnený.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od
doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.