Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/33/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov matky: X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom, A. Y. XXX/XX/X, V. otca: A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX/X, V., v konaní o zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. apríla 2019, č. k. -62 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozsudok Okresného súdu Prievidza - 34 zo dňa 11.1.2018 zmenil tak, že s účinnosťou od 8.2.2019 znížil výživné otca na maloletého tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 160 eur mesačne vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje do rúk matky. Výrokom II. vo zvyšnej časti súd návrh otca zamietol. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 , 2 , 3, 4, 5, § 75 ods. 1 , § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, kedy mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že matka býva spolu so synom v podnájme, v dvojizbovom byte. Náklady na bývanie má vo výške 200 eur mesačne. V domácnosti má Z. vlastnú izbu, lôžko, skriňu, pracovný kútik. Matka si privyrába brigádne , ako kuchárka v reštaurácii Sedma v Prievidzi. Pracovnú dobu má prispôsobenú potrebám zamestnávateľa, zväčša dopoludnia. V čase, keď je v práci, jej pomáha so starostlivosťou stará matka zo strany otca. Príjem podľa správy od zamestnávateľa má v sume cca 50 eur mesačne. Finančne jej vypomáhajú starí rodičia z jednej aj druhej strany. Maloletý Z. je žiakom druhého ročníka Základnej školy na ul. Energetikov v Prievidzi. Náklady na stravné sú vo výške cca 33 eur mesačne, školský klub detí vo výške 6 eur mesačne, futbalový krúžok, herecký a informatický. Sú to krúžky v rámci školy, bez poplatkov. Matka má s ním zvýšené náklady na športovú výbavu, oblečenie, plavky. Maloletý navštevuje alergologickú ambulanciu, je alergik a astmatik a zriedkavo navštevuje aj kožnú ambulanciu. Na lieky má pravidelné náklady vo výške cca 30 eur mesačne. Maloletý ešte užíva prírodné prípravky odporučené psychológom, na ktoré sú náklady vo výške 60 eur mesačne. Má diagnostikovanú hyperaktivitu, jedenkrát týždenne navštevuje detskú psychologičku. Otec sa s maloletým nestretáva, nezaujíma sa o neho ani telefonicky. Vyživovaciu povinnosť si neplní, má dlh na výživnom. Matka podala na otca trestné oznámenie a je voči nemu vedené aj exekučné konanie. Otca maloletý už dlhšie nevidel, nepamätá si presne, kedy. V škole je všetko v poriadku, učí sa dobre, zúčastňuje sa rôznych súťaží. Otec uviedol, že aktuálne býva v penzióne u svojho kamaráta. Obýva jednu izbu s príslušenstvom. Žije sám. Zároveň si hľadá vhodný podnájom. Nepracuje, hľadá si prácu, príjem v súčasnej dobe nemá žiadny. Dostal jednu ponuku, bude robiť pizzu. Finančne mu vypomáha kamarát. Nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v evidencii nezamestnaných. Otec uviedol, že má veľké dlhy (cca 50 000 eur), jeho prevádzky zbankrotovali, uvažuje nad vyhlásením osobného bankrotu. Má dlh na výživnom. Viac vyživovacích povinností nemá. Podľa vyjadrenia ÚPSVaR Prievidza otec dieťaťa nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie. Podľa predloženého prehľadu voľných pracovných miest

zamestnávatelia ponúkajú aj miesto na pracovnej pozícii kuchár s mesačným príjmom 500-600 eur. Výživné sa určuje podľa stavu zisteného v čase vydanie rozhodnutia, pri rozhodovaní o zmene (aj znížení) výživného, súd porovnáva pomery v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase novej úpravy výživného. Musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho charakteru, ku ktorej môže dôjsť v dôsledku zmien v odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa alebo v dôsledku zmien v schopnostiach a možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť. Otec dieťaťa sa podaným návrhom domáhal zníženia rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletému z dôvodu poklesu príjmu. V čase rozhodovania súdu pracoval len brigádnicky. Ak by požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Prievidza, je podľa prehľadu ponúkaných pracovných pozícií predpoklad, že by mu bolo ponúknuté pracovné miesto kuchára- čašníka , za ktorú prácu by dosiahol priemerný mesačný netto príjem (zásada potencionality príjmov) vo výške 500-600 eur mesačne. Z toho príjmu by bol schopný si plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému a uspokojovať svoje odôvodnené životné potreby, ktoré má aktuálne minimálne. S poukazom na uvedené skutočnosti u otca dieťaťa v jeho zárobkových schopnostiach a možnostiach nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti v tom rozsahu, ako to žiadal. Situácia, ak by sa zaevidoval na ÚPSVaR Prievidza, kedy by bol predpoklad, že by mu boli ponúknuté pracovné miesta špecifikované v predchádzajúcej časti odôvodnenia rozhodnutia by bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému najmenej vo výške 160 eur mesačne a uspokojovať svoje odôvodnené potreby. Preto súd jeho návrh vo zvyšku zamietol. Pri určení tejto vyživovacej povinnosti súd zohľadnil potreby maloletého, ktorý má zdravotné problémy, má diagnostikovaný ADHD, má s tým súvisiacu zvýšenú potrebu fyzicky náročných športov, je tiež astmatik, má teda zvýšené potreby na lieky a výživové doplnky.

2. Proti tomuto rozsudku podala matka v zákonnej lehote odvolanie. Uviedla, že kolízny opatrovník navrhol návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietnuť. Otec sa s maloletým nestretáva, nekomunikuje s ním, synovi nič nekupuje na sviatky/ Vianoce, narodeniny/, nejaví záujem o zdravotný stav dieťaťa. Maloletý nastupuje do školy, do špeciálnej triedy s názvom APROGEN, ktorá je určená pre nadané deti, čím sa náklady na dieťa zvýšia. Otec maloletého odmieta všetky ponúkané pracovné miesta , začal znovu podnikať od 14.04.2019, o čom predložila doklad/ fotokópiu letáku/. Poukázala na zákonné ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, keď výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Výživné je zo strany otca plnené oneskorene a t. č. je v omeškaní za 3 mesiace. Predchádzajúce dlžné výživné uhradil až na základe trestného oznámenia podaného matkou. Navrhla, aby odvolací súd návrh otca v celom rozsahu zamietol. K odvolaniu pripojila fotokópiu letáku- Penzión Zefir Bojnice, uznesenie Obvodného oddelenia PZ Prievidza zo dňa 13.05.2019, č.ČVS:ORP-52/PD-PD-2019, potvrdenie o návšteve školy.

3. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že prešetril rodinné pomery v rodine maloletého , pričom neboli zistené nedostatky v starostlivosti matky o maloleté dieťa . Maloletý od septembra 2019 nastupuje do triedy pre nadané deti. Všetky potreby dieťaťa zabezpečuje výhradne matka. Na matke spočíva aj celá ťarcha každodennej starostlivosti o maloletého. S poukazom na vykonané dokazovanie má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca zabezpečiť si pravidelný príjem vo svojom odbore a zodpovedne si plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Navrhli návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietnuť.

4. Otec sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa a (ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (ďalej len ) a dospel k záveru , že odvolanie matky je dôvodné a preto je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť podľa a a mu vrátiť podľa na ďalšie rozhodnutie.

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že v čase rozhodovania súdu pracoval otec len brigádnicky. O zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR nepožiadal, preto súd vychádzal z prehľadu ponúkaných pracovných pozícií a predpokladaného príjmu / zásady potencionality/ , ktorý by otec dosahoval ako kuchár- čašník vo výške 500-600,- eur. Z takto určeného príjmu je otec schopný platiť výživné vo výške 160,- eur. Súčasne prihliadal k potrebám maloletého, ktorý má zdravotné problémy, má diagnostikovaný ADHD, je astmatik.

7. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku , majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

8. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté deti aj zmena alebo zrušenie výživného možno len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 9. I keď súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že pri rozhodovaní o zmene výživného porovnával pomery v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase novej úpravy výživného, takéto odôvodnenie z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva. Rovnako z obsahu spisu nevyplýva, či súd prvej inštancie vychádzal z rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 11.1.2018, č.k. -34 . Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenia rozhodnutia.

10. Z ust. 78 ods. 1 Zákona o rodine ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu, ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže dôjsť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúc so školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu, alebo poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú. Inak pre rozhodnutie o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Zmena pomerov môže byť odôvodňovaná buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, respektíve okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočného alebo úplnej neschopnosti živiť sa sám, zmena potrieb, zmena majetkových pomerov a pod. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Súd môže na zníženie príjmu alebo majetku povinného prihliadnuť len vtedy, ak má skutočne za preukázané, že k nej došlo v dôsledku objektívnej a nezvrátiteľnej okolnosti a nie zo špekulatívnych dôvodov.

11. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu. Zmena vyživovacej povinnosti, je zákonom prípustná výnimka z tejto zásady, pripúšťajúca, aby sa o tej istej veci jednalo znova, avšak len pri splnení prísne stanovených podmienok, čo možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Vychádzajúc z článku 6 základných princípov , v spojitosti s ustanoveniami a súd je povinný zistiť skutočný stav veci, pričom postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania a je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli (tzv. vyšetrovací princíp, ktorý je v mimosporovom procese úzko spätý s princípom oficiality a princípom materiálnej pravdy, ktoré súvisia s objemom a kvalitou zistených skutočností právne relevantných pre meritórne rozhodnutie). I keď zákon nerezignuje v mimosporových konaniach na procesnú aktivitu

účastníkov konania, zodpovednosť za zistenie skutočného stavu veci je bremenom súdu, keďže vylučuje, resp. obmedzuje využitie procesnej zodpovednosti účastníkov konania za výsledok konania, teda ho možno identifikovať ako "potlačenie subjektívneho dôkazného bremena". Ako vyplýva z uznesenia ÚS SR z 24.apríla 2003 sp. zn. všeobecný súd je povinný a oprávnený v nesporových konaniach vykonávať dôkazy nielen v rozsahu svojej zákonnej kompetencie, ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie skutkového stavu, ktoré dôkazy nemôžu závisieť od vôle účastníkov konania.

12. V posudzovanej veci sa však súd prvej inštancie vyššie uvedenými princípmi nespravoval, pretože ním nedostatočne zistený skutkový stav nemôže byť základom pre záver o (ne)splnení hmotnoprávnych predpokladov pre otcom požadovanú zmenu vyživovacej povinnosti túto (ne)opodstatňujúcej.

13. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje dostatok skutkových a právnych záverov v prospech dôvodnosti zníženia vyživovacej povinnosti otca indikujúcich a doposiaľ vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie a jeho výsledky, nie sú pre takýto záver z hľadiska rozhodujúcich skutočností postačujúce, pričom rozsah potreby doplnenia dokazovania presahuje účelnosť jeho vykonania odvolacím súdom, nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné, ako napadnuté rozhodnutie za použitia a zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

14. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci, bude v konaní postupovať v súlade s procesnými predpismi upravujúcimi postup súdu prvej inštancie, svojím procesným postupom poskytne účastníkom konania možnosť realizovať procesné práva zaručené , a , primárne sa bude zaoberať porovnaním okolnosti, ktoré boli dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Vykoná dokazovanie oboznámením obsahu spisu sp. zn. , z ktorého zistí zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov a posúdi, z akých skutkových okolností vychádzal súd v tom čase pri určení výšky výživného . Porovná súčasné skutkové okolnosti /príjmy, výdavky, náklady na dieťa a pod./ s okolnosťami, ktoré boli určujúce v čase skoršieho rozhodnutia o výživnom , pričom dôsledne posúdi zmenu pomerov na strane oboch rodičov ako i maloletého dieťaťa .Súčasne bude potrebné doplniť dokazovanie v zmysle intencií daných odvolacím súdom (teda aj nad rámec dôkazov navrhnutých účastníkmi),výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach tiež z hľadiska naplnenia hmotnoprávnych predpokladov pre otcom požadovanú zmenu výšky vyživovacej povinnosti ( Zákona o rodine) a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. . Vysporiadania sa s odvolacími námietkami matky poukazom na skutočnosť, že otec začal znovu podnikať. 15. Odvolací súd poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvej inštancie podľa a a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

16. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný ( ).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).