Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12CoE-79-2019.pdf
PDF · 86.88 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/79/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX T., o vymoženie pohľadávky v sume 2.184,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu T. č. k. 10Er/1030/2XX6-20 zo dňa 11.02.2XX9 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie) napadnutým uznesením č. k. 10Er/1030/2016-20 zo dňa 11.02.2019 zamietol žiadosť JUDr. Ľubomíra Pekára, súdneho exekútora, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 3597/16. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenia § 44 ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V predmetnej exekúcii bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom v Žiline, sp. zn. RK-PC-1518/14-LP zo dňa 02.11.2015. Exekučný súd skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Za týmto účelom preskúmal oprávneným preloženú zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500025465 zo dňa 27.05.2013 a rozhodcovskú zmluvu č. 8500025465 uzatvorenú súčasne so zmluvou o revolvingovom úvere. Uvedená zmluva o revolvingovom úvere, v rámci ktorej bola uzavretá aj rozhodcovská zmluva, založila záväzkovo právny vzťah medzi oprávneným, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzavieraní predmetnej úverovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným, založený na základe zmluvy o úvere, je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné ho posudzovať v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
2. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv
poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne vydať poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“). Uviedol, že dôvody neplatnosti a neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy sú založené na záveroch, ktoré odporujú právnemu poriadku. Začatie rozhodcovského konania kýmkoľvek zo zmluvného vzťahu nemôže byť rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie platnosti či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Daná okolnosť v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy nejestvuje. Zdôraznil, že rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia, a preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a aj možnosť odstúpiť od zmluvy d o14 dní od jej uzavretia. Poukázal na skutočnosť, že zákon predpokladá, že rozhodcovská zmluva bude predformulovaná s tým, že bude obsahovať poučenie. Konanie pred rozhodcovským súdom je alternatívne, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky pojednávajúce o inštitúte rozhodcovskej zmluvy.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Zároveň odvolací súd aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými zákonnými ustanoveniami. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:
7. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia. Exekučné konanie bolo začaté dňa 04.08.2016, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom v Žiline, sp. zn. RK-PC-1518/14-LP zo dňa 02.11.2015. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor dňa 18.08.2016 na súd, ktorý ju napadnutým uznesením zamietol, keď sa predtým zaoberal obsahom zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy.
8. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení Exekučného poriadku a ďalších právnych predpisov, ktoré súd prvej inštancie citoval vo svojom rozhodnutí. Exekučný poriadok pre exekučné konanie vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Keďže ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, súd prvej inštancie správne skúmal, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku. V prípade zistenia uvedených dôvodov musí súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Súd skúma aj to, či exekučný titul vydal orgán, ktorý mal na jeho vydanie právomoc, či teda nejde o nulitný akt, na podklade ktorého by sa mala exekúcia vykonať.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere (ďalej „Zmluva o RÚ“) a súčasne aj rozhodcovskú zmluvu vo forme osobitnej zmluvy, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc. Zmluva o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva boli vyhotovené miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom. Povinný s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasil a podľa predtlačeného znenia zmluvy jej uzatvorenie nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. V bode 3 rozhodcovskej zmluvy je predtlačené, že veriteľ vopred poučil povinného o dôsledkoch jeho uzatvorenia, a to tak, že dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanovením zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným, ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory podľa zmluvy môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na oprávnenom. Podľa bodu 5. rozhodcovskej zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto rozhodcovských súdov: 1. Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 52189/B, a 2. Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka č. 16626/S. Podľa bodu 7. zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy.
10. Súd prvej inštancie v odôvodní napadnutého uznesenia správne poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Oprávnený rozhodcovskú zmluvu v podanom odvolaní prezentoval tak, že povinný mal možnosť návrh zmluvy prijať alebo neprijať. Tomu však s ohľadom na ustanovenia § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, 2 a § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka nekorešponduje skutočnosť, že rozhodcovskú zmluvu podpisoval ako prvý práve povinný dňa 21.05.2013. Oprávnený ju podpisoval až o niekoľko dní, čo by logicky z týchto časových údajov znamenalo, že oprávnený prijímal návrh povinného; je však nesporné, že návrh vyhotovoval oprávnený. Súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovská zmluva, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, je neprijateľnou a teda neplatnou podmienkou, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného, ktorý vystupoval
v postavení spotrebiteľa, znemožnením zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechaním ho výlučne na vôli dodávateľa, avšak ďalšie rozhodujúce skutočnosti nevyhodnotil.
11. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“
12. V tomto prípade si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z uvedenej rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva nezodpovedala vyššie citovaným zákonným podmienkam čo sa týka jej individuálneho dojednania. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy a či mal reálnu možnosť znenie zmluvy ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil a ani nepreukázal listinnými dôkazmi. Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská zmluva vyhotovená drobným, takmer nečitateľným spôsobom, bola dojednaná individuálne, preto sa v súlade s ustanovením § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka táto za individuálne dojednanú nepovažuje. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom a v takom vyhotovení, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov aj v rozhodcovskom konaní, a tiež mu poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá
- ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Na základe listinných dôkazov bol teda urobený správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.
13. Súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej zmluve, nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd prvej inštancie správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).