Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Er-493-2010.pdf
PDF · 76.71 KB
Case nature
Subarea
7Er/493/2010
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka proti povinnému: V. D., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX, XXX XX D. P., o vymoženie 1.116,09 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi, Exekútorský úrad so sídlom Radničné nám. 15, 085 01 Bardejov trovy exekúcie vo výške 52,53 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 23.6.2010 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov č. 1050036913 vydaného oprávneným. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.6.2010.
2. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil súdnemu exekútorovi dňa 6.7.2010 poverenie na vykonanie exekúcie pod číslom 5710 018701*.
3. V priebehu exekučného konania podal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), nakoľko opakovaným šetrením exekútor zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnenému bola doručená správa o stave konania, v ktorej exekútor uviedol, že povinný nie je vlastníkom majetku, ktorý by bolo možné exekúciou postihnúť a uspokojiť tak pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie. Súdny exekútor zároveň súdu zaslal stanovisko oprávneného, podľa ktorého tento nemá výhrady voči tomu, aby súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie. V predmetnom podaní si súdny exekútor uplatnil aj trovy exekúcie spolu vo výške 61,15 eur.
4. Podľa § 243b ods. 1 EP exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 7. Vzhľadom na stanovisko oprávneného k podnetu súdneho exekútora, ktorým vyslovil, že nemá výhrady tomu, aby súdny exekútor podal návrh na súd na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť
povinného, ako aj na negatívny výsledok šetrenia, ktoré vykonal súd za účelom zistiť majetnosť povinného, súd exekúciu v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami zastavil.
8. Súd podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení alebo nezastavení exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.10.2013 je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, hoci táto je vždy teoreticky možná. Majetkové pomery povinného sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani nie je možný. Súd konštatuje, že nie je možné dlhodobo očakávať, že povinný možno v budúcnosti nadobudne majetok, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, pretože zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí tzv. res iudicata (t. j. prekážku rozhodnutej veci).
9. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
11. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo.
12. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
14. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017
15. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1.5.2008 (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. 16. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
17. Podľa § 25 cit. vyhl. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
18. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP a § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 a na ich úhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013. Pri určení výšky nevyhnutných trov exekúcie súd postupoval podľa §14, § 22, § 25 cit. vyhl.. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
1/ odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. v najnižšej zákonnej výške 33,19 eur. Keďže si súdny exekútor uplatnil odmenu v najnižšej zákonnej výške, súd sa skúmaním rozsahu úkonov bližšie nezaoberal.
2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. a) poštovné
- upovedomenie o začatí exekúcie - povinný á 1,40 € (Súdny exekútor si uplatňoval poštovné v bližšie nešpecifikovanej výške. Súd pri náhrade výdavkov za poštovné postupoval v zmysle cenníka Slovenskej pošty platného v čase doručovania, ktoré predstavovalo v danom čase sumu 1,40 eur)
- upovedomenie o začatí exekúcie, opakované doručenie - povinný á 1,60 €
- exekučný príkaz - 4 x 1,60 € - á 6,40 €
- správa o stave exekučného konania - á 1,60 €
3/ DPH z priznanej odmeny a náhrad vo výške 20% (§ 27 ods. 1, 3 zák. č. 222/2004 Z. z., § 196 EP) zo sumy 44,19 eur t.j. 8,34 eur.
19. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Súd pri priznaní hotových výdavkov titulom poštovného žiadaného súdnym exekútorom vychádzal z predloženého spisu súdneho exekútora a v ňom založených poštových doručeniek s pečiatkou pošty, resp. obálok. Súdnemu exekútorovi bola priznaná odmena za poštovné vo výške 11 €.
20. Súd nepriznal náhradu požadovanú a označenú exekútorom ako „náklady na kanc. potreby - papier, spinky a farba“ vo výške 3,32 €. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál, rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. apríla 2008, z ktorého vyplýva, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 cit. vyhl., a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej- ktorej individuálnej exekučnej veci.
21. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 3,40 € v zmysle § 60 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, o ktoré vo svojom vyúčtovaní žiadal, nakoľko ide o budúce výdavky, a teda nie je možné priznať výdavky, ktoré mu ešte nevznikli a neboli účelne vynaložené.
22. Keďže súdny exekútor je platcom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať DPH v zmysle vyúčtovania súdnym exekútorom, pričom základom pre výpočet je suma 44,19 eur a DPH predstavuje 8,34 eur. Súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 52,53 eur (33,19 eur + 11 eur + 8,34 eur). Súd uložil oprávnenému, aby ich nahradil exekútorovi v súlade s cit.§ 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Proti II. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.