Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Co-192-2019.pdf
PDF · 76.59 KB
Case nature
Subarea
15Co/192/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: I. B. , narodený dňa X.XX.XXXX, bytom V., L. B. č. XXX, proti žalovanému: VACHO s.r.o., Modra, Šúrska č. 5, IČO: 35 713 038, zastúpený JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom v Čadci, Mierová č. 1725, o ochranu vlastníckeho práva s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 23. mája 2019, č.k. 39 C 52/2017-77, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 23. mája 2019, č.k. 39 C 52/2017-77, p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Pezinok, v osobe zákonného sudcu, uznesením zo dňa 23.5.2019, č.k. 39 C 52/2017-77, doplnil uznesenie zo dňa 18.12.2018, č.k. 39 C 52/2017-60, o ďalší výrok v tomto znení: „II. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“ Uznesením zo dňa 18.12.2018, č.k. 39 C 52/2017-60, v osobe vyššieho súdneho úradníka, súd konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu. O sťažnosti žalovaného proti danému uzneseniu z dôvodu absencie výroku o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie napadnutým uznesením postupom podľa § 225, § 234 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. l, čl. 11 C.s.p. sťažnosti vyhovel a doplnil uznesenie zo dňa 18.12.2018, č.k. 39 C 52/2017-60, o chýbajúci výrok (v poradí druhý) o nároku na náhradu trov konania. Žalobca proti uzneseniu zo dňa 18.12.2018, č.k. 39 C 52/2017-60, sťažnosť nepodal.
2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac len tým, že dňa 21.1.2019 mu bolo doručené uznesenie súdu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. V ten istý deň súdny poplatok zaplatil a doklad o jeho zaplatení s odvolaním sa na ustanovenie § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. doručil súdu; ďalej citoval ustanovenie § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. Má za to, že v konaní sa malo pokračovať a nerozhodovať o nároku na náhradu trov konania. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na konanie.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné a špekulatívne. Zdôraznil ustanovenie § 5 ods. l písm. a/, § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. a uvádzal, že súd prvej inštancie výzvou zo dňa 4.10.2018 žalobcu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu v sume XX,XX € s poučením, že v prípade nezaplatenia súdneho poplatku bude konanie zastavené; výzva mu bola doručená dňa 8.10.2018. Žalobcovi teda bola poskytnutá dostatočná lehota na zaplatenie súdneho poplatku, ktorú povinnosť si žalobca nesplnil. Platná právna úprava, ktorá sa týka právnych následkov zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, je síce striktná, ale spravodlivá. Podľa jeho názoru žalobca nielen ignoroval povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby, ale
svojou nečinnosťou aj zmeškal poskytnutú lehotu 10 dní. Zdôraznil, že žalobcovi poplatková povinnosť vznikla už podaním žaloby, a keďže ho nezaplatil, súd ho vyzval na splnenie si poplatkovej povinnosti dodatočne s podrobným poučením o následkoch nezaplatenia poplatku. Žalobca neuviedol dôvod, prečo v stanovenej lehote súdny poplatok nezaplatil, a preto jeho zjavne účelová pasivita nemôže ísť na jeho (žalovaného) vrub. Pre správanie žalobcu bolo konanie zastavené, tým sám zavinil zastavenie konania, a teda s poukazom na ustanovenie § 256 ods. l C.s.p. súd prvej inštancie správne mu (žalovanému) priznal nárok na náhradu trov konania.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
5. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. l C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.
6.1. Ako nepochybne vyplýva z obsahu spisu, súd prvej inštancie, v osobe vyššieho súdneho úradníka, uznesením zo dňa 18.12.2018, č.k. 39 C 52/2017-60, konanie zastavil postupom podľa ustanovenia § 10 ods. l, ods. 3 veta prvá, ods. 4 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. V závere uznesenia súd prvej inštancie dal stranám sporu (správne) zákonné poučenie o možnosti, lehote, mieste, podať proti uzneseniu sťažnosť, o jej náležitostiach. Uznesenie bolo žalobcovi účinne doručené dňa 21.1.2019, ktorý ale sťažnosť nepodal. Len podaním zo dňa 28.1.2019 (č.l. 63 spisu) žalobca súdu oznámil, že súdny poplatok zaplatil a žiada v konaní pokračovať. Z obsahu tohto podania nemožno vyvodiť, žeby sťažnosť proti uzneseniu o zastavení konania podal; so zdôraznením správneho a podrobného poučenia súdu v danom uznesení, ktorým sa ale žalobca neriadil. Napokon žeby proti uzneseniu o zastavení konania sťažnosť podal, žalobca neuvádzal ani v podanom odvolaní. 6.2. Len žalovaný podal včas sťažnosť proti uzneseniu o zastavení konania. Nenamietal vecnú a právnu správnosť uznesenia vo výroku o zastavení konania, považoval ho za vecne správny, mal však za to, že uznesenie postráda ďalší výrok a síce výrok o nároku na náhradu trov konania, keďže ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Tento nedostatok odstránil súd prvej inštancie, v osobe zákonného sudcu, napadnutým uznesením (zo dňa 23.5.2019, č.k. 39 C 52/2017-77). 6.3. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 18.12.2018, č.k. 39 C 52/2017-60, vo výroku o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť ešte v mesiaci január 2019. Zostalo preto, už bez ďalšieho, irelevantné, že žalobca súdny poplatok zaplatil. Tento mu bude vrátený súdom prvej inštancie v súlade so zákonom č. 71/1992 Zb. Tým, že žalobca nezaplatil súdny poplatok súčasne s podaním žaloby, a ani neskôr v lehote poskytnutej mu súdom, zavinil zastavenie konania a stíha ho z tohto dôvodu povinnosť zaplatiť protistrane náhradu trov prvoinštančného konania (§ 256, § 262 ods. l, ods. 2 C.s.p.).
7. Nadväzne na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. l).
8. Žalovanému úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 396 ods. l, § 255 ods. l, § 262 ods. l C.s.p.). O výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p.
9. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).