Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-35-2019.pdf
PDF · 86.97 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/35/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloletého W. C., R.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - K. I., R.. XX.XX.XXXX, N. C. K. a otec - W. C., R.. XX.XX.XXXX, T. D. V., F. XXX/XX, o návrhu navrhovateľky: J. D., R.. XX.XX.XXXX, V., F. XXX/XX, na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd maloletého W. C., R.. XX.XX.XXXX zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Navrhovateľka je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o mal. W. v rovnakom rozsahu, ako by ju vykonávali rodičia, zastupovať ho a spravovať jeho majetok môže len v bežných veciach.
Matka je povinná platiť na výživu mal. W. výživné vo výške 40 eur mesačne, vždy do 25. dňa mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Týmto sa zrušuje výchovné opatrenie nariadené uznesením tunajšieho súdu č. k. 20P/5/2019-22 zo dňa 14.03.2019.
Otec je povinný platiť na výživu mal. W. výživné vo výške 60 eur mesačne, vždy do 25. dňa mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 04.06.2019 sa príbuzná maloletého dieťaťa zo strany otca (navrhovateľka) domáhala zverenia dieťaťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Z návrhu vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa žili v spoločnej domácnosti, ich spolužitie však nebolo usporiadané, matka sa starala o svoju dcéru (mal. K.E., R.. XXXX. Matka sa po narodení maloletého nestarala riadne o deti a ani o domácnosť, preto otec prestal pracovať. Rodičia nemali dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie nájomného, prichýlila ich práve navrhovateľka. Otec maloletého bol v roku 2018 odsúdený trestu odňatia slobody nepodmienečne na dva roky pre krádež. Navrhovateľka vybavila pre matku aj deti pobyt v azylovom dome, ktorý však matka aj s deťmi po troch týždňoch opustila, následne bol maloletý umiestnený do detského domova. Navrhovateľka si dieťa brávala do svojej domácnosti na víkendy. Dieťa si k navrhovateľke postupne vybudovalo pevný citový vzťah. Matka o dieťa neprejavuje žiadny záujem, nemá kde bývať a túla sa. Navrhovateľka má záujem postarať sa o maloletého, otec prejavuje záujem po prepustení z výkonu trestu starostlivosť prevziať.
(2) Uznesením tunajšieho súdu č. k. 20P/5/2019-22 zo dňa 14.03.2019 bolo nariadené výchovné opatrenie, ktorým bol maloletý dočasne odňatý z osobnej starostlivosti rodičov a umiestnený do detského domova v Dunajskej Strede.
(3) Otcovi maloletého bol návrh doručený dňa 18.06.2019, napriek výzve súdu sa k nemu nevyjadril, na pojednávanie sa napriek včasnému a riadnemu doručeniu predvolania nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Matka nemá evidovanú adresu trvalého pobytu, súdu nie je známa adresa, na ktorej sa zdržiava, preto jej bol návrh doručený postupom podľa § 116 ods. 2 CSP. Návrh jej tak bol doručený dňa 27.07.2019.
(4) Podľa § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa ods. 2 ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa ods. 3 ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).
(5) Podľa § 106 („adresa na doručovanie“) ods. 1 písm. a/ CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Podľa ods. 3 ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
(6) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(7) Navrhovateľka uviedla, že otec maloletého dieťaťa je jej synovec. Maloletý je v súčasnosti v jej starostlivosti už asi pol roka, problém so starostlivosťou o dieťa nemá. Podľa jej informácií otca maloletého z výkonu trestu prepustili, pracuje v Rakúsku, opäť žijú spolu s matkou dieťaťa. Na výživu dieťaťa jej neposkytujú žiadne prostriedky. (8) Procesný opatrovník navrhol návrhu navrhovateľky vyhovieť. V správe zo šetrenia výchovného prostredia u navrhovateľky zo dňa 19.06.2019 uviedol, že navrhovateľka býva v trojizbovom rodinnom dome spolu so svojou matkou, dom patrí navrhovateľke. Je riadne zariadený a vybavený, navrhovateľka má pre maloletého posteľ aj veci osobnej potreby. Dieťa ju pozná, je preň blízka osoba. Navrhovateľka má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý psychický a fyzický vývin dieťaťa.
(9) Lustráciou v evidencii zamestnávateľov v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec vo výkone trestu pracoval, vykázal príjem od 14 do 187 eur na mesiac, predtým pracoval postupne u viacerých zamestnávateľov (od júla 2017 do júna 2018 menil 5 zamestnávateľov) s vymeriavacím základom od 11 do 327 eur na mesiac. Matka má naposledy evidovanú prácu v januári t. r. (19 dní - 97,85 eur), predtým november 2018 (4 dni - 42,73 eur), nie sú jej vyplácané žiadne štátne dávky, nie je vedená na úrade práce.
(10) Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa... Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady... V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa... Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. (v zmysle § 45 ods. 1 až 4, 7, 8, 9 zák. o rodine v znení platnom od 01.04.2017)
(11) Ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. (§ 81 ods. 1 zák. o rodine)
(12) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 3, 5 zák. o rodine)
(13) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods. 1 zák. o rodine)
(14) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(15) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Rodičia maloletého v súčasnosti nezabezpečujú v nijakom smere starostlivosť o maloletého, o ktorého sa už dlhšiu dobu stará navrhovateľka, zabezpečuje jeho všetky potreby. Je v záujme dieťaťa, aby vyrastalo v rodinnom prostredí. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí je záujem dieťaťa (v zmysle článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa), pričom v záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovali k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. Súdu
bolo preukázané, že navrhovateľka je schopná o dieťa sa postarať a zabezpečiť jeho odôvodnené potreby. Preto súd návrhu zveriť maloletého do jej starostlivosti vyhovel.
(16) Výšku vyživovacej povinnosti súd určil s prihliadnutím na súčasné pomery rodičov a ich schopnosti a možnosti, ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky, ako aj na vek a základné potreby maloletého.
(17) Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z. - CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)