Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-187-2019.pdf
PDF · 110.97 KB
Case nature
Subarea
14Co/187/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Darina Kuchtová a Mgr. Barbora Barteková v spore žalobkyne: F. N., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXXX/XX, N., zastúpená: LEGAL & CORP s.r.o., advokátska kancelária, Gajova 11, Bratislava, proti žalovanému: M. Hudák, nar. X.XX.XXXX, trvale bytom N.- S., o nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č. k. 19C/52/2019-98 zo dňa 20. júna 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave m e n í uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č. k. 19C/52/2019-98 zo dňa 20. júna 2019 vo výroku I., ktorým okresný súd návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol tak, že nariaďuje zabezpečovacie opatrenie v nasledovnom znení:
Súd nariaďuje záložné právo na nehnuteľnosť žalovaného: M. C., nar. X.XX.XXXX, bytom I. byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na B. X, súpisné č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom N. - mestská časť A., katastrálnym odborom pre katastrálne územie A., obec N. - mestská časť A., okres N. V, ku ktorému prislúcha podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti podielu XXXX/XXXXXX k celku, a to na uspokojenie nároku žalobkyne - F. N., rod. N., trvale bytom S. XXXXX/XX, XXX XX N., Z. republika, dátum narodenia XX.XX.XXXX, štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 124.086,72 eur s prísl. vedenom Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 19C/52/2019.
Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 19C/52/2019-98 zo dňa 20. júna 2019 rozhodol o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. V danej veci sa žalobkyňa podanou žalobou dňa 22.05.2019 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 124.086,72 eur s prísl. ako bezdôvodné obohatenie a spolu s návrhom vo veci podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami, a to nebytovým priestorom č. X na 2. posch. rodinného domu X/A, súp. č. XXXXX, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. S., obec: N. - S., okres: N. L., a byt č. XX, nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu na B. 5, súp. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, ku ktorému patrí podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX, k.ú. A., obec N.- A., okres N. V. 3. Žalobkyňa uviedla, že spolu so žalovaným sú rodičmi maloletej dcéry, ale manželstvo neuzatvorili, a tak počas ich spolužitia nevzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a to rodinného domu so súp. č. XXXXX, postaveného na parcele registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, o výmere XX m2, zapísanom na LV č. XXXX, pre k. ú.: S., obec: N.- m.č. S., okres: N. III. V tomto rodinnom dome so žalovaným spoločne bývali od roku 2009 až do
17.3.2019, kedy sa žalovaný z rodinného domu odsťahoval. Počas spolužitia žalovaný v rodinnom dome sa podieľal na výžive maloletého dieťaťa a hradil náklady na bývanie, energie. Žalovaný pracoval vo VÚB banke ako poradca a finančný špecialista. V tejto banke má žalovaná mala účet, v minulosti mala viac účtov, na ktorých disponovala nemalými finančnými prostriedkami. Žalovaný ju presvedčil, aby mu poskytla dispozičné oprávnenie k jej účtom za účelom zriadenia termínovaného vkladu s výhodnejšími úrokovými podmienkami, keď pracoval v banke ako poradca klienta a mal prehľad o produktoch banky. Žalobkyňa bola až do apríla 2019 v presvedčení, že prostriedky boli nanajvýš presunuté na termínovaný vklad, za účelom získania výhodnejšieho úveru ako jej tvrdil žalovaný. Žalobkyňa nedostávala žiadne výpisy z účtov ani sms notifikácie, nakoľko tieto si žalovaný nastavil posielať výlučne jemu. Nemala až do apríla 2019 vedomosť o transakciách na účtoch. Po odsťahovaní žalovaného zo spoločnej domácnosti mu žalobkyňa zrušila dispozičné oprávnenia a požiadala o výpisy banku za spätné obdobie, z týchto výpisov zistila, že žalovaný si v priebehu rokov 2015-2019 zasielal finančné prostriedky na svoj vlastný účet, bez vedomia žalobkyne a bez právneho dôvodu. Žalobkyňa zistila, že žalovaný z jej účtov uhrádzal aj plnenia tretím osobám za tovary a služby, ktoré si ona neobjednala. Žalovaný realizoval v priebehu týchto rokov prevody z účtov žalobkyne na svoje vlastné účty v sume 102.066,38 eur bez právneho dôvodu. Žalobkyňa žiadala podanou žalobou, aby súd uložil žalovanému zaplatiť konkrétnu sumu za realizované prevody bez právneho dôvodu, a žalovanému zaslala aj výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia s tým, že konanie žalovaného bolo úmyselné, keď on sám realizoval všetky transakcie, o ktorých žalobkyňa nevedela a realizoval aj prevody z jej účtov na účty tretích osôb spolu v sume 22.020,34 eur. Žalovaná zistila, že žalovaný má hlásený pobyt bezdomovca a nehnuteľnosť vo S. ponúka na predaj za sumu 79.990 eur. Vzhľadom na výšku žalovanej sumy a obohatenia sa žalovaného na úkor žalobkyne v uvedenom období, ako i na to, že žalovaný má hlásený pobyt bezdomovca a podal inzerát na predaj nehnuteľnosti, jeho postoj k nároku žalobkyne na vrátenie bezdôvodného obohatenia, keď jej ho odmietol vydať, žalobkyňa má dôvodnú obavu z exekúcie, pretože už v čase právoplatného súdneho rozhodnutia už nebude disponovať žiadnym majetkom. 4. Dňa 4.6.2019 bol doručený súdu návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že žalovaný sa snaží zbavovať nehnuteľného majetku v jeho vlastníctve, na základe čoho existuje dôvodný predpoklad, že exekúcia peňažného nároku žalobkyne v prípade úspechu v konaní bude ohrozená až úplne znemožnená. Žalovaný previedol vlastníctvo k nebytovému priestoru č. X na LV č. XXXX pre k. ú. S. na tretiu osobu - obchodnú spoločnosť HD Fin, s.r.o., a takéto konanie žalovaného spôsobuje výrazný zásah do právnej istoty žalobkyne. Žalobkyňa zobrala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia späť v časti zákazu nakladať s uvedeným nebytovým priestorom, a rozšírila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaz nakladania s obchodným podielom, ktorý má v obchodnej spoločnosti HR Fin s.r.o., so sídlom B. 6, XXX XX Bratislava, IČO: 51 047 004. Žalobkyňa sa môže dozvedieť o prevode obchodného podielu, iba z údajov v obchodnom registri, kedy by však už ochrana jej práv bola neúčinná. Nariadenie neodkladného opatrenia na obchodný podiel sa nenaruší podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti. Nariadením zabezpečovacie opatrenia žalobkyňa žiadala nariadiť zriadi záložné právo na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného byt č. XX, 1. p., LV č. XXXX, k. ú. A. a zriadiť záložné právo na obchodný podiel žalovaného. Na preukázanie tvrdenia žalobkyňa predložila výpisy z účtov vo VÚB banke a výpisy z listov vlastníctva. 5. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 343 ods. 1 až 3, § 344, § 324, § 325 ods. 1, 2 písm. d), g), h), § 326 ods. 1. § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V rozhodnutí poukázal na základný účel zabezpečovacieho opatrenia a na skutkové tvrdenia žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia a listinné dôkazy priložené k návrhu, a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Z výpisov účtov žalobkyne mal súd za preukázané, že za obdobie od roku 2015 až do roku 2019 boli z účtov žalobkyne vedených vo VÚB banka, a.s., č.ú. v tvare IBAN: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX presunuté na účty vedené na meno žalovaného vedených vo VÚB banka, a.s., č. ú. v tvare IBAN: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX finančné prostriedky vo výške XXX.XXX,XX eur a na účty tretích osôb finančné prostriedky v sume XX.XXX,XX eur.
6. Okresný súd vzhľadom na charakter uplatneného nároku žalobkyne, v danom prípade vychádza z toho, že základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu obohateného pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Splnenie predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia musí preukázať ten kto tvrdí, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie. Pri zisťovaní skutočného stavu musí súd, okrem iného skúmať povahu právnych úkonov a okolností za ktorých k ním došlo, úmysel sledovaný
správaním sa účastníkov, aký bol skutočný dôvod vykonaných platieb medzi účastníkmi. Každý sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia len do tej výšky, v akej bolo na jeho úkor získané bezdôvodné obohatenie. Prihliadol na to, že nie je možné zasiahnuť do majetkových práv žalovaného zriadením sudcovského záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. V návrhu by mala byť konkrétne špecifikovaná peňažná pohľadávka tak, aby bolo možné identifikovať, že tento nárok trvá a je dôvodný. V predmetnej veci vychádzajúc z výpisov účtov žalobkyne súd nemal za preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia v takom rozsahu, v akom sa uvádza v žalobnom návrhu. Pri viacerých transakciách realizovaných žalovaným je ako účel platby uvedený dovolenka, vyrovnanie kreditnej karty, účet za hotel, kúpeľňa, čistička, náklady na auto, pri ktorých v tomto štádiu konania, keď súd rozhoduje len na základe listinných dôkazov predložených žalobkyňou, nemal v plnom rozsahu za osvedčený nárok žalobkyne, t.j vznik majetkového prospechu žalovaného v rozsahu tvrdenom žalobkyňou, preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Podporne súd prihliadal aj na princíp proporcionality, kde z hľadiska rozsahu zabezpečenia, nesmie vzniknúť zjavný nepomer medzi pohľadávkou žalobkyne, v tomto momente spornou a zásahom do majetkových pomerov žalovaného, preto návrh v celom rozsahu zamietol.
7. Proti výroku uznesenia, ktorým okresný súd zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podala odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla odvolaciemu súdu uznesenie v napadnutej časti zmeniť a nariadiť zabezpečovacie opatrenie v nasledovnom znení: I. Súd zriaďuje záložné právo na nehnuteľnosť žalovaného:- byt č. XX, nachádzajúci sa na X.. poschodí bytového domu na B. 5, súpisné číslo: XXXX, zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom N., katastrálnym odborom pre katastrálne územie A., obec: N. - mestská časť A., okres: N. V, ku ktorému prislúcha podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti podielu XXXX/XXXXXX k celku; a to na uspokojenie nároku žalobkyne - F. N., rod. N., trvale bytom S. XXXXX/ XX, XXX XX N., Z. republika, dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, štátny občan Z. republiky, v konaní o zaplatenie XXX.XXX,XX,- EUR s prísl., vedenom Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 19C/52/2019. II. Súd zriaďuje záložné právo na obchodný podiel žalovaného ako spoločníka vo výške 2 500 EUR, ktorý má v spoločnosti HR Fin s.r.o, so sídlom Galaktická 6, 821 02 Bratislava - mestská časť Ružinov, ICO: 51 047 004, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 121869/B, a to na uspokojenie nároku žalobkyne - F. N., rod. N., trvale bytom S. XXXXX/XX, XXX XX N., Slovenská republika, dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, v konaní o zaplatenie 124.086,72,- EUR s prísl., vedenom Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 19C/52/2019.
8. Žalobkyňa v podanom odvolaní proti výroku uznesenia I., ktorým okresný súd zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, poukázala na skutkový stav tak, ako ho uviedla v podaniach doručených súdu, teda v návrhu a vo svojich vyjadreniach, ktorým odôvodňovala navrhnutý petit, a uviedla, že žalovaný pracoval vo VÚB banke ako poradca a finančný špecialista a ona mala a stále v tejto banke má účty, na ktorých disponovala nemalými finančnými prostriedkami. Žalovaný ju presvedčil, aby mu poskytla dispozičné oprávnenie k jej účtom, a to z dôvodu zriadenie termínovaného vkladu s výhodnejšími úrokovými podmienkami, a žalobkyňa mu dispozičné oprávnenie k jej účtom udelila, nakoľko mu ako otcovi ich dcéry dôverovala. Až do apríla 2019 bola presvedčená, že prostriedky na jej bankovom účte boli presunuté na termínovaný vklad, za účelom získania výhodnejších podmienok. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nedostávala žiadne výpisy z účtov, ani SMS notifikácie, a tak nemala až do apríla 2019 vedomosť o transakciách na jej účtoch. Po odchode žalovaného zo spoločnej domácnosti zrušila jeho dispozičné oprávnenia a žiadala banku o zaslania výpisov z jej účtov. Až potom zistila, že žalovaný priebehu rokov 2015 - 2019 zasielal finančné prostriedky z jej na svoj vlastný účet a účet tretích osôb bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalobkyňa tak z predložených výpisov z účtov, ktoré doložila k podanej žalobe, a to v celkovej výške 102.066,38 eur uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa namietla záver súdu, že dostatočne neosvedčila základ jej právneho nároku titulom série prevodov, ktoré žalovaný vykonal v roku 2015-2019 a že dostatočne neidentifikovala, že tento nárok trvá a je dôvodný. Podľa žalobkyne jej nárok bol dostatočne osvedčený, a to v plnom rozsahu predloženými dôkazmi, a došlo k majetkovému prospechu žalovaného na jej úkor v preukázanom rozsahu. Rovnako jej nárok vo výške 22.020,34 eur bol osvedčený v plnom rozsahu tým, že došlo k majetkovému prospechu žalovaného na úkor žalobkyne. Žalobkyňa tvrdila, že pri skúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa súd nedostatočne vysporiadal so všetkými predloženými listinnými dôkazmi, a to výpismi z jej bankových účtov, na základe ktorých
je možné dospieť k jedinému záveru, a to že sporné platby prebehli. Žalobkyňa zastáva názor, že dôvodnosť alebo oprávnenosť nároku, rovnako tak aj výška uplatnenej pohľadávky žalobkyne v konaní, by mala predovšetkým podliehať súdnemu prieskumu v štádiu dokazovania, a nie v priebehu skúmania procesných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, kedy nie je potrebné preskúmavať všetky formálne predpoklady na vedenie súdneho konania, keď ide o rozhodnutie nemeritórne, preto je rozhodnutie súdu o zamietnutí jej návrhu nesprávne. Rovnako podľa žalobkyne nemožno súhlasiť s názorom súdu, že nepreukázala minimálne osvedčenie základu jej nároku v taktom rozsahu ako sa uvádza v žalobe, a tiež nemožno súhlasiť so záverom súdu, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zjavné nenapĺňa princíp proporcionality. Pokiaľ mal súd pochybnosti, či žalovaný nárok vyplýva z titulu bezdôvodného obohatenia a prípadne ak má súd pochybnosti, či k z menšeniu majetku žalobkyne došlo k rozpore s právne uznanými dôvodmi v celej výške žalovanej sumy, táto otázka je predmetom súdneho prieskumu v štádiu dokazovania, čo žalobkyňa vo svojom odvolaní zdôraznila. Súdom prezentovaný výklad predpokladu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, že súd musí mať za preukázanú dôvodnosť celej výšky uplatneného peňažného nároku vo veci, prekračuje hranice ústavnoprávnej akceptovateľnosti, pretože vytvára bariéru, strane sporu civilného procesu domôcť sa v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia adekvátnej súdnej ochrany a prístupu k samotnému inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. Okresný súd svojím rozhodnutím výrazným spôsobom zasiahol do ústavného práva žalobkyne na súdnu ochranu garantovanú v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento aspekt arbitrárnosti uznesenia navyše významným spôsobom bráni tiež vymožiteľnosti práva a materiálnemu výkonu spravodlivosti. Poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017, podľa ktorého účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Okrem toho právna úprava zabezpečovacieho opatrenia sleduje nevyhnutnosť rýchlo a pružne reagovať na existenciu hrozby ohrozenia exekúcie peňažného nároku strany sporu, ktorý strana aspoň minimálne osvedčí. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne, či už do dôvodu, alebo do výšky. Žalobkyňa tvrdila, že je absolútne irelevantné a arbitrárne obmedzovať prípustnosť nariadenia zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia tým, či uplatnený peňažný alebo iný nárok je súdu pri rozhodovaní o potrebe chrániť vymožiteľnosť v budúcnosti eventuálne judikovaného peňažného alebo iného nároku tým, či ho má súd v tomto procese rozhodovania, t. j. v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia, za preukázaný celkom alebo sčasti. To žalobkyňa považuje na účely zabezpečenia uplatneného nároku za irelevantné, nakoľko ani po nariadení zabezpečovacieho opatrenia by v analogickej situácii, kedy by mal súd pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia za preukázanú celú výšku uplatneného nároku nebolo a nie je nikdy vylúčené, že ktorákoľvek strana sporu uplatní v súdnom konaní také hmotnoprávne alebo iné úkony, ktorými uplatnený nárok bude pri meritórnom rozhodnutí súdu priznaný iba sčasti. Takéto hmotnoprávne a iné úkony sa vzájomne nevylučujú s účelom, ktorý je sledovaný zabezpečovacím opatrením, teda opatrením smerujúcim k predbežnej (preventívnej) ochrane uplatneného peňažného nároku, ak je bez ďalšieho zrejmé, že exekúcia je ohrozená. Okresný súd v uznesení vyslovil názor, že nie je možné zasiahnuť do majetkových práv žalovaného zriadením sudcovského záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený a v návrhu by mala byť konkrétne špecifikovaná peňažná pohľadávka tak, aby bolo možné identifikovať, že tento nárok trvá a je dôvodný. V odôvodnení svojho odvolania žalobkyňa poukázala tiež na to, že okresný súd svoj záver a výklad s prihliadnutím na príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku nijakým relevantným spôsobom nezdôvodnil, v dôsledku čoho je napadnuté uznesenie arbitrárne a nepreskúmateľné, a tiež nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby žalobkyňa uskutočnila procesné práva a to v takej miere, že postupom súdu došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivé súdne konanie. Z uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu uznesenie okresného súdu zmeniť a nariadiť zabezpečovacie opatrenie v znení jej návrhu.
9. Žalovaný na výzvu krajského súdu zo dňa 19.08.2019, ktorá mu bola doručená dňa 13.09.2019 sa k návrhu žalobkyne a k odvolaniu nevyjadril.
10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
11. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p. záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
13. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p. výkon záložného práva nastane až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
14. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
15. Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť v konaniach, ktorých predmetom je zaplatenie peňažnej sumy (pohľadávky) za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Primárnym účelom zabezpečovacieho opatrenia nie je len posilnenie pozície veriteľa, ale zabránenie zhoršeniu jeho pozície.
16. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.
17. Predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú tie, že zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, ďalej spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, okrem toho že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a posledným predpokladom je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
18. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Týmto predpokladom je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Týmto spôsobom sa tak má posilniť vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie má súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. 19. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
20. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal preto aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
21. V zmysle ustanovenia § 343 Civilného sporového poriadku súd zabezpečovacím opatrením môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, s cieľom zabezpečiť výlučne peňažnú pohľadávku veriteľa, v prípade, ak navrhovateľ v návrhu preukáže, že je tu hrozba zmarenia exekúcie.
22. S prihliadnutím na záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, odvolací súd zastáva názor, že okresný súd dostatočným, resp. správnym spôsobom nepreskúmal skutočnosti tvrdené žalobkyňou, ktoré preukázala písomnými dôkazmi založenými v spise. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd dokazovanie nevykonáva, ale musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Odvolateľka tak správne tvrdila, že preukázanie nároku žalobkyne bude predmetom dokazovania vo veci samej a úlohou súdu pri skúmaní dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je vykonať úplné dokazovanie a až potom rozhodnúť o návrhu, ako nesprávne pochopil účel a cieľ zabezpečovacieho
opatrenia okresný súd. Ak by sa bol dostatočne oboznámil s obsahom spisu, mal by za osvedčené, že žalobkyňa zverila svoje účty do dispozície žalovaného, čo žalovaný ani po doručení odvolania žalobkyne na výzvu súdu nenamietal, k odvolaniu a návrhu žalobkyne sa nevyjadril a preto pre účely nariadenia navrhovaného zabezpečenia nemožno spochybniť tvrdenia žalobkyne, že žalovaný disponoval s jej účtami v banke, v ktorej pracoval. Pokiaľ ide jednoznačné preukázanie vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobkyne ako aj o presnú výšku bezdôvodného obohatenia, táto otázka nie je predmetom skúmania v rámci rozhodovania súdu o zabezpečovacom opatrení. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností žalobkyňa súdu poskytla dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Nebol správny postup okresného súdu, keď návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobkyňa presne a konkrétne nepreukázala výšku bezdôvodného obohatenia.
23. Odvolací súd v danom prípade zastáva názor, že návrh je dôvodný, nakoľko existuje v danom prípade nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a je ohrozená exekúcia, ako tvrdí žalobkyňa, že jej konaním žalovaného vznikla ujma na jej majetku a na jej úkor, prostredníctvom dispozície s jej účtami sa mal obohatiť žalovaný. Predložila k tomu písomné dôkazy a tak osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Pokiaľ ide o princíp proporcionality, z ktorého vychádzal okresný súd pri zamietnutí návrhu, odvolací súd sa so záverom súdu nestotožňuje, pretože žalobkyňa tvrdila o vzniku ujmy na jej majetku konaním žalovaného v uplatnenej sume, ktorú mal z jej účtov previesť žalovaný na svoje, resp. iné účty, ale z odôvodnenia uznesenia nevyplýva aká ujma mala byť spôsobená žalovanému, ak by súd návrhu vyhovel, pretože žalobkyňa navrhovala zasiahnuť do dispozičného oprávnenia žalovaného nakladať s nehnuteľnosťou, túto previesť na inú osobu a pod., pričom ale nehnuteľnosť zostáva naďalej v majetku žalovaného, ktorému žiadna ujma nevznikne v porovnaní so žalobkyňou. 24. Pokiaľ odvolateľka zastávala názor o nesprávnosti okresným súdom vyslovených záveroch a nezohľadnení skutkovej a právnej argumentácie žalobkyne, vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu možno konštatovať, že tvrdenie o nedostatku odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nepreskúmateľnosti (prípadne arbitrárnosti) je opodstatnené. V danom prípade súd prvej inštancie neuviedol konkrétne dôvody, pre ktoré považoval návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za nedôvodne podaný. V takomto prípade bolo úlohou súdu svoj záver v odôvodnení rozhodnutia aj zdôvodniť a uviesť, z akých skutočností tvrdených žalobkyňou v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a z akých predložených dôkazov k návrhu vychádzal, keď jej nárok nemal dostatočne osvedčený k tomu, aby sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, ohľadne potreby dočasnej a predbežnej úpravy, ktorou zároveň osvedčila danosť práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. 25. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva, keď žalobkyňa osvedčila právny záujem na zriadení záložného práva, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a tiež nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a preto návrhu vyhovel a podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmenil uznesenie okresného súdu. 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).