Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cb-44-2008.pdf
PDF · 80.81 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/44/2008
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobca P. N., Z. Z.W. N. XXX, XXX XX N., L. : XX XXX XXX zastúpeného spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO : 36 865 281 proti žalovanému F..M..F.. Z., Z..F..P.., Z. Z. M. F. XXX, XXX XX N., L.: XX XXX XXX zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Jozef Holič s. r. o., so sídlom Poľovnícka 4, 900 27 Bernolákovo, IČO: 51 163 730 o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 62.352,02 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje súdny zmier nasledujúceho znenia :
1.1 Žalobou podanou na OS Pezinok ktorá je vedená pod sp. zn 26Cb/44/2008 sa žalobca domáha zaplatenia sumy vo výške 62.352,02 eura s prísl. z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo žalobcovi vzniknúť v súvislosti so zmluvou o dielo č. XX/XXXX, ktorú medzi sebou uzatvorili účastníci tejto dohody dňa 01.02.2005 a ktorej predmetom bola realizácia stavby: Rekonštrukcia starej budovy školy na domov dôchodcov v obci N.. 1.2Účastníci dohody týmto vyhlasujú, že majú spoločný záujem na ukončení tohto súdneho sporu tak, aby konanie bolo čo najskôr zastavené a účastníci konania znášali všetky jeho náklady a trovy samostatne, podľa toho ktorému z účastníkov vznikli. 2.1 Žalobca a žalovaný sa dohodli na urovnaní sporných nárokov žalobcu voči žalovanému ktoré vyplývajú z vyššie uvedeného súdneho konania tak, že žalobca sa vzdáva svojho práva na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom a žalovaný sa vzdáva akýchkoľvek svojich protinárokov, ktoré by mu mohli z uvedenej zmluvy o dielo alebo súdneho konania vyplývať. 2.2 Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností sa účastníci dohody v právnej veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 26Cb/44/2008 o zaplatenie sumy vo výške 62.352,02 eura s príslušenstvom vzájomne dohodli na uzatvorení súdneho zmieru podľa § 148 CSP s nasledovným obsahom: Žalobca sa vzdáva svojho práva na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom a žalovaný sa vzdáva akýchkoľvek svojich protinárokov, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo dňa 01.02.2005. Súdne konanie sa zastavuje. Súd nepriznáva účastníkom konania náhradu trov konania. 2.3 Schválením tohto zmieru súdom zanikajú akékoľvek vzájomné nároky účastníkov dohody súvisiace s predmetom súdneho sporu. 2.4 Účastníci dohody za účelom ukončenia vyššie uvedeného súdneho konania sa zaväzujú spoločne alebo samostatne predložiť túto dohodu príslušnému súdu za účelom schválenia súdneho zmieru v zmysle ustanovenia § 148 CSP. 3.1 Vo veciach neupravených touto dohodou sa vzájomné vzťahy účastníkov dohody spravujú príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov SR. 3.2 Účastníci dohody vyhlasujú, že okamihom schválenia súdneho zmieru považujú všetky svoje vzájomné nároky týkajúce sa súdneho sporu medzi žalobcom a žalovaným za úplne a definitívne vysporiadané. 3.3 Táto dohoda nadobúda platnosť dňom jej podpisu oboma účastníkmi dohody a účinnosť dňom právoplatnosti uznesenia súdu o schválení súdneho zmieru.
II. Súd nepriznáva stranám sporu náhradu trov súdneho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 12.05.2008 doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.05.2008 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 62.352,02 eura (pôvodne 1.878 417,- Sk) s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 01.05.2005 so žalovaným uzatvoril Zmluvu o dielo č. XX/XXXX, predmetom ktorej bola realizácia stavby Rekonštrukcia starej budovy školy na domov dôchodcov - N. za pevnú cenu vo výške 437.291,44 eura (pôvodne 13.173.842,-Sk). K zmluve boli prijaté dva dodatky meniace dni ukončenia prác. Žalovaný vystavoval faktúry samotného žalovaného v celkovej výške 459837,19 eura (pôvodne 13.853.055,30 Sk) bez DPH aj so zariadením, podľa samotného žalovaného vo výške 418.099,32 eura (pôvodne 12.595.660,15 Sk) bez DPH. Na základe objednávky žalobcu znalec L.. T.. G. vypracoval odborné stanovisko pre posúdenie prípravy a realizácie stavebných prác na stavbe „Dom sociálnych služieb N.“ a zistil realizáciu prác vo výške 340027,63 eura (pôvodne 10.243.672,35 Sk) bez DPH, teda rozdiel je 52396,67 eura (pôvodne 1.578.502,10 Sk) bez DPH a 62352,03 eura (pôvodne 1.878.417,30 Sk s DPH).
2. Vzhľadom na to, že strany sporu uzavreli dňa 18.09.2019 Dohodu o súdnom zmieri ako dohodu upravujúcu vzťahy, ktoré žiadali posúdiť a rozhodnúť o nich súdom, pričom túto dohodu žiadali schváliť ako zmier, súd, posúdiac súlad dohody so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nevzhliadnuc rozpor s týmito, navrhovaný súdny zmier schválil (§ 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Strany sporu sa dohodli o celom predmete uplatneného nároku vychádzajúceho zo základu nároku ako bol uvedený v žalobe, týmto rozhodnutím o schválení súdneho zmieru sa preto súdne konanie končí.
3. Pokiaľ ide o rozhodnutie o nároku na náhradu trov súdneho konania, pri súdnom zmieri je pojmovo vylúčené skúmať zavinenie zastavenia konania, keďže súdne konanie schválením súdneho zmieru nie je zastavené ale skončené. Civilný sporový poriadok potom upravuje len zásadu úspechu vyjadrenú v § 255 Civilného sporového poriadku tak, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Úspech vo veci však pri súdnom zmieri nie je dobre možné skúmať len z pohľadu kvantitatívneho, keď je potrebné skúmať aj okolnosti vedúce k dohode strán sporu, ktorá je ako súdny zmier schválená a rovnako aj obsah tejto dohody. Z obsahu dohody schválenej ako súdny zmier vyplýva, že si náhradu trov súdneho konania navzájom neuplatňujú. Vzhľadom na toto má súd potom za to, že nie je možné posudzovať úspech vo veci, keď v podstate mali úspech obe strany sporu. Súd preto, vychádzajúc z čl. IV ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, keď niet ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje náhradu trov súdneho konania pri schválení súdneho zmieru čo do obsahu a účelu najbližšie, prihliadnuc na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky, pričom aktuálne nie je ustálená rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, nepriznal žiadnej o strán sporu nárok na náhradu trov súdneho konania, vychádzajúc z toho, že čo si strany neupravili na tom im nezáleží a čo nežiadajú to sa im neprizná.
4. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia, súd schválil súdny zmier uznesením. Pri posudzovaní akú formu rozhodnutia vyžaduje Civilný sporový poriadok vychádzal z ustanovenia § 212 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 234 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej, uznesením súd rozhoduje ak nerozhoduje vo veci samej. Bolo preto potrebné predovšetkým posúdiť, či rozhodnutie o súdnom zmieri je rozhodnutím vo veci samej.
5. Súdy v sporových konaniach rozhodujú o predmete konania, ktorým je v podstate procesný nárok. Procesný nárok je tvorený predmetom nároku t.j. požadovaný enunciát predpokladaného súdneho rozhodnutia a jednak základom nároku t.j. právne významné skutočnosti, na ktorých je založený žalobný návrh (obdobne SPÁČIL, J., Nekolik poznámek k problematice zmeny žaloby a k predmetu občanského soudního rízení, Právní rozhledy, 6/1995, str. 222, cit. podľa ASPI). Vec samá je potom v literatúre definovaná ako nárok uplatnený návrhom na začatie konania alebo uznesením súdu podľa § 81 O.s.p. (teraz § 23 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku), o ktorom sa má v konaní rozhodnúť, vrátane úrokov z istiny a sťahovacích nákladov v zmysle § 184 písm. a/ OZ (V. STEINER, Občianske procesné právo v teórií a praxi, Bratislava, Obzor, 1980, str. 352). Pokiaľ by bolo rozhodnutie o schválení súdneho zmieru rozhodnutím vo veci samej, mal by ním súd autoritatívne rozhodnúť o nároku uplatnenom
žalobou, t.j. o požadovanom petite vyplývajúcom zo skutkových tvrdení vymedzených v žalobe, teda skúmajúc tvrdený skutkový stav by mal rozhodnúť o požadovanom enunciáte.
6. Podstatou samotného zmieru je hmotnoprávna dohoda a to spravidla dohoda o urovnaní, privatívna novácia, odpustenie dlhu alebo jeho časti veriteľom (obdobne J. RUBEŠ : Občanský soudní rád komentár díl I, Orbis Praha 1970; STEINER str. 221; V. HANDL a J. RUBEŠ : Občanský soudní rád, Komentár, I. díl, Panorama Praha, 1985, str. 455; Z. ČEŠKA : Občanské právo procesní, Panorama, Praha 1989, str. 129; str. 360; DRÁPAL, BUREŠ : Občanský soudní rád I., § 1 až 200za, Komentár, 1. vyd., Praha, C.H.Beck, 2009, str. 642), následne na základe úkonu účastníkov konania (teraz strán sporu) v súdnom konaní súd skúma túto dohodu, či je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v prípade, ak zistí tento súlad, existujúcu dohodu schváli rozhodnutím. Súd teda nerozhodne autoritatívne o požadovanom petite na základe tvrdeného skutkového stavu, ale schváli existujúcu hmotnoprávnu dohodu strán sporu ak to tieto právne relevantným spôsobom navrhnú. Súčasne tiež meritórne rozhodnutie podľa právnej úpravy do 30.06.2016 malo byť tiež materiálne spravodlivé, od 01.07.2016 má byť už len formálne spravodlivé. Rozhodnutím o schválení súdneho zmieru sa teda nerozhodne vo veci samej, ale rozhodnutie o schválení súdneho zmieru len deklaruje, že hmotnoprávna dohoda uzavretá stranami sporu je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a štát cestou súdu súhlasí s prípadným násilným vynútením (exekúciou) tejto dohody, teda pri schvaľovaní súdneho zmieru bol do 30.06.2016 oslabený princíp materiálnej spravodlivosti a viacej sa prejavovala predstava účastníkov konania (teraz strán sporu) o hmotnoprávnom usporiadaní ich vzájomných vzťahov. Ďalej tiež pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma právnu skutočnosť, ktorá spravidla vzniká po začatí konania (samotná dohoda) a rozhodnutím súd deklaruje, že táto spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti, je teda odlišný skúmaný skutkový stav pri rozhodovaní o procesnom nároku a pri schvaľovaní súdneho zmieru. Navyše súdny zmier môže prekračovať predmet konania (J. HANDLAR : Zánik závazku dohodou v občanském a obchodním právu, 1. Vydanie, Praha, C.H.Beck, 2010, str. 107 rovnako V. HANDL a J. RUBEŠ, str. 456 ale aj DRÁPAL, BUREŠ, str. 643) čo samo o sebe tiež osvedčuje, že sa ním nemusí rozhodovať o procesnom nároku zo žaloby. Možno teda zjednodušiť, že kým pri rozhodovaní vo veci samej súd rozhoduje o procesnom nároku vymedzenom žalobou s predpísanými náležitosťami, pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma hmotnoprávny úkon medzi účastníkmi konania a jeho súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom tento hmotnoprávny úkon nie je základom nároku zo žaloby.
7. Obdobne ako nemeritórne rozhodnutie posudzuje rozhodnutie o schválení súdneho zmieru aj právna teória čo má dlhodobý odraz aj v odbornej literatúre (Z. ČEŠKA, str. 197 : „zvláštní funkci plní soudní rozhodnutí v prípade, že účastníci chtejí konflikt vyrídit soudním smírem. Tu pak soud nereší sice tento konflikt prímo svým rozhodnutím...“; V. HANDL a J. RUBEŠ str. 453 : „Od soudního meritorního rozhodnutí v pravém slova smyslu se pritom liší tím, že ...“; DRÁPAL, BUREŠ str. 642 „Jestliže soud smír schválí, hovoríme o »soudním smíru«, který je - vedle rozhodnutí soudu o veci... - zpusobem skončení rízení“) s výnimkou (HANDLAR, str. 98 : „Soudní rozhodnutí, ktorým je smír schválen, je meritorním rozhodnutím, kterým sa rízení končí“), pričom spravidla je súdny zmier posudzovaný ako procesná dohoda (vid vyššie uvedená literatúra; ako dohodu ho posudzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.10.2010, sp. zn. 5 M Cdo 11/2009). Naostatok aj dobová judikatúra odlišovala uznesenie o schválení súdneho zmieru od rozhodnutia vo veci samej, aj keď na poplatkové účely podľa z. č. 116/1966 Zb. o súdnych poplatkoch tieto rozhodnutia zaraďovala do jednej kategórie (R 21/1983, zošit č. 2-3, str. 175 a 176, Cpj 141/80).
8. Vzhľadom na uvedené má potom súd rozhodnutie o schválení súdneho zmieru za rozhodnutie, ktorým nerozhoduje vo veci samej, preto súd schválil dohodu účastníkov konania uznesením.
9. Pokiaľ ide o vrátenie súdneho poplatku, o tomto bude rozhodnuté samostatným uznesením, keď podľa § 14 ods. 4 veta prvá a druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Teda pokiaľ sa rozhoduje o vrátení súdneho poplatku podľa § 10 zákona o súdnych poplatkoch, o tomto rozhoduje súd v obsadení vyšším súdnym úradníkom a nie sudcom, o schválení zmieru je naopak príslušný rozhodnúť súd obsadený výlučne sudcom (§ 44 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže ho zákon nepripúšťa (a contrario § 357 Civilného sporového poriadku).