Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoPr/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu A. S., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v V. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, na ul. Garbiarskej č. 20, proti žalovanému Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo Údol so sídlom v Údolí, právne zastúpenému JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátom so sídlom v Košiciach, na ul. Štúrovej č. 20, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 08.01.2019 č.k. -165 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.02.2017 dané žalovaným žalobcovi je neplatné. Žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného vznikol písomnou pracovnou zmluvou z 02.05.1983. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného bolo dané žalobcovi 08.12.2009. Okresný súd Stará Ľubovňa v konaní sp. zn. posúdil toto skončenie pracovného pomeru ako neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného trval ďalej. Dňa 29.11.2010 žalovaný skončil so žalobcom pracovný pomer výpoveďou, ktorú podľa vyjadrenia žalobcu odmietol prevziať približne dňa 24.02.2011. V zmysle ust. posledná veta , účinky doručenia výpovede nastali odmietnutím prevzatia výpovede. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil uplynutím výpovednej doby. Žalobca nepodal na súde žalobu o určenie neplatnosti výpovede, a preto je výpoveď potrebné považovať za platnú. Výpoveď bola podpísaná dvoma členmi predstavenstva žalovaného k 29.11.2010. Pokiaľ žalobca u žalovaného od júla roku 2011 začal ďalej vykonávať prácu, vznikol žalobcovi u žalovaného nový pracovný pomer založený konkludentnou pracovnou zmluvou. V zmysle ust. , pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou. Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy nemá za následok neplatnosť pracovnej zmluvy. Pracovný pomer vznikne aj na základe ústnej pracovnej zmluvy, prípadne konkludentne.

3. Samotný fakt, že nedošlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy neznamená, že by nedošlo ku vzniku pracovného pomeru. Ústavný súd SR v Náleze vydanom vo veci uviedol, že k posúdeniu otázky, či došlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy, nie sú rozhodujúce subjektívne predstavy účastníkov o vzniku pracovného pomeru, významné je objektívne zistenie, či a kedy nastali také skutočnosti, s

ktorými právna norma spája vznik pracovnej zmluvy. Navyše z listinných dôkazov a to z dohody o zmene pracovnej zmluvy z 11.02.2014, správy Sociálnej poisťovne i vyjadrenia samotných strán sporu a svedkov vyplýva, že žalobca u žalovaného od júla roku 2011 vykonával prácu. K dátumu 22.02.2017 pracovný pomer žalobcu u žalovaného trval.

4. Okamžité skončenie pracovného pomeru má všetky formálnoprávne náležitosti, bolo vykonané písomnou formou a dňa 22.02.2017 osobne doručené žalobcovi. Okamžité skončenie pracovného pomeru špecifikuje skutkové dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru, a to označuje kedy žalobca podľa žalovaného závažne porušil pracovnú disciplínu. Pred daním okamžitého skončenia pracovného pomeru bol žalobca upozornený dňa 17.01.2017 na porušenie pracovnej disciplíny.

5. Po vyhodnotení prostriedkov procesného útoku i procesnej obrany bolo zistené, že žalobca v dňoch 14.01.2017, 16.01.2017, 07.02.2017 a 22.02.2017 neporušil závažne pracovnú disciplínu.

6. V konaní bolo preukázané výsluchom žalobcu, svedkov Ľ.X. Z. a A. P., že žalobca dňa 14.01.2017 na výzvu nadriadeného B.S.W. K. išiel vytiahnuť cisternu s mliekom hneď po opravení defektu na traktore. Je predsa nelogické, aby išiel vyťahovať cisternu s traktorom, ktorý má defekt. Navyše je potrebné zohľadniť i okolnosti v tento deň, aké všetky druhy práce už žalobca vykonával. Nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny, ak zamestnanec nariadenú prácu ide vykonávať až po tom, čo má k dispozícii technicky spôsobilé motorové vozidlo na výkon tohto druhu práce.

7. Čo sa týka dňa 16.01.2017, vo veci bolo sporné, či žalobca nešiel vyvážať hnoj svojvoľne, alebo z dôvodu, že nemal k dispozícii prázdnu vlečku, kde by hnoj umiestnil. Tvrdenia žalobcu a svedka O. A. sú rozporné. Žalobca v tomto smere nepreukázal existenciu vlečky s obsahom zamrznutého hnoja. Čo sa týka svedka O.W. A.u, ktorý sám ako nadriadený žalobcu odvoz nariadil, jeho výsluch môže byť účelový. Navyše ak žalobca odmietol vývoz hnoja, lebo ho nemal na akú vlečku nakladať, nejde o porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaný inými dôkazmi nepreukázal, žeby žalobca bezdôvodne odmietol vyvážať hnoj.

8. Výsluchom žalobcu, svedkov O. A., O. S. a Ľ. Z. bolo preukázané, že žalobca dňa 07.02.2017 v čase od 10.45 hod. do 12.30 hod. nebol bezdôvodne v šatni, ale v šatni preukázateľne opravoval s O. S. motorček. Uvedený skutok porušenie pracovnej disciplíny nepredstavuje. Navyše kolega O. S. za totožný skutok nebol upozornený na porušenie pracovnej disciplíny.

9. Výsluchom žalobcu a svedka O. S. sa preukázalo, že svedok so žalobcom opravovali traktor a následne okolo 07.30 hod. išiel žalobca na desiatu, pričom to bolo v obvyklom čase, v akom desiatujú aj ostatní zamestnanci. Tento skutok za porušenie pracovnej disciplíny považovať nemožno.

10. Keďže u žalobcu nešlo o porušenie pracovnej disciplíny, teda okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané v rozpore s ust. , súd prvej inštancie okamžité skončenie pracovného pomeru považoval za neplatné.

11. Vo veci nebolo vykonané dokazovanie výsluchom B. K., ktorý sa písomne vyjadril, že sa nevie vyjadriť k predmetu sporu a C. G., ktorej výsluch nebol potrebný a hospodárny, keď z listinných dôkazov vyplynulo, že podpísala ako členka predstavenstva žalovaného výpoveď.

12. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte rozsudku.

13. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. .

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že vo veci nebol vykonaný výsluch svedka Ing. B. K., pričom jeho výsluch považoval aj súd prvej inštancie za dôležitý, ak ho predvolával na pojednávania. Išlo o priameho nadriadeného žalobcu, ktorý mu zadával pokyny a to aj v rozhodné dni, kedy došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Napriek tomu, že tento svedok písomne oznámil, že sa k predmetu sporu vyjadriť nevie, z výpovedí všetkých svedkov a aj samotného žalobcu vyplýva, že sa vyjadriť vie a jeho výsluch je potrebný na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Z výsluchu svedka J. Z. vyplýva, že po oprave defektu žalobca dňa 14.01.2017 nešiel vytiahnuť cisternu,

ale svojvoľne išiel vyťahovať nakladač. Štatutárny orgán žalovaného pritom žalobcovi vysvetlil, že cisterna s mliekom bola prioritou a to jednak kvôli tovaru - mlieku a jednak pre záväzky voči dodávateľom. Žalobca bol predtým odhŕňať sneh v G. a prišiel s traktorom na družstvo, traktor preto bol pojazdný a defekt mohol opraviť po vytiahnutí cisterny.

15. Vo vzťahu ku dňu 16.01.2017 bola bez akéhokoľvek odôvodnenia vyhodnotená výpoveď svedka O. A. ako účelová. Tento svedok, rovnako aj štatutárny orgán žalovaného, preukázali existenciu vlečky.

16. Svedok O. A. vo vzťahu ku dňu 07.02.2017 uviedol, že nevidel žalobcu, aby niečo v šatni opravoval. Výpoveď svedka J. Z. je účelová, nakoľko ide o žalobcovho kamaráta, ktorý má voči žalovanému negatívny postoj z dôvodu ukončenia jeho pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny výpoveďou. Tvrdenia žalobcu a svedka O. S. o oprave motorčeka sú účelovým výmyslom, nakoľko žiaden strojček neopravovali. Chceli len niečím odôvodniť svoj bezdôvodný pobyt v šatni. Taktiež je nezmyselné tvrdenie, že motorček opravovali v šatni, pretože v dielni bola zima, keďže podľa tvrdenia svedka O. S. v dielni opravovali traktor a teda zima v dielni evidentne nebola. Napokon motorček mohol, ako to uviedol svedok O. S. opravovať sám a nebol ani dôvod ho opravovať, pretože sa vymieňa, nie opravuje. Z výpovede svedka O. S. vôbec nevyplýva, aby žalobca šiel na desiatu, pričom to bolo v obvyklom čase v akom desiatujú aj ostatní zamestnanci.

17. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

18. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

19. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

20. Pokiaľ ide o nevykonanie navrhnutého výsluchu svedka Ing. B. K., v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že Ing. B. K. vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.09.2018 (č.k. 125 spisu) uviedol, že k predmetu sporu sa vyjadriť nevie. Za takejto situácie bolo preto správne rozhodnuté o nevykonaní výsluchu tohto svedka ako nehospodárneho.

21. Za porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu nemožno považovať ani žalovaným uvádzané porušenie pracovnej disciplíny, ku ktorému malo dôjsť 14.01.2017 a malo spočívať v odmietnutí pokynu nadriadeného na vytiahnutie cisterny s mliekom. Vo vzťahu k tomuto skutku, okrem žalobcu, vypovedali aj svedkovia Ľ. Z.Ľ. a A. P.. Z ich výpovedí vyplýva, že žalobca splniť pokyn nadriadeného na vytiahnutie cisterny nemohol, nakoľko mal defekt na traktore.

22. V rovine nepreukázaných tvrdení zostalo i svojvoľné odmietnutie vyvážania hnoja dňa 16.01.2017. Tvrdenia žalobcu a svedka O. A. o tom, či na vlečke sa nachádzal zamrznutý hnoj alebo nie, sú vzájomne protirečivé a teda žalovaný hodnoverným spôsobom ďalšími inými dôkazmi nepreukázal, aby zo strany žalobcu išlo o bezdôvodné odmietnutie vyvážania hnoja. Právne bezvýznamná je výpoveď svedka O. A. v súvislosti s posudzovaním činnosti žalobcu v šatni dňa 07.02.2017 v čase od 10.45 hodiny do 12.30 hodiny. Svedok podľa vlastných slov do šatne len nakukol, pričom nevedel, čo tam žalobca robí. Takáto výpoveď sa za dôkaz o bezdôvodnom zdržiavaní sa žalobcu v šatni označiť nedá. Tvrdenie žalobcu o vykonávaní opravy strojčeka, v spojení s ďalšími výpoveďami svedkov O. S. a J. Z., bolo tak dostatočným spôsobom preukázané.

23. Vo vzťahu k námietke žalovaného, podľa ktorej z výpovede svedka O. S. nevyplýva, aby žalobca dňa 22.02.2017 išiel na desiatu, je potrebné zdôrazniť, že tento svedok sa k tejto skutočnosti vôbec nevyjadril. Uvedený svedok iba potvrdil tvrdenie žalobcu, že dňa 22.02.2017 s ním opravoval traktor. Tvrdenie, podľa ktorého žalobca približne o 7.30 hodine išiel na desiatu, bolo len tvrdením samotného žalobcu a nie aj svedka O. S.. Uvedené však na záver o neporušení pracovnej disciplíny zo strany žalobcu vplyv nemá.

24. Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

25. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

26. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

27. V prejednávanej veci nebolo zistené také konanie žalobcu, ktoré by zakladalo dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ust. , podľa ktorého zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Subjektívna nespokojnosť žalovaného s tým, ako boli vyhodnotené jednotlivé dôkazy, nie je dôvodom pre zmenu ( ) alebo zrušenie ( ) napadnutého rozsudku.

28. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia rozsudok ako vecne správny potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením , a , a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

30. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).