Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sa/12/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom, v právnej veci žalobcu VENAS, a.s., Sekčovská 54, Prešov, IČO : 36 206 270, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému Daňovému úradu Košice, Železničná 1, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.05.2017, podanou osobne na tunajšom súde dňa 16.05.2017, domáhal v zmysle ust. a nasl. v spojení s opravou žaloby zo dňa 04.10.2017, aby súd zakázal Daňovému úradu Košice pokračovať vo vykonávaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 10/2010, 2011, 2012, 01, 03-12/2013 a 01-03/2014, vykonávanej u žalobcu a uložil žalovanému povinnosť vydať rozhodnutie v súlade s Daňového poriadku a ukončiť daňovú kontrolu. Zároveň žiadal priznať trovy konania.

2. V dôvodoch žaloby uviedol, že podáva správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa druhej hlavy, štvrtej časti na ochranu subjektívnych práv žalobcu proti zásahu Daňového úradu Košice, pri výkone daňovej kontroly za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie, ktorým konanie správcu dane vykazuje znaky nezákonného zásahu do práv žalobcu na ukončenie daňovej kontroly do jedného roka odo dňa jej začatia. Ďalej uviedol, že žalovaný rozhodnutiami :

- č. 9801404/5/1047501/2014 zo dňa 19.03.2014,

- č. 9801401/5/2561226/2014/Ora zo dňa 17.06.2014,

- č. 9813401/5/1558770/2014 zo dňa 22.04.2014,

- č. 9813401/5/129603/2015 zo dňa 19.01.2015,

- č. 9810401/5/1076395/2014/Cupj zo dňa 21.03.2014,

- č. 9801403/5/2253825/2014 zo dňa 27.05.2014,

- č. 9801403/5/187150/2015/Hys zo dňa 26.01.2015,

- č. 9801402/5/3626628/2014/Kreš zo dňa 25.07.2014,

- č. 9810401/5/3955251/2014/Mark zo dňa 22.08.2014,

- č. 9801403/5/365251/2014 zo dňa 16.10.2014,

- č. 9801404/5/4937417/2014 zo dňa 06.11.2014,

- č. 9810401/5/2315558/2014/Sab zo dňa 29.05.2014,

- č. 9801403/5/4495805/2014 zo dňa 03.10.2014,

- č. 60572/2015 zo dňa 17.03.2015,

- č. 9810401/5/5400767/2014/Mark zo dňa 11.12.2014 a

- č. z 20.04.2015 prerušil daňovú kontrolu z dôvodu podania žiadosti o MVI ( medzinárodnú výmenu informácií) a ku dňu podania žaloby správca dane nevydal oznámenie, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, aj keď správcovi dane bola doručená konečná odpoveď dožiadaného správcu dane. Ďalej uviedol, že : „Správca dane však aj napriek uvedenej odpovedi z MVI oznámenie o pokračovaní v kontrole nevydal dôkazy nevyhodnotil a tak spôsobil stav, že kontrola nebola ukončená v zákonnej ročnej lehote od jej začatia. Takýto stav nezákonnej daňovej kontroly zásahom správcu dane trvá do dnešného dňa“. Konštatoval, že podľa Daňového poriadku môže správca dane daňové konanie prerušiť, ak je potrebné získať informácie podľa o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EU) č. 904/2010 a mal za to, že vyššie uvedený iný zásah orgánu verejnej správy do práv žalobcu spočívajúci v neuplatnení postupu podľa Daňového poriadku (lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia) trvá a uvedené zakladá dôvody na jeho zrušenie a ukončenie daňovej kontroly z dôvodu jej nezákonnosti, pretože lehota na pokračovanie v daňovej kontrole začala plynúť doručením konečnej odpovede, na základe ktorej bola kontrola prerušená, a nie odo dňa vydania upovedomenia o pokračovaní v kontrole. Tvrdil, že žalobca bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, pretože žalovaný ako orgán verejnej moci mal ukončiť kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a takýto zásah nie je dôvodom na rozhodnutie vo veci druhostupňovým orgánom. Poukázal aj na o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblastí daní, v ktorej sú stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácie na základe žiadosti cudzieho štátu. Správca dane v predmetnom protokole uviedol, že žiadosť o MVI zaslal príslušný daňový úrad, avšak v zmysle citovanej smernice nie je zrejmé, kedy bola predmetná žiadosť odoslaná príslušným orgánom, ktorým je v zmysle citovanej smernice Ministerstvo financií SR alebo ním určený iný orgán štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva, a teda z uvedeného nie je zrejmé, kedy vznikol dôvod, pre ktorý bolo možné daňovú kontrolu v zmysle Daňového poriadku prerušiť. V zmysle uvedeného podľa žalobcu je zjavné, že sú naplnené predpoklady ust. , na zakázanie iného zásahu do práv žalobcu a to vydaním rozhodnutia v súlade s Daňového poriadku, pretože uplynula lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly odo dňa jej začatia, potom ako pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo.

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 27.06.2018, doručeným správnemu súdu dňa 29.06.2018, v ktorom uviedol, že predmetom správnej žaloby je celkovo šestnásť rozhodnutí, ktorými bola prerušená daňová kontrola a vpo vyjadrení sa podrobne vyjadril ku každému z vyššie označených rozhodnutí ( špecifikovaných v bode 2. odôvodnenia tohto uznesenia) správcu dane o prerušení daňovej kontroly.

4. Krajský súd v Košiciach procesným uznesením č.k. - 39 zo dňa 11.02.2019 vylúčil veci proti inému zásahu orgánu verejnej správy týkajúcich sa vyššie označených rozhodnutí správcu dane o prerušení daňovej kontroly do samostatných konaní (v zmysle ), pričom v tomto konaní sa predmetom stalo konanie proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktoré je vedené pred žalovaným pod č. 9801404/5/1047501/2014.

5. Vo vzťahu k tomuto konaniu žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že dňa 25.06.2013 bola začatá daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo jeho časti u žalobcu za zdaňovacie obdobie marec 2013 na základe oznámenia č. 9813401/5/2865054/2013 z 18.06.2013. V podanom daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za označené zdaňovacie obdobie vykázal žalobca dodanie tovaru a služieb s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH vo výške 611.972,22 eur, dodanie tovaru a služieb podľa § 8 a § 9 zákona o DPH v sume dane 633.869,42 eur a uplatnil nárok na odpočet dane v sume 752.987,20 eur. Na základe týchto skutočností správca dane dňa 20.08.2013 a 21.08.2013 zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 3872270 do Českej republiky (odpoveď doručená dňa 10.01.2014); č. 3872582 do Maďarska (odpoveď doručená 10.02.2014); č. 3872999 a č. 3875441 do Maďarska; č. 3876370 a č. 3877388 do Poľska (odpoveď doručená dňa 10.02.2014). Vzhľadom na skutočnosť, že správcovi dane neboli doručené odpovede na jeho žiadosť od dožiadaného orgánu označeným rozhodnutím č. 9813401/5/1558770/2014 zo dňa 22.04.2014 prerušil daňovú kontrolu podľa § 61 ods.1 Daňového poriadku odo dňa 25.04.2014. Rozhodnutie o prerušení bolo zástupcovi daňového subjektu doručené dňa 29.04.2014. Správca dane zaslal prvú urgenciu k žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č.

3876370, č. 3875441 a č. 3872999 dňa 08.01.2014, z odpovede zahraničnej daňovej správy zo dňa 10.01.2014 bolo zistené, že lehota na jej vybavenie nebude dodržaná, preto správca dane 14.04.2014 zaslal urgenciu týchto žiadostí, na ktorú dožiadaný orgán reagoval dňa 29.05.2014 doručením čiastočnej odpovede na jednu zo žiadostí a konečnú odpoveď na žiadosť č. 3872999. Dňa 14.08.2014 správca dane zaslal tretiu urgenciu oboch žiadostí č. 3876370 a č. 3875441 a následne dňa 09.10.2014 bola správcovi dane doručená druhá, čiastočná odpoveď na žiadosť č. 3876370 a dňa 16.01.2015 bola správcovi dane doručená konečná odpoveď. Uvedené listiny sa nachádzajú v administratívnom spise, ktoré správny orgán zaslal na vyžiadanie súdu k súdnemu spisu. Na základe tejto právnej skutočnosti správca dane 16.01.2015 vyhotovil písomné oznámenie č. 9813401/5/128611/2015, ktorým oznámil žalobcovi, že dňa 16.01.2015 pominuli dôvody, pre ktoré bola prerušená daňová kontrola. Toto oznámenie prevzal žalobca dňa 23.01.2015. Vzhľadom na skutočnosti, že v priebehu daňovej kontroly u žalobcu (personálne a majetkové prepojenia) boli začaté daňové kontroly u dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu, výsledky ktorých sú potrebné a rozhodujúce pre zistenie skutkového stavu, správca dane rozhodnutím č. 9813401/5/129603/2015 zo dňa 19.01.2015 prerušil daňovú kontrolu do dňa ukončenia daňových kontrol u dodávateľov daňového subjektu VENAS, a.s. za zdaňovacie obdobie marec 2013 - ASTRON, s.r.o., QANT spol. s r.o., Prvá distribučná, s.r.o., VENERG, s.r.o., MVR, s.r.o. a to odo dňa 20.01.2015. Rozhodnutie o prerušení bolo doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 23.01.2015. Daňové kontroly u dodávateľov VENERG, s.r.o. a MVR, s.r.o. za zdaňovacie obdobie marec ukončené neboli, preto dôvody prerušenia predmetnej daňovej kontroly trvajú a nepominuli. Oprávnená dôvodnosť na prerušenie daňovej kontroly nastala vtedy, keď správca dane usúdil a zistil, že výsledok kontrolných zistení pri výkone daňovej kontroly u dodávateľov môžu relevantne ovplyvniť výsledok daňovej kontroly u žalobcu a majú vplyv na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Opakovane žalobca ako dôkaz prerušenia daňovej kontroly z dôvodov MVI s poukazom na nevydanie oznámenia, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená aj keď bola správcovi dane doručená konečná odpoveď uvádza rozhodnutie č. 9813401/5/1558770/2014 zo dňa 22.04.2014 , a to aj napriek tej skutočnosti, že žalobca oznámenie č. 9813401/5/128611/2015, ktorým mu bolo oznámené, že dňa 16.01.2015 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila prevzal dňa 23.01.2015. Žalovaný zdôraznil, že ak správca dane preruší daňovú kontrolu na základe rozhodnutia podľa § 61 v nadväznosti na § 46 ods.10 Daňového poriadku nedopúšťa sa nezákonnosti konania a postupu, ak vo výkone kontroly bude pokračovať keď pominú dôvody prerušenia.

6. Ďalej vo vyjadrení žalovaný zdôraznil, že pojem „ iný zásah orgánu verejnej správy“ má svoju legálnu definíciu v a bremeno tvrdenia tejto skutočnosti ako aj dôkazné bremeno patrí žalobcovi. Zástupca žalobcu však paušalizoval dôvody uvedené v žalobe na výpočet rozhodnutí o prerušení daňových kontrol bez znalosti veci a ich aktuálneho stavu. Žalovaný sa odvolal aj na právne závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 19.01.2018, ktoré možno použiť aj pre toto konanie. Z uvedených dôvodov preto navrhol , aby konajúci správny súd žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 27.06.2018, ktoré mu súd doručil dňa 14.09.2018 vyjadril podaním zo dňa 01.10.2018, v ktorom namietal, že vyjadrenia žalovaného nie je zrejmé, kedy vznikol dôvod, pre ktorý bolo možné daňovú kontrolu podľa § 61 Daňového poriadku prerušiť a vzniká dôvodná pochybnosť, že správca dane prerušil daňovú kontrolu skôr, ako bola žiadosť o MVI overená Finančným riaditeľstvom SR a odoslaná dožiadanej finančnej správe. Z uvedeného preto podľa žalobcu je zjavné, že boli naplnené predpoklady ust. , na zakázanie iného zásahu do práv žalobcu a to vydaním rozhodnutia podľa Daňového poriadku.

8. Súd v konaní o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánov verejnej správy podľa ust. a nasl. o (ďalej len „“), po oboznámení sa s obsahom žaloby žalobcu, vyjadrením žalovaného a obsahom administratívneho spisu žalovaného zistil, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy nie je dôvodná.

9. Podľa ust. iným zásahom orgánu verejnej správy sa na účely rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného

predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

10. Podľa ust. na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

11. Podľa ust. žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

12. Podľa ust. , ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

13. Správny súd poukazuje na to, že vyššie citované zákonné ustanovenia pod bodmi 9. a 10. tohto odôvodnenia sú definíciou iného zásahu orgánu verejnej správy a nečinnosti orgánu verejnej správy. Úlohu súdu v konaní podľa ust. a nasl. možno rozvrstviť na dve roviny. Prvou je úloha preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti inej aktivite verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a druhou je rovina, či žalobcom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). Z ust. zároveň vyplýva, že pre poskytnutie súdnej ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok, a to aby išlo o zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, zásah bol zameraný proti žalobcovi alebo v jeho dôsledku priamo proti nemu vykonaný, zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie, žaloba bola podaná do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalobca o zásahu dozvedel, a súčasne nie neskôr ako dva roky od vykonania zásahu. Na rozdiel od rozhodnutia, alebo opatrenia orgánu verejnej správy má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo o ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom.

14. Podľa právnej teórie tak pri zásahu orgánu verejnej správy ide obvykle o aktívne úkony správnych orgánov alebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci súvisiace s výkonom správnej činnosti. Právny teória sa teda v zásade zhoduje v tom, čo zásahom nie je. Zásahom nie je vydanie právneho predpisu, vydanie rozhodnutia a nie je ním ani nečinnosť, proti ktorej je poskytovaná ochrana žalobou proti nečinnosti v zmysle ust. a nasl. .

15. Aj ustálená judikatúra považuje za iný zásah orgánov verejnej správy zásah proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne a podobne. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv, teda o porušenie konkrétneho práva, ktorý zásah trvá alebo trvajú jeho dôsledky, či hrozí jeho opakovanie.

16. V zmysle vyššie uvedeného základnou úlohou súdu aplikujúceho ust. , ktorý koná v správnom súdnictve o žalobe smerujúcej proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy, je preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti iným zásahom orgánu verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či žalobcom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). Uvedené je dôležité z toho hľadiska, že obsahuje viacero rôznych prostriedkov súdnej nápravy pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho prostriedku je ponechaný celkom na dispozičnej vôli účastníka. Súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. mu radiť iný konkrétny prostriedok. Ako už bolo vyššie uvedené, zmyslom tejto právnej úpravy je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyžadujú si súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre žalobcu spoločensky neúnosného stavu.

17. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že žalovaný ako správca dane pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2013 osobitnými žiadosťami požiadal o medzinárodnú výmenu informácií do Českej republiky, Maďarska a Poľska, ktorá skutočnosť v správnom konaní

nebola spornou. Správca dane podľa ust. § 61 ods. 1 Daňového poriadku rozhodnutím označeným v úvode odôvodnenia tohto rozhodnutia prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu a to do dňa doručenia konečných odpovedí na žiadosť o MVI. Po viacnásobných urgenciách dožiadaným orgánom o zaslanie požadovaných odpovedí a doručení poslednej - konečnej odpovede dňa 16.01.2015 správca dane oznámením č. z 16.01.2015 oznámil daňovému subjektu, t.j. žalobcovi, že pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly, ktoré oznámenie žalobca prevzal dňa 23.01.2015. Následne na to, bola daňová kontrola bola osobitným rozhodnutím pre začatie daňových kontrol u dodávateľov žalobcu prerušená opätovne rozhodnutím z 19.01.2015 (v tej súvislosti správca dane zaslal nové žiadosti o MVI).

18. Podľa ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.

19. Podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

20. Podľa ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

21. Podľa ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňová kontrola prerušená, lehoty neplynú.

22. Podľa názoru súdu žalovaný postupoval v súlade s citovanými vyššie označenými zákonnými ustanoveniami, a preto nijakým spôsobom nemohol vykonať iný zásah do subjektívnych práv žalobcu a najmä nemohol vydať oznámenie o pokračovaní v kontrole, ktorá je prerušená podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, keďže v zmysle ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku po prerušení daňového konania lehoty neplynú, a preto žalovaný nemohol porušiť ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku. V tejto konkrétnej veci naviac žalovaný po pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená oznámil žalobcovi listom zo dňa 16.01.2015, že v daňovej kontrole dane za zdaňovacie obdobie marec 2013 sa pokračuje. Oznámenie žalobca prevzal dňa 23.01.2015.

23. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, vzhľadom na žalobcom tvrdenú nečinnosť žalovaného spočívajúcu v tom, že nevydal oznámenie o pokračovaní v kontrole, čím bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, lebo podľa žalobcu žalovaný neukončil kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, podľa právneho názoru súdu bol právny prostriedok súdnej nápravy žalobcom zvolený nesprávne, pretože v preskúmavanom prípade nešlo o útok orgánu verejnej moci proti subjektívnym verejným právam žalobcu, ktorý by bol spočíval v jeho činnosti, v jeho úkone alebo v jeho pokyne, a neboli tak naplnené zákonné predpoklady namietaného iného zásahu orgánu verejnej správy. Ak žalobca namietal nesprávny procesný postup správcu dane pri prerušení daňovej kontroly, tak v prípade súdneho prieskumu administratívneho rozhodnutia ako výsledku daňového konania túto skutočnosť účastník konania môže namietať vo všeobecnej správnej žalobe.

24. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd po preskúmaní veci žalobcu dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju uznesením podľa ust. ako nedôvodnú zamietol.

25. Správny súd účastníkom právo na náhradu trov konania v súlade s ust. a nepriznal, pretože žalobca v konaní nebol úspešný a žalovanému v konaní nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by mohol od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa (ďalej len „“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.