Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_17Co-240-2018.pdf
PDF · 89.99 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/240/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu W. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XX, XXX XX Q., proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŚOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, v konaní o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3 313,48 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16Csp/88/2017 - 77 zo dňa 19. marca 2018 ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhlásil (určil) úver, poskytnutý na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX za bezúročný a bez poplatkov (prvý výrok); vyhlásil (určil) rozhodcovskú zmluvu zo dňa 09. 12. 2011 za neplatnú (druhý výrok); uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 3 313,48 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok) a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v pomere 100 % (štvrtý výrok).
2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 19. 03. 2018, čím vykonal dokazovanie, na ktorom sa zúčastnil žalobca. Žalobca trval na podanej žalobe, k veci žiadne iné skutočnosti uviesť nemienil. Súd oboznámil žalobcu so skutočnosťami spornými a nespornými a samotným predbežným názorom súdu.
3. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je dôvodná. V konaní bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 09. 12. 2011, na základe ktorej žalovaný ako dodávateľ poskytol úver žalobcovi ako fyzickej osobe, nepodnikateľovi, spotrebiteľovi. Žalobca sa zaviazal platiť riadne a včas sumu dohodnutú v zmluve za poskytnutý úver. V konaní bolo preukázané, že žalobca preplatil úver o sumu 3 313,48 Eur, nakoľko zmluva bola dohodnutá za nápadne neprimeraných podmienok, ktoré sa bežnému spotrebiteľovi nemuseli pri podpise zmluvy zdať neprimerané a to aj preto, že v zmluve bol uvedený len údaj o výške mesačnej splátky ako jedinej sumy, z ktorej nie je zrejmé, akú časť predstavovala istina, akú časť úroky a iné poplatky, čo sa priečilo dobrým mravom a zákonnej ochrane spotrebiteľa. Zrážka zo mzdy bola vykonávaná zamestnávateľom žalobcu, pričom ten nikdy nedal súhlas na jej vykonávanie a vďake nej preplatil úver o sumu 3 313,48 Eur. Vzhľadom na to, súd rozhodol tak, že vyhlásil rozhodcovskú zmluvu zo dňa 9.12.2011 za neplatnú, nariadil vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 3 313,48 Eur a vyhlásil spotrebiteľskú zmluvu č. XXXXXXXXXX za bezúročnú a bez poplatkov.
4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu, pretože bol v spore v celom rozsahu úspešný.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa obsahu odvolania považoval za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C. s. p., t.j. z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku toho jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
6. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku vôbec nezaoberal nižšie uvedenou argumentáciou žalovaného uvedenou už v konaní pred súdom prvej inštancie, rozsudok je nedostatočne odôvodnený, nespĺňa kritéria kladené na odôvodnenie rozsudku ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
7. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že každá splátka musí obsahovať v úverovej zmluve rozpis na istinu, úroky a iné poplatky. Taktiež podľa žalovaného úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zo zmluvy možno zistiť dobu trvania zmluvy o úvere a od 01. 05. 2018 sa v dôsledku novely zákona č. 129/2010 Z.z. nevyžaduje ako náležitosť zmluvy termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a namiesto pojmu termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov sa zavádza pojem frekvencia splátok. Navyše žalobcovi bol spolu s úverovou zmluvou zaslaný splátkový kalendár, na základe ktorého presne vedel dátum splatnosti jednotlivých splátok a tiež dátum konečnej splatnosti úveru.
8. Podporne bol žalovaný názoru, že ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere vyžadoval na to, aby sa úver mohol považovať za bezúročný a bez poplatkov kumulatívne splnenie podmienky nedodržania písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere a absencie náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., z čoho vyvodzoval, že aj keby zmluva neobsahovala náležitostí, ktorých absenciu vytýka súd prvej inštancie, vzhľadom na nepochybné dodržanie písomnej formy zmluvy ju nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov.
9. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaný mal za to, že tento nárok žalobca nepreukázal, na ňom leží dôkazné bremeno ohľadne tvrdení, od ktorých nárok odvodzuje a toto dôkazné bremeno nemožno presúvať na žalovaného, nakoľko by bolo v rozpore so zásadou rovnosti zbraní a strán sporu nútiť druhú stranu, aby predkladala dôkazy na podporu tvrdení protistrany, teda dôkazy, ktoré sú výlučne v jej neprospech.
10. K súdom prvej inštancie určenej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy žalovaný uviedol, že na takomto určení nie je v súdnom konaní daný naliehavý právny záujem a možnosť určovať danú právnu skutočnosť nevyplýva ani z osobitného predpisu. Jedná sa o ukončenú úverovú zmluvu, pri ktorej rozhodcovská zmluva nemá voči žalobcovi už žiadny právny dopad, preto je naliehavý právny záujem na určení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy vylúčený. Žalovanému ani nie je zrejmé, aký vzťah má realizácia zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy s rozhodcovskou zmluvou, ktorú súd prvej inštancie vyhlásil za neplatnú.
11. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne aby rozsudok zmenil (žalovaný neuviedol akú zmenu navrhuje, zrejme aby odvolací súd žalobu zamietol) a v takom prípade priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného tvrdil, že na úver zaplatil celkom sumu 8 915,95 Eur (v žalobe uvádza sumu 8 313,48 Eur) a priložil dôkazy o vykonávaní zrážok zo mzdy na žiadosť žalovaného a o vykonávaní platieb na účet žalovaného, ako aj splátkový kalendár k zmluve. Uviedol, že k ostatným
námietkam žalovaného sa nevyjadruje, ponecháva to na uváženie súdu. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
13. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
14. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C. s. p., po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p., len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, dospel k názoru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušiť a v zmysle § 391 ods. 1 C. s. p. vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:
15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
16. Podľa § 391 ods. 1 C. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
17. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalovaného, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie neobsahuje všetky náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 C. s. p. V rozsudku sa uvádzajú len skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, nie je však z neho zistiteľné, ako ich súd prvej inštancie posúdil tieto podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu (najmä žalovaného, nakoľko sa k argumentom uvedeným vo vyjadrení k žalobe a zopakovaným v odvolaní nijako nevyjadril, ale aj žalobcu, ktorý založil svoj záver o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov okrem iného aj na tom, že zmluva o úvere neobsahuje správny údaj o výške úrokovej sadzby, resp. RPMN). Z rozsudku nie je ďalej zistiteľné, ktoré dôkazy súd prvej inštancie vykonal, konštatuje sa v ňom len, že súd nariadil pojednávanie, čím vykonal dokazovanie. Z rozsudku sa strana sporu ani nedočíta, ktoré skutočnosti považoval súd za sporné a ktoré za nesporné, súd prvej inštancie len stroho uviedol, že s nimi a s predbežným právnym posúdením oboznámil žalobcu prítomného na pojednávaní, nešpecifikoval však, o aké skutočnosti a právne posúdenie sa jednalo, ani neuviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané. Nestačí, že to uviedol prítomnej strane sporu na pojednávaní, keď zákon vyžaduje, aby to bolo uvedené aj v odôvodnení rozsudku. Napokon samotné právne posúdenie veci súdom prvej inštancie obsiahnuté v 18. odseku odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je aj pre odvolací súd nezrozumiteľné. Súd prvej inštancie neuviedol, čo má na mysli pod pojmom nápadne neprimerané zmluvné podmienky (Občiansky zákonník používa pojem neprijateľné podmienky), z akého dôvodu klasifikoval chýbajúci rozpis jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky ako neprimeranú zmluvnú podmienku priečiacu sa dobrým mravom a zákonnej ochrane spotrebiteľa (neuviedol však ustanovenie zákona, z ktorého pri tejto úvahe vychádzal). Ak totiž niečo chýba, neexistuje, nemožno to považovať za existujúcu neprimeranú podmienku. Napokon jeho názor, že zákon vyžaduje uvedený rozpis je prekonaný v dôsledku rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 09. 11. 2016, na ktorý poukázal vo vyjadrení k žalobe aj žalovaný a s ktorým sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal. Súd prvej inštancie taktiež nezaujal žiadne stanovisko k žalobcom tvrdenej absencii ďalších náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako je doba trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti úveru, či nesprávna úrokovú sadzba, resp. RPMN. Odvolací súd rovnako ako žalovaný nerozumie tomu, aký súvis má vykonávanie zrážok zo mzdy s určením neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a z akého dôvodu sa súd prvej inštancie zaoberal oprávnenosťou vykonávania zrážok zo mzdy, keď žalobca sa v konaní určenia neplatnosti zmluvy o zrážkach zo mzdy nedomáhal.
18. Z vyššie uvedených dôvodov je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný, z jeho stručného odôvodnenia sa takmer vôbec nemožno dozvedieť, prečo súd prvej inštancie rozhodol spor tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, súd prvej inštancie sa takmer vôbec nevysporiadal s vyjadreniami strán sporu, čím došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces. Vzhľadom na množstvo vytýkaných nedostatkov ich nemožno napraviť v odvolacom konaní, ktoré je v zásade konaním
preskúmavacím, nie prvoinštančným. Nie je teda prvoradou úlohou odvolacieho súdu takmer v celom rozsahu nahrádzať úlohu súdu prvej inštancie v konaní pred ním.
19. V zmysle § 391 ods. 3 C. s. p. odvolací súd uvádza, že bude úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa so všetkým podstatnými skutkovými tvrdeniami a právnymi argumentmi strán sporu, za tým účelom prípadne doplniť dokazovanie, nanovo vo veci rozhodnúť a uviesť v odôvodnení rozsudku všetky náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 C. s. p., t.j. aj ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považuje za preukázané (v rámci toho, ktoré za nesporné) a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a zrozumiteľne vysvetlí ako vec právne posúdil.
20. Pre úplnosť k námietke žalovaného týkajúcej sa rovnosti strán sporu a zásady rovnosti zbraní odvolací súd uvádza, že uvedená zásada platí pre kontradiktórny proces vo všeobecnosti, C. s. p. však ustanovuje aj výnimky z tejto rovnosti. Nakoľko je žalovaný spotrebiteľom a tým slabšou stranou v spore, je súd v zmysle § 295 C. s. p. oprávnený obstarať si a zabezpečiť (aj od protistrany) a vykonať aj dôkaz, ktorý spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Uvedené ustanovenie zákona nerozlišuje, či požadovaný dôkaz je v prospech alebo neprospech strany, od ktorej sa požaduje.
21. Nakoľko od výsledku sporu a pomeru úspechu strán sporu vo veci samej je závislý výrok o náhrade trov konania, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 C. s p. v spojení s § 379 písm. a) C. s. p. zrušil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. O trovách konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 396 ods. 3 C. s. p. v novom rozhodnutí.
22. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).