Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Er-384-2008.pdf
PDF · 90.9 KB
Case nature
Subarea
5Er/384/2008
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: SR, zast. Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866 proti povinnému: W. R., nar. XX.X.XXXX, I. XXX, XXX XX I., o vymoženie 16,60 eur (500,- Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad so sídlom Nám. gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa trovy exekúcie vo výške 41,98 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného, pôvodne zastúpeného Obvodným úradom v Starej Ľubovni, na vykonanie exekúcie zo dňa 29.9.2008 a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č.k. 2006/00721-334 pr zo dňa 6.11.2006 vydaného Obvodným úradom v Starej Ľubovni, sa dňa 30.9.2008 začalo exekučné konanie proti povinnému. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 4.1.2007 a vykonateľnosť dňa 19.1.2007.
2. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil súdnemu exekútorovi dňa 16.10.2008 poverenie pod číslom 5710 014147.
3. V priebehu exekučného konania podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pretože exekučný titul stratil svoju účinnosť v dôsledku uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. Súdny exekútor zároveň uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie spolu vo výške 53,08 eur, na ktorým náhradu žiadal zaviazať povinného. Pred vydaním rozhodnutia o podnete exekútora doručil exekútor dňa 19.8.2019 doplnenie svojho podnetu, v ktorom rozobral dôsledky novelizácie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinnej od 1.9.2008 a jej účel, pričom v súvislosti s potrebou aplikácie všeobecnej právnej úpravy upravenej v § 71 ods. 3 Správneho poriadku dospel k záveru, že trojročná lehota na vykonanie exekučného titulu začala plynúť dňa 19.1.2007 a uplynula dňa 18.1.2010. Keďže napriek opakovaným zisťovaniam u povinného nezistil žiaden exekvovateľný majetok, navrhol exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a na trovy exekúcie zaviazať oprávneného.
4. Podľa § 8a ods. 4 zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe, majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré mal v správe obvodný úrad k 31. decembru 2012, prechádzajú do správy ministerstva (pozn. súdu - ministerstva vnútra) okrem majetku štátu, ku ktorému obvodný úrad vykonáva pôsobnosť podľa osobitného zákona.
5. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy, obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona.
6. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy výkon rozhodnutia okresného úradu uskutočňuje ministerstvo, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 243b ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
8. Podľa § 243c ods. 1 EP, ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
10. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Podľa § 583 Občianskeho zákonníka súd je povinný na zánik práva prihliadať, aj keď to dlžník nenamietne.
12. Podľa § 88 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. a priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 (ďalej len ,,zákon o priestupkoch“), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
13. Súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sú splnené všetky zákonné podmienky pre vedenie exekúcie jednak pred jej samotným začatím, a jednak kedykoľvek počas jej priebehu. Jednou z takýchto podmienok, ktoré súd skúma aj bez návrhu, resp. podnetu účastníka konania alebo exekútora, je aj zánik práva priznaného rozhodnutím, ktorý je exekučným titulom.
14. Právny inštitút preklúzie predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
15. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.1.2007, teda povinný mal uhradiť pokutu a trovy konania najneskôr do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti. Prvýkrát mohol oprávnený právo na uhradenie dlžnej pokuty s príslušenstvom uplatniť dňa 20.1.2007, t.j. po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo dňa 20.1.2010 v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch.
16. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z. z., použiť ustanovenie dovtedy platného § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok. Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby
právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli.
17. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.
18. Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.
19. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom prípade je potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.
20. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.
21. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy, preto musí podľa nej aj skončiť.
22. Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) EP v znení účinnom do 31.10.2013 zastavil, z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Pokiaľ ide o doplnenie podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného (§ 57 ods. 1 písm. h) EP), s názorom exekútora sa súd nestotožnil, pretože ako vyplýva z priloženého exekútorského spisu, súdny exekútor začal majetkové pomery povinného zisťovať až asi pol roka po tom, že uplynula prekluzívna lehota na vykonanie exekučného titulu, teda v čase, keď tu už existoval dôvod na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. f) EP ešte nemohol existovať dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. Súd preto exekúciu zastavil podľa dôvodu, ktorý nastal skôr.
23. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
24. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
25. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
26. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
27. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
28. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
29. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1.5.2008 (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
30. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
31. Podľa § 25 cit. vyhl. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
32. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP a § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013. Pri určení výšky nevyhnutných trov exekúcie súd postupoval podľa § 14, § 22, § 25 cit. vyhl.
33. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V ustanovení § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 je zakotvená všeobecná zásada, podľa ktorej, trovy exekúcie uhrádza v zásade povinný. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.10.2013 upravoval tri výnimky z tejto zásady. Tieto prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP v znení účinnom do 31.10.2013). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, preto jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie, neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného.
34. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
1/ odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl.. vo výške 33,19 eur. Keďže si súdny exekútor uplatnil odmenu v najnižšej zákonnej výške, súd sa skúmaním rozsahu úkonov bližšie nezaoberal.
2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. a) poštovné
- upovedomenia o začatí exekúcie - povinný 1,46 €
- výzva na prevzatie listovej zásielky 0,33 € Spolu 1,79 €
3/ DPH vo výške 20% (§ 27 ods. 1, 3 zák. č. 222/2004 Z. z.) zo sumy 39,78 eur t.j. 7,00 €.
35. Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Účelne vynaloženými trovami exekúcie je možné považovať iba úkony vykonané do prekludovania pohľadávky, keďže aj súdny exekútor je povinný skúmať podmienky a predpoklady vedenia exekúcie a ak vykonával úkony po uplynutí prekluzívnej lehoty, takéto úkony nemožno považovať za účelne vynaložené. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nepriznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov za úkony vykonané po prekludovaní vymáhanej pohľadávky, teda priznal exekútorovi hotové výdavky iba vo výške, ako je to vyššie uvedené.
36. Obdobne nebola priznaná ani požadovaná náhrada a jej zvýšenie o DPH za „výdavky na založenie a archiváciu spisu - 10 rokov“ vo výške 3,61 eur bez DPH. Archivácia spisu sú iba administratívne práce v súvislosti s exekučnou činnosťou, náhrady za ktoré sú obsiahnuté v zmysle § 25 cit. vyhl. v samotnej priznanej odmene za výkon exekučnej činnosti. K archivovaniu spisu dochádza po ukončení exekučného konania, resp. exekúcie, a výdavky na archivovanie nemožno považovať za výdavky priamo súvisiace s konkrétnou exekučnou činnosťou, nejde ani o úkony exekučnej činnosti, ktoré by viedli k vymoženiu pohľadávky od povinného. Archivovanie spisu je povinnosťou súdneho exekútora, ktorá mu je uložená priamo zákonom, jej primárnym cieľ je evidenčný a registračný, ako aj je potrebná i pre možné preskúmavanie správnosti a zákonnosti postupov exekútora v konaniach - teda pre kontrolu jeho činnosti v prípade potreby ministerstvom či orgánmi exekútorskej samosprávy, navyše súdneho exekútora žiadne ustanovenie príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov neoprávňuje prenášať s tým spojené náklady na niektorého z účastníkov konania.
37. Keďže súdny exekútor je platcom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať DPH. Spolu boli priznané súdnemu exekútorovi trovy exekúcie celkom vo výške 41,98 eur (33,19 eur + 1,79 eur + 7,00 eur).
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Proti II. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.