Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17CoP-24-2019.pdf
PDF · 98.78 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/24/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, vo veci starostlivosti o maloleté deti Y. T., nar.XX.XX.XXXX, N. T., nar. XX.XX.XXXX, H. T., nar.XX.XX.XXXX, L. T., nar. XX.XX.XXXX, U. T., nar. XX.XX.XXXX, L. T., nar. XX.XX.XXXX a A. T., nar.XX.XX.XXXX, všetky maloleté deti trvale bytom v F. F., v súčasnosti bytom Z. pre deti a rodiny U., so sídlom vo U., Z. č. 2, všetky maloleté deti zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov nebohej matky N. T., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom v F. F., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a otca Y. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v F. F., v skutočnosti bytom v N., R. č. XX, o pozbavenie otca maloletých detí výkonu rodičovských práv, o ustanovenie Mesta F. F. za poručníka maloletým deťom a o ustanovenie Obce U., zastúpenej JUDr. Marianom Holým, advokátom so sídlom v Brezne, Němcovej č. 1/A, za poručníka maloletým deťom, o odvolaní Obce U. proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 8P/120/2018-114 zo dňa 15.01.2019, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Odvolanie I. U. proti výroku napadnutého rozsudku o pozbavení otca rodičovských práv vo vzťahu k maloletým deťom (prvý výrok) o d m i e t a ako podané neoprávnenou osobou.
Napadnutý rozsudok vo výrokoch o ustanovení I. U. za poručníka maloletým deťom a o vymedzení práv a povinností pri výkone funkcie poručníka (druhý a tretí výrok) a v závislom výroku o trovách konania (piaty výrok) p o t v r d z u j e.
Odvolanie Obce U. proti výroku napadnutého rozsudku o zastavení konania o ustanovenie Mesta F. F. za poručníka maloletým deťom (štvrtý výrok) o d m i e t a ako podané neoprávnenou osobou.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie pozbavil otca výkonu rodičovských práv vo vzťahu k maloletým deťom (prvý výrok), maloletým deťom ustanovil za poručníka Obec U. a vymedzil jeho práva a povinnosti pri výkone funkcie poručníka (druhý výrok), stanovil, že rozhodnutie poručníka týkajúce sa každej podstatnej veci maloletých detí vyžaduje schválenie súdu (tretí výrok), konanie o ustanovenie Mesta F. F. za poručníka maloletých detí zastavil (štvrtý výrok) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (piaty výrok); súd prvej inštancie po zistení, že matka maloletých detí zomrela a otec sa o maloleté deti dlhodobo nezaujíma pozbavil otca výkonu rodičovských práv vo vzťahu k maloletým deťom; na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že je potrebné maloletým deťom ustanoviť poručníka; po zistení, že do úvahy neprichádza žiadna fyzická osoba na ustanovenie za poručníka súd prvej inštancie uviedol, že „pristúpil k ustanoveniu obce za poručníka podľa § 57 ods. 3 Zákona o rodine; citované ustanovenie neupravuje, ktorú obec má súd ustanoviť za poručníka, resp. aké kritérium súd pri rozhodovaní zohľadňuje; v tejto súvislosti treba prihliadnuť najmä na článok 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorého záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo
všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú; tak Zákon o rodine ako aj zákon č. 305/2055 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele nedefinuje podmienky miestnej príslušnosti obce; prihliadnuc na iné ustanovenia týkajúce sa napr. určovania miestnej príslušnosti súdu, je potrebné vychádzať z pojmu „obvyklý pobyt“; tento však tiež nie je jednoznačne definovaný; pri posudzovaní miestnej príslušnosti v zmysle § 112 CMP je rozhodujúcim kritériom bydlisko maloletého dieťaťa; týmto bydliskom sa rozumie miesto, kde sa maloletý zdržuje z vôle zákonných zástupcov alebo na základe rozhodnutia súdu alebo na základe iných rozhodujúcich skutočností; vo všetkých prípadoch však musí byť naplnený úmysel trvale sa tam zdržiavať; maloleté deti sú jednostranné siroty, ich otec sa o ne nezaujíma, odsťahoval sa od nich do značnej vzdialenosti, nenavštevuje ich, neplatí na ne výživné; z tohto dôvodu nemožno pobyt maloletých detí v ústavnej starostlivosti v Centre pre deti a rodiny U. považovať za prechodný pobyt; vzhľadom k tomu, že všetkým maloletým deťom, o ktoré sa v tomto konaní jedná, bola nariadená ústavná starostlivosť v zariadení so sídlom U., súd im za poručníka ustanovil Obec U.“ a vymedzil jej práva a povinnosti pri výkone funkcie poručníka; na základe uvedeného súd prvej inštancie súčasne zastavil konanie o ustanovenie Mesta F. F. za poručníka maloletým deťom; súd prvej inštancie ťažiskovo rozhodol s poukazom na ustanovenia § 38 ods. 4, § 39 ods. 2, § 56 ods. 1, 2 a 3, § 57 ods. 3, § 58 ods. 3, 4 a 7 Zákona o rodine; o trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „C.m.p.“).
2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala Obec U. prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 11.04.2019 (č.l. 150-152 spisu). Rozsudok výslovne napadla v rozsahu výroku o pozbavení otca rodičovských práv k maloletým deťom (prvý výrok), výrokov o jej ustanovení za poručníka maloletým deťom a o vymedzení jej práv a povinností pri výkone funkcie poručníka (druhý a tretí výrok) a v rozsahu výroku o zastavení konania o ustanovenie Mesta F. F. za poručníka maloletým deťom (štvrtý výrok). Nesúhlasila s napadnutým uznesením; namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Uviedla, že odvolanie proti výroku rozsudku o pozbavení otca rodičovských práv podala z opatrnosti, aby nedošlo k situácii, že otec bude právoplatne pozbavený rodičovských práv a maloleté deti nebudú mať poručníka, odvolanie proti výroku rozsudku o ustanovení za poručníka podala, pretože sa na ňu zjavne vzťahuje a odvolanie proti výroku rozsudku o zastavení konania podala, pretože súd prvej inštancie riadne nevyhodnotil, či sociálna integrácia detí pre účely určenia obvyklého pobytu sa nevzťahuje práve k Mestu F. F., v ktorom maloleté deti bývali a možno tu majú vytvorené sociálne väzby. Vyjadrila názor, že súd prvej inštancie jej ustanovenie za poručníka odôvodnil len jednou vetou, že nad maloletými deťmi bola nariadená ústavná starostlivosť v zariadení so sídlom v Obci U.; súd prvej inštancie sa však bližšie nezaoberal otázkou obvyklého pobytu maloletých detí, pričom bolo jeho úlohou sa s touto otázkou riadne vysporiadať najmä preto, že bolo preukázané, že ústav má síce sídlo v Obci U., avšak maloleté deti sa v obci nezdržiavajú a sú umiestnené v pobočke ústavu v inej obci; poukázala na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý sa v rozsudku č.k. 15CoP/51/2017-86 zo dňa 31.01.2018 dôsledne zaoberal výkladom pojmu obvyklý pobyt pre účely ustanovenia poručníka maloletým deťom; argumentovala, že maloleté deti sú umiestnené v Centre pre deti a rodiny U., ktoré má síce v obci sídlo, má však viaceré pobočky, v ktorých je ústavná starostlivosť o maloleté deti realizovaná; maloleté deti sú umiestnené v pobočke v S. F. a v Obci U. sa nezdržiavajú ani jeden deň, nechodia tu do školy, netrávia tu voľný čas, nemajú tu kamarátov ani členov rodiny, teda nemajú v obci žiadnu sociálnu integráciu; súdu prvej inštancie boli tieto skutočnosti známe, napriek tomu ich žiadnym spôsobom nevyhodnotil a jediným argumentom rozhodnutia je sídlo ústavu v obci; zdôraznila, že maloleté deti bývajú v Obci S. F., kde majú spolužiakov, možno aj kamarátov, nemajú tu síce žiadnych rodinných príslušníkov, ale pravidelne chodia na návštevy k sestrám do Obce T., kde si vytvárajú sociálne väzby, trávia tu víkendy, možno nadväzujú kamarátske vzťahy s inými deťmi, čo však súd prvej žiadnym spôsobom nezisťoval; vyjadrila názor, že z hľadiska sociálnej integrácie by bolo oveľa vhodnejšie ustanoviť maloletým deťom za poručníka obec, kde sa skutočne zdržiavajú a vytvárajú sociálne väzby a kde si s nimi zástupca obce môže vytvoriť vzťah; zdôraznila, že jej pracovníci obecného úradu nemajú o maloletých deťoch žiadne informácie a nepoznajú ich osobne; ďalej uviedla, že maloleté deti sú zrejme oveľa viac sociálne integrované v F. F., kde majú trvalý pobyt a kde bývali pred nariadením ústavnej starostlivosti; uzavrela, že pokiaľ súd prvej inštancie nezistil skutočný rozsah sociálnej integrácie maloletých detí, nesprávne zistil skutkový stav relevantný pre rozhodnutie vo veci a vec nesprávne právne posúdil z dôvodu, že mal vyhodnotiť miesto obvyklého pobytu maloletých detí, ktorým bolo potrebné ustanoviť poručníka, čo však súd prvej inštancie neurobil a za jediný argument na ustanovenie za poručníka použil sídlo ústavu, v ktorom sú maloleté
deti umiestnené; na základe uvedeného navrhla zmenu napadnutého rozsudku tak, že za poručníka maloletým deťom ustanoví obec, kde majú deti vytvorené sociálne väzby a konanie voči nej zastaví.
2.2 Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 25.04.2019 (č.l. 163 spisu) uviedol, že sa oboznámil s odvolaním, trvá na svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 15.01.2019 a pre prípad pozbavenia otca rodičovských práv navrhuje za poručníka maloletým deťom ustanoviť Obec U..
2.3 Mesto F. F. vo vyjadrení zo dňa 29.04.2019 (č.l. 168-179 spisu) uviedlo, že nesúhlasí s odvolaním; argumentovalo, že nad maloletými bola nariadená ústavná starostlivosť v zariadení so sídlom v Obci U., preto nie je rozhodujúce, že toto zariadenie realizuje ústavnú starostlivosť v rodinnom dome, ktorý sa nachádza v Obci S. F.; nesúhlasilo s tvrdením odvolateľa, že maloleté deti sú viac sociálne integrované v F. F., kde majú trvalý pobyt, pretože maloleté deti tu dlhodobo nežili už pred nariadením ústavnej starostlivosti; vyjadrilo názor, že skutkovou okolnosťou, ktorá rozhodla o obvyklom pobyte maloletých detí bolo rozhodnutie o nariadení ústavnej starostlivosti; zdôraznilo, že pri ustanovovaní poručníka je rozhodujúci záujem maloletých detí, čo v danom prípade nachádza význam v skutočnosti, aby bol verejný poručník čo najbližšie bydlisku maloletých detí a vedel tak rýchlo a flexibilne reagovať na ich potreby a operatívne komunikovať so zariadením, kde sú maloleté deti umiestnené; zdôraznilo, že obec pri výkone funkcie poručníka zo zákona spolupracuje s predmetným zariadením, preto nie je rozhodujúce, že pracovníci obce maloleté deti nepoznajú; navrhlo potvrdenie rozhodnutia o zastavení konania, keď poukázalo aj na skutočnosť, že konanie o ustanovenie poručníka sa nemalo viesť vo vzťahu ku konkrétnej právnickej osobe (obci), ale až na základe skutkového stavu sa mal procesným rozhodnutím podľa § 10 ods. 1 C.m.p. ustáliť okruh účastníkov konania.
2.4 Otec vo vyjadrení zo dňa 03.05.2019 (č.l. 208 spisu) uviedol, že nakoľko maloleté deti v F. F. nežijú od roku 2009 a nemajú tam žiadnych kamarátov ani príbuzných navrhuje, aby sa ich opatrovníkom stalo Centrum pre deti a rodiny U..
3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o ustanovení Obce U. za poručníka maloletých detí a vymedzení jeho práv a povinností pri výkone funkcie poručníka (druhý a tretí výrok) spolu so závislým výrokom o trovách konania (piaty výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil a vo vzťahu k ostatným výrokom napadnutého rozsudku odvolanie podľa § 386 písm. b) C.s.p. odmietol ako podané neoprávnenou osobou. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
3.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
3.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
3.4 Podľa § 386 písm. b) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
3.5 Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
3.6 Podľa § 2 ods. 2 C.m.p., na účely tohto zákona sa pojmy, žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
4.1 Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa (Obec U.) proti výrokom napadnutého rozsudku o pozbavení otca rodičovských práv vo vzťahu k maloletým deťom (prvý výrok) a o zastavení konania o ustanovenie poručníka maloletým deťom vo vzťahu k Mestu F. F. (štvrtý výrok) je potrebné odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou. Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd vôbec nezaoberá obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistí niektorý z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu; k odmietnutiu odvolania dochádza v
prípade oneskorene podaného odvolania, odvolania podaného neoprávnenou osobou, ak odvolanie voči rozhodnutiu nie je prípustné alebo ak odvolanie nemá stanovené náležitosti a pre jeho vady nemožno v odvolacom konaní pokračovať; v odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže byť začaté len na návrh; podanie odvolania je procesným úkonom strany (účastníka konania). Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorý možno účinne podať po splnení zákonom určených podmienok. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa proti vyššie uvedeným výrokom rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané neoprávnenou osobou; odvolateľ nebol (subjektívne ani objektívne) oprávnený na podanie odvolania, pretože nebol účastníkom konania o pozbavenie otca maloletých detí rodičovských práv ani o ustanovenie Mesta F. F. za poručníka maloletým deťom a napadnutým uznesením mu nebola uložená žiadna povinnosť a ani inak nezasiahlo do jeho právneho postavenia, t.j. nebolo vydané v jeho neprospech; len zo samotnej skutočnosti, že odvolateľa nesúhlasí s uvedenými výrokmi, resp. podáva odvolanie podľa vlastných slov „z opatrnosti“ nemožno vyvodiť jeho legitimáciu na podanie odvolania proti predmetným výrokom napadnutého rozsudku; odvolací súd preto odvolanie odvolateľa v toto rozsahu podľa § 386 písm. b) C.s.p. odmietol ako podané neoprávnenou osobou.
4.2 Odvolanie I. U. proti výroku napadnutého rozsudku o jej ustanovení za poručníka maloletým deťom a vymedzení jej práv a povinností pri výkone funkcie poručníka nie je dôvodné. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, podaného odvolania a ostatného obsahu spisu, dospel odvolací súd k záveru, že výrok napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie o ustanovení poručníka maloletým deťom a vymedzení jeho práv a povinností pri výkone funkcie poručníka je vecne správne a odvolací súd sa s ním stotožnil (§ 387 ods. 2 C.s.p.). V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že aj keď napadnuté výroky o poručníctve sú zahrnuté do rozsudku, nestratili charakter uznesenia (o poručníctve rozhoduje súd podľa § 120 ods. 1 C.m.p. vo forme uznesenia), preto odvolací súd o podanom odvolaní rozhodol formou uznesenia. Z obsahu spisu považuje odvolací súd za preukázané, že o poručníctvo maloletých detí po zbavení otca rodičovských práv neprejavila záujem žiadna spôsobilá fyzická osoba, preto bolo dôvodné za poručníka maloletým deťom ustanoviť obec; ustanovenie § 57 ods. 3 Zákona o rodine nestanovuje žiadne kritériá na výber konkrétnej obce pre účely ustanovenia poručníka maloletým deťom; odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že týmto kritériom môže byť aj sídlo zariadenia, v ktorom maloleté deti podľa rozsudku súdu vykonávajú nariadenú ústavnú starostlivosť; nakoľko z hľadiska prejednávanej veci je sídlom tohto zariadenia Obec U. súd prvej inštancie správne ustanovil túto obec za poručníka maloletých detí, pretože rozhodnutím súdu o nariadení ústavnej starostlivosti (ako opatrenia nie len prechodného charakteru) nadobudli maloleté deti bydlisko totožné so sídlom zariadenia, v ktorom sa bude ústavná starostlivosť vykonávať; skutočnosť, že predmetné zariadenie má konkrétny rodinný dom (kde je nad maloletými deťmi fakticky realizovaná ústavná starostlivosť) umiestený v inej obci (S. F.) je tu podľa názoru odvolacieho súdu bez právneho významu a nezakladá dôvod zisťovať obvyklý pobyt maloletých detí (odlišný od sídla zariadenia, v ktorom sa ústavná starostlivosť vykonáva); tento záver nie je ani v rozpore s odvolateľom označeným rozhodnutím, ktoré v konečnom dôsledku potvrdzuje názor, že poručníkom má byť obec, v ktorej má sídlo zariadenie, kde sa ústavná starostlivosť vykonáva (bez ohľadu na prípadný evidovaný trvalý pobyt maloletých detí v inej obci); preto bez právneho významu je aj skutočnosť, že maloleté deti majú formálne trvalý pobyt evidovaný v inej obci (F. F.); skutočnosť, že odvolateľ nemá bližší vzťah k maloletým deťom je tiež bez právneho významu, pretože pri výkone funkcie poručníka bude z zmysle zákona úzko spolupracovať so zariadením, kde maloleté deti vykonávajú nariadenú ústavnú starostlivosť (§ 25 ods. 1 a 2 zákona č. 305/2005 Z. z.); na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru o správnosti napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie a preto ho potvrdil a to vrátane závislého výroku (§ 379 písm. a/ C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.) o trovách konania, ktorý bol tiež vecne správny (§ 52 C.m.p.).
5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh; podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko v prejednávanej veci nejde o konanie podľa § 53 C.m.p. a odvolací súd nezistil okolnosti pre priznanie náhrady trov odvolacieho konania (§ 55 C.m.p.), o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).