Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-135-2019.pdf
PDF · 74.2 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/135/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. K. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade dieťaťa rodičov Mgr. V. K. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na M. ulici č. XXX/XX v R. a T. K. nar. X.X.XXXX bývajúceho na Y. ulici č. XXXX/XX v R. v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 25.2.2019 č.k. 12P 196/2018-68 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného naposledy určeného rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 6.3.2018 sp. zn. 5P 232/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.3.2018 s odôvodnením, že od tejto súdnej úpravy výživného nenastala podstatná zmena pomerov u žiadneho z účastníkov konania vyžadujúca si zmenu doposiaľ určeného výživného.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s odôvodnením, že nemá z čoho platiť ani doposiaľ určené výživné, preto žiadal jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovieť. Konštatoval, že aj doposiaľ určenú vyživovaciu povinnosť si platil za pomoci svojej matky, ktorá mu už finančne nepomáha a rodičia žiadajú od neho, aby prispieval na stravu a bývanie.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a konštatovala, že otec sa s maloletým ani nestretáva, nejaví oňho žiaden záujem a na zabezpečovaní jeho odôvodnených potrieb sa žiadnym spôsobom okrem výživného nepodieľa. Otec je dobrovoľne nezamestnaný je čiastočný invalidný dôchodca s tým, že dôchodok poberá z dôvodu diagnózy, ktorú si sám spôsobil. Vyslovila názor, že je schopný sa zamestnať a uviedla, že má vedomosť o tom, že chodí pracovať do zahraničia, prípadne pracuje na území našej republiky „na čierno“. Poukázala na to, že otec žije v jednej domácnosti s rodičmi, sestrou a jej rodinou, všetci členovia domácnosti sú dospelí a majú príjem, preto ich jednotlivé výdavky na bývanie sú minimálne. Zdôraznila, že v konaní bolo preukázané, že otec nedodržiava liečebný proces, čo má vplyv na jeho zdravotný stav a sám otec uviedol, že napriek tomu si dokáže brigádnicky privyrobiť 10 Eur na deň.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne, pretože zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého.
5. Otec sa k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka nevyjadril.
6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 191 CSP vyhodnotil všetky dôkazy, ako aj každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili aj jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. K odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na tieto skutočnosti prihliada aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, v dôsledku čoho odvolacie námietky otca ohľadom rozhodnutia konajúceho súdu len na základe ničím nepodloženej fikcie neobstoja. Odvolací súd tiež konštatuje, že nikto nemá zákonnú povinnosť pracovať, každý rodič maloletého dieťaťa, resp. dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, má však zákonnú vyživovaciu povinnosť, preto túto skutočnosť musí mať vždy na zreteli pri akomkoľvek rozhodnutí, ktoré by mohlo ovplyvniť jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Poukazuje aj na to, že rodič, ktorý nemá maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, má možnosť zvyšovať svoj príjem napríklad vycestovaním za prácou, prácou nadčas, prípadne doplniť svoj zdroj príjmu čiastočnou prácou na dohodu, na rozdiel od rodiča, ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, v dôsledku čoho jeho výkon práce je časovo a miestne obmedzený. Naposledy bolo o výživnom pre maloletého Branislava právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 6.3.2018 sp. zn. 5P 232/2017, kedy boli všetky skutočnosti, ktoré boli obsahom podaného návrhu na zníženie výživného, a ktoré tvorili aj odvolaciu argumentáciu otca konajúcemu súdu známe, konajúci súd ich riadne posúdil a vyhodnotil a na základe zisteného skutočného stavu rozhodol o vyživovacej povinnosti otca, preto možno bezpochyby konštatovať, že od poslednej úpravy nenastala taká zmena pomerov otca, ktorá by odôvodňovala zníženie určeného výživného. Otec sa podaným návrhom ani nie pol roka po právoplatnosti rozhodnutia o zvýšení výživného domáha jeho zníženia, pričom sa v predchádzajúcom konaní po vyhlásení rozsudku vzdal práva podať odvolanie, v dôsledku čoho možno konštatovať, že s rozhodnutím súdu, ktorým bolo naposledy rozhodnuté o zvýšení výživného za tých istých okolností, ktoré sú tu aj v súčasnosti súhlasil. Samotná skutočnosť, že otcovi už plnením si vyživovacej povinnosti nepomáhajú jeho rodičia, nie je zmenou pomerov odôvodňujúcou zníženie určeného výživného, pretože konajúci súd naposledy rozhodol o zvýšení výživného so zreteľom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca a nie jeho rodičov a dospel k záveru, že určené výživné je v jeho schopnostiach a možnostiach bez ohľadu na to, kto za neho celkom alebo sčasti jeho vyživovaciu povinnosť plní. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. Ostatné výroky rozsudku neboli odvolaním napadnuté, preto neboli predmetom odvolacieho konania.
10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).