Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-60-2019.pdf
PDF · 75.32 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/60/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a členov senátu JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti odsúdenému U. N., nar. XX.XX.XXXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 1Pp/93/2019 zo dňa 29.05.2019 a na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. septembra 2019, takto
rozhodol:
I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku z r u š u j e s a napadnuté uznesenie v celom rozsahu.
II. Podľa § 415 ods.1 Tr. poriadku s použitím § 66 ods.1 písm. b), ods.2 Tr. zákona súd návrh odsúdeného U. N., nar. XX.XX.XXXX, na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava V., sp. zn.: 4T/103/2013 z 13.12.2017 a rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 3T/10/2018 z 11.10.2018 z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín napadnutým uznesením sp. zn. 1Pp/93/2019 zo dňa 29.05.2019 podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. podmienečne prepustil odsúdeného U. N. z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava V., sp. zn.: 4T/103/2013 z 13.12.2017 a rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 3T/10/2018 z 11.10.2018. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 36 (tridsaťšesť) mesiacov a súčasne nariadil probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov. Zároveň podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. odsúdenému ustanovil povinnosť spočívajúcu v príkaze v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo sa preukázateľne o zamestnanie uchádzať.
Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť prokurátor, ktorú písomne bližšie zdôvodnil tým, že u odsúdeného nebolo preukázané splnenie materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie. Z hodnotenia riaditeľa ústavu síce vyplynulo, že odsúdený stanovený program zaobchádzania priebežne plní a že jeho resocializačná prognóza je vyhodnotená ako priaznivá na základe čoho odsúdeného odporučil prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody. Avšak z odpisu registru trestov vyplýva, že odsúdený doposiaľ bol 14-krát súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť, za ktorú mu boli ukladané podmienečné ako aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom odsúdený je vo výkone trestu už siedmykrát. Preto vzhľadom na doposiaľ ukladané tresty odňatia slobody mal tak odsúdený dostatok možností preukázať zmenu svojho správania, avšak tieto nevyužil, keďže predchádzajúce odsúdenia u neho nesplnili zákonom predpokladaný účel, ktorý by svedčil o jeho snahe po náprave a polepšení, nakoľko aktuálne vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody. S poukazom na uvedené je prokurátor názoru, že vzhľadom na počet odsúdení a uložených výkonov trestov odňatia slobody u odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život, a preto pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie sú splnené zákonné predpoklady. Preto navrhuje Krajskému súdu v Trenčíne aby podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a uložil Okresnému súdu Trenčín aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Krajskému súdu v Trenčíne bolo dňa 13.08.2019 doručenie písomné podanie odsúdeného zo dňa 09.08.2019, ktorým žiada Krajský súd v Trenčíne, aby zamietol jeho žiadosť o jeho podmienečné prepustenie.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušiť a návrh odsúdeného o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietnuť.
Krajský súd zistil, že okresný súd správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa pred súdom k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na podanej žiadosti o podmienečné prepustenie a požiadal, aby bolo jeho žiadosti vyhovené.
Na základe preskúmania správnosti napadnutého uznesenia krajský súd dospel k záveru, že okresný súd pochybil, keď návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel.
Krajský súd na rozdiel od okresného súdu po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
Uvedené ustanovenie podmieňuje pri podmienečnom prepustení kumulatívne splnenie zákonných podmienok, a to vykonanie časti trestu v predpísanej dĺžke, preukázanie polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázanie dôvodnej možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Krajský súd zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody).
Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu odsúdený preukazuje polepšenie, je možné konštatovať jej splnenie.
U odsúdeného však nie je splnená tretia zákonná (materiálna) podmienka, a to že od neho možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Z hodnotenia ústavu vyplýva, že odsúdený U. N. bol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody dvakrát disciplinárne odmenený za dlhodobé vzorné plnenie si pracovných povinností na pracovisku a za vzorné plnenie stanovených cieľov v programe zaobchádzania, ktorý si podľa hodnotenia plní priebežne. Disciplinárne potrestaný nebol. V rámci nariadeného ochranného liečenia bol odsúdený U. N. zaradený do komplexného terapeutického programu so zameraním na identifikáciu, korekciu nevhodných vzorcov správania, získanie sebareflexie, empatie a získania náhľadu na svoju závislosť od psychoaktívnych látok (kokaín, marihuana, LSD). Uvedenej ochrannej liečby sa zúčastňuje pravidelne, a svoje povinnosti sa snaží plniť v rámci svojich možností. Náhľad na svoju závislosť má počas pobytu v oddiele ochrannej liečby vybudovaný ako dostatočný, chápe možné dôsledky závislosti na rodinu, priateľov ale aj jeho samotného v prípade opätovného zlyhania. Výkon ochrannej liečby u odsúdeného tak plní svoj účel. Podľa hodnotenia odsúdený má k spáchanej trestnej činnosti kritický postoj. Riziko sociálneho zlyhania bolo vyhodnotené ako nízke a resocializačná prognóza je tak u odsúdeného priaznivá. Odsúdený ku dňu 26.04.2019 pokračuje vo výkone ochrannej ambulantnej psychiatrickej liečby. Záverom hodnotenia ústav u odsúdeného konštatoval, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporučil odsúdeného ho podmienečne prepustiť z výkonu trestu.
Krajský súd po preštudovaní spisového materiálu však dospel k záveru, že hoci bolo riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného vyhodnotené ako nízke a resocializačná prognóza odsúdeného je podľa hodnotenia ústavu priaznivá, že aj napriek tomuto pozitívnemu hodnoteniu nemožno prehliadnuť trestnú
minulosť odsúdeného, ktorý už bol doposiaľ trinásťkrát súdne trestaný pre opakované páchanie trestnej činnosti prevažne majetkového charakteru. V jeho osobe sa vo svojej podstate jedná o špeciálneho recidivistu. Zároveň krajský súd zistil, že odsúdený U. N. bol už v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody, celkom 5-krát. Pričom už bol v minulosti z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený (podmienečné prepustenie dňa 14.04.2011 Okresným súdom Trnava, sp. zn. 5Pp/87/10 so skúšobnou dobou na 4 roky; nariadený výkon zvyšku trestu dňa 15.01.2013), kedy sa však v súdom stanovenej skúšobnej dobe neosvedčil. Z uvedeného je tak zrejmé, že odsúdený U. N. je teda osobou so sklonom k páchaniu trestných činov, aj závažnej povahy, a z pohľadu predchádzajúcich odsúdení mal dostatok možností preukázať zmenu svojho správania, tieto však nevyužil, keďže predchádzajúce odsúdenia nesplnili u neho zákonom predpokladaný účel, jeho správania práve na slobode je negatívne a jeho resocializačná prognóza z tohto hľadiska sa preto javí ako menej priaznivá. Povaha týchto odsúdeným spáchaných trestných činov a z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce odsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti, a tak tvoria u neho také skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o existencií príliš vysokého rizika jeho recidívy a z neho vyplývajúci záver, že u odsúdeného nebol ešte dosiahnutý taký stupeň jeho nápravy, že by sa zbavil práve tých charakterových vlastností a nesprávnych návykov, ktoré viedli ku spáchaniu trestných činov, za ktoré mu boli uložené teraz vykonávané tresty a nemožno preto dôvodne predpokladať, že aj na slobode riadny život. Zároveň, ako už bolo uvedené, v minulosti nevyužil šancu, ktorá mu bola daná vo forme podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a v skúšobnej dobe „zrecidivoval“.
Súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil predchádzajúce odsúdenia, keď len lakonicky skonštatoval, že po zohľadnení spáchanej trestnej činnosti ako aj trestnej minulosti odsúdeného, pokiaľ sa odsúdený zamestná a s pomocou rodiny sa náležite adaptuje do spoločnosti a ak naďalej bude zastávať kritický postoj k páchanej trestnej činnosti, sa riziko páchania ďalšej činnosti odsúdeným výrazne eliminuje. Okresný súd sa však vôbec nevysporiadal s tým, že napriek v hodnotení uvedenému, je nesporné, že odsúdený bol 13-krát súdne trestaný, v relatívne v krátkych časových úsekoch, čím je nesporne jeho osobnosť kriminálne narušená, čo nepochybne má vplyv na posúdenie jeho schopnosti viesť v budúcnosti riadny život. Preto vo vzťahu k úvahe súdu prvého stupňa o hodnotení resp. prognózovaní rizika recidívy, ktorú nemožno nikdy úplne vylúčiť, nemôžu preto výsledky vyplneného formulára podávať reálny obraz o resocializačnej prognóze odsúdeného, a teda ani nie sú schopné závažnejšie ovplyvniť úvahy o (ne)splnení materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie. Okresný súd teda nepostupoval správne, keď žiadosti odsúdeného vyhovel výlučne len na základe záverov hodnotenia riaditeľa ústavu bez adekvátneho vlastného zhodnotenia aj iných relevantných skutočností vychádzajúcich predovšetkým z trestnej minulosti odsúdeného v súvislosti s zhodnotením prognózy vedenia riadneho života v budúcnosti.
Krajský súd sa preto nestotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, že odsúdený spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a preto vyhovel sťažnosti prokurátora, napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol tak, že žiadosť odsúdeného zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť p r í p u s t n á.