Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15Co-86-2018.pdf
PDF · 84.06 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/86/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanému: M. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., o zaplatenie 913,84 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 14Csp/296/2017 - 74 z 30. mája 2018 v časti, ktorou súd žalobu zamietol a v časti rozhodnutia o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 14Csp/296/2017 - 74 zo dňa 30. mája 2018 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 913,84 eura s príslušenstvom tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 913,84 eura spolu s vyčísleným úrokom ku dňu predčasného zosplatnenia vo výške 169,14 eura, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 913,84 eura od 29. 11. 2014 do zaplatenia, sumu poplatkov vo výške 39,28 eura, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, § 2 písm. d/, § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., § 517 ods. 2 Obč. zákonníka.
3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13. 11. 2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu istiny vo výške 913,84 eura, úroku vo výške 169,14 eura, úroku vo výške 704,28 eura spolu s úrokom zo zostatku nesplatenej istiny 913,84 eura vo výške 25,5 % ročne od 08. 06. 2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 913,84 eura od 08. 06. 2017 do zaplatenia, poplatkami vo výške 39,28 eura. 4. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2017 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Poštová banka, a.s. dňa 13. 06. 2017 žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy o úvere, pričom táto bola špecifikovaná v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok.
5. Dňa 30. 01. 2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným úverovú zmluvu č. 0265342713. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.000,- eur. Tento úver sa žalovaný zaviazal splácať v 72 mesačných splátkach po 30,62 eura v období od 19. 02. 2013. Úroková sadzba bola v zmluve dojednaná vo výške 25,50 % ročne, pričom RPMN bola v zmluve ustálená vo výške 28,70 % pri priemernej RPMN vo výške 28,04 %. Celková výška nákladov spotrebiteľa bol ustálená v sume 861,80 eura. Dátum konečnej splatnosti úveru bol stanovený na deň 19. 01. 2019. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky účinné od 23. 06. 2012 ako aj obchodné podmienky účinné od 19. 07. 2012. Žalovaný zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy riadne neplnil, preto žalobca využil svoje právo v zmysle zmluvy o úvere a obchodných podmienok a ku dňu 28. 11. 2014 vyhlásil svoju pohľadávku titulom úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy č. 0265342713 zo dňa 30. 01. 2013 za splatnú (kópia doručenky na č. l. 46 spisu, podľa ktorej žalovaný prevzal listinu od právneho predchodcu žalobcu dňa 05. 12. 2014). Ku dňu predčasného zosplatnenia právny predchodca žalobcu vyčíslil svoju pohľadávku nasledovne: dlžná istina - 913,84 eura, dlžný úrok
- 169,14 eura a dlžné poplatky - 39,28 eura. Ako vyplynulo z aktuálneho stavu úveru zo dňa 27. 06. 2017, právny predchodca žalobcu ku dňu 07. 06. 2017 vyčíslil svoju pohľadávku tak, že dlžnú sumu vyčíslenú k 28. 11. 2014 navýšil o sumu zmluvného úroku a úroku z omeškania vyčíslených z dlžnej istiny k 07. 06. 2017 vo výške 704,28 eura.
6. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 25,50 % ročne zo sumy 913,84 eura za obdobie od 29. 11. 2014 do zaplatenia, t. j. za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, súd posudzujúc tento nárok v zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka prihliadnuc na ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého by sa zmluvné dojednanie (resp. dojednanie obchodných podmienok), ktoré by zaväzovalo žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru (t. j. od 29. 11. 2014) do zaplatenia zamietol.
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď pre čiastočný úspech oboch strán sporu rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
8. Proti tomuto rozsudku a to v zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu s tým, že žalobcovi prizná náhradu trov konania. V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď uzavrel záver, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Je zrejmé, že súd a akýkoľvek štátny orgán v SR má postupovať na základe a v medziach zákona, čo zaujatím takéhoto právneho názoru súdu bez podpory právnym predpisom zjavne naplnené nebolo.
9. Rozhodovacia prax súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatnení úveru je rôznorodá, čo nie je v súlade s princípom právneho štátu, ktorého obsahom je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď.
10. V prípade zmluvného úroku žalobca zastáva názor, že ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy. Uvedené znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa (žalobcu) za poskytnutie predmetného úveru. S poskytnutím úveru bol teda spätý aj nárok žalobcu na zmluvné úroky, pričom žalovaný si bol tohto nároku vedomý a svojím podpisom zmluvy sa tieto zmluvné úroky zaviazal uhrádzať.
11. Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru.
12. Je nepochybné, že úročenie úveru zmluvnou úrokovou sadzbou od jeho poskytnutia až do úplného splatenia bolo úmyslom žalobcu a žalovanému musel byť tento zámer vzhľadom formuláciu jasný. S obchodnými podmienkami úveru sa žalovaný oboznámil a vyjadril s nimi súhlas, čo potvrdil svojím podpisom na zmluve.
13. V prípade zmluvného úroku ide de facto o odmenu veriteľa za poskytnutie úveru, pričom v uvedenom prípade k vráteniu plnej výšky úveru zo strany žalovaného doposiaľ nedošlo, na základe čoho je žalobca naďalej oprávnený aj na zaplatenie tejto položky.
14. Ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu, spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu.
15. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.
16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v časti zamietnutia žaloby a v časti o náhrade trov konania nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie preto v týchto napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil, pričom rozhodol tak bez nariadenia pojednávania. 17. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v napadnutých častiach, v časti zamietnutia žaloby a o náhrade trov konania, vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec v týchto častiach správne právne posúdil a odôvodnil. Odvolací súd sa teda v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v týchto častiach a konštatuje správnosť jeho dôvodov.
19. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie zastáva názor, že dohodnuté úroky z poskytnutých finančných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. do zosplatnenia úveru, ktorým treba rozumieť určenie splatnosti celého dlhu, ktorého plnenie bolo dohodnuté v splátkach. Odvolací súd konštatuje, že za tejto právnej situácie dochádza k zrušeniu povinnosti splácať dlh v splátkach, v ktorých boli zakomponované úroky z úveru a veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie istiny úveru vrátane úrokov z úveru, ktoré boli kapitalizované ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ má tak právo získať hneď späť požičanú sumu a dlžník - spotrebiteľ nemá žiadny právny titul na to, aby mal naďalej veriteľom poskytnuté finančné prostriedky a veriteľ už nemá právo, aby si voči dlžníkovi uplatňoval nárok na úroky z úveru, ktoré by mu patrili, keby ich naďalej mal u seba dlžník - spotrebiteľ.
20. Odvolací súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/68/2019 zo dňa 13. 08. 2019, z ktorého jednoznačne vyplýva záver
podľa ktorého po zosplatnení úveru zaniká nárok veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky od dlžníka.
21. S poukazom na vyššie uvedené teda odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, s tým, že taktiež považoval tretí výrok napadnutého rozhodnutia za vecne správny, pretože vychádza z ust. § 255 ods. 1 CSP, a vzhľadom k čiastočnému úspechu oboch strán rozhodol správne o ich nepriznaní žiadnemu zo strán sporu.
22. Odvolací súd taktiež rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, avšak tieto žalovanému nepriznal, keďže mu takéto trovy odvolacieho konania nevznikli.
23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).