Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-22-2017.pdf
PDF · 126.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2C/22/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcu: Rovex Reality Záhorie s.r.o., IČO: 50 346 792, so sídlom Generála Svobodu 853/29, 958 01 Partizánske, práv. zast.: JUDr. Matej Valjent, advokát so sídlom v Partizánskom, Jesenského 232, proti žalovanému: R. M.Í., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom M. XXX, XXX XX F., práv. zast.: JUDr. Júlia Horváthová, advokátka, Potočná 65, 909 01 Skalica, o zaplatenie sumy 4.000 €, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.000 € a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 27. mája 2016 bola medzi žalobcom ako sprostredkovateľom a žalovaným ako vlastníkom nehnuteľností uzatvorená Výhradná zmluva k sprostredkovaniu predaja nehnuteľností a s ním spojených poskytovaných služieb, predmetom ktorej je sprostredkovanie predaja nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území M. a to parcely č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcely č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, obe ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, umiestnenie pozemkov: 1 a stavby so súpisným číslom XXX, postavenej na parcele č. XXX/X, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Skalica, odbore katastrálnom na liste vlastníctva č. XXX (ďalej aj „Nehnuteľnosti“), a to za požadovanú kúpnu cenu vo výške 124 000 EUR, vrátane provízie Navrhovateľa (ďalej aj „Výhradná zmluva“). Uvedenou Výhradnou zmluvou sa žalovaný zaviazal, že v prípade sprostredkovania predaja nehnuteľností zaplatí navrhovateľovi ako sprostredkovateľovi dohodnutú províziu v sume 4 000 EUR (slovom „Štyritisíc Eur“). Dňa 25. mája 2016 bola medzi žalobcom ako sprostredkovateľom a W. W., nar. XX.XX.XXXX a manželkou V. W., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom B., T. XXXX/XX, SR ako Záujemcami o kúpu vyššie špecifikovaných Nehnuteľností, uzatvorená Zmluva o rezervácii nehnuteľnosti a s ním spojených poskytovaných služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľnosti, ktorou sa Záujemcovia zaviazali uzatvoriť so Žalovaným kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (ďalej len „Rezervačná zmluva“). Ako vyplýva z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXX, aktuálnymi vlastníkmi vyššie špecifikovaných nehnuteľností, sú záujemcovia, s ktorými žalobca uzatvoril rezervačnú zmluvu a to W. W. a V. W.. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech záujemcov bol právoplatne povolený rozhodnutím Okresného úradu Senica, odboru katastrálneho dňa 08. septembra 2016 pod číslom M.-XXXX/XXXX. Je teda nepochybné, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z písomne uzatvorenej výhradnej zmluvy, na základe ktorej sa zaviazal uhradiť žalobcovi dohodnutú províziu za sprostredkovateľské služby a to v sume 4 000 EUR, pričom je nepochybne preukázané,
že príslušná zmluva bola uzatvorená s osobou, ktorá vstúpila do zmluvného vzťahu so Žalobcom prostredníctvom Rezervačnej zmluvy. K uzatvoreniu Kúpnej zmluvy medzi žalovaným ako predávajúcim a manželmi W. ako kupujúcimi došlo na základe sprostredkovateľskej činnosti žalobcu, a aj napriek týmto skutočnostiam Žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy o sprostredkovaní a Žalobcovi do dnešného dňa neuhradil dohodnutú províziu v sume 4 000 EUR.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil.
3. Súd vykonal dokazovanie Výhradnou zmluvou k sprostredkovaniu predaja nehnuteľností predloženou žalobcom a žalovaným, Zmluvou o rezervácii nehnuteľnosti, výpisom z listu vlastníctva č. 888, písomným vyjadrením žalovaného k žalobe, Kúpnou zmluvou zo dňa 8.8.2016, listom žalovaného zo dňa 16.7.2016, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 14.2.2018, 9.7.2019, 14.8.2019, 30.9.2019, výsluchom strán sporu, výsluchom svedka W. W.R.Á., svedka V. S. a zistil tento skutkový stav veci:
4. Z Výhradnej zmluvy k sprostredkovaniu predaja nehnuteľnosti a s ním spojených poskytovaných služieb ( ďalej len „Výhradná zmluva“), predloženej žalobcom, mal súd preukázané, že bola uzavretá dňa 27.5.2016 medzi žalobcom Rovex Reality Záhorie s.r.o. ako sprostredkovateľom a STAKO REAL s.r.o., Nám. Sv. Martina, Holíč ako poskytovateľom služieb a žalovaným R. M. ako vlastníkom. V bode I. Výhradnej zmluvy je uvedená nehnuteľnosť: rodinný dom, F., M., číslo LV XXX, súp. číslo XXX, kat. úz. F.e, parc. č. XXX/X, XXX/X. Bod II. Kúpna cena ( vrátane provízie Sprostredkovateľa a odmeny Poskytovateľa služieb): 124.000 €. Bod III. Odmena Sprostredkovateľa - provízia 4.000 € z Kúpnej ceny podľa bodu II. slovom štyritisíc eur. Bod V. Doba trvania: zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to na dobu 2 mesiacov do 27.7.2016. Pod dátumom uzavretia zmluvy sú nečitateľné podpisy sprostredkovateľa, poskytovateľa služieb, vlastníka nehnuteľnosti.
5. Súčasťou Výhradnej zmluvy sú aj Zmluvné podmienky, v ktorých v bode I. Predmet zmluvy ods. 1. je uvedené, vzhľadom k tomu, že vlastník prejavil vážny záujem a úmysel predať nehnuteľnosti špecifikované v bode I. zaväzuje sa týmto Sprostredkovateľ vykonávať činnosti, na základe ktorých vznikne vlastníkovi možnosť uzatvorenia zmluvy so záujemcom o kúpu nehnuteľnosti, ktorou dôjde k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za kúpnu cenu uvedenú v bode II. V bode II. Práva a povinnosti ods. 1. je uvedené: v prípade, že pričinením Sprostredkovateľa dôjde k možnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi záujemcom a vlastníkov, je vlastník povinný zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu, t.j. províziu uvedenú v bode III.. V ods. 6 je uvedené: Zmluvné strany sa dohodli, že nárok na províziu vznikne sprostredkovateľovi i za situácie, keď príslušná kúpna zmluva bude uzatvorená do jedného roka po skončení tejto Zmluvy, pokiaľ bude uzatvorená medzi Vlastníkom a záujemcom predstaveným, alebo inak navrhnutým či doporučeným Sprostredkovateľom Vlastníkovi po dobu trvania tejto Zmluvy. Na konci Zmluvných podmienok je nečitateľný podpis vlastníka.
6. Z Výhradnej zmluvy k sprostredkovaniu predaja nehnuteľnosti a s ním spojených poskytovaných služieb ( ďalej len „Výhradná zmluva“), predloženej žalovaným, mal súd preukázané, že bola uzavretá dňa 27.5.2016 medzi žalobcom Rovex Reality Záhorie s.r.o. ako sprostredkovateľom a STAKO REAL s.r.o., Nám. Sv. Martina, Holíč ako poskytovateľom služieb a žalovaným R. M. ako vlastníkom. Bod II. Kúpna cena ( vrátane provízie Sprostredkovateľa a odmeny Poskytovateľa služieb): 124.000 €. Bod III. Odmena Sprostredkovateľa - provízia .......% z Kúpnej ceny podľa bodu II., slovom .........percent. Bod V. Doba trvania: zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to na dobu 2 mesiacov do 27.7.2016. Pod dátumom uzavretia zmluvy je nečitateľný podpis vlastníka nehnuteľnosti. Za Sprostredkovateľa a za poskytovateľa služieb nie je zmluva podpísaná. Výhradná zmluva obsahuje Zmluvné podmienky tak ako sú uvedené vo Výhradnej zmluve predloženej žalobcom. Na konci Zmluvných podmienok je nečitateľný podpis vlastníka. Zmluva nie je podpísaná Sprostredkovateľom ani Poskytovateľom služieb.
7. Zo Zmluvy o rezervácií nehnuteľnosti a s ním spojených poskytovaných služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľnosti (ďalej len „Zmluva o rezervácii“) mal súd preukázané, že bola uzavretá medzi Rovex Reality plus s.r.o., IČO: 46 960 805, Jesenského 230/7, Partizánske ako Sprostredkovateľom a V. W. a W. W., obidvaja bytom T. XX, B. ako Záujemcami. V Bode I. Nehnuteľnosť je nehnuteľnosť špecifikovaná ako rodinný dom, M. XXX, číslo LV XXX, súp. č. XXX, k.ú. F.e, parc. č. XXX/X, XXX/X. Bod II. Kúpna cena ( vrátane provízie Sprostredkovateľa a odmeny Poskytovateľa služieb) 124.000 EUR. Bod III. Rezervačná záloha: 4.000 EUR. Bod V. Doba trvania: Zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to na dobu 2 mesiacov. Zmluva bola uzavretá dňa 25.5.2016 a je podpísaná sprostredkovateľom ( zástupcom) a
záujemcami. Súčasťou Zmluvy o rezervácii sú Zmluvné podmienky, kde v bode VI. ods. 5 je uvedené, že nárok na províziu vznikne sprostredkovateľovi i za situácie, keď príslušná kúpna zmluva ( alebo iná zmluva na ktorej základe alebo v jej dôsledku dôjde k prevodu nehnuteľnosti) bude uzatvorená do jedného roka po skončení tejto zmluvy, pokiaľ bude uzatvorená medzi vlastníkom a záujemcom predstaveným alebo inak navrhnutým či doporučeným sprostredkovateľom vlastníkovi po dobu trvania tejto zmluvy.
8. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vedeného na Okresnom úrade Skalica, Katastrálny odbor, obec F.e, kat. úz. M. vyhotoveného dňa 4.5.2016 mal súd preukázané, že vlastníkom nehnuteľností parc. č. XXX/X zastav. plochy a nádvorie, XXX/X zastav. plocha a nádvorie, rodinný dom súp. č. XXX bol žalovaný R. M. v podiele 1/1.
9. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 8.8.2016mal súd preukázané, že bola uzavretá medzi žalovaným R. M. ako predávajúcim a kupujúcimi W. W. a V.. V. W.. Predmetom zmluvy bol predaj nehnuteľnosti špecifikovaných v čl. I bod 1. zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom na Okresnom úrade Skalica, Katastrálnym odborom pre okres Skalica, obec F., k.ú. M., ako rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku par. č. XXX/X, pozemok parc. č. XXX/X o výmere 677 m2, pozemok parc. č. XXX/X o výmere 128 m2. Podľa čl. II. bod 1. Zmluvy cena predmetu kúpy je určená dohodou medzi zmluvnými stranami vo výške 120.000 €. Kúpna zmluva je podpísaná zmluvnými stranami.
10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vedeného na Okresnom úrade Skalica, Katastrálny odbor, obec F., k.ú. M. vyhotoveného dňa 08.01.2018 mal súd preukázané, že vlastníkmi nehnuteľností parc. č. XXX/X zastav. plochy a nádvorie, XXX/X zastav. plocha a nádvorie, rodinný dom súp. č. XXX sú W. W. a V.. V. W. v spol. podiele 1/1. Titulom nadobudnutia je Kúpna zmluva V-2221/2016 zo dňa 8.9.2016.
11. Žalovaný listom zo dňa 16.7.2016 oznámil žalobcovi, že dňa 27.5.2016 podpísal u žalobcu tlačivo s názvom Výhradná zmluva k sprostredkovaniu predaja nehnuteľnosti a sním spojených poskytovaných služieb, avšak toto tlačivo nie je podpísané konateľom spoločnosti Rovex Reality Záhorie a súčasne STAKO REAL s.r.o., preto nemôže byť z právneho hľadiska uznané ako zmluva. Taktiež uviedol, že na tlačive nie je uvedená výška sprostredkovateľskej odmeny. Zároveň vyzval žalobcu, ak niekde inzerujú predaj jeho domu, aby inzerciu zrušili a neželá si aby ho zastupovali.
12. Právna zástupkyňa žalovaného listom zo dňa 7.11.2016 oznámila právnemu zástupcovi žalobcu, že žalovaný nárok žalobcu čo do zaplatenie sumy 4.000 € za služby spojené s kúpou nehnuteľnosti zo Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 27.5.2016 neuznáva, považuje ho za neoprávnený, pretože žalovaný neuzatvoril žiadnu zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 27.5.2016. Dňa 27.5.2016 žalovaný podpísal listinu, ktorá však nie je pomenovaná ako Zmluva o rezervácií nehnuteľnosti a tiež nie je podpísaná nikým iným ako ním samotným, okrem toho nemal poskytnuté žiadne služby s predajom nehnuteľností, kúpnu zmluvu žalovanému nevyhotovil a na predaji nehnuteľnosti sa nepodieľal.
13. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.2.2018 uviedol, že dňa 27.5.2016 bola medzi žalobcom ako sprostredkovateľom a žalovaným ako vlastníkom nehnuteľnosti uzatvorená Výhradná zmluva k sprostredkovaniu predaja nehnuteľnosti a s ním spojených poskytovaných služieb, a to za požadovanú kúpnu cenu vo výške 124.000, vrátane provízie navrhovateľa. Poukázal na znenie čl. II. bod 6. Výhradnej zmluvy, podľa ktorého nárok na províziu vznikne Sprostredkovateľovi a súčasne nárok na odmenu Poskytovateľovi služieb i za situácie, keď príslušná kúpna zmluva ( alebo iná zmluva...) bude uzatvorená do jedného roka po skončení tejto zmluvy, pokiaľ bude uzatvorená medzi vlastníkom a záujemcom predstaveným, alebo inak navrhnutým či doporučeným Sprostredkovateľom Vlastníkovi po dobu trvania tejto Zmluvy. Manželia W. boli sprostredkovaní počas trvania výhradnej zmluvy výlučne žalobcom a žalovaný sa snaží obísť realitnú kanceláriu aby nemusel zaplatiť žiadnu províziu za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti. Žalobca vyvíjal aktívnu činnosť pri hľadaní potencionálnych kupujúcich nehnuteľností žalovaného a táto snaha bola aj účinná.
14. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že predával rodinný dom v obci F., takým spôsobom, že to oznámil pár ľudom v obci. Následne mu telefonoval pán W.k, že má záujem o kúpu jeho rodinného domu. Žalovaný mu povedal, že dom chce predať za 120.000€. Dohodli si spoločne termín ohliadky domu. Následne p. W. prišiel na ohliadku domu aj s ďalšími osobami, s ktorými bol aj p. B. z real. kancelárie,
ktorý mu povedal, že má prísť do realitnej kancelárie podpísať zmluvy. W. mu povedal, že mu zaplatí 124.000 € s tým, že 4.000 € zaplatí odmenu real. kancelárii. Žalovaný sa nespýtal aké zmluvy má prísť podpísať. Išiel preto do real. kancelárie v deň ako mu bolo oznámené spoločne so svojim kamarátom V. S.. V real. kancelárii mu predložili na stôl nejaké zmluvy, nevedel ako boli pomenované. Zamestnankyňa real. kancelárie tieto zmluvy prehŕňala a on ich podpisoval. Nevedel aké zmluvy podpisuje, tieto si nepozrel. Doma si uvedomil, že mu nebola odovzdaná žiadna zmluva, ktorú podpisoval, preto sa na druhý deň do real. kancelárie vrátil, spoločne so svojim kamarátom, a žiadal o kópiu zmluvy, ktorú podpisoval. Po odchode z real. kancelárie zistil, že táto zmluva nie je podpísaná druhou stranou. Zmluvu ukázal p. Pollákovi v jeho rodinnom dome, ktorý predávala a on ju predložil pánovi S.. Neskôr prišiel pán W. s pánom S. do jeho rodinného domu, ktorý predávala bolo mu oznámené, že táto zmluva je neplatná. Následne pán S. napísal list ( č.l. 46) v jeho mene a zaslal ho žalobcovi. Na predmetný list žalobca neodpovedal. Predaj svojho rodinného domu realizoval cez pána S., ktorý pripravil kúpno- predajnú zmluvu.
15. Svedok W. W. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že od svojich rodičov, ktorí bývajú v obci F., sa dozvedel, že žalovaný predáva dom. Skontaktoval sa s ním telefonicky a rozprávali sa ohľadom predaja rodinného domu, ktorý mal záujem kúpiť. Ešte pred tým ako uzavrel rezervačnú zmluvu komunikoval so žalovaným ohľadom kúpy jeho rodinného domu. Rezervačnú zmluvu podpísal s p. B., ktorého pozná, nakoľko rodinný dom, ktorý mali v B. kupoval od realitnej kancelárie, ktorú zastupoval p. B.. Žalovaný mu ukázal zmluvu, ktorú mal uzatvorenú s realitnou kanceláriou. Kúpnu zmluvu uzatváral priamo so žalovaným. Z real. kancelárie mu prišla výzva na zaplatenie 4.000 €, ktorú však neuhradil, obrátil sa na advokáta, ktorýsi rezervačnú zmluvu preštudoval a real. kancelárii zaslal odpoveď. Následne už od real. kancelárie nedostal žiadnu výzvu.
16. Svedok V. S. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že bol osobne prítomný v real. kancelárii so žalovaným, kde mu asistentka p. B. dávala podpisovať nejaké papiere, avšak žalovanému nič neodovzdali. Nepamätal si na obsah ich rozhovoru, bavili sa niečo o rodinnom dome žalovaného, avšak nič o peniazoch. So žalovaným bol v real. kancelári aj druhýkrát, pretože žalovaný si išiel vypýtať zmluvu, ktorú podpisoval. Asistentka zneistela a do zmlúv niečo dopisovala a zmluvu odovzdala žalovanému.
17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
18. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
19. Podľa § 35 Občianskeho zákonníka
(1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
21. Podľa § 40 Občianskeho zákonníka (1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. (2) Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. (3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. (4) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby,
ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou. (5) Na právne úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou a opatrené časovou pečiatkou sa osvedčenie pravosti podpisu nevyžaduje. (6) Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.
22. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
23. Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
24. Podľa § 775 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
25. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.000 € titulom uzavretej Výhradnej zmluvy k sprostredkovaniu predaja nehnuteľností a s ním spojených poskytovaných služieb zo dňa 27.5.2016 medzi žalobcom a žalovaným. Súd sa v prvom rade zaoberal platnosťou Výhradnej zmluvy a to v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, keď žalovaný namietal jej platnosť z dôvodu chýbajúcich podpisov zo strany žalobcu. V konaní pred súdom nastala situácia, že žalobca pripojil k žalobe kópiu Výhradnej zmluvy, ktorá bola podpísaná tak žalobcom ako sprostredkovateľom, taktiež aj poskytovateľom služieb a bola podpísaná aj žalovaným. Naproti tomu žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe pripojil Výhradnú zmluvu, ktorá však nebola podpísaná žalobcom ako sprostredkovateľom, ani poskytovateľom služieb, bola podpísaná len žalovaným.
26. Ustanovenia Občianskeho zákonníka pre sprostredkovateľskú zmluvu nepredpisujú žiadnu konkrétnu formu. K platnému uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní nie je preto nutné, aby bola zmluva uzavretá v písomnej forme a teda aj podpísaná. Táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Musia byť však dodržané podstatné obsahové náležitosti zmluvy, a to predmet záväzku a odmena. Obsahom záväzku sprostredkovateľa je činnosť, ktoré smeruje k tomu, aby záujemcovi bola najmä poskytnutá príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou. V danom prípade predmet záväzku bol vymedzený v Zmluvných podmienkach, v čl. I. bode 1. V zmysle ktorého sa Sprostredkovateľ zaviazal vykonávať činnosti, na základe ktorých vznikne vlastníkovi možnosť uzatvorenia zmluvy so záujemcom o kúpu nehnuteľnosti za kúpnu cenu uvedenú v bode II.. Z uvedeného je zrejmé, že zmluva bola rámcovo určená, malo ísť o kúpnu zmluvu. Odmena - provízia patrí sprostredkovateľovi v dohodnutej výške, a to len vtedy, ak výsledok bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Podľa predmetnej zmluvy, čl. II. bod 1. v prípade, že pričinením Sprostredkovateľa dôjde k možnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi záujemcom a Vlastníkom, je Vlastník povinný zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu t.j. províziu uvedenú v bode III. Za zaplatenie provízie Sprostredkovateľovi sa považuje i započítanie čiastky vo výške zodpovedajúcej provízie so zálohou na zaplatenie kúpnej ceny zloženej záujemcom o kúpu podľa rezervačnej zmluvy. V konaní tak bolo sporné, či bola obsahová náležitosť sprostredkovateľskej zmluvy - odmena za sprostredkovateľskú činnosť medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dojednaná, keď z Výhradnej zmluvy predloženej žalovaným ( č.l. 35) v bode III. odmena Sprostredkovateľa - provízia nie je uvedená žiadna suma, na rozdiel od Výhradnej zmluvy predloženej žalobcom, ktorá už túto náležitosť obsahuje, a to výšku provízie 4.000 €. Je teda otázne z akého dôvodu žalobca disponuje so zmluvou kde táto podstatná náležitosť zmluvy - provízia je uvedená a žalovaný takouto zmluvou nedisponuje.
27. V bode II. Výhradnej zmluvy označenej ako Kúpna cena ( vrátane provízie Sprostredkovateľa a odmeny Poskytovateľa služieb) je uvedená kúpna cena 124.000 € a z výpovede žalovaného vyplynulo, že mal záujem predať nehnuteľnosť za 120.000 €, potom možno predpokladať, že provízia bola zahrnutá
do kúpnej ceny, čo je však v rozpore s ustanovením čl. II. bod 1. Výhradnej zmluvy kde sa hovorí o povinnosti vlastníka zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu t.j. províziu uvedenú v bode III.
28. V zmysle čl. 8 základných princípov C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podprieť svoje tvrdenia dôkazmi. V konaní bolo sporným či medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá provízia vo výške 4.000 € tak ako to tvrdil žalobca, čo však žalovaný poprel a uviedol vlastné tvrdenia, ktoré podložil dôkazmi - Výhradnou zmluvou, listom adresovaným žalobcovi zo dňa 16.7.2016, svojou výpoveďou, výpoveďou svedka V. S. a W. W.Á..
29. Vo Výhradnej zmluve, ktorú obdržal od žalobcu žalovaný v bode III. nie je uvedený žiadny údaj o výške odmeny - provízie pre sprostredkovateľa. Zmluva nie je podpísaná sprostredkovateľom a ani poskytovateľom služieb.
30. Žalovaný listom zo dňa 16.7.2016 oznámil žalobcovi, že Výhradná zmluva k sprostredkovaniu predaja nehnuteľnosti zo dňa 27.5.2016 nie je podpísaná konateľom spoločnosti Rovex Reality Záhorie a súčasne STAKO REAL s.r.o. a v zmluve nie je uvedená výška sprostredkovateľskej odmeny. Žalovaný súdu nepreukázal či uvedený list bol žalobcovi doručený, resp. či bol daný na prepravu pošte, avšak žalobca toto tvrdenie žalovaného v konaní nerozporoval, preto súd nepochyboval o jeho pravdivosti.
31. Z výpovede žalovaného mal súd preukázané, že mal záujem predať rodinný dom a tento zámer oznámil niektorým ľuďom v F.. W. W. ho sám oslovil ako záujemca o kúpu rodinného domu. Žalovaný do realitnej kancelárie išiel len na základe toho, že mu to bolo povedané zo strany p. B., zamestnanca realitnej kancelárie, ktorý ho navštívil v jeho dome, ktorý mal záujem predať, a to spoločne s potenciálnym kupujúcim W. W.. Nemal vedomosť o tom aké zmluvy podpisuje. V zmluve nebola uvedená suma provízie.
32. Svedok V. S., ktorý bol osobne prítomný v realitnej kancelárii pri podpisovaní Výhradnej zmluvy žalovaným uviedol, že žalovaný podpisoval dokumenty, ktoré mu boli predložené, avšak nepostrehol nič o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi odmenu.
33. Z výpovede svedka W. W. mal súd preukázané, že sa so žalovaným skontaktoval sám, navštívil ho a spoločne rokovali o kúpe predmetnej nehnuteľnosti. Svedok uviedol, že mu žalovaný ukázal nejakú zmluvu, ktorú mal uzavretú s realitnou kanceláriou a ktorú dali posúdiť realitnému maklérovi S.. So žalobcom podpísal rezervačnú zmluvu na rodinný dom, ktorý vlastnil žalovaný, pretože predával svoj rodinný dom a mal obavy aby o rodinný dom žalovaného neprišiel. Ešte predtým ako uzatvoril rezervačnú zmluvu komunikoval so žalovaným ohľadom kúpy jeho rodinného domu, ktorý mu sľúbil, že sa môže dohodnúť o kúpe rodinného domu a aj o cene. Žalobca pre neho nevykonal žiadnu službu. S p. B. podpísal len rezervačnú zmluvu.
34. V zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
35. Na základe vykonaného dokazovania a v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov súd dospel k záveru, že sprostredkovateľská zmluva, ktorá bola medzi zmluvnými stranami uzavretá dňa 27.5.2016 neobsahovala všetky podstatné obsahové náležitosti, keď nebola dohodnutá výška odmeny za činnosť sprostredkovateľa. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že sa so žalovaným dohodol na výške odmeny, keď toto svoje tvrdenie preukazoval len predložením Výhradnej zmluvy, ktorej obsahovú náležitosť žalovaný v konaní rozporoval a uviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ktoré mali väčšiu váhu ako tvrdenia žalobcu, keď súdu predložil Výhradnú zmluvu, ktorá v bode III. neobsahovala údaj o výške provízie a svedok V. S., ktorý bol prítomný v realitnej kancelárii pri podpisovaní zmluvy žalovaným nepostrehol nič o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi odmenu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa so žalovaným dohodol na výške provízie za výkon sprostredkovateľskej činnosti. Vznik sprostredkovateľskej zmluvy predpokladá zmluvný konsenz strán, ktorému musí predchádzať sľub záujemcu zaplatiť odmenu za sprostredkovanie a akceptácia tohto návrhu sprostredkovateľom. Z vyššie uvedených dôvodov možno konštatovať, že zmluvné strany sa nedohodli o všetkých podstatných náležitostiach sprostredkovateľskej
zmluvy, konkrétne o výške odmeny a preto zmluva nebola platne uzavretá a nemôže spôsobovať právne následky.
36. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
37. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
38. Podľa § 7 z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzavretia zmluvy (1) Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. (2) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. (3) Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne. (4) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č.1. (5) Používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.
39. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné Výhradnú zmluvu považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom, dopisovali sa len osobné údaje o spotrebiteľovi a údaje o nehnuteľnosti a žalovaný nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy. Hoci sprostredkovateľská zmluva je ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy uzatváranej vo viacerých prípadoch nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Právny vzťah vzniknutý z danej zmluvy nie je vyňatý z režimu spotrebiteľského práva, preto na predmetnú vec dopadá právna ochrana vyplývajúca z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ostatných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v danom zmluvnom vzťahu navyše v postavení spotrebiteľa a vznikli pochybnosti o obsahu spotrebiteľskej zmluvy, platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 2 Obč. zák.), možno potom uzavrieť, že výška odmeny nebola medzi účastníkmi jednoznačne dohodnutá, bola zahrnutá do kúpnej ceny, pričom bod III. Výhradnej zmluvy, i keď je na
to výslovne určený, výšku odmeny ( podľa zmluvy ktorá bola odovzdaná žalovanému) neobsahoval. Zároveň možno konštatovať, že zo strany žalobcu ako dodávateľa ide o nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, službe, ktorá sa mala žalovanému poskytnúť za pomerne vysokú odmenu, i keď žalovaný o takúto službu neprejavil a ani nemal dôvod (keďže kupujúci sa mu prihlásil sám) prejaviť záujem.
40. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Na to, aby išlo o platný právny úkon, zákon vyžaduje splnenie určitých predpokladov. Jedným z právnych následkov právneho úkonu, ktorý nebol urobený platne je jeho neplatnosť. Samozrejmou požiadavkou platnosti právneho úkonu je danosť vôle. Ak chýba vôľa, potom niet ani právneho úkonu. V konaní mal súd preukázané, že žalovaný mal záujem predať svoj rodinný dom. S týmto úmyslom oslovil niektorých obyvateľov obce. Peter Pollák mal záujem o kúpu rodinného domu, preto sa sám skontaktoval so žalovaným, a bol si dom obzrieť. Z výpovede žalovaného mal súd preukázané, že on sám neoslovil žalobcu s tým, aby mu sprostredkoval predaj domu, oslovil ho W. W., ktorý s ním následne prišiel na ohliadku domu. Z výpovede svedka W. W. mal súd preukázané, že on oslovil žalobcu z obavy aby neprišiel o dom žalovaného a preto uzavrel rezervačnú zmluvu na predmetný dom. Žalovaný na výzvu žalobcu ( v zast. p. B.) išiel do realitnej kancelárie a podpísal zmluvy, pričom ani nevedel čo podpisuje. Súdu zároveň neuniklo, že Výhradná zmluva bola so žalovaným uzavretá dňa 27.5.2016, pričom Zmluva o rezervácii bola s W. W. a jeho manželkou uzavretá skôr, dňa 25.5.2016. Vyvstáva preto otázka, ako je možné, že najskôr bola uzavretá Zmluva o rezervácii, ktorou sa žalobca zaviazal vykonávať činnosti, na základe ktorých vznikne záujemcovi možnosť uzatvorenia zmluvy s vlastníkom, ktorý ponúkol na predaj nehnuteľnosti ( nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného) a až následne vlastník nehnuteľnosti ( žalovaný) uzatvorí so žalobcom Výhradnú zmluvu, ktorou sa žalobca zaväzuje vykonávať činnosti, na základe ktorých vznikne vlastníkovi možnosť uzatvorenia zmluvy so záujemcom o kúpu nehnuteľnosti. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že žalovaný nemal dôvod osloviť žalobcu, so zámerom uzatvorenia Výhradnej zmluvy, keďže sa mu potenciálny kupujúci prihlásil sám. Náležitosťou právneho úkonu je vážnosť vôle. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu. Možno teda uzavrieť, že u žalovaného absentovala vôľa na uzavretie zmluvy so žalobcom, právny úkon, uzavretie Výhradnej zmluvy žalovaným, nebol urobený vážne a nemôže byť vôbec základom právneho úkonu, a preto ide o absolútne neplatný (neexistujúci) právny úkon. Absolútne neplatný právny úkone nespôsobuje právne následky, je neplatný od samého začiatku a žalobca si preto nemôže od žalovaného nárokovať splnenie povinnosti - zaplatenie odmeny za služby, ktoré boli dohodnuté v zmluve.
41. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
42. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
44. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd.