Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cb/97/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou vo veci žalobcu: DOPRAVNÁ ZDRAVOTNÁ SLUŽBA PT, s. r. o., so sídlom Tatranská cesta 34/156, Ružomberok 034 01, Slovenská republika, IČO: 44 985 053, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so sídlom Dončova 1451/21, Ružomberok 034 01, Slovenská republika, IČO: 36 862 304, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava 811 05, Slovenská republika IČO: 31 595 545, zastúpený Advokátka kancelária Miroslav Maďar s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, Banská Bystrica 974 01, Slovenská republika, IČO: 36 868 299, v spore o zaplatenie 868,87 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 868,87 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 868,87 EUR od 19. 8. 2011 do 30. 9. 2019 z a m i e t a. III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania od žalovaného 81 %, o výške trov konania rozhodne prvostupňový súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 8. 8. 2018 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 868,87 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 19. 8. 2007 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 7. 7. 2017 okolo 10.30 hod. došlo k vzniku škodovej udalosti na vozidle žalobcu zn. PEUGEOT 4007 s evidenčným číslom (EČ) RK 245 BR, ktoré stálo zaparkované pred budovou Polikliniky na Jánošíkovom nábreží 1212 v Liptovskom Mikuláši, pravou stranou na chodníku a ľavou stranou na ceste. Vozidlo O. O. zn. CITROEN JUMPER EČ LM 621 CY cúvalo z hlavnej cesty dole kopcom po mokrej klzkej vozovke po prietrži mračien a pred budovou polikliniky v snahe vyhnúť sa ostatným vozidlám zachytilo poškodené vozidlo žalobcu spätným zrkadlom v časti zadného okna. Pri strete s vozidlom žalobcu sa rozbilo okno na vozidle žalobcu, ktoré sa pri tom rozsypalo. O škodovej udalosti bol jej účastníkmi spísaný záznam o dopravnej nehode, ktorý bol odovzdaný žalovanému, keďže O. O. mal uzavretú poistnú zmluvu na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným. Žalobca nechal poškodené vozidlo opraviť. Náklady na opravu rozbitého zadného skla boli vyúčtované spoločnosťou AUTOVAX, s.r.o. vo výške 868,87 EUR (daňový doklad č. 20170297 zo dňa 26. 7. 2017), ktorú žalobca uhradil. Žalovaný eviduje poistnú udalosť pod č. 8013285937. Žalovaný žalobcovi listom zo dňa 3. 8. 2017 oznámil, že mu neposkytne poistné plnenie. Žalobca poukázal na ustanovenia , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, , , Nariadenia vlády SR č. Žalovaný ako poisťovateľ nesplnil zákonnú povinnosť uhradiť žalobcovi ako poškodenému nárok na náhradu škody, ktorá vznikla v

súvislosti s prevádzkou motorového vozidla poisteného O. O.. Žalobca ako poškodený má priamy nárok voči poisťovni aj s úrokom z omeškania. 2. Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal dňa 3. 9. 2018 platobný rozkaz sp. zn. , proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením vo veci samej, preto súd uznesením zo dňa 20. 9. 2018 sp. zn. zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu. V dôvodoch odporu žalovaný uvádzal, že žalovaný listom označeným „oznámenie o skončení poistnej udalosti“ zo dňa 3. 8. 2017 žalobcovi oznámil, že dňa 3. 8. 2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytol žalobcovi stanovisko k vykonanému šetreniu. Šetrením udalosti bolo zistené, že ku škodovej udalosti žalobcu nemohlo dôjsť takým spôsobom a v takom rozsahu ako deklaruje žalobca v uplatnení nároku na náhradu škody zo dňa 31. 7. 2018. Dňa 22. 8. 2017 žalobca doručil žalovanému sťažnosť z dôvodu neposkytnutia poistného plnenia. Žalovaný na sťažnosť odpovedal listom označeným „oznámenie sťažnosti o opätovné prerušenie škodovej udalosti 8013285937“ zo dňa 16. 2. 2018, v ktorom žalovaný oznámil žalobcovi, že opätovným posúdením bolo zistené, že v hornej časti skla pri brzdovom svetle je viditeľné ako je sklo vytlačené smerom von od poškodeného osobného motorového vozidla a je vysoko pravdepodobné, že k rozbitiu skla došlo s najväčšou pravdepodobnosťou pri zatváraní zadných dverí o predmet umiestnený v batožinovom priestore poškodeného osobného motorového vozidla, škoda na predmetnom motorovom vozidle nevznikla tak ako ju popísal žalobca. Žalovaný eviduje niekoľko ďalších sťažností žalobcu, na všetky sťažnosti žalovaný kvalifikovane odpovedal. Zo šetrenia poistnej udalosti a podľa zistení obhliadajúceho technika spoločnosti SLOVEXPERTA - kontrolóra spoločnosti SLOVEXPERTA L.. T. N. vyplynulo, že škodová udalosť nemohla byť spôsobená motorovým vozidlom škodcu, keďže rozsah poškodenia vzájomným poškodením dotknutých vozidiel nezodpovedá poškodeniam s deklarovaným priebehom, pričom boli zistené nasledujúce skutočnosti. Na zadnej časti vozidla poškodeného bolo zdokumentované rozbité zadné sklo dverí, ktoré aj napriek fólii medzi vrstvami je rozpadnuté. Vozidlo škodcu malo svojím ľavým zrkadlom preraziť sklo pri jazde vzad. Predsadenie vonkajšieho zrkadla je cca 26 cm mimo obrys vozidla. Podobne hlboko je umiestnené sklo dverí za hranou zadného nárazníka a tak pri kontakte zadného nárazníka s bočnou časťou vozidla škodcu by mohlo vniknúť teleso zrkadla do priestoru skla cca do 2 cm, no za predpokladu, že sa nezaklopí. Pod zadným brzdovým svetlom je časť skla vytlačená do vonkajšej strany a tak je vysoko pravdepodobné, že k poškodeniu skla došlo nárazom o náklad pri zatváraní dverí. Odborné posúdenie kontrolóra SLOVEXPERTY L.. T. N. bolo žalobcovi doručené s vyjadrením žalovaného jeho sťažnosti dňa 16. 2. 2018 (emailom). Škodová udalosť nemohla vzniknúť tak ako ju opisuje žalobca. Preto bola poistná udalosť vybavená bez poistného plnenia. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný nárok preukázať. Podľa žalovaného poškodený nepreukázal vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Súhlasné vyjadrenie vodiča v zázname o dopravnej nehode zo 7. 7. 2016, ktoré údajne malo škodu spôsobiť nemá charakter preukázania okolnosti vzniku škody. Žalovaný rozhodnutie neposkytnúť poistné plnenie opiera o odborné posúdenie kontrolóra L.. T. N., v ktorom je vysvetlené, prečo poškodenie tak ako je zdokumentované pri obhliadke nemohlo vzniknúť tak ako uvádza poškodený a je technicky neprijateľné, keďže stopy po kontakte s prekážkou a rozsah poškodení nezodpovedajú deklarovanému priebehu udalostí. Žalovaný má oprávnené pochybnosti, či k poškodeniu motorového vozidla žalobcu došlo spôsobom, akým to uviedol. K úrokom z omeškania žalovaný poukázal na ustanovenie § 11 ods. 6 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorého poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného škodovej udalosti a/ skončiť prešetrenie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenia a nárok na náhradu škody preukázaný, b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo v dňom, kedy ho pošta vrátila ako nedoručené. Žalovaný ako poisťovateľ bez zbytočného odkladu začal s prešetrovaním potrebným na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie, do troch mesiacov odo dňa uplatnenia nároku na náhradu škody ukončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinností poskytnúť poistné plnenie a oznámil žalobcovi výšku priznaného poistného plnenia, v akej považoval rozsah povinností poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný. Žalovaný zároveň poskytol žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré sa znížilo poistné plnenie a poskytlo žalobcovi písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, ktorých nebol

preukázaný rozsah povinností žalovaného poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia. Toto vyplýva z listiny označenej ako oznámenie o ukončení poistnej udalosti zo dňa 3. 8. 2017. Podľa § 11 ods. 7 Zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa Zákona o povinnom zmluvnom poistení ak poistiteľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Podľa 797 ods. 3 plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Žalovaný plnil všetky povinnosti, ktoré vyplývajú z Zákona o PZP, keďže žalobcovi bol niekoľkokrát vysvetlený dôvod neplnenia poistného plnenia zo strany žalovaného. Žalobcovi úroky z omeškania podľa Zákona o povinnom zmluvnom poistení nepatria. Žalovaný sa nemohol dostať do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Najskôr sa mohol do omeškania dostať až vtedy, keď by nevyplatili poistné plnenie v lehote určenej súdom, potom ako by mal konajúci súd po vykonanom dokazovaní za preukázanú určitú výšku nároku a priznanú žalobcovi v právoplatnom rozsudku, k čomu doposiaľ nedošlo. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania. 3. Súd vyzval žalobcu podľa , aby sa vyjadril k odporu proti platobnému rozkazu. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol k správe L.. T. N., že je postavená na domnienkach a predpokladoch, ktoré nevylučujú skutkové tvrdenia žalobcu. L.. T. N. nebol pri vzniku škodovej udalosti a nevedel ako k škodovej udalosti došlo. L.. T. N. zastupuje spoločnosť SLOVEXPERTA, s.r.o., ktorá je dlhodobo zmluvným partnerom žalovaného a medzi touto spoločnosťou a žalovaným existujú dlhoročné väzby. Obchodná previazanosť znižuje hodnotu jeho vyjadrenia, nevylučuje pravdivosť tvrdení v žalobe pokiaľ ide o priebeh škodovej udalosti. Z technického hľadiska je možný stret spätného zrkadla vozidla vinníka nehody a zadného skla poškodeného vozidla, ktorú táto správa potvrdzuje. Závery o rozsahu presahu však nie sú uvedené presne a v tomto smere pracovník SLOVEXPERTY neurobil žiadne podrobné merania ani skúmania. Jeho záver sám o sebe pripúšťa, že ku vzniku škodovej udalosti mohlo dôjsť tak ako tvrdí žalobca. Je otázne, či správa, ktorá nie je nikým podpísaná má silu dôkazu. Poukazuje na drobné vytlačenie skla do vonkajšej strany. Z tejto okolnosti nie je možné, pokiaľ ide o priebeh nehody, nič dovodiť. V správe je len vyslovené, že je vysoko pravdepodobné, že k poškodeniu skla došlo nárazom o náklad pri uzatváraní dverí. Ide o vyvodenie predpokladu, ktorý nie je ničím potvrdený a žalobca takýto záver vylučuje. Ani správa L.. N. nevylučuje, že je možné rozbitie skla spôsobom, ako to bolo poisťovni oznámené a ako to popísal škodca. Žalobca má za to, že žalovaný je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení šetrenia poistnej udalosti. V tomto prípade bola poistná udalosť žalovaným vyšetrená a šetrenie bolo ukončené 3. 8. 2018, čo vyplýva z listu žalovaného z 3. 8. 2017, ktorým žalovaný oznámil ukončenie šetrenia so záverom, že poistné plnenie neposkytne. V následnej komunikácii žalovaný zotrval na svojom stanovisku, ale šetrenie podľa jeho uvedenia ukončil už 3. 8. 2018. Ustanovenie Zákona o povinnom zmluvnom poistení jednoznačne vymedzuje splatnosť nároku na poskytnutie poistného plnenia do 15 dní po ukončení prešetrenia poistnej udalosti. Inštitút maximálnej lehoty, ktorú zákon poskytuje v poisťovni na prešetrenie v trvaní troch mesiacov je neaplikovateľný na tie prípady, keď sa šetrenie končí pred uplynutím troch mesiacov ako v tomto prípade. Z pohľadu splatnosti je rozhodujúci termín ukončenia šetrenia škodovej udalosti poisťovňou a len v prípade, že by toto šetrenie malo trvať viac ako tri mesiace, je lehota splatnosti práve lehota troch mesiacov. V doplnení svojho vyjadrenia žalobca uviedol, že požiadal o odborné vyjadrenie AUTOPRINT, s.r.o., z ktorého je zrejmé, že poškodené sklo na vozidle žalobcu je od výroby stmavené a nie fóliované. Odborné vyjadrenie L.. T. N. vychádza z mylného predpokladu, že zadné sklo dverí malo mať fóliu medzi vrstvami, čo nie je správny predpoklad, z ktorého pri prijímaní záverov pracovník SLOVEXPERTY, s.r.o. zjavne vychádzal. Na zadnom skle vozidla žalobcu nie je a ani nebola fólia, ktorá by dokázala pri poškodení sklo udržať pokope. Písomným podaním doručeným súdu 7. 8. 2019 žiadal žalobca vykonať dokazovanie znaleckým posudkom a výsluchom znalca L.. O. N.. 4. Podľa súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k vyjadreniam žalobcu. Žalovaný dňa 17. 9. 2018 opätovne oslovil kontrolóra SLOVEXPERTY L.. T. N., aby poskytol odborné stanovisko k škodovej udalosti. Dňa 19. 9. 2018 bolo zástupcovi žalovaného doručené „Odborné stanovisko vo veci posúdenia možnosti vzniku škody pri škodovej udalosti evidované poisťovňou pod č. 8013285937“ zo dňa 19. 9. 2018. Zo záverov odborného posúdenia vyplýva, že zdokumentované poškodenie na osobnom motorovom vozidle žalobcu nemohlo byť spôsobené vozidlom škodcu, keďže poškodenie

nemohlo vzniknúť spôsobom a priebehom ako to uvádza žalobca. L.. N. poukázal na skutočnosť, že zadné sklo motorového vozidla bolo rozbité hlavne na pravej strane tohto skla, o čom svedčí priložená fotodokumentácia a tlak, vďaka ktorému došlo k prasknutiu skla, pôsobil hlavne v jeho pravej časti. Na ľavej strane osobného motorového vozidla žalobcu nie je žiadna stopa po kontakte spätného zrkadla škodcu s týmto motorovým vozidlom (škrabance, čierne šmuhy po plastovom zrkadle a podobne). Závery odborného vyjadrenia L.. N. preukazujú obranu žalovaného. Žalovaný rozhodnutie neposkytnúť poistné plnenie odôvodňuje odborným posúdením L.. T. N. a jeho následným odborným stanoviskom, v ktorom bližšie vysvetlil, prečo poškodenie, ako je zadokumentované pri obhliadke nemohlo vzniknúť tak ako uvádza poškodený a je technicky neprijateľné, keďže stopy po kontakte s prekážkou a rozsah poškodení nezodpovedajú deklarovanému priebehu udalosti. Žalovaný má oprávnené pochybnosti, či k poškodeniu motorového vozidla žalobcu došlo spôsobom, akým uviedol v uplatnení nároku na náhradu škody vzhľadom na výsledky prešetrenia poistnej udalosti. Žalobca má za to, že poškodený nepreukázal vecnú časovú súvislosť, medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Súhlasné vyjadrenie vodiča zo záznamu o dopravnej nehode zo 7. 7. 2016, ktoré údajne malo škodu spôsobiť nemá charakter preukázania okolností vzniku škody. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktorého zaťažuje, preto žiadal, aby súd žalobu zamietol. Žalovaný trvá na argumentácii o tom, že žalobcovi nevznikol nárok na úrok z omeškania. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi konateľky žalobcu N.. A. G. H., svedkov O. O., M. O., O. S., L.. T. N., znalca L.. O. N. a listinami v spise: fotokópiou záznamu o dopravnej nehode zo dňa 7. 4. 2017, fotokópiou čestného prehlásenia O. O., fotokópiou osvedčenia o evidencii motorového vozidla poškodeného, fotokópiou osvedčenia motorového vozidla škodcu, fotokópiou potvrdenia o poistení zodpovednosti za škodu škodcu, fotokópiou faktúry č. 20170297 zo dňa 26. 7. 2017 na sumu 868,87 EUR vystavenú žalobcovi dodávateľom AUTOVAX, s.r.o., Bystrica 645, Ružomberok, IČO: 45 28 48 65, fotokópiou výtlačku detailu platby žalobcu vo výške 868,87 EUR, fotokópiou oznámenia o ukončení škodovej udalosti zo dňa 3. 8. 2017 žalobcovi, fotodokumentáciou poškodeného motorového vozidla, duplicitným záznamom o dopravnej nehode zo dňa 7. 7. 2017 s fotokópiou návodu používania formuláru záznamu o dopravnej nehode, fotokópiami vodičských preukazov O. O., fotokópiou osvedčenia o evidencii motorového vozidla škodcu, fotokópiou uplatnenia nároku na náhradu škody poškodeného - žalobcu voči žalovanému zo dňa 31. 7. 2017, fotokópiou listu žalovaného žalobcovi zo dňa 16. 2. 2018, fotokópiou listu žalovaného žalobcovi zo dňa 20. 9. 2018, fotokópiou listu žalovaného žalobcovi zo dňa 23. 7. 2018, výtlačkom posúdenia možnosti vzniku poškodenia L.. T.Š. N. zo SLOVEXPERTY, s.r.o., výtlačkom elektronickej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, fotokópiou správy PSA SERVICE BOX, odborným stanoviskom vo veci posúdenia možnosti vzniku škody pri škodovej udalosti L.. T. N. kontrolóra - špeciálneho oddelenia SLOVEXPERTY, Uhoľná 1, Žilina 010 01, IČO: 36 44 811 zo dňa 19. 9. 2018, výpismi z obchodného registra strán sporu, súkromným znaleckým posudkom L.. O. N. č. 26/2019 zo dňa 27. 7. 2019, fotodokumentáciou poškodeného motorového vozidla, stanoviskom k znaleckému posudku z 19. 9. 2019.

6. 1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. (2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

(1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). (2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). (3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. (4) Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

Náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoPZP)

§ 4 ZoPZP

(1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. (4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 11 ZoPZP

(6) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. (7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. (8) Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. (15a/ )

7. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo mal súd preukázané nasledovné. Predmetom sporu je poistné plnenie žalovaného (poisťovateľ) voči žalobcovi (poškodenému) vo výške náhrady škody, ktorú spôsobil poškodenému poistenec žalovaného zo ZoPZP spolu s úrokmi z omeškania (príslušenstvo pohľadávky).

8. Z výpovede svedka O. O., ktorý škodu spôsobil a je bez akéhokoľvek vzťahu k stranám sporu a jeho výpoveď neodporuje výpovediam svedkov M. O. a O. S. (zamestnancov žalobcu) bolo preukázané, že dňa 7. 7. 2017 približne o 10.30 hod. stálo vozidlo žalobcu PEUGEOT 4007 s evidenčným číslom (EČ) RK 245 BR, pred budovou polikliniky na Jánošíkovom nábreží 1212 v Liptovskom Mikuláši, pravou stranou na chodníku a ľavou stranou na ceste (v smere jazdy). Vozidlo tam zaparkovala konateľka žalobcu. Svedok O. O. viedol motorové vozidlo CITROEN JUMPER EČ LM 621 CY, ktorým cúval po mokrej vozovke z hlavnej cesty. Pred budovou polikliniky zachytil spätným zrkadlom vozidlo žalobcu v časti zadného okna. Po strete vozidiel sa rozbilo (rozsypalo) zadné okno na vozidle žalobcu. Celý priebeh dopravnej nehody vedel popísať iba škodca. Ostatní svedkovia videli alebo počuli len časť nehodového deja (M. O. a O. S. ho videli cúvať a potom počul buchnutie; svedok O. S. uvádzal, že po zemi bolo rozsypané sklo). Svedok O. O. vypovedal, že pršalo a on viezol kancelárske potreby, ktoré sú veľmi chúlostivé, preto chcel zacúvať čo najbližšie. Bolo tam nastavaných veľa áut. Jedna sanitka sklopila svoje spätné zrkadlo a on sa pomaly posúval cúvaním až k PEUGEOTU, ktorý zachytil - spätným zrkadlom sa oprel (zavadil) o zadné sklo. Keď počul ťuknutie autom potiahol dopredu a vyšiel z neho. Videl, že

sa rozbilo zadné sklo (PEUGEOTU). Bolo riadne popukané po celej dĺžke ako pavučina. Čudoval sa, že z takého ťuknutia k tomu došlo. V jazde ďalej nepokračoval. Konateľka žalobcu N.. A. G. H. udalosť priamo nevidela. Keď prišla k vozidlu (PEUGEOT) išla z vybrať „škodové hlásenie“ - záznam o dopravnej nehode, ktoré škodca nemal. Vybrala ho z auta na strane spolujazdca a keď zabuchla dvere na strane spolujazdca vypadlo zadné sklo. Vozidlo sa používalo len na prepravu osôb a v čase dopravnej nehody v kufri vozidla nič nebolo. V podstatnom popise nehodového deja si svedkovia neprotirečia. Drobné nepresnosti môžu byť spôsobené subjektívnym vnímaním každého človeka a časovým odstupom od udalosti.

9. Žalobca žiadal žalobu zamietnuť pre nepreukázanie škody. Podľa žalobcu ku škodovej udalosti žalobcu nemohlo dôjsť takým spôsobom a v takom rozsahu ako ju uplatňuje žalobca. V hornej časti zadného skla na vozidle žalobcu pri brzdovom svetle je viditeľné sklo vytlačené smerom von a je vysoko pravdepodobné, že k rozbitiu skla došlo s najväčšou pravdepodobnosťou pri zatváraní zadných dverí o predmet umiestnený v batožinovom priestore poškodeného osobného motorového vozidla. Obrana žalovaného je v rozpore s tvrdeniami žalobcu o škodovej udalosti preukazovaných výpoveďami svedkov O. O., M. O., O. S. a konateľky žalobcu N.. A. G. H.. Žalovaný svoju obranu opiera iba o odborné vyjadrenie L.. T. N., zamestnanca obchodnej spoločnosti SLOVEXPERTA, s.r.o. s pracovným zaradením

- kontrolór špecialista (na strety vozidiel pri parkovacích škodách). Medzi stranami nie je sporné a súdu je známe z jeho úradnej činnosti, že Slovexperta, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 32, Žilina 010 01, IČO: 36 404 811 je spoločnosťou, ktorej spoločníkmi sú žalovaný a KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Obchodné záujmy týchto spoločností sú prepojené. Táto spoločnosť poskytuje žalovanému aj informatívne testovanie, merania, analýzy a kontroly.

10. Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody (formou poistného plnenia) sú 1./ existencia protiprávneho úkonu, 2./ zavinenie, 3. vznik škody a 4./ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu (1.) a vzniknutou škodou (3.). Žalovaný sa bránil, že len priznanie škodcu nepostačuje na preukázanie nároku na náhradu škody, ktorý je za strany žalovaného poistným plnením. Výška škody nebola medzi stranami sporná. Žalobca si ju uplatnil vo výške nákladov vynaložených na opravu poškodeného motorového vozidla - výmeny skla zadných výklopných dverí 868,87 EUR (zaplatenú 3. 8. 2018 spoločnosti AUTOAVAX s.r.o. po vystavení účtovného dokladu - faktúry č. 20170297, zo dňa 26. 7. 2017, splatnej 25. 8. 2017).

11. Podľa odborného stanoviska L.. T. N. - kontrolóra špeciálneho oddelenia Slovexperty, s.r.o. zo dňa 19. 9. 2018 na vozidle poškodeného PEUGEOT 4007, evidenčné číslo RK 245 BR bolo zdokumentované poškodenie skla zadných dverí v rozsahu jeho rozbitia. Na vozidle škodcu CITROEN JUMPER, evidenčné číslo LM 621 CY nebolo zdokumentované na ľavej strane viditeľné poškodenie. Podľa analýzy malo byť poškodenie spôsobené ľavým telesom zrkadla škodcu pri jazde vozidla škodcu vzad - cúvaním. Keďže sklo bolo rozbité nebolo možné presne určiť miesto, kde došlo ku kontaktu zrkadla škodcu so sklom na vozidle poškodeného. Kontaktné miesto je možné určiť podľa tvaru telesa, ktoré poškodenie spôsobilo - telesa zrkadla. Spodná z obrysu najviac vyčnievajúca časť telesa zrkadla je vo výške 122 až 132 cm a zodpovedá spodnej polovici skla zadných dverí. Výškovým porovnaním vozidiel mohlo zrkadlo vozidla škodcu zasiahnuť do priestoru skla vozidla poškodeného. Z fotodokumentácie možno zistiť vzdialenosť okraja od boku vozidla a zistiť možné miesto stretu pri minimálnej až nulovej vzdialenosti vzájomného odstupu vozidiel. Táto zistená vzdialenosť cca 20 cm určuje miesto stretu ako ľavý okraj skla dverí. V prípade, že by mali vozidlá od seba odstup 5 cm tak zrkadlo nemôže zachytiť sklo dverí. Keďže na vozidlách sa nenachádzajú stopy po strete na bočnej časti vozidiel, je možné predpokladať, že v čase kontaktu mali vozidlá minimálny, prípadne väčší bočný odstup a tak prekrytie zrkadla a skla je maximálne 5 cm. Poukázal na to, že sklo podľa fotodokumentácie je na okraji rozbité, ale najväčší rozsah rozbitia sa javí v strete a viac na pravú stranu. Na ľavej zadnej bočnici - blatníku za rozbitou časťou skla nie je viditeľná žiadna stopa po pôsobení tlaku od zrkadla. Podľa záveru stanoviska poškodenie nemohlo byť spôsobené motorovým vozidlom škodcu, keďže poškodenie nemohlo vzniknúť spôsobom a priebehom ako uvádza poškodený. V prípade, že by došlo k dostatočne silnému nárazu telesom zrkadla do skla následným rozbitím pri pohybe vozidla, muselo byť dôjsť k zachyteniu bočnice a nevyhnutne k vytvoreniu stopy. Teleso zrkadla je uchytené o vozidlo v kĺbe s možným pohybom dozadu aj dopredu a v prípade tlaku na povrch skla by sa sklopilo smerom dopredu. Plocha skla voči zrkadlu nebola kolmá, ale šikmá. Pri kontakte zrkadla so sklom by malo dôjsť ku sklzu aj na fakt, že husto pršalo a povrch bol dostatočne klzký. Sklo po udalosti bolo rozbité vo väčšom rozsahu na pravej strane a tak epicentrum tlaku sa sklo mohlo byť práve tam. Fotodokumentácia vozidla po udalosti preukazuje väčšie množstvo

skla za vozidlom a tak poškodenie mohlo nastať pri zatváraní dverí o prekážku vo vozidle. Po rozbití skla sa na plastovom okraji telesa zrkadla nevytvorila žiadna stopa.

12. V súkromnom znaleckom posudku č. 26/2019 znalca L.. O. N. z odboru doprava cestná zo dňa 27. 7. 2019 predloženého žalobcom znalec uviedol, že medzi výškou spodného okraja ľavého spätného zrkadla vozidla škodcu CITROEN JUMPER a spodného okraja ľavého rohu zrkadla zadných dverí vozidla poškodeného PEUGEOT 4007 existuje veľmi dobrá geometrická korešpondencia. Existuje aj technicky prijateľná energetická korešpondencia potrebná na poškodenie skla zadných dverí vozidla PEUGEOT 4007 nárazom spätného zrkadla vozidla CITROEN JUMPER do ľavého spodného okraja skla dverí. Vznik nehody ako ju popísal vodič (škodca) CITROENA JUMPER je z technického hľadiska prijateľný. Tvarované sklo zadných dverí vozidla PEUGEOT 4007 je na rám dverí lepené tak, že spodný okraj skla presahuje lepenú časť o cca 150 mm, čo malo za následok, že nárazom do spodného okraja skla sa kalené sklo na celej ploche popraskalo. Dôvod takéhoto spôsobu uchytenia zadného skla na rám dverí je otázkou pre konštruktéra vozidla. S najväčšou pravdepodobnosťou nikto nepočítal s tým, že iné cúvajúce vozidlo môže naraziť do skla dverí. Náraz do skla dverí cúvajúcim vozidlom PEUGEOT 4007 je zabezpečený parkovacími senzormi. Z rekonštrukcie priebehu nehodového deja v znaleckom posudku vyplýva postavenie vozidiel v čase nehody a na mieste nehody za účasti vozidiel PEUGEOT 4007 a CITROEN JUMPER, ktoré mali byť účastníkmi nehody. Z dôvodu zabezpečenia postavenia vozidiel vo vzťahu k výške spätného zrkadla vozidla CITROEN a zadného zrkadla vozidla PEUGEOT boli vozidlá postavené na mieste, kde došlo k nehode a mali letné pneumatiky tak ako v čase nehody. Spodný okraj zadného skla vozidla PEUGEOT bol vo výške 119 cm a spodný okraj spätného zrkadla vozidla CITROEN bol vo výške 123 cm (merané laserovým meradlom). Spätné zrkadlo vozidla CITROEN JUMPER presahovalo vonkajší obraz vozidla tak, že pri tesnom pohybe vozidla okolo vozidla PEUGEOT spätné zrkadlo zasahuje do vozidla PEUGEOT cca 50 mm. Vonkajší obrys vozidla CITROEN JUMPER 2050 mm je so spätnými zrkadlami zväčšený na 2690 mm. Každé dobre nastavené zrkadlo presahuje cez vonkajší obrys vozidla o rozmer 320 mm na každú stranu. Sklo zadných dverí vozidla PEUGEOT 4007 je tvarované tak, že zasahuje do ľavej aj pravej bočnej časti vozidla. S ohľadom na tvar skla zadných dverí vozidla PEUGEOT spätné zrkadlo vozidla CITROENA JUMPER so sklom zadných dverí vozidla PEUGEOT zviera takmer 90 stupňový uhol. Spätné zrkadlo na voľný roh skla zadných dverí narazilo takmer pod 90 stupňovým uhlom, takmer kolmo na sklo. (Podľa vyjadrenia vodiča vozidla CITROEN JUMPER počul ťuknutie, tak hneď s vozidlom zastavil a potiahol smerom dopredu. To je dôvod, prečo pri poškodení skla zadných dverí nemuselo dôjsť k zachyteniu a poškodeniu ľavej bočnice). Z predloženej fotodokumentácie je možné konštatovať, že medzi výškou spodného okraja ľavého spätného zrkadla a spodného okraja ľavého rohu zadných dverí existuje veľmi dobrá geometrická korešpondencia. Energetická kompabilita poškodení posudzuje otázku miery poškodenia kolíznych partnerov pri zohľadnení štrukturálnych tuhostí a predpokladaných okolností hodnoteného nehodového deja. Smerom dozadu sa pohybujúce vozidlo CITROEN JUMPER ľavým spätným zrkadlom narazilo do ľavého spodného okraja skla zadných dverí. Sklo dverí vozidla PEUGEOT 4007 je na rám dverí lepené tak, že vonkajší okraj skla presahuje o cca 150 mm cez priestor lepenia. Zasunutím listu kancelárskeho papiera pod ľavý spodný okraj skla zadných dverí, papier sa po miesto lepenia vsunul pod sklo o cca 150 mm. Z toho vyplýva, že 140 mm skla je relatívne bez podpery vo vzduchu a na tento priestor spätné zrkadlo pôsobilo tlakom pod takmer 90 stupňovým uhlom (takmer kolmo na sklo). Kalené sklo je tvrdené - bezpečnostné, ktoré sa vyrába tepelnou úpravou kalením. Sklo vďaka tepelnej úprave získava nové vlastnosti. Vplyvom kalenia vo vnútri zostáva ťažné pnutie a na povrchu vznikne tlakové napätie. Takéto sklo má vysokú pevnosť v ohybe a odolnosť voči nárazom. Je tvrdé, no je krehké. V prípade rozbitia sa sklo rozpadne na malé neostré kúsky a tým sa zníži pravdepodobnosť poranenia. Kalené bezpečnostné sklo sa používa tam, kde sú kladené nároky na bezpečnosť. Tlak ľavého spätného zrkadla vozidla CITROEN na ľavý spodný roh zadného skla vozidla PEUGEOT spôsobil ohyb rohu skla medzi podperou (vrstva stuhnutého lepidla) a voľným rohom skla, čo na kalenom krehkom skle malo za následok, že sklo popraskalo. Kalené sklo praská na drobné čiastočky po celej ploche. Plast spätného zrkadla nebol poškodený preto, lebo došlo ku kolmému nárazu spätného zrkadla na sklo zadných dverí a po náraze vozidlo hneď zastalo. Ak by pokračovalo v jazde mohlo dôjsť k poškodeniu plastu spätného zrkadla. V čase nárazu spätného zrkadla na spodný okraj skla zadných dverí sa vozidlo CITROEN pohybovalo minimálnou rýchlosťou (po náraze nepokračovalo v jazde). Neboli zistené stopy oderu na ľavej bočnici za sklom dverí a pri náraze spätného zrkadla do rohu skla dverí bola spotrebovaná minimálna energia, ale postačujúca na poškodenie krehkého skla. Súdny znalec sa vysporiadal aj so skutočnosťami zistenými L.. N. na strane 10 a 11 znaleckého posudku. Znalec vo svojej výpovedi doplnil, že urobil ohliadku poškodeného motorového vozidla - skla zadných dverí a rekonštrukciu tak, že sa

postavili poškodené vozidlo a vozidlo, ktoré malo škodu spôsobiť do polohy v akej došlo k poškodeniu a nameral výšky. Spodný okraj zadného skla poškodeného vozidla Peugeuot bol vo výške 119 cm a spodný okraj spätného zrkadla vozidla, ktoré malo škodu spôsobiť bol vo výške 123 cm. Ako znalec sa vyjadril, či je tam taká geometrická korešpondencia a energetická korešpondencia, ktorá by viedla k možnosti poškodenia motorového vozidla. Meraniami zistil, že geometrická korešpondencia tam je a mohlo dôjsť k poškodeniu zadného skla vozidla. Skúmal, či existovala energia, aby došlo k rozbitiu zadného skla. Zadné sklo vozidla Peugeot je lepené tak, že spodný okraj prečnieva od lepeného miesta 15 cm. Keď spätné zrkadlo (vozidla škodcu) narazilo do zadného skla poškodeného vozidla, mohlo dôjsť k ohybu tohto skla. Keďže ide o sklo kalené, mohlo dôjsť k jeho rozbitiu. A to aj bez toho, aby došlo k poškodeniu bočných strán motorových vozidiel. Odkázal na stranu 6 znaleckého posudku (nákres) dokumentujúci, že vonkajší obrys vozidla Citroen Jumper je 2050 mm a so spätnými zrkadlami až 2690 mm, teda zrkadlo presahuje cez vonkajší obrys o 320 mm na každú stranu. Práve pre rozdiel 32 cm, o ktoré spätné zrkadlá presahujú obrys motorového vozidla, nemuselo dôjsť ku kontaktu medzi bokmi motorových vozidiel. Zadné sklo na vozidle Peugeot je na okrajoch zaoblené a spätné zrkadlo motorového vozidla škodcu je nasmerované dozadu. Pri cúvaní v okamihu stretu došlo takmer k pravému uhlu medzi zadným sklom poškodeného vozidla a spätným zrkadlom vozidla, ktoré malo spôsobiť škodu. Spätné zrkadlo pôsobilo na zadné sklo dverí takmer kolmo a tým bol vytvorený tlak, preto sa spätné zrkadlo neohlo a nedošlo ani k jeho poškodeniu. Ak by došlo k poškodeniu zadného zrkadla, tak by bol poškodený kĺb spätného zrkadla, alebo nejaká jeho najslabšia časť. Práve ťuknutie spätného zrkadla so zadným sklom malo za následok náhlu zmenu pnutia, v dôsledku ktorej došlo k prasknutiu a popraskaniu skla. V znaleckom posudku použil fotografie, ktoré sám vyhotovil a mal k dispozícii fotodokumentáciu, ktorá bola súčasťou odborného stanoviska L.. T. N.. Kalené sklo sa rozbije na drobné čiastočky po celej ploche. Zrejme potom takéto rozdrobené ostalo visieť v ráme a keď konateľka žalobcu zabuchla dvere (keď bola vybrať dokumenty), mohlo dôjsť k vysypaniu skla. Preto k vysypaniu mohlo dôjsť aj na tej pravej strane. Zavretím dverí vznikol tlak.

13. Žalovaný podal po doručení znaleckého posudku a pojednávaní vyjadrenie k veci s tým, že závery znalca nie sú technicky správne, keďže rozsah poškodení na dokumentovaných vozidlách nie je podľa žalovaného možno považovať za vzájomne kompatibilný. Žalovaný poukázal na odborné stanovisko k záverom znaleckého posudku 26/2012 zo dňa 19. 9. 2019 vypracované L.. T. N. (odsek 14 odôvodnenia rozsudku), ktorý v závere uviedol, že nie je možné z technického hľadiska súhlasiť so záverom znaleckého posudku, lebo v ňom neboli správne vyhodnotené dôsledky deklarovaného stretu jednotlivých zúčastnených vozidiel. Žalovaný poukazoval na bod 3 odborného vyjadrenia, v ktorom L.. N. vysvetlil dôvody, pre ktoré nie je možné považovať znalecký posudok L.. N. v časti geometrickej kompatibility za správny. Znalec pri vyhotovovaní znaleckého posudku nepracoval s fotodokumentáciou zachytávajúcou motorové vozidlo žalobcu bezprostredne po údajnom vzniku škody udalosti, ani s fotodokumentáciou vytvorenou pri ohliadke motorového vozidla po ohlásení škodovej udalosti. Na základe uvedeného je tak možné konštatovať, že znalec pri znaleckej činnosti nemal dostatok relevantných podkladov pre správne posúdenie zadanej otázky, čo znižuje dôveryhodnosť záveru znaleckého posudku. Žalovaný naďalej trvá na doterajšej argumentácii s odkazom na odborné stanovisko predložené žalovaným. Má za to, že žalobca nepreukázal nárok v zmysle § 15 ods. 1 ZoPZP. Poukázal na hodnotenie predložených dôkazov (znalecký posudok a odborné stanoviská), keďže závery znaleckého dokazovania nemôžu byť preberané a akceptované bez toho, aby bol tento dôkaz súdom hodnotený. Znalecký posudok nemá vyššiu dôkaznú silu ako odborné vyjadrenie. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu ( ). Znalecký posudok nebol predložený so žalobou v zmysle ustanovenia a nie je možné na neho hľadieť ako by išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. 14. V odbornom stanovisku k záverom znaleckého posudku 26/2019 L.. T. N., kontrolóra špeciálneho oddelenia SLOVEXPERTY, s.r.o. zo dňa 19. 9. 2019 sa L.. T. N. vyjadril, že je na prvý pohľad zrejmé, že zrkadlo a sklo poškodeného motorového vozidla nezvierajú 90 stupňový uhol v statickej polohe. V prípade pohybu vozidla CITROENU vzad by bol podľa obrázkov uhol nábehu 45 stupňov, čo mení teóriu priameho kolmého nárazu. Vyššie uvedené uviedol L.. T. N. k tvrdeniu znalca, že s ohľadom na tvar skladaných dverí vozidla PEUGEOT - spätné zrkadlo vozidla CITROEN JUMPER so sklom zadných dverí vozidla PEUGEOT zviera takmer 90 stupňový uhol. L.. N. uviedol, že sklo je lepené cca 150 mm. Od okraja je tvrdené, čo je možné overiť z obrázku, no sklo nie je úplne vo vzduchu, či ako je uvedené „relatívne“. Na okraji skla je lepená guma o sklo, ktorá je práve pre tento previs výrobcom na to určená. Guma má eliminovať prehnutie skla za medznú hranicu v prípade tlaku na povrch skla ako aj zamedzeniu následných vibrácií. Guma bola zdokumentovaná poškodenou aj priamo na vozidle, kde je viditeľné,

že bola nalepená na skle. Že ide pod gumu vsunúť kancelársky papier neznamená, že tento priestor

- medzera je väčšia ako hrúbka papiera. (Vyššie uvedené uviedol L.. T. N. k tvrdeniu znalca, že sklo zadných dverí vozidla PEUGEOT 4007 je na rám dverí lepené tak, že vonkajší okraj skla presahuje cca 150 mm cez priestor lepenia. Z obrázkov vyplýva, že po zasunutí listu kancelárskeho papiera pod ľavý okraj skla zadných dverí, papier sa na miesto lepenia vsunul pod sklo cca 150 mm. Z toho vyplýva, že 150 mm skraja je relatívne bez podpery vo vzduchu a na tento priestor spätné zrkadlo pôsobilo tlakom pod takmer 90 stupňovým uhlom - takmer kolmo na sklo). V prípade, že je výpoveď vodiča pravdivá, tak sedel vo vozidle za volantom a pohyboval sa vzad, pričom kontroloval priestor okolo vozidla ľavým a pravým zrkadlom. Jeho ľavé zrkadlo, ktorým mal spôsobiť poškodenie je od jeho hlavy, respektíve očí vzdialené cca 60 cm. Keďže uvádzal, že počul ťuknutie, tak sa nepozeral vľavo ale zrejme vpravo. Nikde nie je uvedené akou rýchlosťou sa vozidlo pohybovalo vzad, je možné predpokladať, že pomaly približne 0,2 až 0,4 m/s. V takom prípade, že reakcia vodiča sa pohybovala niekde okolo 0,8 sekundy, tak prejde na vzdialenosť od zvukového vnemu. Pozastavenie vozidla je minimálne 0,25 metra. V prípade, že v znaleckom posudku je vzdialenosť podľa obrázkov možnosť prekrytia skla zrkadlom správna, tak zrkadlo muselo prejsť dráhu pri kontakte s vozidlom cca 7,5cm po jeho okraj a následne 17,5 cm po ľavej bočnici vozidla Peugeot. Vyššie uvedené uviedol L.. T. N. k tvrdeniu znalca v časti geometrická kompatibilita poškodení („podľa vyjadrenia vodiča Citroen Jumper, keď počul ťuknutie, tak hneď s vozidlom zastavil a potiahol smerom dopredu. To je dôvod, prečo pri poškodení sklá zadných dverí nemuselo dôjsť k zachyteniu a poškodeniu ľavej bočnice“). L.. T. N. ďalej uviedol, že odborné vysvetlenie možnosti vzniku poškodení je možné len na základe exaktných vied hlavne fyziky a matematiky. Aj v tomto prípade je možné určiť ohraničené možnosti vzniku rozpadu skla len za určitých okolností. Rôzna hustota rozpadu skla má vždy svoje reálne príčiny a nie náhody. Vyššie uvedené uviedol k vyjadreniu znalca „že sklo zadných dverí vozidla Peugeot 4007 je kalené. Kalené sklo sa po prekonaní pnutia rozbije a sklo sa rozpadne na malé neostré kúsky po celej ploche. To, že k vypadnutiu skla vo väčšom rozsahu došlo na pravej strane je vecou náhody“. 15. Ani odborné stanoviská predložené žalovaným jednoznačne neviedli k popretiu tvrdení žalobcu a výsledkov dokazovania (výsluchy žalobcom navrhnutých svedkov, konateľky žalobcu, súdneho znalca a súkromného znaleckého posudku). Odborné stanoviská žalovaného boli predovšetkým v protiklade s výpoveďou jediného priameho svedka škodovej udalosti, ktorý bol škodcom a škodu zavinil, keď nezvládol cúvanie a spätným zrkadlom rozbil sklo zadných dverí poškodeného. Súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bola výpoveď tohto svedka nedôveryhodná. Odborné stanoviská predložené žalovaným smerovali k tomu, že rozbitie skla mohol spôsobiť predmet v zadnom batožinovom priestore vozidla žalovaného pri zavretí zadných dverí, ale tento skutkový dej nebol preukázaný. Proti sebe stáli dve skupiny dôkazov (predložené žalobcom a žalovaným). Súd dôkazy hodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti a priklonil sa na stranu žalobcu. Znalecký posudok, výpoveď znalca a najmä svedkov navrhnutých žalobcom viedla k preukázaniu tvrdení žalobcu. Žalovaný nenavrhol iný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení (znalecký posudok súdom ustanoveného znalca) na preukázanie sporných skutkových tvrdení produkovaných žalovaným. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobe vyhovel v časti istiny a uložil žalovanému plniť žalobcovi titulom poistného plnenia - vo výške škody spôsobenej poistencom žalovaného z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku. 16. Súd žalobu v časti priznania nároku na úroky z omeškania zamietol, z dôvodov uvedených nižšie. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný prešetrovanie poistnej udalosti ukončil 3. 8. 2017 oznámením žalobcovi - poškodenému o neposkytnutí náhradu poistného plnenia s odôvodnením, že podľa priloženej fotodokumentácie poškodenia vozidla žalobcu a porovnávacou ohliadkou vozidla škodcu nemohlo k škodovej udalosti dôjsť takým spôsobom a v takom rozsahu ako opisuje žalobca v uplatnení nároku na náhradu škody. „Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v Z.z je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b/ , účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv poškodeného, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle do omeškania (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 11. 2018, sp. zn. a obdobne rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 26. 2. 2019 sp. zn. ). ZoPZP je špeciálny predpis upravujúci náhradu škody z povinného zmluvného poistenia a má prednosť pred ustanoveniami () o náhrade škody, splatnosti a úrokoch z omeškania. Peňažná sankcia úrokov z omeškania podľa ZoPZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej

povinnosti podľa § 11 ods. 6 ZoPZP. V tomto prípade, včas zaslať oznámenie o dôvodoch odmietnutia poistného plnenia poškodenému. Oprávnenosť alebo neoprávnenosť nároku žalobcu na poistné plnenie sa stane známa až právoplatným rozhodnutím súdu. 17. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci proti žalovanému 81 %. Keďže súd žalobu v časti úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 868,87 eur od 19. 8. 2017 do 30. 9. 2019 zamietol. Vyčíslený úrok z omeškania zo sumy 868,87 eur od 19. 8. 2017 do 30. 9. 2017 je 92 EUR. 100 % úspechu vo veci predstavuje súčet istiny 868,87 EUR a vyčísleného úroku z omeškania 92 EUR, t. j. 960,87 eur. 1 % z tejto sumy je 9,6. Úspech žalobcu je 868,87 eur : 9,6 = 90,50 %. Úspech žalovaného je 100 % - úspech žalobcu 90,50 % t. j. 9,50 %. Pomer úspechu žalobcu a žalovaného je 90,50 % - 9,50 % t. j. 81 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa , sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.