Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-1291-2007.pdf
PDF · 79.5 KB
Case nature
Subarea
11Er/1291/2007
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: neb. Y. G., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom Y. XXX/XX, D. I., o vymoženie 16,59 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. 11Er/1291/2007 a u súdneho exekútora JUDr. Reného Matušku, Exekútorský úrad Prievidza, so sídlom Mariánska 35, pod EX 2686/07 z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 1.10.2007 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 16,59 eur (500,- SKK) a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 316526 zo dňa 9.2.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.2.2005 a vykonateľnosť dňa 24.2.2005. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 3.10.2007. Okresný súd Dunajská Streda dňa 10.12.2007 poveril súdneho exekútora JUDr. Reného Matušku.
2. Súdny exekútor dňa 31.1.2018 doručil tunajšiemu súdu „Návrh na zastavenie exekúcie“, nakoľko na základe Uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.: 14D/33/2017-78, Dnot 131/2017 zo dňa 18.10.2017 zistil, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre jeho nemajetnosť. Súdny exekútor zároveň súdu oznámil, že si uplatňuje trovy exekúcie v celkovej sume 65,22 eur vrátane 20% DPH.
3. Súd pri skúmaní procesných podmienok zistil, že počas konania došlo v zmysle v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov platnom do 31.8.2008 k uplynutiu prekluzívnej lehoty, a tým i súčasne k zániku vymáhaného práva, z dôvodu ktorého súd dospel k záveru, že exekúcia musí byť ex offo zastavená.
4. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.
5. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch platného a účinného do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
7. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh, alebo aj bez návrhu.
9. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
11. Podľa § 200 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku, oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 243h Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017 ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
14. Súd v predmetnom konaní zistil, že sa vymáha plnenie z exekučného titulu - Blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 9.2.2005, evid. č. bloku AA 316526 (ďalej len „blok na pokutu“). Blok na pokutu bol vydaný Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Trenčíne, avšak rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLVPS-1120/2012 zo dňa 12. decembra 2012 bola rozpočtová organizácia: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne ku dňu 31. decembru 2012 zrušená. Zrušenie rozpočtovej organizácie Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne odôvodňuje stratu jej právnej subjektivity (Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Trenčíne ako právnická osoba zaniklo). Práva a povinnosti rozpočtovej organizácie Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne potom prešli dňom zrušenia na jej zriaďovateľa (ustanovenie § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
15. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že je daných viac dôvodov na zastavenie exekúcie, pričom pri posudzovaní predmetného prípadu vychádzal z primárneho dôvodu na zastavenie exekúcie, t.j. zo skutočnosti, ktorá nastala skôr. V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že exekúcia musí byť zastavená ex offo z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, a to z dôvodu, že uvedená skutočnosť nastala podstatne skôr, t.j. dňa 25.2.2008, ako došlo k zániku procesnej spôsobilosti účastníka konania na strane povinného, ktorý zomrel až dňa 17.2.2017. Blok na pokutu vydaný Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Trenčíne, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie, nadobudol právoplatnosť dňa 9.2.2005 a vykonateľnosť dňa 24.2.2005. V zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch platného a účinného do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Nakoľko blok na pokutu vydaný Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Trenčíne nadobudol právoplatnosť dňa 9.2.2005 a vykonateľnosť dňa 24.2.2005, bolo ho možné vykonať najneskôr do 24.2.2005 a k preklúzii práva došlo dňa 25.2.2008.
16. Na zánik práva - preklúziu prihliada súd aj z úradnej povinnosti, nakoľko prekludovaná pohľadávka zaniká ex lege a nemení sa na naturálnu obligáciu. Z vyššie citovaného zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31.8.2008 jednoznačne vyplýva, že vymáhanie nároku je nutné nielen začať vymáhať v stanovenej 3-ročnej lehote, ale že celkovo vymáhanie nároku možno vykonať iba v tejto lehote. V danom prípade teda exekučný súd po uplynutí prekluzívnej lehoty nesmie pripustiť vymáhanie prekludovanej pohľadávky, a teda uplynutím 3-ročnej prekluzívnej lehoty zaniklo právo na výkon rozhodnutia a uvedenú pohľadávku nie je možné vymáhať.
17. Na základe uvedených skutočností, ako aj v zmysle citovaných zákonných ustanovení a vzhľadom na preklúziu práva súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výrokovej časti tohto uznesenia.
18. Súd pri posudzovaní otázky, ktorý z účastníkov exekučného konania znáša trovy exekúcie uvádza, že v zmysle § 197 Exekučného poriadku uhrádza trovy exekúcie povinný, pričom v danom prípade súd musel vychádzať i zo skutočnosti, že procesná spôsobilosť účastníka konania na strane povinného zanikla dňom jeho smrti a vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového účastníka na strane povinného. Súd z uvedeného dôvodu nemohol na náhradu trov exekúcie zaviazať povinného. Nakoľko exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, pretože sa exekučný titul na základe ktorej sa predmetná exekúcia vykonáva stal neúčinným skôr (t.j. dňa 25.2.2008), ako došlo k smrti povinného (dňa 17.2.2017), súd nemohol zaviazať na úhradu trov exekúcie ani oprávneného. Takéto rozhodnutie o práve na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora je ústavne súladné (judikatúra Ústavného súdu SR č.k. II ÚS 619/2016-15 zo dňa 10.08.2016 hovorí, že: „zákonná úprava trov exekúcie účinná do 31.03.2017 negarantuje bezpodmienečne súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov konania, keď nemožno dobre vylúčiť prípad, keď na náhradu trov exekúcie objektívne nebude možné zaviazať ani povinného, ale ani oprávneného.“). Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie zistil, že nie je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, resp. súdu, a to z dôvodu absencie zákonných dôvodov predpokladaných v § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. V danej exekučnej veci zastavenie exekučného konania procesne nezavinil oprávnený, resp. súd a dôvodom na zastavenie exekučného konania nebol ani nedostatok majetku povinného, nepostačujúceho ani na úhradu trov exekúcie a ani vyhlásenie konkurzu na majetok povinného. Bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie bolo uplynutie prekluzívnej lehoty a keďže oprávnený, resp. súd zastavenie exekúcie nezavinil, pretože vedenie exekúcie bolo po určitý čas, t.j. až do neúčinnosti exekučného titulu dôvodné, trovy exekúcie by mal znášať povinný, z dôvodu ktorého súdnemu exekútorovi nemožno priznať náhradu trov exekúcie proti oprávnenému, resp. súdu. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že použitie § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 neprichádza do úvahy, pretože povinný zomrel počas exekúcie síce ako nemajetný, pričom však exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie ale pre uplynutie prekluzívnej lehoty podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
19. Ďalej súd poukazuje na uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn III. ÚS 351/07-11, IV. ÚS 236/08-12, I. ÚS 148/2010-11, kde okrem iného Ústavný súd konštatoval, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré súdny exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko spojené s výkonom profesie je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný súd súčasne konštatuje, že § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia súdu pri priznaní náhrady trov exekúcie opierajúc sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Túto podmienku je potrebné aplikovať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Preto § 203 ods. 1 Exekučného poriadku hovorí o opatrnosti náležitej. Súdny exekútor nemá nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon ustanovuje výnimku z pravidla zaplatenia odmeny exekútorovi za výkon exekučnej činnosti. Takouto výnimkou je totiž práve prípad predpokladaný v § 203 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekúcie takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor nevie a nemôže vopred predpokladať vznik situácie, že bez zavinenia oprávneného dôjde k zániku povinného. Napriek tomu nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, respektíve kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak bola exekúcia zastavená a nie je možné zaviazať povinného na náhradu trov a zároveň tu nie je ani niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na
druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal tak, ako je to uvedené v II. výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dunajská Streda, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Proti výroku II. o výške trov exekúcie tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).