Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Co-120-2019.pdf
PDF · 84.11 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/120/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: H., autorská spoločnosť, E.: XX XXX XXX, so sídlom X. 9, XXX XX M., zastúpeného JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou, so sídlom Nám. Biely kríž 3, P.O.BOX 39, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: A. bane Q., a.s., E.: XX XXX XXX, so sídlom X. slovenskej XX, XXX XX Q., o zaplatenie 2.561,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 16Ca/19/2017-228 zo dňa 1. marca 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu z r u š u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 16Ca/19/2017-221 zo dňa 30. januára 2019 rozhodol nasledovne: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 330,48 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 18.12.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta. III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 74,20% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške.“ Okresný súd následne uznesením č.k. 16Ca/19/2017-228 zo dňa 1. marca 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnuté uznesenie“) opravil výrok rozsudku č.k. 16Ca/19/2017-221 nasledovne: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 667,44 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 18.12.2017 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 47,88% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške.“
1.1 Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že vydal rozsudok č.k. 16Ca/19/2017-221, ktorý nedopatrením vychádzal z chybného výpočtu všetkých izieb žalovaného (súd vychádzal z počtu izieb - 51, čo vyplýva aj z argumentácie v bode 20. rozsudku, pričom mal vychádzať z celkového počtu izieb žalovaného - 103); aj suma, na ktorú zaviazal žalovaného bola logicky nesprávne určená. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že mal vychádzať z výpočtu komparatívnej analýzy spoločnosti KPMG, ktorá bola zadaná Zväzom hotelov a reštaurácii SR, podľa ktorej výška licenčných odmien v porovnávaných krajinách Európy bola stanovená vo výške 0,54 Eur za 1 izbu, 6,48 Eur ročne za jednu izbu. Súd musel opraviť zjavnú nesprávnosť, keďže sa jednalo o 103 izieb žalovaného a nie nesprávne určených 51 izieb žalovaného, čo sa premietlo do I. výroku rozsudku. Po opravení chyby súd prvej inštancie pri výpočte vychádzal zo 103 izieb žalovaného, v ktorých poskytoval počas roka 2016 na zvukovoobrazových zariadeniach verejný prenos x 0,54 Eur ako výška mesačnej odmeny za 1 izbu podľa analýzy spoločnosti KPMG ako výšku licenčných odmien v porovnávaných krajinách Európy x 12 mesiacov za rok 2016. Vzhľadom k vykonanej zmene súd prvej inštancie opravil aj výrok III.; z pôvodných
74,20% vydaním opravného uznesenia zaviazal žalobcu povinnosťou zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 47,88%. Súd prvej inštancie tak aplikoval ustanovenie § 244 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca (ktorý podal odvolanie aj proti rozsudku vo veci samej).
2.1 V podanom odvolaní odvolateľ vyjadril súhlas s tým, že súd prvej inštancie pri vydaní rozsudku pochybil, keď pri rozhodovaní vychádzal z počtu 51 zvukovoobrazových zariadení a nie z počtu 103 zvukovoobrazových zariadení; vyjadril pochybnosť, či postup súdu prvej inštancie bol pri vydaní napadnutého uznesenia súladný s § 224 C.s.p..
3. Žalovaný sa vyjadril k podanému odvolaniu žalobcu vo veci samej (proti rozsudku), odvolanie žalobcu vo vzťahu k opravnému uzneseniu ponechal argumentačne nedotknuté.
4. Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil bez potreby vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4.1 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.561,-Eur, úroku z omeškania a nároku na náhradu trov konania. Nárok vo veci samej uplatnil z dôvodu, že je organizáciou kolektívnej správy práv autorov; žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacích zariadení, v ktorých disponuje celkom 103 zvukovoobrazovými zariadeniami a izbách a iných priestoroch ubytovacích zariadení. Tvrdil, že neoprávneným vykonávaním zvukovoobrazových prenosov došlo k zásahu do výhradných autorských práv; nárok uplatnil v zmysle ustanovení zákona č. 185/2015 Z.z., predovšetkým v zmysle ustanovenia § 58 ods.1 písm.i) zákona č. 185/2015 Z.z., podľa ktorého autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Tohto nároku sa môže vo svojom mene a na účet autora domáhať aj organizácia kolektívnej správy, ktorou je žalobca. Žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zvyčajnej odmeny; za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016, vo výške 2.561,-Eur, pri počte zvukovoobrazových zariadení 103.
5.1 Vo veci samej súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 30.01.2019 výrokmi tak ako sú uvedené v bode I. tohto uznesenia. Následne vydal napadnuté uznesenie, ktorou mienil opraviť chyby v písaní, resp. iné zrejmé nesprávnosti.
6. Odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav. Zo žaloby vyplýva, že žalobca poukázal na 103 zvukovoobrazových zariadení v ubytovacích prevádzkach žalovaného (Hotel Repiská, Hotel Barbora, Penzión Barborka, Turistická ubytovňa Trhová, Rekreačné stredisko Púšť, Chata Horec). Tieto tvrdenia sa premietli aj do napadnutého rozsudku (bod 2 napadnutého rozsudku). Naproti tomu však súd prvej inštancie v bode 20 rozsudku pri výpočte licenčnej odmeny vychádzal z počtu izieb 51; pri výške odmeny 6,48 Eur ročne za izbu za dôvodný nárok považoval sumu 330,48 Eur, na ktorú pôvodne napadnutým rozsudkom žalovaného zaviazal.
6.1 Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca pôvodne definoval počet 103 zvukovoobrazových zariadení v ubytovacích prevádzkach žalobcu už v žalobe. Voči tomuto skutkovému tvrdeniu žalovaný nenamietal. Týmto smerom dokazovanie pred súdom prvej inštancie zamerané nebolo. Za nespornú skutočnosť považoval na pojednávaní súd prvej inštancie aj skutočnosť, že žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacích zariadení uvedených v žalobe. V rozpore s uvedeným záverom však súd prvej inštancie zadefinoval spornú skutočnosť, ktorou ostalo, „aká je výška zvyčajnej odmeny pre žalobcu v čase, keď žalovaný vykonával v roku 2016 prenos prostredníctvom 51 zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách hotelov a iných priestorov“. Z uvedeného konštatovania nevyplýva spor ohľadne počtu zvukovoobrazových zariadení ale spor ohľadne výšky zvyčajnej odmeny v roku 2016. Odvolateľovi (a ani
odvolaciemu súdu) nie je zrejmé, akým spôsobom súd prvej inštancie následne dospel k predbežnému právnemu záveru, podľa ktorého „celkovo teda suma za rok 2016 za 51 izieb a iných priestorov, v ktorých sa nachádzali zvukovoobrazové zariadenia predstavuje sumu 330,48 Eur, ktorú je podľa názoru súdu povinný žalovaný zaplatiť na účet žalobcu“.
6.2 Súd prvej inštancie tento skutkový záver (o počte zvukovoobrazových zariadení v ubytovacích priestoroch žalovaného) neodôvodnil, najmä neodôvodnil, z akého dôvodu vychádzal z iného počtu týchto zariadení, aký žalobca tvrdil v žalobe, pokiaľ žalovaný tento počet v spore nenamietal.
6.3 Súd prvej inštancie po vyhlásení napadnutého rozhodnutia sám zistil, že vychádzal z chybného poštu všetkých izieb žalovaného a toto zistenie o chybnom počte izieb (zvukovoobrazových zariadení) korigoval opravným uznesením, ktorým výrok napadnutého rozsudku opravil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 667,4 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 18.12.2017 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia opravného uznesenia vyplýva, že napadnutý rozsudok „nedopatrením vychádzal z chybného výpočtu všetkých izieb žalovaného (súd vychádzal z počtu izieb - 51, čo vyplýva aj z argumentácie v čísle 20. rozsudku, pričom mal vychádzať z celkového počtu izieb žalovaného - 103) aj suma, na ktorú zaviazal žalovaného vo svojom rozhodnutí bola teda logicky nesprávne určená“. V ďalšom okresný súd uvádza, že „musel opraviť zjavnú nesprávnosť, keďže sa jednalo o 103 izieb žalovaného a nie nesprávne určených 51 izieb žalovaného“.
6.4 Postup, ktorý prijal súd prvej inštancie po zistení nesprávnosti rozsudku, je nesprávny. Okresný súd aplikoval ustanovenie § 224 C.s.p., podľa ktorého súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. Z ustanovenia § 224 C.s.p. tak vyplýva, že súd môže opraviť chyby v písaní a počítaní ako aj zrejmé nesprávnosti. Môže ísť o chyby, ktoré sa prejavujú pisárskou chybou alebo sú následkom chyby v písaní alebo počítaní, resp. ide o chybu, ktorá je následkom náhleho a okamžitého zlyhania duševnej či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozsudok vyhlasovala alebo vyhotovovala, a ktoré sú úplne zjavné.
6.5 Podľa názoru odvolacieho súdu o takýto prípad nejde. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 31.01.2019 vyplýva, že súd prvej inštancie v rámci zistenia skutkového stavu vychádzal z počtu 51 zvukovoobrazových zariadení, vykonal prepočet ohľadne žalovaného nároku vychádzajúc z takéhoto počtu zvukovoobrazových zariadení, na ktoré aplikoval obvyklú výšku mesačnej odmeny aplikujúc závery komparatívnej analýzy. Nesprávnosť je tak daná nie chybou v písaní alebo počítaní, prípadne v dôsledku inej nesprávnosti, ale v dôsledku nesprávne zisteného skutkového stavu, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd konštatuje, že takýmto spôsobom nie je možné opraviť alebo meniť už vyhlásený rozsudok iba z dôvodu, že okresný súd si neskôr uvedomil jeho nesprávnosť. Aplikácia ustanovenia § 224 C.s.p. je tak dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia zo strany súdu prvej inštancie.
7. Súd prvej inštancie tak nesprávne aplikoval právnu normu - ustanovenie § 224 C.s.p., na ktorú aplikáciu nebol dôvod; vada, ktorou trpel napadnutý rozsudok, nebola chybou v písaní alebo počítaní, resp. inou zrejmou nesprávnosťou. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil, bez potreby vrátenia veci súdu prvej inštancie z dôvodu, že iným uznesením zrušil aj rozsudok okresného súdu, ktorým rozhodol vo veci samej.
8. Vzhľadom k tomu, že vo vzťahu k napadnutému uzneseniu nejde o rozhodnutie vo veci samej a v dôsledku zrušenia rozsudku vo veci samej je predpokladaný ďalší postup súdu prvej inštancie, odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania nerozhodoval. V uznesení, ktorým zrušil rozsudok vo veci samej uložil súdu prvej inštancie rozhodnúť o trovách celého konania, vrátane trov odvolacieho konania.
9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).