Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/2/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I. v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom: Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, v zastúpení: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: 1/ Y. U., nar. XX.X.XXXX, bytom: X. XXXX/XX, 0XX XX Košice - sídlisko Ťahanovce, štátna občianka SR, 2/ X. V., nar. XX.X.XXXX, bytom: L. XX/X, XXX XX M. - X., o zaplatenie 1.897,50 Eur s prísl.

rozhodol:

Žalovaní v 1. a v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.897,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.897,50 Eur od 12.2.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovanej v 1. rade náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.12.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 1.897,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.857,50 Eur od 12.2.2018 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania spočívajúci v úhrade zaplateného súdneho poplatku a trovách právneho zastúpenia.

2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Dňa 9.9.2017 spôsobil vodič - žalovaný v 2. rade motorovým vozidlom zn. X., W., ktorého držiteľom je žalovaná v 1. rade v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle U., W., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol Z. X. (ďalej len poškodený). Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vznikla žalobcovi v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol plnenie dňa 9.1.2018 vo výške 2.087,25 Eur, z ktorej suma 189,75 Eur predstavuje delegačný poplatok, ktorého náhrady sa žalobca nedomáha. Žalobca si listom zo dňa 11.1.2018 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovanému 1. aj v 2. rade vo výške 1.857,50 Eur v zmysle citovaného zákona. Žalovaní dlh neuhradili. Žalovaný v 1. rade zodpovedá za škodu podľa a nasl. ako prevádzateľ motorového vozidla. Žalovaný v 2. rade zodpovedá podľa za škodu porušením právnej povinnosti.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: Výpis z centrálnej evidencie motorových vozidiel, Záznam o dopravnej nehode, Uplatnenie nároku na náhradu škody, Zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla, Vyúčtovanie zo dňa 8.1.2018, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 22.11.2017, Výpočet všeobecnej hodnoty cestného vozidla, Posudok - Kalkulácia č. XXXXXXXXXX, Oznámenie o poverení, Oznámenie o postúpení vyporiadania nároku, Interný doklad zo systému žalobcu o poskytnutom plnení, Výpis zo systému žalobcu ohľadom poistenia motorového vozidla, Výpis z účtu žalobcu, 2x Výzva na náhradu poisteného plnenia zo dňa 11.1.2018 + doručenka.

4. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.

5. Na základe vyššie uvedeného návrhu žalobcu vydal tunajší súd 5.3.2019 platobný rozkaz č.k. -50 zo dňa 5.3.2019, proti ktorému žalovaná v 1. rade podala odpor v zákonnej lehote, kedy uviedla, že je nepochybné, že ona škodu nespôsobila, ale žalovaný v 2. rade ako vodič. Iba v prípade, ak by nebola známa osoba, ktorá škodu spôsobila, vtedy prichádza do úvahy tzv. objektívna zodpovednosť, t.j. zodpovednosť majiteľa vozidla.

6. Žalovaná v 1. rade na preukázanie svojich tvrdení neoznačila a nepredložila žiadne dôkazy. Žalovaná v 1. rade v konaní použila nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené v jej odpore.

7. Na pojednávaní dňa 1.10.2019 žalovaná v 1. rade uviedla, že kľúče dala svokrovi, resp. on ju požiadal, aby ich odovzdala, pretože bolo potrebné preparkovať motorové vozidlo a žalovaný v 2. rade sa rozhodol to urobiť sám a podľa jej názoru 2.000,- Eur je dosť vysoká suma na to, že som vlastne ona mu osobne tie kľúče neodovzdala.

8. Na pojednávaní dňa 1.10.2019 žalovaný v 2. rade uviedol, že spôsobil túto dopravnú nehodu, takže vie, že zavinil určité finančné nároky, ktoré si uplatňuje žalobca.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 23.9.2019 uviedol, že žalovaná v 1. rade bola v súlade s výpisom z centrálnej evidencie motorových vozidiel v čase dopravnej nehody držiteľom motorového vozidla EČV: KE 947 DB (ďalej len „motorové vozidlo“), ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Ako oprávnený držiteľ si nesplnila svoju zákonom stanovenú povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o PZP vyplýva, že povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má v prvom rade ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, teda v súdenom prípade žalovaná v 1. rade. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, na základe čoho má žalobca právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP na náhradu toho, čo za neho plnil (§ 24 ods. 7 zákona o PZP). Tým, že žalovaná v I. rade nesplnila svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikol žalobcovi voči žalovaným oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 zákona o PZP, na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaná v 1. rade zodpovedá ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla podľa ustanovenia a nasl. a žalovaný v 2. rade zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa ust. . presne nevymedzuje pojem prevádzkovateľ dopravného prostriedku, avšak ide o pojem, ktorý je širší ako pojem vlastník, pretože okrem vlastníka zahŕňa aj inú osobu, ktorá je na základe iného než vlastníckeho práva oprávnená na trvalú prevádzku motorového vozidla. V súdenom prípade bola žalovaná v I. rade v rozhodnej dobe prevádzkovateľom vozidla z titulu jej držby a preto zodpovedá za škodu podľa ust. . Ustanovenie a nasl. o osobitnej zodpovednosti nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa ustanovenia ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Za spôsobenú škodu v danom prípade zodpovedajú držiteľ vozidla a vodič spoločne a nerozdielne v súlade s ustanovením . Žalobca má právo uplatniť svoj nárok proti ktorémukoľvek z žalovaných.

10. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom žalovaného v 1. rade a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Z evidencie žalobcu súd zistil, že žalovaná v 1. rade bola v čase dopravnej nehody držiteľkou motorového vozidla zn. ŠM., EČV: M., ktoré nebolo poistené u žiadneho poisťovateľa. Zo záznamu o dopravnej nehode súd zistil, že dňa 9.9.2017 došlo ku škode na motorovom vozidle držiteľa - poškodeného Z. X., ktorý si aj uplatnil nárok na náhradu škody. Rozsah nákladov na opravu tohto motorového vozidla bol vyčíslený v sume 2.087,25 Eur, z čoho vyrovnanie škody predstavuje sumu 1.857,50 Eur a poplatok za spracovanie 189,75 Eur (č.l. 12 spisu), ktorá suma bola poukázaná poškodenému prostredníctvom poverenej poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. (č.l. 19-22 spisu). Výzvou na náhradu poistného plnenia zo dňa 11.1.2018 žalobca vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na úhradu sumy 1.857,50 Eur titulom náhrady toho, čo plnil žalobca za tieto osoby v zmysle do 11.2.2018.

12. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

13. Podľa (ďalej len ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

14. Podľa a , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

15. Podľa , ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

16. Podľa , ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

17. Podľa , prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

18. Podľa zákona o prevádzke na pozemných komunikáciách, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

19. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

20. Podľa , povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 6a) v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

21. Podľa , kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2 písm. a/, b/, s/ a g/ na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c/.

22. Podľa , ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

23. Podľa veta prvá , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.

24. Podľa , ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je povinný platiť podľa tohto zákona poplatok z omeškania.

25. Podľa nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy predložené stranami sporu, z týchto vychádzal a následne súd právne vyhodnotil, pričom nasledovné považuje za preukázané.

27. Žalovaný v 2. rade ako vodič motorového vozidla, ktorého držiteľom bola žalovaná v 1. rade, spôsobil dňa 9.9.20107 dopravnú nehodu, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo pána Ľudovíta Vargu. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase dopravnej nehody nebolo na motorové vozidlo na vlastníka

- žalovanej v 1. rade uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalobcovi poskytnutím poistného plnenia vo výške 1.857,50 Eur poisťovni poškodeného z poistného garančného fondu vzniklo v zmysle právo požadovať takto vyplatenú sumu od žalovaného v 1. a . rade Zodpovednosť žalovanej v 1. rade je daná v zmysle , t.j. objektívna zodpovednosť založená na skutočnosti, že žalovaná v 2. rade bola vlastníkom (držiteľom) motorového vozidla, pričom na toto motorové vozidlo neuzavrela poistnú zmluvu na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak ako ukladá citovaného zákona. Aj napriek skutočnosti, že žalovaná v 1. rade „iba“ odovzdala kľúče od motorového vozidla jej svokrovi za účelom preparkovaia motorového vozidla a tento následne poskytol kľúče ďalšej osobe - žalovanému v 2. rade, ktorý ako vodič spôsobil dopravnú nehodu, ju ešte nezbavuje zodpovednosti za spôsobenú škodu. Žalovaný v 2. rade svoju vinu neprel, naopak priznal a preto jeho zodpovednosť vyplýva z .

28. Z tohto dôvodu považoval súd žalobu v časti uplatnenej žalobcom voči obom žalovaným za dôvodnú a zaviazal ich na zaplatenie sumy 1.857,50 Eur spoločne a nerozdielne.

29. Čo sa týka úroku z omeškania súd mal za to, že žalovaní v 1. a 2. rade mali vedomosť o predmetnom nároku žalobcu z výzvy na úhradu poisteného plnenia zo dňa 11.1.2018, čo v konaní nerozporovali a preto súd vychádzal z toho, že ide o nespornú skutočnosť. Súd potom nemal dôvod nepriznať žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.857,50 Eur od 12.2.218 do zaplatenia, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

30. Súd posudzoval výšku žalobcom požadovaného úroku z omeškania. Mal za to, že táto je správne uplatnená, nakoľko ku dňu 12.2.2018 sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 0 % ročne, čo za použitia ustanovenia nariadenia vlády č. predstavuje 5% ročne.

31. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrovej časti tohto rozhodnutia.

32. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

35. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. O trovách konania vo vzťahu k žalovanej v 1. rade súd rozhodol v zmysle a úspešnému žalobcovi nepriznal voči nej náhradu trov konania vzhľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu, kedy táto nie je zamestnaná, je na materskej dovolenke a poberá iba 230 Eur mesačne.

38. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade súd rozhodol v zmysle a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

39. O konkrétnej výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).