Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18Csp-5-2019.pdf
PDF · 93.57 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Hudecovou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, zast. ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: C. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, XXX XX R. R., štátny občan SR, o zaplatenie 259,30 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 259,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 259,30 Eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeného súdu dňa 22. 11. 2018, domáhal v upomínacom konaní, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 381,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 381,24 Eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731, uzatvorila so žalovaným dňa 27. 03. 2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 611077592, na základe ktorej poskytla žalovanému bezúčelový úver vo výške 500,00 Eur. Peňažné prostriedky boli v danom prípade poskytnuté bezhotovostným prevodom na účet, ktorý uviedol žalovaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere tak, že peňažné prostriedky boli žalovanému na tomto účte k dispozícii najneskôr 13. deň odo dňa podpisu zmluvy, čo žalobca preukazuje potvrdením o vyplatení pôžičky poskytnutej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok vo výške 11,01 Eur, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po poskytnutí peňažných prostriedkov, čiže 20. kalendárny deň po podpísaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t. j. 16. 04. 2015, a posledná splátka bola splatná dňa 09. 06. 2016. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady v celkovej sume 160,23 Eur, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a poplatok za garantovanú službu. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť, tak činila 660,23 Eur (istina vo výške 500,00 Eur, a poplatok za garantovanú službu, vyjadrený fixnou čiastkou po celé obdobie trvania úveru, vo výške 160,23 Eur). Žalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil v danom prípade celkovo 118,76 Eur a teda uhradil riadne len 10 splátok, pričom na 11. splátku uhradil len 8,66 Eur.
3. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, došlo s účinnosťou ku dňu 16. 12. 2016 k postúpeniu pohľadávok zo zmluvy o úvere zo spoločnosti Provident na žalobcu. Žalovanému bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 16. 12. 2016. Hodnota postúpenej pohľadávky činila ku dňu postúpenia pohľadávky celkovo 541,47 Eur (celková čiastka úveru ponížená o platby žalovaného, uhradené ku dňu postúpení pohľadávky). Žalovaný súčasnému veriteľovi doposiaľ neuhradil svoj záväzok ani len z časti. Posledná výzva žalobcu na zaplatenie pred podaním žaloby odoslaná žalovanému je zo dňa 24.10.2018. S poukazom na uvedené si žalobca uplatňuje istinu vo výške 381,24 Eur a zákonný úrok z omeškania z istiny vo výške 381,24 Eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia. Žalobca si v žalobe neuplatňuje ďalšie nároky, ktoré mu boli postúpené od pôvodného veriteľa.
4. K návrhu žalobca pripojil úplný výpis z obchodního řejstříku na žalobcu, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 611077592 zo dňa 27. 03. 2015, potvrdenie o vyplatení pôžičky poskytnutej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 611077592, kópiu platobnej histórie, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2016, vrátane prílohy, predžalobnú výzvu zo dňa 24. 10. 2018, vrátane poštového podacieho hárku zo dňa 26. 10. 2018, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16. 12. 2016, vrátane poštového podacieho hárku zo dňa 29. 12. 2016, výpis splátok a úhrad úveru č. 611077592 a plnú moc.
5. Podaním doručeným súdu dňa 12. 12. 2018 žalobca v reakcii na výzvu súdu zo dňa 07. 12. 2018 zobral svoj návrh na vydanie platobného rozkazu čiastočne späť, a to v časti istiny vo výške 121,94 Eur a v časti zákonného úroku vo výške 5,00 % ročne zo sumy 121,94 Eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia, keď chybou systému bola v návrhu uvedená nesprávna čiastka, ktorú žalovaný uhradil. Žalovaný uhradil pôvodnému veriteľovi čiastku v celkovej výške 240,70 Eur a nie 118,76 Eur ako bolo uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Preto žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 259,30 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z istiny 259,30 Eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia.
6. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“), ak sa návrhom uplatňuje nárok, ktorý je sčasti v rozpore s právnymi predpismi, súd vyzve žalobcu, aby v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka. Ak tak žalobca urobí, platí, že vo zvyšnej časti vzal návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. O tomto následku súd strany upovedomí.
7. S poukazom na § 8 ods. 1 druhá veta zákona o upomínacom konaní sa teda konanie v časti, v ktorej vzal žalobca návrh späť, zastavilo zo zákona.
8. Dňa 17. 12. 2018 vydal Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobný rozkaz č. k. 8Up/1089/2018-24, ktorý však žalovanému nebolo možné doručiť do vlastných rúk. Následne žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Na základe uvedeného sa v konaní ďalej pokračovalo na Okresnom súde Banská Bystrica, kde bol spis následne zaevidovaný pod spisovou značkou 18Csp/5/2019.
9. Nakoľko si žalovaný na adrese trvalého pobytu, evidovaného v Registri obyvateľov SR, platobný rozkaz spolu s prílohami opakovane neprevzal, a súdu sa lustráciou v Registri obyvateľov SR, v Sociálnej poisťovni a v Evidencii väzňov nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného, súd zverejnil dňa 13. 08. 2019 na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu oznámenie, ktorým podľa § 116 ods. 2 CSP doručil žalovanému opis žaloby spolu s prílohami, vrátane výzvy na vyjadrenie sa k žalobe formou uznesenia č. k. 18Csp/5/2019-43 zo dňa 05. 04. 2019 s tým, že sa žaloba po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
10. V ustanovení § 151 ods. 1 CSP je zakotvená právna domnienka, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenia strany sa považujú za nesporné, ak ich protistrana výslovne nepoprela, t. j. ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila, resp. ak ju síce poprela, avšak neúčinne. V danom prípade sa žalovaný k žalobe vôbec nevyjadril, ani nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany, t.j. skutkové tvrdenia žalobcu, uvedené v žalobe, nepoprel.
11. Súd rozhodol vo veci na základe skutkových tvrdení a listinných dôkazov predložených žalobcom bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP a § 297 písm. b) CSP, nakoľko ide v konaní o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu neprevyšuje 1 000,00 Eur.
12. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 27. 03. 2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 611077592, na základe, ktorej poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 500,00 Eur s úrokovou sadzbou 24,50 % p. a. zo sumy úveru, t. j. vo výške 78,36 Eur, poplatkom za garantovanú službu pevnou sumou 81,87 Eur, s RPMN vo výške 64,61 % a priemernou hodnotou RPMN vo výške 34,42 %. Celková čiastku, ktorú mal žalovaný zaplatiť, tak predstavovala sumu 660,23 Eur s tým, že žalovaný mal zaplatiť dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú bola 11,01 Eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy bola 10,64 Eur. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín končenej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol dohodnutý na 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Podľa potvrdenia o vyplatení pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 611077592 právny predchodca žalobcu poukázal celú sumu úveru žalovanému na účet žalovaného dňa 27. 03. 2015. Z výpisu splátok a úhrad úveru č. 611077592 vypláva, že žalovaný žalobcovi titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 611077592 uhradil celom sumu 240,70 Eur.
13. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2016 a z oznámenia o postúpení pohľadávky/ pohľadávok zo dňa 16. 12. 2016 mal súd za preukázané, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. titulom zmluvy o postúpení pohľadávok, účinnej odo dňa 16. 12. 2016, postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, ktorú skutočnosť žalovanému oznámila listom zo dňa 16. 12. 2016. Následne žalobca listom zo dňa 24. 10. 2018 vyzval žalovaného k úhrade vyčísleného dlhu vo výške 579,44 Eur, a to najneskôr do 05. 11. 2018.
14. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
16. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ako dlžník uzavrel dňa 27. 03. 2015 so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný čerpal finančné prostriedky v sume 500,00 Eur. Z právneho hľadiska ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere
podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ poskytol žalovanému, ktorý nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, t. j. ako spotrebiteľovi, finančné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach. Podporne platí na daný vzťah aj úprava § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
20. Keďže si žalobca v tomto konaní voči žalovanému podanou žalobou uplatnil len nárok na priznanie rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru (t.j. bez poplatkov a úrokov) vo výške 500,00 Eur a uhradenou sumou zo strany žalovaného vo výške 240,70 Eur, t.j. vo výške 259,30 Eur, súd neskúmal, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorých absencia by znamenala, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
21. Žalovaný nijako nepoprel tvrdenie žalobcu, že uhradil splátky v celkovej výške 240,70 Eur, ktorú skutočnosť má súd tiež za preukázanú aj výpisom splátok a úhrad úveru č. 611077592 (č. l. 12 súdneho spisu), preto dlh žalovaného predstavuje ešte 259,30 Eur (rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a uhradenou sumou zo strany žalovaného). Na zaplatenie tejto sumy má žalobca právo v nadväznosti na zmluvné postúpenie pohľadávky podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako to vyplýva z predloženého oznámenia o postúpení zo dňa 16. 12. 2016, čím mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom spore. Súd s poukazom na uvedené považuje nárok žalobcu za dôvodný a preukázaný v celom rozsahu.
22. Vzhľadom k tomu, že žalovaný dlžnú sumu 259,30 Eur žalobcovi neuhradil riadne a včas, vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojením s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a to nepochybne od skoršieho dátumu ako od 17. 12. 2016, odkedy žalobca žiadal priznať úrok z omeškania. Žalobca si však uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania až od 17. 12. 2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, preto mu súd tento nárok priznal až od uvedeného dátumu.
23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní mal žalobca úspech v celom rozsahu, preto mu vznikol aj nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, t.j. 100%. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.