Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/44/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD., v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A, Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, právne zastúpený Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: X. Š., S.. XX.X.XXXX, M. X. XB, XXX XX V., právne zastúpená JUDr. Matúš Motyka, advokát, so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 3.444,50 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.11.2017 domáhal zaplatenia 3.444,50 eur s prísl.. Nárok uplatnil z úverovej zmluvy zo dňa 3.10.2008, ktorou poskytol právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) žalovanému úver vo výške 3.319,39 eur (100.000 Sk). Žalovaný úver riadne nesplácal, preto došlo k uzatvoreniu Dohody o splátkach. Nakoľko ani z tejto dohody neplnil žalovaný v zmysle jej dojednaní, žalobca sa domáha žalobou vyššie uvedenej žalovanej sumy.

2. Vo veci bol Okresným súdom Spišská Nová Ves vydaný platobný rozkaz č. k. -24 z 31.1.2018.

3. Žalovaný podal písomným podaním doručeným Okresnému súdu Spišská nová Ves dňa 15.2.2018 odpor, v ktorom uviedol, že na konanie je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného a dal do pozornosti svoju aktuálnu adresu. Namietal, že zmluva uzavretá s pôvodným veriteľom ani nebola predložená, preto ani nemôže bližšie vecne argumentovať.

4. Uznesením tunajšieho súdu č. k. -36 z 19.3.2018 bol vyššie uvedený platobný rozkaz v dôsledku odporu podaného žalovaným zrušený.

5. Písomným podaním doručeným súdu 31.5.218 žalobca konštatoval, že svoj nárok dostatočne preukázal predložením Dohody o splátkach a Uznaním záväzku z 7.4.2015. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a uplatnil si náhradu trov konania.

6. Písomným podaním doručeným súdu 19.6.2018 sa k vyjadreniu žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že predmetnú Dohodu považuje za absolútne neplatný právny úkon. Podpisom dohody chcela žalovaná dosiahnuť možnosť zaplatiť dlh v splátkach a nie uznávať dlh. Uviedol, že formulár dohody obsahuje jednostranný právny úkon uznania záväzku a dvojstranný

právny úkon pri dohode o splátkach. Dôvodil, že uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle o ochrane spotrebiteľa, pretože pri jej uzatváraní nebol dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie záväzku spotrebiteľa. Túto dohodu považoval za nekalú obchodnú praktiku, pričom ak spotrebiteľ chcel splátky, musel podpísať celý formulár, pričom ani len netušil význam toho, čo podpisuje. Poukázal na judikatúru všetkých odvolacích súdov na Slovensku. Namietal aj výšku darovanej sumy, Navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi oboznámením obsahu celého spisu konštatovaním že na č.l. 1 a nasledujúcich sa nachádza samotná žaloba, na č.l. 9 sa nachádza dohoda o splátkach a uznanie záväzkov v zmysle , na č.l. 13 sa nachádza oznámenie o postúpení pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, na č.l. 14 je výzva na doplatenie uhradených splátok v zmysle uzavretej dohody o splátkach, na č.l. 24 sa nachádza platobný rozkaz OS Spišská Nová Ves č.k. zo dňa 31.01.2018, na č.l. 30 a nasledujúcich sa nachádza odpor proti platobnému rozkazu, že tento odpor bol doručený OS Spišská Nová Ves 15.02.2018, na č.l. 36 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu, ktorým bol zrušený platobný rozkaz vydaný OS Spišská Nová Ves, na č.l. 40 a nasledujúcich sa nachádza vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného, na č.l. 49 a nasledujúcich vyjadrenie žalobcu, na výzvu OS Prešov, teda tunajšieho súdu, na č.l. 54 a nasledujúcich je zoznam splátok žalovanej v prospech žalobcu, resp. právneho predchodcu žalobcu, na č.l. 56 a nasledujúcich sa nachádza zmluva o splátkovom úvere č. 0504672468 zo dňa 03.10.2008 uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, na č.l. 63 a nasledujúcich je kompletný výpis úverového účtu žalovanej. Napokon na č.l. 72 a nasledujúcich sa nachádza vyjadrenie žalovanej zo dňa 19.06.2018 a na č.l. 78 a nasledujúcich je vyjadrenie žalovaného na výzvu súdu, aby oznámil, koľko žalovaná uhradila na istinu, úrok, poplatky a podobne, ako aj ďalším spisovým materiálom.

8. Dňa 11.9.2018 tunajší súd vyhlásil rozsudok č. k. -86, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.269 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 11.09.2014 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanej priznal oproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26 %. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením a a o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

9. Proti zamietavej časti tohto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd žalobe vyhovel, v zmysle petitu bližšie uvedeného v odvolaní. K absencii adresy predávajúceho v zmluve pre možnosť uplatnenia reklamácie alebo sťažnosti uviedol, že z ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že nie každý veriteľ zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj predávajúcim. Pri zmluve o úvere podľa nemá veriteľ postavenie predávajúceho, pretože nejde o zmluvu kúpnu. I v prípade, ak by Slovenská sporiteľňa, a.s. mala postavenie predávajúceho, posudzovaná zmluva obsahuje hneď v záhlaví adresu, na ktorej mohla žalovaná uplatniť akúkoľvek reklamáciu alebo sťažnosť. Súd prvej inštancie tiež vyložil ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch striktne formalisticky, doslovne a izolovane od ostatných právnych noriem. Toto zákonné ustanovenie je však potrebné vykladať tak, že postačuje, ak je spotrebiteľ zrozumiteľne informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, tiež, že právo na úrok trvá do zaplatenie istiny.

10. Proti vyhovujúcej časti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne, aby napadnuté výroky rozhodnutia zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca v podanej žalobe celkom jednoznačne označil za právny titul uplatňovaného nároku Dohodu o splátkach a uznaní záväzku zo dňa 07.04.2015. Dôvodnosť uplatnenej pohľadávky v priebehu celého sporu žalobca odvodzoval od predmetnej Dohody, ktorá tvorí prílohu podanej žaloby a ani od úverovej zmluvy, ktorú k žalobe ani nepripojil. Vzhľadom na uvedené sa procesná obrana žalovanej zamerala práve na Dohodu, ktorú žalovaná označila za absolútne neplatnú. V odôvodnení rozsudku sa však súd prvej inštancie Dohode vôbec nevenuje. Ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s právnym titulom, ktorý označil samotný žalobca, sa z napadnutého rozhodnutia nemá možnosť dozvedieť. Napadnutý rozsudok označuje za prekvapivé rozhodnutie. Posúdenie platnosti, resp. neplatnosti Dohody má zásadný význam

pre rozhodnutie vo veci, teda či žalobca uplatnil pohľadávku dôvodne. Takéto prekvapivé rozhodnutie znemožnilo žalovanej (aj žalobcovi) vyjadriť sa k úverovej zmluve. Žalovaná tiež vzniesla námietku premlčania.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením č. k. -129 zo dňa 24.6.2019 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že žalobca oprel svoj nárok o Dohodu o splátkach a uznaní záväzkov zo dňa 07.04.2015. K nároku vyplývajúceho z tejto Dohody tiež smerovali prostriedky procesného útoku a procesnej obrany oboch strán konania. Napriek uvedenému sa súd prvej inštancie uvedenou Dohodou vôbec nezaoberal. Odvolací súd si je vedomý zásady iura novit curia (práva pozná súd), a teda že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou uvedenou stranou sporu. Na strane druhej však žalobca v podanej žalobe opísal rozhodujúce skutočnosti o ktoré oprel svoj nárok (uzatvorená Dohoda) a týmito skutočnosťami sa aj strany počas celého súdneho konania riadili. Súd prvej inštancie sa však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedenou Dohodou vôbec nezaoberal. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vysporiadať sa prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany strán sporu (posúdenie platnosti Dohody), a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

12. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi konštatovaním, že na č. l. 83 a nasl. je zápisnica o pojednávaní zo dňa 11.9.2018, na č. l. 86 a nasl. je rozsudok tunajšieho súdu č. k. -86 zo dňa 11.9.2018, na č. l. 93 a nasl. je odvolanie žalobcu, na č. l. 98 a nasl. je odvolanie žalovanej, na č. l. 111 a nasl. je vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného, na č. l. 129 sa nachádza uznesenie KS PO č. k. -129 zo dňa 24.6.2019, ďalej súd oboznamuje aj dnes krátkou cestou predložené listiny stranami sporu, teda uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 30.7.2019, výzvu na zaplatenie pohľadávky zo strany žalobcu smerom k žalovanej a rovnako tak e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovanou, ďalej súd ešte oboznamuje rovnako krátkou cestou predložený rozsudok KS PO č. k. -125 zo dňa 17.6.2019 a zistil tento skutkový stav:

13. Dňa 3.10.2008 bola uzavretá písomná zmluva o splátkovom úvere č. 0504672468 medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Žalovanému bol poskytnutý úver 3.319,39 eur s úrokovou sadzbou 11,95 % ročne. Žalovaný sa zaviazal úver uhradiť 84 mesačnými splátkami po 60,58 eur, pričom splatnosť prvej splátky bola stanovená na 20.11.2008 a poslednej na 20.10.2015. Celkove mal žalovaný zaplatiť žalobcovi podľa zmluvy 3.319,39 eur a celkové náklady spojené s úverom v sume 1.832,19 eur. V zmluve je uvedená aj RPMN 14,84 % a jej priemerná hodnota 16,64 %.

14. Listom zo dňa 15.8.2014 označeným ako výzva žalobca žiadal žalovaného o zaplatenie dlžnej sumy, ktorá ku dňu 14.8.2014 je vo výške 2.358,70 eur.

15. Z výpisu splátok a prehľadu úhrad žalovaného (č. l. 82 a nasl. spisu), ktorý na výzvu súdu zaslal žalobca súdu vyplýva, že tento doposiaľ uhradil celkovo sumu 2.050,39 eur.

16. Na pojednávaní konanom 11.9.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na ich doterajších písomných podaniach, ako boli doručené súdu. Poukázal na uznesenie KS v Prešove č. k. -150, v ktorom je konštatované, že ak dlžník uzná dlh, dôkazné bremeno je na strane tohto dlžníka, v tomto prípade na žalovaného. Považoval dohodu o splátkach, ako aj dohodu o uznaní dlhu v zmysle za platnú. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania. Nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

17. Právny zástupca žalovaného na tom istom pojednávaní konštatoval, že dôkazné bremeno síce prechádza na žalovanú v prípade uznania dlhu, čo je pravdou. Uznanie dlhu však nebolo individuálne dojednané a keďže je nepochybné, že ide o spotrebiteľský charakter sporu v zmysle , , dôkazné bremeno individuálneho dojednania prechádza na dodávateľa, teda v tomto prípade na žalobcu. Žalobca kontaktoval žalovanú rôznymi spôsobmi, pričom táto žalovaná podpísala dohodu o splátkach, čo je (dvojstranný právny úkon) a od uzavretia dohody do konca roka 2016, dohodnuté splátky aj plnila, čo potvrdil sám žalobca. Uznanie dlhu, resp. dohodu o uznaní dlhu považovala právny zástupca žalovanej za nekalú obchodnú praktiku. Dohodu o uznaní dlhu zároveň označil za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko v danom prípade absentovala vôľová zložka na strane žalovanej takúto dohodu podpísať. Konštatoval, že po krátkom oboznámení sa so spotrebiteľskou

zmluvou, teda zmluvou o splátkovom úvere je potrebné konštatovať, že je tam na prvý pohľad uvedený spracovateľský poplatok v zmluve, ako aj poplatok za správu úveru, čo je v rozpore so spotrebiteľským právom. Opätovne namietal neplatnosť dôvody o oznaní dlhu. Konštatoval, že všetky odvolacie súdy SR sa už s touto otázkou neplatnosti takýchto dohôd vyporiadali. Poukázal na rozhodnutie NS SR z 30.03.2015 sp. zn. , kde bolo konštatované, že spájanie dvojstranného právneho úkony (dohoda o splátkach) a jednostranného právneho úkony (dohoda o uznaní dlhu) nie je v súlade so spotrebiteľským právom. Navrhol žalobe v celom rozsahu zamietnuť a v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania. Nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

18. Na pojednávaní konanom 1.10.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na skutkovom a právnom základe žaloby tak ako bola doručená súdu, pričom navrhoval žalobe vyhovieť. Konštatoval, že v čase podpisu dohody nebol nárok premlčaný a teda navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť. V prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania a nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

19. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že nakoľko je titulom podania žaloby dohoda o splátkach a uznaní dlhu, túto považoval za neplatný právny úkon kvôli nekalým obchodným praktikám a z tohto dôvodu navrhol žalobu zamietnuť. Právny zástupca žalovanej ešte doplnil svoje vyjadrenie v tom zmysle, že dohoda o splátkach obsahu okrem nekalej obchodnej praktiky, štyri zmluvy, pričom to, že žalobca poprel, že iniciatíva ohľadom splácania predmetnej pohľadávky vyšla z jeho strany považoval za nepravdivé, pričom krátkou cestou predložil súdu výzvu z 13.2.2015, kde bola žalovaná vyzývaná na úhradu jej pohľadávky, ďalej krátkou cestou predložil súdu e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovanou týkajúcej sa dohody o splátkach, kde v tejto komunikácii nebolo uvedené žiadne uznanie dlhu. Zároveň konštatoval, že uvedené preukazuje použitie nekalej obchodnej praktiky, tzn. nepoučenie klienta. Ďalej krátkou cestou predložil súdu rozsudok KS PO č. k. -125 zo dňa 17.6.2019, ktorým bol potvrdený rozsudok tunajšieho súdu č. k. -76 zo dňa 17.9.2018, kde zákonný sudca posúdil totožnú dohodu o splátkach ako neplatný právny úkon, pričom ide už o právoplatné rozhodnutie. Zároveň opätovne vzniesol námietku premlčania, pričom konštatoval, že k zosplatneniu dlhu došlo 9.9.2014, pričom žaloba bola na súd podaná 26.11.2017, teda po 3ročne dobe. Navrhol žalobu zamietnuť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania, nemal návrh na doplnenie dokazovania.

20. Zo sprievodného listu zo dňa 12.03.2015 vyplýva, že žalobca zasiela žalovanej „Dohodu o splátkach“, ktorú mala podpísať a jedno vyhotovenie dohody o splátkach zaslať späť na adresu spoločnosti.

21. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie nasledovne právne posúdil:

22. Podľa - 4 účinného v čase do 31.10.2008 (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa - 3 , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

26. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

27. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

28. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

30. Podľa o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy1) nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

31. Podľa , predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

32. Podľa , nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

33. Podľa , obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

34. Podľa , obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.

35. Podľa , za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa a agresívna obchodná praktika podľa . Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

36. Podľa , používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.

37. Vykonaným dokazovaním súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu (SLSP, a.s.) a žalovanou bola dňa 3.10.2008 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, z ktorej žalovaná čerpala finančné prostriedky. Medzi stranami nebolo tiež sporné, že išlo o zmluvu medzi veriteľom (bankou), ktorý konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovanou, ktorá vystupovala v pozícii fyzickej osoby - spotrebiteľa. Išlo teda o vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pohľadávka voči žalovanej bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2014. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu dlhu na čo žalovaná reagovala tým, že požiadala žalobcu o splátkový kalendár. Podľa vyjadrenia žalovanej jej úmyslom

bolo uzatvorenie dohody o splátkach, nakoľko nedisponovala peňažnými prostriedkami na vyplatenie dlhu jednorazovo. Uzatvoriť iný právny úkon ako splátkový kalendár nemala, inštitútu uznania dlhu ani nerozumela Žalobca jej však spolu so splátkovým kalendárom poslal aj tzv. uznanie dlhu, ktoré sa nachádzalo na tej istej listine a žalovaná uvedenú listinu v domnienke, že ide o splátkový kalendár popísala dňa 07.04.2015.

38. Po preskúmaní dohody o splátkach a uznanie záväzkov predloženej žalobcom mal súd za to, že dohoda je typickým formulovaným ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o nespornosti záväzku. Uvedenú dohodu súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa.

39. V danej právnej veci pri uzatváraní dohody o splátkach a uznaní záväzku je nepochybné, že došlo k využitiu nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku ktorej by sa dostal, a ktorý je mu adresovaný a je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, nakoľko obidva znaky nekalosti, teda nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa boli naplnené. Skrytým cieľom tejto dohody bolo dosiahnutie uznania záväzku, čo má za následok a tiež predlženie premlčacej doby na uplatnenie nároku žalobcu na 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Je nepochybné, že takto došlo k zhoršeniu právneho postavenia žalovanej ako spotrebiteľky. Uznanie záväzkov ako nekalá obchodná praktika je takto neplatnou v zmysle pre rozpor s dobrými mravmi.

40. Z vyjadrenia žalovanej na č. l. 72 a nasl. spisu (čo je tiež jedným z dôkazných prostriedkov) zohľadňujúc všetky okolnosti prípadu je tiež zrejmé, že úmyslom žalovanej bolo dosiahnutie možnosti splácať dlh v splátkach, keďže boli spolu s manželom v zlej finančnej situácii. Nebolo jej cieľom uznávať dlh voči žalobcovi. Predmetné uznanie dlhu je preto neplatné aj pre nedostatok vôle žalovanej uznať dlh ( ).

41. Vzhľadom na uvedené nemožno mať pochybnosti o tom, že v obave o možné neskoršie následky (napr. exekúciu) žalovaná v dôsledku postupu žalobcu predmetnú Dohodu podpísala, keďže jej bola ponúknutá možnosť splácať dlh v splátkach. Je logické a pochopiteľné, že spotrebitelia vítajú možnosť splácať dlh, no je nečestné, ak sa zneužije kontraktačná situácia s cieľom predĺžiť premlčanie až na 10 rokov (do pozornosti rozsudok KS Prešov sp. zn. ). Za takej situácie je tu dôvod nielen na odmietnutie ochrany dodávateľovi postupom podľa , ale aj na záver o neplatnosti právneho úkonu aj s poukazom na ust. .

42. Vzhľadom k tomu, že právnym titulom, o ktorý žalobca opiera svoj nárok na zaplatenie sumy 3.444,50 eura s príslušenstvom je uznanie záväzku, ktoré súd vyhodnotil ako neplatné, súd žalobu zamietol. Žalobca nepreukázal, že žalovanú upovedomil o následkoch podpisu uznania záväzkov, či prípadnom premlčaní časti nároku. Z tohto dôvodu má súd za to, že v tomto vzťahu žalovaná ako spotrebiteľka, je slabšia strana oproti žalobcovi ako dodávateľovi služby, ktorý koná svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii okrem financií aj ľudí s právnickým či ekonomickým vzdelaním. S ohľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že nárok žalobcu nie je daný, nakoľko vyplýva z neplatného uznania záväzku, preto z týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

43. Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, preto má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.