Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Cob-102-2019.pdf
PDF · 112.78 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/102/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcov: 1. HLIVASPOL, s.r.o., Forgáchova bašta 7, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 554 367, 2. D. Q., nar. XX. XX. XXXX, J., XXX XX Žiar nad Hronom, obidvaja zastúpení: JUDr. Ema Zacharová, advokát, s.r.o., Forgáchova bašta 7, 940 02 Nové Zámky, proti žalovanému: Duna-Dráva Cement Kft., Kőhídpart dűlő 2, 2600 Vác, cégjegyzékszám: 13-09-060842, a cég statisztikai számjele: 10324602-2351-113-13, Maďarská republika, o určenie, že tu záložné právo nie je, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/89/2017-253 zo dňa 26. apríla 2018 v znení opravného uznesenia č. k. 14Cb/89/2017-273 zo dňa 28. mája 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/89/2017 - 253 zo dňa 26. apríla 2018 v znení opravného uznesenia č. k. 14Cb/89/2017-273 zo dňa 28. mája 2018 p o t v r d z u j e.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o podanej žalobe žalobcov o určenie, že záložné právo nie je tak, že určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Štúrovo, katastrálne územie R., zapísané na LV č. XXXX katastra nehnuteľností vedenom na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor ako parcela C-KN č. 1424 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 435 m2, parcela C-KN č. 1425
- záhrady vo výmere 1 022 m2 a stavba - administratívna budova súpisné číslo 317 na parcele C-KN č. 1424 patriace vlastníckym právom žalobcovi 1/ v celosti, n i e s ú zaťažené záložným právom záložného veriteľa Duna-Dráva Cement Kft., Kőhídpart dűlő 2, 2600 Vác, cégjegyzékszám: 13-09-060842, a cég statisztikai számjele: 10324602-2351-113-13, Maďarská republika, zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej dňa 05. 10. 2009 medzi žalobcom 1/ a žalovaným a vloženým do katastra nehnuteľností pod V 4910/2009, pretože zaniklo. Súčasne priznal žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 161 ods. 1 CSP, § 151a, § 151b ods. 1, 2, § 151c ods. 1, 2, § 151h ods. 1, 3, § 151j ods. 1, § 151m, d ods. 1 písm. a), ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c) CSP. 3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol že žalobcovia 1/ a 2/ žalobou doručenou súdu 12. 07. 2017 v súvislosti s doplnením žalobného návrhu dňa 27. 02. 2018 (ktoré doplnenie súd ako zmenu žaloby pripustil uznesením vyhláseným v prítomnosti zástupcov sporových strán) žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Štúrovo, katastrálne územie R., zapísané a vedené na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor ako parcela C-KN č. 1424 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 435 m2, parcela C-KN č. 1425 - záhrady vo výmere 1 022 m2 a stavba - administratívna budova súpisné číslo 317 na parcele C-KN č. 1424, nie sú zaťažené
záložným právom záložného veriteľa Duna-Dráva Cement Kft., Kőhídpart dűlő 2, 2600 Vác, IČO: 10324602-2351-113-13, Maďarská republika, ktoré záložné právo bolo zriadené na nehnuteľnostiach žalobcu 1/ a je zapísané na liste vlastníctva č. XXXX na základe Zmluvy o zriadení záložného práva z 05. 10. 2009, uzatvorenej medzi žalobcom 1/ a žalovaným, ktoré bolo vložené do katastra nehnuteľností pod V 4910/2009, pretože zaniklo.
4. Žalobca 1/ je vlastníkom v žalobnom návrhu uvedených nehnuteľností (ďalej len nehnuteľnosti, resp. predmetné nehnuteľnosti) v celosti. Tento uzatvoril so žalovaným dňa 05. 10. 2009 Zmluvu o zriadení záložného práva (ďalej len ZZZP) v znení dodatku zo dňa 18. 12. 2009. Záložné právo zabezpečovalo pohľadávky žalovaného voči žalobcovi 1/, na základe Dodávateľskej zmluvy (ďalej len DZ), uzavretej 26. 02. 2008 v znení dodatku zo dňa 18. 07. 2008. Táto DZ bola uzavretá na dobu určitú od 01. 03. 2008 do 28. 02. 2009. Záložné právo bolo zapísané na LV č. XXXX v časti C Ťarchy. Žalobcovia poukázali na to, že všetky záväzky z tejto DZ boli splnené - všetky faktúry žalovaného ako záložného veriteľa boli uhradené, a to už pred viacerými rokmi - naposledy 29. 05. 2009. Napriek tomu si žalovaný nesplnil svoju povinnosť podľa § 151md ods. 3 Obč. zák. a tiež ustanovenia VI. bod 3 ZZZP, keďže Okresnému úradu Nové Zámky, katastrálny odbor (ďalej len OÚ NZ katastrálny odbor) nedoručil žiadosť o výmaz záložného práva. Žalobcovia poukázali na to, že v DZ zo dňa 26.02.2008 stratila platnosť uzavretím novej DZ zo dňa 26.02.2009. ZZZP zo dňa 05. 10. 2009 sa však už tejto DZ zo dňa 26. 02. 2009 netýkala. Žalovaný eviduje voči žalobcovi 1/ záväzky vo výške 949.899,08 eura, ale tieto súvisia s dodávkami z roku 2015, čo je zrejmé z Prehľadu zo dňa 17. 06. 2016 a z Odsúhlasenia zostatku k 31. 08. 2016, teda netýkajú sa DZ zo dňa 26. 02. 2008.
5. Žalobcovia sa v danom prípade domáhali na základe § 136 písm. c) CSP určenia, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného zriadeným na základe ZZZP zo dňa 05. 10. 2009, pretože zaniklo. Súd sa stotožnil s tým, že ide o žalobu o určenie podanú podľa tohto ustanovenia CSP. V danom prípade ide o negatívnu určovaciu žalobu, keďže žalobcovia tvrdia, že predmetné nehnuteľnosti nie sú už zaťažené záložným právom a napriek tomu v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX je záložné právo zapísané. Zápis vo verejnom registri je teda podľa ich tvrdenia v rozpore so skutočnosťou. Žalobcovia sa žalobou nedomáhajú určenia právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, ako to tvrdí žalovaný. Právnou skutočnosťou je v danom prípade ZZZP, na základe ktorej (a zápisu v katastri nehnuteľností) záložné právo vzniklo. Súd preto nemohol posúdiť žalobu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti a v prípade jej neprípustnosti (pre nepreukázanie právneho predpisu, ktorý umožňuje podať takúto žalobu) túto zamietnuť.
6. Súd v prejednávanom spore považoval za zistené, že žalovaný ako záložný veriteľ uzavrel so žalobcom 1/ ako záložcom dňa 05. 10. 2009 písomne ZZZP podľa § 151a OZ. K uvedenej ZZZP bol uzavretý dodatok zo dňa 18. 12. 2009, ktorým došlo iba k oprave pri označení žalobcu 1/ ako záložcu. V konaní nebolo sporné, že na LV č. XXXX v časti C Ťarchy, bod 1 je pri ZZZP uvedený dátum 18. 12. 2009, čo je dátum uzavretia dodatku a samotná ZZZP je zo dňa 05. 10. 2009. Podstatnou náležitosťou zmluvy, ktorou sa zriaďuje záložné právo je podľa § 151b ods. 2 OZ v súvislosti so samotným ustanovením § 151a OZ určenie pohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje. Uvedené je zrejmé aj z toho, že záložné právo podľa § 151a OZ slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Podľa § 151c OZ možno zabezpečiť záložným právom tak peňažnú pohľadávku ako nepeňažnú pohľadávku. Hodnota peňažnej pohľadávky je spravidla daná jej sumou a dôvod je daný právnou skutočnosťou na základe ktorej vznikla. V danom prípade súd považoval za zistené, že žalovaný si záložným právom zriadeným ZZZP zo dňa 05. 10. 2009 zabezpečil už existujúce pohľadávky vyplývajúce z DZ uzavretej dňa 26. 02. 2008 ako aj pohľadávky, ktoré na základe tejto zmluvy v budúcnosti vzniknú (čl. I. bod 3 s odkazom na bod 2 ZZZP). V danom prípade teda je možné pripustiť (vychádzajúc z toho, že obidve zmluvné strany v čase uzavretia predmetnej ZZZP dňa 05. 10. 2009 vedeli, aké pohľadávky už vznikli z DZ zo dňa 26. 02. 2008, ktorá bola účinná len do 28. 02. 2009) ako aj to, aké pohľadávky by aj po dni 05. 10. 2009 vzniknúť mohli z tejto zmluvy (napr. podľa úvahy súdu aj z dôvodu, že dodávky tovaru kontrahované na základe nej ešte neboli realizované, resp. splatnosť ceny všetkých dodávok ešte nenastala). V konečnom dôsledku však v súvislosti z DZ zo dňa 26. 02. 2008 nedošlo k žiadnemu výkonu záložného práva. V čase rozhodovania súdu nebolo sporné, že všetky pohľadávky žalovaného z nej boli splnené. Opak by bol dôkazným bremenom žalovaného, ale tento ani netvrdil, že by z DZ zo dňa 26. 02. 2008 nemal nejaké pohľadávky uspokojené.
7. Záložné právo je právom akcesorickým a samo o sebe nemôže existovať. Súd zo žiadneho ustanovenia ZZZP uzavretej dňa 05. 10. 2009 nezistil, resp. žalovaný nepreukázal, že by záložným právom zriadeným na predmetné nehnuteľnosti mali byť zabezpečené aj iné pohľadávky ako pohľadávky z DZ uzavretej dňa 26. 02. 2008. Záložné právo vyžaduje, resp. predpokladá platnú a konkrétnu pohľadávku a nemôže byť prenesené na inú pohľadávku. Skutočnosť, že žalovaný eviduje voči žalobcovi 1/ následne vzniknuté pohľadávky v roku 2015 a 2016 nemá za následok bez ďalšieho ich zabezpečenie záložným právom podľa ZZZP zo dňa 05. 10. 2009. Záložným právom zriadeným ZZZP zo dňa 05. 10. 2009 zabezpečené pohľadávky zanikli a v zmysle § 151md ods. 1 písm. a) OZ zaniklo aj záložné právo, a teda predmetné nehnuteľnosti tvoriace záloh už t.č. nie sú zaťažené záložným právom.
8. Podmienkou úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je podľa § 136 písm. c) CSP, je preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení s výnimkou prípadu, ak záujem vyplýva z osobitného predpisu, v ktorom prípade naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať. Žalobca 1/ má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je jeho právo neisté alebo ohrozené a vyhovujúci rozsudok to môže odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný a nemá iný spôsob ochrany svojho práva. V danom prípade je žalobca 1/ zapísaným vlastníkom predmetných nehnuteľností na LV č. 2921, tieto sú podľa zápisu v katastri nehnuteľností zaťažené záložným právom. Jeho vlastnícke právo je obmedzené a určovacím rozsudkom potrebuje dosiahnuť zhodu skutočnosti, t.j. zániku záložného práva v dôsledku zániku zabezpečovaných pohľadávok so zápisom záložného práva vo verejnom registri - v katastri nehnuteľností, v ktorom je dodnes záložné právo zapísané. Výmaz záložného práva sa žalobcovi 1/ nepodarilo dosiahnuť iným spôsobom, resp. úspešný so svojou snahou dosiahnuť takýto výsledok nebol. Žalobca 2/ dňa 05. 01. 2017 kúpil predmetné nehnuteľnosti, zaplatil za ne a do dnešného dňa nie je ich vlastníkom (kupujúci nadobúda vlastníctvo k nehnuteľnosti až vkladom do katastra nehnuteľností), pretože konanie o vklade vlastníckeho práva bolo ešte dňa 10. 02. 2017 prerušené a na predmetných nehnuteľnostiach je na príslušnom LV zapísaná plomba. V čase, keď žalobca 2/ nehnuteľnosti kupoval bol dobromyseľný, keďže v tom čase záložné právo na LV zapísané nebolo. Napriek tomu OÚ NZ katastrálny odbor konanie o vklade jeho vlastníckeho práva prerušil. Na základe uvedeného súd považoval naliehavý právny záujem na určení, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom za zistený a aktívnu vecnú legitimáciu obidvoch žalobcov za preukázanú.
9. Opravným uznesením č. k. 14Cb/89/2017-273 z 28. 05. 2018 bola odstránená nesprávnosť v uvedení IČO žalobcu v 1. rade. 10. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie vo veci zastavil, resp. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že žalovaný má za to, že existencia a znenie ustanovenia § 137 CSP zakladá formalistickejší a prísnejší postup súdu pri hodnotení, aká žaloba bola vo veci podaná, ako tomu bolo za platnosti a účinnosti OSP. Ak by súd zvolil prístup, ktorý sa vyvinul v súvislosti s predchádzajúcou právnou úpravou (Občianskym súdnym poriadkom), kde sa bez právneho základu stotožňovala žaloba na určenie, či tu právo/právny vzťah je alebo nie je, so žalobou na určenie právnej skutočnosti (napr. na určenie zaťaženia nehnuteľností záložným právom), došlo by k porušeniu zákonných ustanovení CSP a zároveň k negácii jeho účelu limitovaním podávania žalôb na určenie právnej skutočnosti iba na prípady, kedy hmotné právo priamo oprávňuje žalobcu takýto typ žaloby podať. Žaloba odo dňa jej podania na súd trpí nedostatkom prípustnosti, nakoľko žalovaný nemá vedomosť o osobitnom predpise v právnom poriadku Slovenskej republiky, ktorý by priamo svojimi ustanoveniami umožňoval akémukoľvek subjektu žalovať neplatnosť záložnej zmluvy; takýto predpis nešpecifikovali ani žalobcovia. Súd preto pochybil, keď neskúmal prípustnosť žaloby v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami CSP už pri jej podaní. Súd rovnako opomenul zahrnúť do hodnotenia prípustnosti žaloby skutočnosť, že zo samotnej záložnej zmluvy vyplýva možnosť žalobcu 1 žalovať žalovaného na plnenie, vystavenie listiny o splatení zabezpečenej pohľadávky. V súlade s preventívnym charakterom určovacích žalôb je zrejmé, že tieto nebudú prípustné, ak existuje možnosť žalobcu 1 žalovať na splnenie povinností. Súd sa nijakým spôsobom nevyrovnal s námietkami žalovaného týkajúcich sa žalobcu 2 a jeho postavenia v spore (strana konania vs. intervenient), okrem konštatovania, že aktívna vecná legitimácia žalobcu 2 bola súdom zistená. Žalovaný má za to, že žalobcovi 2 môže byť priznané maximálne postavenie intervenienta na strane žalobcu 1, ak tento preukáže, že sú splnené podmienky pre jeho vstup do konania. Žalobou však tieto podmienky preukázané neboli, čo odôvodňuje postup súdu, ktorým vstup žalobcu 2 ako intervenienta
popri žalobcovi 1 do konania (na základe znenia žaloby) posúdi ako neprípustný pre absenciu zákonom vyžadovaných náležitostí žiadosti žalobcu 2 o vstup do konania ako intervenienta. Nakoľko súd nesformuloval odôvodnenie rozhodnutia tak, aby toto jasne a výstižne vysvetlilo, ako posúdil podstatné náležitosti potrebné pre rozhodnutie rozsudkom, ktoré skutočnosti považuje za osvedčené, a ktoré nie, ako vec právne posúdil, prípadne odkázal na ustálenú rozhodovaciu prax a pre rozhodnutie, resp. jeho čiastkové úvahy, významné ustanovenia právnych predpisov, má žalovaný za to, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, a to najmä tým, že odôvodnenie rozsudku neposkytuje dostatočný základ pre žalovaného na podanie riadneho opravného prostriedku proti rozsudku. Zároveň má žalovaný za to, že opomenutie riadneho odôvodnenia súdom dosahuje takú intenzitu, že toto zasiahlo do jeho práva na spravodlivý proces. Záložná zmluva bola uzavretá ako zabezpečovací inštitút, ktorý mal pretrvať po celú dobu existencie dodávateľských vzťahov medzi žalobcom 1 a žalovaným. Toto je i logickým záverom, keďže podnetom pre zriadenie zabezpečovacích inštitútov boli dlhodobé problémy žalobcu 1 s úhradou svojich dlhov voči žalovanému. Súd tak na základe dôkazov predložených v konaní dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. k neudržateľnému výkladu ustanovení záložnej zmluvy a prejavenej vôle žalobcu 1 a žalovaného tým, že si bez ďalšieho osvojil účelovú a neprimerane zjednodušujúcu argumentáciu žalobcu. Súd vec nesprávne právne posúdil najmä v časti rozsahu pohľadávok zabezpečených záložnou zmluvou. Potvrdením rozsudku by došlo k súdnemu schváleniu stavu, ktorý preferuje mechanickú aplikáciu ustanovení právnych noriem bez ohľadu na situáciu, za ktorej bol právny úkon vykonaný, v rozpore s ich účelom zamýšľaným zákonodarcom, ako aj v rozpore s požiadavkou ústavno-konformného výkladu právnej normy.
11. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v 1. rade, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. V obsahu podaného vyjadrenia poukázal na to, že základným cieľom CSP je vyriešenie sporu. Súd na základe dokazovania dospel k záveru, že záložné právo zaniklo, a preto požadovaný petit bol dôvodný a možný s poukazom na § 136 pís. c) CSP. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, čo ktorá sporná strana v konaní tvrdila, aké prostriedky použila, vykonal posúdenie podstatných tvrdení strán, uviedol zákonné ustanovenia z aplikácie ktorých svoje rozhodnutie vyvodil. Súd jednoznačne ustálil, že neboli zabezpečené záložným právom pohľadávky, o zabezpečení ktorých sa snažil žalovaný súd presvedčiť keď v bode 8.2 citoval jednoznačné znenie záložnej zmluvy a ktoré budúce pohľadávky zabezpečovala. To, že súd nevyvodil správnosť tvrdenia žalovaného zo znenia záložnej zmluvy neznamená, že nesprávne vec právne posúdil. Súd posúdil listinný dôkaz záložnú zmluvu, a vyvodil z neho správny právny záver. Nie je daný žiadny odvolací dôvod, pretože boli dané procesné podmienky konania, súd dal stranám dostatok priestoru na podanie svojich stanovísk a doloženie dôkazov, a teda využitie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, súd správne vec posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, umožnil stranám dostatočne vo veci konať a vyjadrovať sa a súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne odôvodnil rozsudok a je zrejmé, čím sa súd pri odôvodnení spravoval, ktoré skutkové zistenia považoval za nesporné a ako posúdil sporné tvrdenia.
12. K podanému odvolaniu žalovaného sa taktiež vyjadril žalobca v 2. rade, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Z obsahu podaného vyjadrenia poukázal na to, že v rámci výkonu záložného práva nehnuteľnosti nadobudol bez ohľadu na to, či je už zapísaný v evidencii nehnuteľností ako vlastník a má naliehavý právny záujem na výsledku tohto súdneho sporu. Žalobca 2) je aktívne vecne legitimovaný a mal by právo podať žalobu aj samostatne. Aktívna vecná legitimácia žalobcu 2) vyplýva z hmotného práva, pretože žalobca 2) je nositeľom hmotného práva založeného platne uzatvorenou kúpnou zmluvou v rámci výkonu záložného práva so záložným veriteľom, ktorý konal za žalobcu 1) a bol zapísaný na LV ako jediný záložný veriteľ v čase, kedy vykonával výkon záložného práva.
13. K vyjadreniu žalobcu v 1. rade sa písomne vyjadril žalovaný, pričom poukázal na to, že v súvislosti s procesným postavením žalobcu 2 žalobca 1 prezentuje len svoj názor, že žalovaný sa vo svojej analýze procesného postavenia žalobcu 2 mýli, avšak neposkytuje žiadne právne argumenty, na ktoré by bolo možné reagovať. Žalovaný sa preto musí len pridŕžať svojej skoršej argumentácie vo vzťahu k procesnému postaveniu žalovaného 2 a trvať na tom, že táto bola súdom nesprávne vyhodnotená.
Konanie žalobcu 1, nepožiadanie o vystavenie kvitancie, snaha o „svojpomocný“ výmaz záložného práva, podanie žaloby (na určenie) namiesto žaloby na plnenie, je tiež spôsobilé indikovať, aký úmysel mal žalobca 1, t. j. vymazať záložné právo akýmkoľvek spôsobom, primárne bez vedomia žalovaného, pretože si bol vedomý nelegitímnosti tejto požiadavky. V opačnom prípade by žalobcovi 1 nič nebránilo postupovať otvorene a snažiť sa efektívne, s informovaním žalovaného, o výmaz záložného práva, o ktorom je presvedčený, že zaniklo. Účelom záložnej zmluvy teda nebolo len zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli na základe dodávateľskej zmluvy, ako je uvedené v žalobe o odôvodnení rozsudku, ale aj pohľadávok, ktoré vznikli v budúcnosti, bez akejkoľvek ďalšej časovej limitácie.
14. K vyjadreniu žalobcu v 2. rade sa písomne vyjadril žalovaný, pričom v obsahu poukázal na to, že nezapísanie do katastra nehnuteľností nutne neznamená, že nezapísaná osoba nenadobudla vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, avšak pre posúdenie vlastníctva bude smerodajné, či došlo k nadobudnutiu právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu. V prípade žalobcu 2 však vklad k zálohu nebol Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom, nikdy povolený, resp. žalobca 2 túto skutočnosť v priebehu konania vo veci nepreukázal; logicky teda nenastala právna skutočnosť významná pre vznik vlastníckeho práva žalobcu 2 k zálohu. Účelom záložnej zmluvy teda nebolo len zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli na základe dodávateľskej zmluvy, ako je uvedené v žalobe a odôvodnení rozsudku, ale aj pohľadávok, ktoré vzniknú v budúcnosti, bez akejkoľvek ďalšej časovej limitácie.
15. V opätovnom vyjadrení žalobcu v 2. rade k vyjadreniu žalovaného tento poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia, resp. vyjadrenie zo dňa 15. 06. 2018 k odvolaniu žalovaného. 16. V opätovnom vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného tento poukázal na to, že žalobca preukázal, v čom je jeho právny záujem na vyhovujúcom rozsudku, čím naplnil všeobecný predpoklad, aby súd žalobe vyhovel. Toto žalobou žalobca sledoval aj zhodu zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom, keďže vo verejnom registri, akým je kataster nehnuteľností, je zapísané právo žalovaného, ktoré zaniklo. Tvrdenia žalovaného, že zabezpečené boli akékoľvek budúce pohľadávky, je jednak nepravdivé, keďže tento typ zmluvy vyžaduje písomnú formu a takáto formulácia v zmluve nie je, jednak a zabezpečenie akýchkoľvek pohľadávok nie je ich druhovým vymedzením a keby bolo niečo takéto uvedené v zmluve, bola by zmluva neplatná pre svoju neurčitosť a nezrozumiteľnosť.
17. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným podľa § 370 CSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP. 18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12. 07. 2017 domáhal určenia, že v žalobe špecifikované nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom žalovaného. Podanú žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom v žalobnom návrhu uvedených nehnuteľností (ďalej len nehnuteľnosti, resp. predmetné nehnuteľnosti) v celosti. Tento uzatvoril so žalovaným dňa 05. 10. 2009 Zmluvu o zriadení záložného práva (ďalej len ZZZP) v znení dodatku zo dňa 18. 12. 2009. Záložné právo zabezpečovalo pohľadávky žalovaného voči žalobcovi 1/, na základe Dodávateľskej zmluvy (ďalej len DZ), uzavretej 26. 02. 2008 v znení dodatku zo dňa 18. 07. 2008. Táto DZ bola uzavretá na dobu určitú od 01. 03. 2008 do 28. 02. 2009. Záložné právo bolo zapísané na LV č. XXXX v časti C Ťarchy. Žalobcovia poukázali na to, že všetky záväzky z tejto DZ boli splnené - všetky faktúry žalovaného ako záložného veriteľa boli uhradené, a to už pred viacerými rokmi - naposledy 29. 05. 2009. Napriek tomu si žalovaný nesplnil svoju povinnosť podľa § 151md ods. 3 Obč. zák. a tiež ustanovenia VI. bod 3 ZZZP, keďže Okresnému úradu Nové Zámky, katastrálny odbor (ďalej len OÚ NZ katastrálny odbor) nedoručil žiadosť o výmaz záložného práva. Žalobcovia poukázali na to, že v DZ zo dňa 26.02.2008 stratila platnosť uzavretím novej DZ zo dňa 26.02.2009. ZZZP zo dňa 05. 10. 2009 sa však už tejto DZ zo dňa 26. 02. 2009 netýkala. Žalovaný eviduje voči žalobcovi 1/ záväzky vo výške 949.899,08 eura, ale tieto súvisia s dodávkami z roku 2015, čo je zrejmé z Prehľadu zo dňa 17. 06. 2016 a z Odsúhlasenia zostatku k 31. 08. 2016, teda netýkajú sa DZ zo dňa 26. 02. 2008.
8. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaného a odvolacie dôvody žalovaného uvedené v jeho odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok a pokiaľ ide o preskúmanie veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcov dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, a teda rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadom záveru, že v konaní bol preukázaný naliehavý právny záujem na podaní žaloby podľa ust. § 137 písm. c) CSP oboma žalobcami je správne, a s uvedeným sa odvolací súd stotožnil. Podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby podľa ust. § 137 písm. c) CSP je právny záujem na požadovanom určení. Z obsahu podanej žaloby je nepochybné, že žalobcovia podali žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je (podľa § 137 písm. c) CSP) a nie žalobu o určenie právnej skutočnosti v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP. Na preukázaní existencie tohto právneho záujmu založil aj súd prvej inštancie svoje rozhodnutie. V zmysle ust. § 137 písm. c) musí byť tento právny záujem naliehavý. Pokiaľ určovacia žaloba neslúži potrebám praktického života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu sporov, ide o žalobu nedovolenú, ak však určovacia žaloba vytvorí pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná, aj napriek tomu, že prípadne je možná aj iná žaloba. Pokiaľ teda žalobcovia chcú osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musia poukázať na určité skutkové okolnosti v prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a tiež k potrebe, aby súd určil, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. V prejednávanej veci žalobca v 1. rade nepochybne preukázal naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe vyplývajúci z uzavretej zmluvy zo dňa 05. 10. 2009 zabezpečujúcej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v 1. rade na základe zmluvy uzavretej dňa 26. 02. 2008. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôraznil a stotožňuje sa s tým, že záložná zmluva zabezpečovala výlučne pohľadávky žalovaného z tejto zmluvy zo dňa 26. 02. 2008, pričom žalovaný v konaní nepoprel skutočnosť, že pohľadávky z tejto zmluvy voči žalobcovi v 1. rade nemá, keďže všetky boli v minulosti vysporiadané. Naliehavý právny záujem vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade spočíva v tom, že nehnuteľnosti zabezpečené záložnou zmluvou nadobudol od veriteľa žalobcu v 1. rade, ktorý však nie je totožný so žalovaným, pričom v čase uzavretia kúpnej zmluvy záložné právo v prospech žalovaného v katastri nehnuteľností nebolo evidované. Nepochybne tak pri uzavretí zmluvy konal dobromyseľne a jeho právne postavenie vzhľadom na prerušenie konania po zápise jeho vlastníckeho práva je prerušené.
10. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je umožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami. Rozhodnutie súdu teda nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia. 11. Odvolací súd sa teda v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, a teda s prihliadnutím na zistený skutkový stav možno jeho rozhodnutie považovať za vecne správne. Na základe uvedeného teda odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP v celom rozsahu potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).