Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-103-2019.pdf
PDF · 82.6 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/103/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Stanislavom Galovičom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. októbra 2019 takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1. G. U. , nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bývajúca vo M., T. XXXX/XX, t. č. M., P. X, 2. D. J., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bývajúci v obci H., W. XXX/X, t. č. M., P. X,
s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e
obžalovaná G. U.
dňa 01.06.2018 vo večerných hodinách vo M., na R. ulici, odišla z rodinného domu č. 7, kde dovtedy bývala so svojou rodinou a opustila svoje maloleté deti a to J.H. nar. XX.XX.XXXX, D.Sz. nar. XX.XX.XXXX, J.Sz. nar. XX.XX.XXXX, D.H. nar. XX.XX.XXXX, M.H., nar. XX.XX.XXXX a Gy.H., nar. XX.XX.XXXX, o ktoré mala ako matka povinnosť sa starať a ktoré si vzhľadom na svoj vek nevedeli zadovážiť pomoc sami, pričom vycestovala spolu s najstarším synom D. U., nar. XX.XX.XXXX do R. za druhom D. J. a maloleté deti nechala bez dozoru, nezabezpečila ich starostlivosť dospelou osobou, pričom dňa 02.06.2018 ráno počuli plač detí susedia, ktorí im priniesli jedlo a poskytli základnú hygienu a následne boli všetky maloleté deti dňa 05.06.2018 na základe Uznesenia Okresného súdu Lučenec sp. zn. XPPOm/X/XXXX zo dňa 05.06.2018 umiestnené do detských domovov, pričom maloletá M. H. nar. XX.XX.XXXX bola v období od 04.06.2018 do 08.06.2018 hospitalizovaná na oddelení kojencov a batoliat VšNsP v Lučenci z dôvodu ľahšieho zápalu dýchacích ciest, zvýšenej teploty a výrazných až krvavých zaparením v genitálnej oblasti,
obžalovaní G. U. a D. J.
ako rodičia maloletého syna D. U., nar. XX.XX.XXXX, žiaka IV. ročníka R. W. školy vo M., R. XX, sa vo svojej domácnosti vo M. P. 4, riadne nestarali o jeho výchovu a pravidelnú školskú dochádzku a umožnili mu, aby v školskom roku XXXX/XXXX v období od 03.09.2018 do 26.10.2018 vymeškal 196 neospravedlnených vyučovacích hodín,
t e d a
obžalovaná G. U.
opustila dieťa, o ktoré sa má povinnosť starať sa a ktoré si nemôže zadovážiť pomoc a vystavila ho tým nebezpečenstvu smrti a ublíženia na zdraví a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách a na dieťati mladšom ako 6 rokov ,
obžalovaní G. U. a D. J.
vydali z nedbanlivosti osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnili viesť záhaľčivý život,
t ý m s p á c h a l i
obžalovaná G. U.
zločin opustenia dieťaťa podľa § 206 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona,
obžalovaní G. U. a D. J.
prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j ú :
Z. G. U.
podľa § 206 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 4 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovanú pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný D. J.
podľa § 211 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2, 3, 8, § 54 Tr. zákona na trest povinnej práce vo výmere 120 (jednostodvadsať) hodín. Podľa § 55 ods. 1 Tr. zákona je odsúdený povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Podľa § 55 ods. 3 Tr. zákona trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu. Podľa § 55 ods. 4 Tr. zákona ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra v Lučenci podala obžalobu na G. U. a D. J. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zákona a na G. U. pre zločin opustenia dieťaťa podľa § 206 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zákona. Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obidvoch obžalovaných, ktorí po zákonnom poučení uviedli, že zo spáchania žalovaných skutkov sa cítia byť vinní. Samosudca od obidvoch obžalovaných podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku zisťoval c) či rozumejú, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa im kladú za vinu, d) či boli ako obvinení poučení o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či im bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohli radiť o spôsobe obhajoby, f) či rozumejú právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, g) či boli oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy im kladené za vinu, h) či sa dobrovoľne priznali a uznali vinu za spáchané skutky, ktoré sa kvalifikujú ako určitý trestný čin. Obidvaja obžalovaní na všetky položené otázky odpovedal „áno“. Súd následne vyhlásenie obidvoch obžalovaných prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaní priznali k spáchaniu skutkov sa nevykoná, ale vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Súd sa ďalej oboznámil s trestnými rozkazmi, posudkami na obžalovaných, výpismi z evidencie priestupkov a odpismi registra trestov.
Po takto vykonanom dokazovaní bolo nepochybne preukázané, že obžalovaná G. U. dňa 01.06.2018 vo večerných hodinách vo M. na R. ulici, odišla z rodinného domu č. 7, kde dovtedy bývala so svojou rodinou a opustila svoje maloleté deti a to J.H. nar. XX.XX.XXXX, D.Sz. nar. XX.XX.XXXX, J.Sz. nar. XX.XX.XXXX, D.H. nar. XX.XX.XXXX, M.H., nar. XX.XX.XXXX a Gy.H., nar. XX.XX.XXXX, o ktoré mala ako matka povinnosť sa starať a ktoré si vzhľadom na svoj vek nevedeli zadovážiť pomoc sami, pričom vycestovala spolu s najstarším synom D. U., nar. XX.XX.XXXX do R. za druhom D. J. a maloleté deti nechala bez dozoru, nezabezpečila ich starostlivosť dospelou osobou, pričom dňa 02.06.2018 ráno počuli plač detí susedia, ktorí im priniesli jedlo a poskytli základnú hygienu a následne boli všetky maloleté deti dňa 05.06.2018 na základe Uznesenia Okresného súdu Lučenec sp. zn. XPpom/X/XXXX zo dňa 05.06.2018 umiestnené do detských domovov, pričom maloletá M. H. nar. XX.XX.XXXX bola v období od XX.XX.XXXX do 08.06.2018 hospitalizovaná na oddelení kojencov a batoliat VšNsP v Lučenci z dôvodu ľahšieho zápalu dýchacích ciest, zvýšenej teploty a výrazných až krvavých zaparením v genitálnej oblasti a obidvaja obžalovaní ako rodičia maloletého syna D. U., nar. XX.XX.XXXX, žiaka IV. ročníka R. W. školy vo M., R. XX, sa vo svojej domácnosti vo M. P. 4, riadne nestarali o jeho výchovu a pravidelnú školskú dochádzku a umožnili mu, aby v školskom roku XXXX/ XXXX v období od 03.09.2018 do 26.10.2018 vymeškal 196 neospravedlnených vyučovacích hodín. Súd konanie obžalovanej G. U. v bode 1. rozsudku právne kvalifikoval ako zločin opustenia dieťaťa podľa § 206 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zákona, lebo opustila dieťa, o ktoré má povinnosť starať sa a ktoré si nemôže zadovážiť pomoc a vystavila ho tým nebezpečenstvu smrti a ublíženia na zdraví a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách a na dieťati mladšom ako 6 rokov. Súd konanie obidvoch obžalovaných v bode 2. rozsudku kvalifikoval ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, lebo vydali z nedbanlivosti osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnili viesť záhaľčivý život. Obžalovaná G. U. sa v mieste bydliska dlhodobo nezdržiava. Doposiaľ bola deväťkrát súdne trestaná, naposledy dňa 03.07.2017, kedy ju Okresný súd Lučenec pod sp. zn. 3T/87/2017 uznal vinnou z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, za čo jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou dobou do 14.09.2018, z čoho je zrejmé, že trestnej činnosti sa dopustila v tejto skúšobnej dobe. Obžalovaný D. J. sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava. Doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný, naposledy dňa 11.01.2016 mu Okresný súd Lučenec pod sp. zn. 2T/216/2015 uložil trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 3 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 6 mesiacov a to do 10.08.2017. Tento trest mu bol uložený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zákona. Dňa 16.03.2018 sa v skúšobnej dobe osvedčil. Súd hodnotil okolnosti a príčiny trestnej činnosti obidvoch obžalovaných, doterajší spôsob ich života, možnosti prevýchovy a nápravy, pričom obžalovanej G. U. súd uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní päť rokov a štyri mesiace nepodmienečne s tým, že pre výkon trestu ju súd zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, lebo v posledných desiatich rokoch už bola vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Za zločin opustenia dieťaťa podľa § 206 ods. 2 Tr. zákona je zákonom ustanovený trest odňatia slobody 3-10 rokov. Vzhľadom k tomu, že trestnej činnosti sa obžalovaná dopustila v skúšobnej dobe, do úvahy prichádza uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. U obžalovanej súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to tú, že sa k trestnej činnosti doznala a dve priťažujúce okolnosti a to tie, že už bola za trestný čin odsúdená, ako aj že spáchala viac trestných činov. Vzhľadom k tomu, že prevažoval pomer priťažujúcich okolností, súd jej musel uložiť trest s použitím § 38 ods. 4 Tr. zákona, teda v dôsledku prevažovania priťažujúcich okolností sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Z tohto dôvodu jej súd musel ukladať trest v sadzbe v rozmedzí 5 rokov 4 mesiace až 10 rokov. Z tejto skutočnosti je zrejmé, že súd jej uložil trest celkom na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Obžalovanému D. J. súd uložil trest povinnej práce vo výmere 120 hodín. Za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 Tr. zákona je zákonom ustanovený trest odňatia slobody do dvoch rokov.
Podľa § 54 Tr. zákona trest povinnej práce môže súd uložiť so súhlasom páchateľa vo výmere od 40 do 300 hodín ak ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje 5 rokov. U obžalovaného D. J. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a priťažujúcu okolnosť nezistil žiadnu, preto mu súd ukladal trest s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona, teda horná hranica trestnej sadzby sa u obžalovaného znížila o jednu tretinu. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Tr. zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.