Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38K/4/2019

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa - veriteľa Daňový úrad Trenčín so sídlom K dolnej stanici 22, 911 33 Trenčín o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka obchodnú spoločnosť TECHNOL development, s. r. o. so sídlom Kukučínova 732/48, 972 12 Nedožery - Brezany, IČO 36 720 453, ktorého predbežným správcom je obchodná spoločnosť I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. so sídlom kancelárie Bratislavská 63/21, 911 05 Trenčín, IČO 36 865 265, značka správcu S1436, o návrhu na vyhlásenie konkurzu takto

rozhodol:

Konkurzné konanie voči dlžníkovi - obchodnej spoločnosti TECHNOL development, s. r. o. so sídlom Kukučínova 732/48, 972 12 Nedožery - Brezany, IČO 36 720 453 sa zastavuje pre nedostatok majetku dlžníka.

odôvodnenie:

1. Podaným návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 22.03.2019, sa navrhovateľ - veriteľ domáhal, aby súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. Tunajší súd uznesením č.k. -37 zo dňa 08.04.2019, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku s účinkami zverejnenia dňa 13.04.2019, začal konkurzné konanie voči dlžníkovi. Uznesením č.k. -43 zo dňa 16.4.2019 bol dlžník vyzvaný na vyjadrenie sa k návrhu a na osvedčenie platobnej schopnosti.

2. Dlžník dňa 10.5.2019 doručil súdu písomné vyjadrenie k podanému návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu, v ktorom uviedol, že zákonom nie je daná žiadna povinnosť byť platobne spôsobilý a teda nie je zrejmé, na plnenie akej zákonnej povinnosti ho súd vyzval. Dlžník je personálne prepojený s úpadcom TECHNOL s.r.o. (na ktorého bol vyhlásený konkurz) a SZČO F.. Q. X. TECHNOL (u ktorého súd povolil reštrukturalizáciu od 26.5.2014) a teda všetky pohľadávky voči dlžníkovi sú ex lege podriadené a neboli a už nebudú uhradené. Ďalej vo vyjadrení bližšie popisuje dôvody, pre ktoré má dlžník za to, že dlžníkom v zmysle hmotného práva ja sám daňový úrad, navrhovateľ konkurzu, ktorému dlžník nič nedlhuje ale práve naopak, navrhovateľ konkurzu dlhuje spoločnosti TECHNOL development, s.r.o. a popisuje výpočet, ako k uvedenému záveru prišiel. V dôsledku toho namieta aktívnu legitimáciu navrhovateľa. Ďalej poukazuje na to, že evidované daňové nedoplatky do výške 57 025,32 eur sú výsledkom nesprávneho úradného postupu a dôsledok nesprávnej implementácie Smernice o DPH vo veci opravy základu dane po úplnom alebo čiastočnom nezaplatení ceny. Takisto namieta nesprávnosť doručovania jednotlivých daňových rozhodnutí a v dôsledku toho na neplatnosť právoplatnosti vyznačených na rozhodnutiach navrhovateľa. Vo veci podával odvolania a to prostredníctvom pošty, avšak vzhľadom k tomu, že tieto nepodal elektronicky, bolo mu oznámené, že odvolania sa v dôsledku ich nepodania v elektronickej forme považujú za nedoručené, v dôsledku čoho nadobudli ďalšie rozhodnutia “právoplatnosť“. Z tohto dôvodu navrhovateľ neakceptoval podané odvolania, ktorá sa však preukázateľne dostali do sféry jeho dispozície. A preto právoplatnosť vyznačená na predložených dokladoch navrhovateľom nesie len procesnú stránku právoplatnosti a nie hmotnoprávnu a preto doklady predložené navrhovateľom nemôžu predstavovať exekučný titul. Poukázal, že daňové priznania nechal podávať v zmysle ustanovení Smernice o DPH a nie

ako prikazuje zákon o DPH, ktorý obsahuje ustanovenia nesúladné s účelom a cieľmi Smernice o DPH. Takisto poukazuje a bližšie popisuje rozdielnosť medzi vnútroštátnou úpravou (zákon o DPH) s ustanoveniami Smernice o DPH. Ohľadne ďalších v návrhu označených veriteľov namietol zákonnosť vzniku takých pohľadávok ako exekučných titulov. Namietol premlčanie práva na vymáhanie pohľadávok Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Namietol platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok na Slovenská konsolidačná, a.s. z dôvodu, že táto nebola zverejnená vrátane príloh zmluvy, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Takisto namietol ich existenciu v uvádzanej výške, splatnosti a ich vymáhateľnosť. Záverom uviedol, že je de facto ústavný zákon, ktorý nebol schválený potrebnou väčšinou poslancov NR SR.

3. K vyjadreniu dlžníka navrhovateľ uviedol, že jeho pohľadávky označené v návrhu sú nesporné. Dlžník okrem svojich osobných názorov a úvah, všeobecných citácií, vlastných (podľa názoru navrhovateľa nesprávnych) interpretácií právnych predpisov, ako aj nepravdivých tvrdení, ktoré prezentuje ako fakty neuviedol žiaden relevantných dôvod, pre ktorý by pohľadávky navrhovateľa označené v návrhu mali byť posúdené ako sporné. Na podporu svojich tvrdení neuviedol žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vzbudiť pochybnosti o nespornosti pohľadávok. Tvrdenia dlžníka o nezákonnosti rozhodnutí navrhovateľa a jeho žiadosť adresovaná súdu o neprihliadanie na pohľadávky (daňové nedoplatky) vyplývajúce z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí iba z dôvodu jeho osobného názoru na správnosť ich vyrubenia/uloženia sú irelevantné, ak sa nezákonnosti nedovolal na príslušnom orgáne zákonom stanoveným postupom a v zákonom stanovených lehotách a ak následne súdu v predmetnom konaní nepredložil dôkaz o zrušení napadnutých rozhodnutí. Poukázal, že súd, ktorý rozhoduje v konkurznom konaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu, nie je osobitným, ďalším stupňom preskúmania právoplatných rozhodnutí, či už súdov alebo iných orgánov a konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu nie je náhradným priestorom na uplatnenie „zameškaných námietok, ktoré mal dlžník uplatniť vtedy, keď mu to zákon umožňoval. Ohľadne dlžníkom tvrdeného nesprávneho postupu navrhovateľa v prípade , keď dlžníkovi oznámil, že vzhľadom na nepodanie odvolania v elektronickej forme sa odvolanie považuje za nedoručené, poukázal, že správca dane postupoval zákonom ustanoveným postupom (§ 13 ods. 8-10 Daňový poriadok). Poukázal, že dlžník má so správcom dane uzavretú Dohodu o elektronickom doručovaní od 17.1.2014 s autorizáciou na konateľa F.. Q. X., odkedy daňový subjekt podáva podania elektronicky , pričom niektoré podal aj v listinnej podobe s následným zákonným postupom správcu dane. Preto nie je zrejmé, podľa akého kľúča dlžník postupuje pri rozhodovaní, ktoré z podaní doručí elektronicky a ktoré listinne poštou (napriek zákonnej povinnosti), ani aký cieľ uvedeným konaním sleduje. Povinnosť doručovať podania elektronicky ustanovil zákon, na túto skutočnosť bol dlžník opakovanie správcom dane upozornený s poučením o zákonných následkoch. Preto si dlžník musí byť vedomý následkov svojho konania, tieto nie je možné vydávať za postup, ktorý ho ukracuje na jeho právach. Ak podal odvolanie v listinnej forme napriek tomu, že si bol (musel byť) vedomý svojej povinnosti doručovať elektronicky a nevyhovel ani výzve správcu dane na odstránenie nedostatkov, sám sa ukrátil o možnosť preskúmania rozhodnutia v konaní o opravných prostriedkoch. Dlžník nepredložil žiadne dôkaz o nezákonnosti rozhodnutí (rozhodnutia o zrušení rozhodnutí alebo rozhodnutia o nulite) ani nepredložil žiadne dôkaz o tom, že pohľadávky (daňové nedoplatky) vyplývajúce z rozhodnutí boli vyrovnané alebo postúpené na iného veriteľa. Taktiež uviedol, že pohľadávky označené navrhovateľom v návrhu vyplývajú z daňových priznaní, ktoré podal dlžník, výšku dane sám vypočítal, priznal a v lehote splatnosti neuhradil. Nezaplatením dane v lehote splatnosti vznikol daňový nedoplatok. Dlžník daňové priznania podáva, čím v zmysle príslušných zákonných ustanovení dochádza k vyrubeniu dane a márnym uplynutím lehoty splatnosti (stanovenej zákonom) k vzniku daňových nedoplatkov. Dlžník žiadnym dôkazom nepreukázal, že pohľadávky (daňové nedoplatky) vyplývajúce z daňových priznaní boli uhradené alebo zanikli iným spôsobom. Čo sa týka nároku dlžníka na odpočet DPH uviedol, že priznanie nároku na odpočet DPH a jeho použitie na pohľadávky označené v návrhu dlžník žiadnym dôkazom nepreukázal. Sám dlžník uvádza, že nadmerný odpočet mu priznaný nebol, právoplatným rozhodnutím správcu dane mu bol určený rozdiel dane nepriznaním nadmerného odpočtu a vyrubená daň. Ďalej bližšie popisuje skutočnosti, pre ktoré dlžník nepravdivo tvrdí, že boli porušené ustanovenia o náhradnom doručovaní a počítaní lehôt. Záverom skonštatoval, že pohľadávky označené a dokladované v návrhu sú existentné, vyplývajú z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí a z dlžníkom podaných daňových priznaní a hlásení, tieto neboli uhradené ani nezanikli iným spôsobom.

4. Dňa 16.7.2019 bolo súdu doručené Vyjadrenie dlžníka, v ktorom poukázal a predložil Rozsudok súdneho dvora z 8.5.2019, z ktorého právnej vety vyplýva, že vnútroštátna právna úprava, ako je aj zákon o DPH, pokiaľ neumožňuje opravu základu pre stanovenie daňovej povinnosti DPH, je v rozpore

so Smernicou rady 2006/112/ES. Z uvedeného stavu je zrejmé, že evidované nedoplatky sú výsledkom nesprávneho úradného postupu a nemôžu predstavovať vykonateľný hmotnoprávne ale ani procesne právny stav. Ďalej poukazuje a popisuje nesúlad vnútroštátnej právnej úpravy so Smernicou o DPH a preto žiadna evidovaná daň z pridanej hodnoty, ktorá podľa evidencie nebola zaplatená nemôže byť podkladom na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Opakovane namietal nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa na podanie predmetného návrhu z dôvodu, že nedisponuje pohľadávkami, ktoré by boli nesporné alebo u ktorých by bolo aspoň osvedčené, že sú spôsobilým podkladom pre vyhlásenie konkurzu. Je dostatočne osvedčené, že pohľadávky navrhovateľa sú sporné čo do výšky, právneho dôvodu aj do vymáhateľnosti. Takisto poukázal, že len pohľadávka dlžníka, ktorú eviduje z nároku na nadmerný odpočet DPH (s príslušenstvom) v sume 51 841,20 eur predstavuje dostatočný majetok pre pokrytie pohľadávok ostatných účastníkov konania. taktiež uviedol, že jediný spoločník a jediný konateľ disponuje rovnako pohľadávkou voči DU vo výške viac ako 310 000 eur a takisto ako občan zabezpečí dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie existujúcich a reálnych pohľadávok.

5. Dňa 18.7.2019 sa vo veci konalo pojednávanie za účasti dlžníka v neprítomnosti navrhovateľa - veriteľa, na ktorom dlžník namietol, že by nebolo možné v konkurznom konaní riešiť problematiku daňového práva ako aj skutočnosť, či je možné, aby ustanovenia konkurzného práva derogovali správne právo a poukázal, že správca, ktorý by bol ustanovený v konkurze, by musel pohľadávky navrhovateľa poprieť čo do výšky, právneho dôvodu i vymáhateľnosti a naopak by do podstaty vymáhal nadmerné odpočty s príslušenstvom, čím by bolo derogované daňové právo. Uviedol, že nemá elektronický prístup k schránke v úložisku, nedisponuje občianskym preukazom s čipom. Poukázal, že ustanovenia zákona, ktoré mu prikazujú používať elektronickú komunikáciu sú v rozpore s , konkrétne s vyjadrením, že SR je demokratický štát. Toto ustanovenie nevzniklo demokratickým spôsobom, pretože nemôže byť v záujme žiadneho občana SR, aby musel komunikovať výhrade elektronicky. Ďalej namietol, že povinnosť komunikovať výhradne elektronicky predstavuje scudzenie jeho právnej subjektivity, čo zakazuje, čo dokladuje tým, že možnosť konať pred súdom sa odvíja od používania dátového úložiska, čiže od pripojenia sa do systému. Uviedol, že nikdy nebude používať elektronické úložisko, nikdy nebude výhradne elektronicky komunikovať so štátnymi orgánmi. Okrem uvedených dôvodov ešte poukázal na to, že existencia takejto povinnosti elektronicky komunikovať predstavuje ideológiu monizmu a náboženský smer pantheizmus. Podľa SR je SR právny štát, neviaže sa na žiadnu ideológiu, ani náboženstvo. Používať výhradne elektronickú komunikáciu pre styk s úradmi ma ideologický a náboženský obsah. Výhradná a povinná elektronická komunikácia jednoznačne nie je subsumovateľná pod . Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinami a to Návrhom na vyhlásenie konkurzu z čl. 1-2, Rozhodnutím DU TN č. 104180123/2016 zo dňa 26.10.2016 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a doručenkami, Rozhodnutím DU TN č. 101954441/2017 zo dňa 13.9.2017 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a doručenkami, Rozhodnutím DU TN č. 101953745/2017 zo dňa 13.9.2017 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a doručenkami, Rozhodnutím DU TN č. 102495781/2017 zo dňa 1.12.2017 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a doručenkami, Rozhodnutím DU TN č. 100252837/2018 zo dňa 30.1.2018 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a doručenkami, Vykonateľným výkazom daňových nedoplatkov č. 20344733/2015 zo dňa 9.6.2015 s vyznačenou doložkou vykonateľnosti, Vykonateľným výkazom daňových nedoplatkov č. 20632104/2015 zo dňa 6.8.2015 s vyznačenou doložkou vykonateľnosti, Vykonateľným výkazom daňových nedoplatkov č. 20790951/2015 zo dňa 8.9.2015 s vyznačenou doložkou vykonateľnosti, Vykonateľným výkazom daňových nedoplatkov č. 103118927/2016 zo dňa 11.5.2016 s vyznačenou doložkou vykonateľnosti, Vykonateľným výkazom daňových nedoplatkov č. 100218535/2017 zo dňa 6.2.2017 s vyznačenou doložkou vykonateľnosti, Výzvou zo dňa 18.7.2017 s doručenkami, Výzvou zo dňa 26.11.2018 s doručenkami, vyjadrením Sociálnej poisťovne, pob. Prievidza zo dňa 1.2.2019, Odpoveďou VšZP, a.s. zo dňa 24.1.2019, Vyjadrením Slovenská konsolidačná, a.s. zo dňa 16.1.2019, Výpisom zo štátnej pokladnice, Záznamom o zložení na účet tunajšieho súdu, Výpisom z Obchodného registra dlžníka, vyjadrením dlžníka zo dňa 10.5.2019 s prílohami z č. l. 57-129, vyjadrením navrhovateľa k vyjadreniu dlžníka na čl. 140-143, a úradnými prekladmi rozsudkov Súdneho dvora predloženými na pojednávaní, pričom súd neoboznamoval ich obsah ani ich nečítal, nakoľko všetky tieto listinné dôkazy boli stranám sporu navzájom doručené v priebehu konania a ich obsah nebol protistranami spochybnený ( ).

6. Po takto vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že pohľadávky navrhovateľa nie sú sporné. Navrhovateľ svoje pohľadávky voči dlžníkovi doložil právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Čo sa týka námietok dlžníka ohľadne nesprávneho úradného postupu daňového orgánu pri vyrubení

daňových nedoplatkov dlžníka či nesprávneho doručovania exekučných titulov súd poukazuje, že konkurzný súd, ktorý rozhoduje o podanom návrhu na vyhlásenie konkurzu a teda skúma splnenie podmienok na vyhlásenie konkurzu, nie je osobitným, ďalším stupňom preskúmania právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, či už súdov alebo iných orgánov. V prípade, ak dlžník nesúhlasil s úradným postupom príslušného správneho orgánu (či už ide o doručovanie, vyrubovanie daňových nedoplatkov či vydanie ostatných rozhodnutí a ich súladu so Smernicou o DPH) mal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv zákonom ustanoveným postupom a teda využiť inštitúty upravené Daňovým poriadkom v § 71-78 (Námietka, Odvolanie, Obnova konania, Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania) prípadne sa domáhať ochrany svojich práv zákonom stanoveným postupom na správnom súde (Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde-§ 2 ods. 2 Správny poriadok súdny). Takisto je potrebné zdôrazniť, že na využitie všetkých vyššie uvedených inštitútov sú zákonom stanovené lehoty, ktorých nedodržanie má za následok zánik práva na ich využitie. Preto nie je možné očakávať, že v prípade, ak je dlžník presvedčený, že jeho práva boli porušené rozhodnutím/opatrením/nečinnosťou alebo iným zásahom správneho orgánu, bude konkurzný súd preskúmavať činnosť/postupy/rozhodnutia správneho orgánu, ktorého činnosťou sa dlžník cíti byť ukrátený na svojich právach a nahrádzať tak činnosť správneho orgánu/správneho súdu. Dlžníkovi tým, že riadne nevyužil vyššie uvedené inštitúty správneho práva/správneho súdnictva v zákonom stanovených lehotách, právo na preskúmanie postupov/činnosti/rozhodnutí správneho orgánu zaniklo. Dlžníkovi nič nebránilo v tom, aby postupoval tak, ako stanovuje a zároveň umožňuje Daňový poriadok či . Súd takisto poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 29.8.2001, sp.zn. , Rc 9/2003) podľa ktorého ak navrhovateľ- veriteľ doloží splatnú pohľadávku voči dlžníkovi vykonateľným rozhodnutím, konkurzný súd pri rozhodovaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu nemôže otázku vzniku tejto pohľadávky znova posudzovať, a to ani ako otázku predbežnú.

7. Čo sa týka námietky dlžníka ohľadne výzvy súdu na preukázanie platobnej schopnosti dlžníka, súd poukazuje, že postupoval v súlade s SR v spojení s a/ , ktorý súdu prikazuje okrem iného vyzvať dlžníka na preukázanie platobnej schopnosti. Súd preto postupoval tak, ako mu stanovuje zákon.

8. Čo sa týka ďalších v návrhu označených veriteľov (Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Slovenská konsolidačná, a.s.), dlžník nenamietal resp. nerozporoval existenciu splatných pohľadávok uvedených veriteľov voči dlžníkovi. Dlžník síce namietal premlčanie pohľadávok týchto veriteľov avšak je potrebné zdôrazniť, že premlčaním pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi nezaniká, len sa mení na naturálnu obligáciu, ktorú dlžník môže aj po premlčaní dobrovoľne plniť veriteľovi bez toho, aby došlo na strane veriteľa k bezdôvodnému obohateniu. Vzhľadom k tomu, že nebola sporná existencia pohľadávok ďalších v návrhu označených veriteľov voči dlžníkovi, ale skutočnosť, či tieto pohľadávky sú/nie sú premlčané (v dôsledku čoho nezaniká postavenie veriteľa a dlžníka), súd má za to, že navrhovateľ -veriteľ mohol odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, teda že dlžník je viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň 2 peňažných záväzkov viacerým v návrhu označeným veriteľom.

9. V konaní takisto dlžník nepreukázal ani neosvedčil svoju platobnú schopnosť. Súd dlžníkovi v uznesení č.k. -43 zo dňa 16.4.2019 uviedol, ktoré listiny má najmä predložiť na osvedčenie svojej platobnej schopnosti. Dlžník súdu nepredložil žiadnu listinu, ktorou by preukázal svoju platobnú schopnosť. V závere svojho vyjadrenia zo dňa 10.5.2019 (čl.69) síce uviedol, že je schopný zaplatiť v zákonnej lehote každú nespornú pohľadávku navrhovateľa konkurzu ako aj označených veriteľov, avšak na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil žiadnu listinu, ktorou by osvedčil tvrdenú platobnú schopnosť. Vo vyjadrení zo dňa 12.7.2019 dlžník poukázal, že pohľadávka, ktorú dlžník eviduje z nároku na nadmerný odpočet DPH (s príslušenstvom) vo výške 51841,20 eur predstavuje dostatočný majetok pre pokrytie pohľadávok ostatných „účastníkov“ konkurzného konania. Na uvedenú pohľadávku súd neprihliadal, nakoľko túto súd vyhodnotil ako spornú, keďže navrhovateľ - veriteľ vo svojom vyjadrení zo dňa 29.5.2019 (čl. 141) tvrdí, že nadmerný odpočet DPH dlžníkovi priznaný nebol, právoplatným rozhodnutím správcu dane mu bol určený rozdiel dane nepriznaním nadmerného odpočtu a vyrubená daň. Rozhodnutie, ktorým nebol priznaný nadmerný odpočet, je právoplatné a bolo riadne odôvodnené. Dlžník žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu predmetnej pohľadávky. Tvrdenie dlžníka, že taktiež

jediný konateľ a spoločník dlžníka disponuje pohľadávkou voči DU vo výške viac ako 310 000 eur ako aj tvrdenie, že konateľ a spoločník ako občan je schopný zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie existujúcich a reálnych pohľadávok súd vyhodnotil ako irelevantné, nakoľko v danom konaní bol dlžník povinný osvedčiť, že práve dlžník má dostatok financií na to, aby bol schopný uhradiť svoje splatné záväzky a nie že iná osoba (konateľ, spoločník dlžníka) má financie/splatné pohľadávky v dostatočnom objeme na úhradu záväzkov tretej osoby, teda dlžníka. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil.

10. Keďže po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že navrhovateľ - veriteľ mal aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a zároveň platobná schopnosť dlžníka nebola osvedčená, pričom súd mal pochybnosť o majetnosti dlžníka, uznesením tunajšieho súdu č.k. -197 zo dňa 24.07.2019, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku s účinkami zverejnenia ku dňu 01.08.2019, bol dlžníkovi ustanovený predbežný správca obchodná spoločnosť I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. so sídlom kancelárie Bratislavská 63/21, 911 05 Trenčín, IČO 36 865 265, značka správcu S1436.

11. Predbežný správca vykonal potrebné zistenia a prešetrenie majetku dlžníka, za účelom zistenia, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu. Predbežný správca predložil súdu písomné správy o stave zisťovania majetku dlžníka a o vykonaných úkonoch. Predbežný správca v záverečnej správe okrem iného uviedol, že za obdobie od ustanovenia do funkcie predbežný správca požiadal o súčinnosť dlžníka a tretie osoby v zmysle ust. a , a z poskytnutej súčinnosti zistil, že a obdobie posledných 5 rokov predchádzajúcich začatiu konkurzu a ku dňu začatia konkurzu (09.04.2019) dlžník nebol a nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku, bol registrovaný ako zamestnávateľ v období od 17.12.2013 do 31.12.2016, dlžník je vlastníkom a držiteľom motorového vozidla (nákladného špeciálneho vozidla zn. Renault Premium EČPD120DS VIN: VF622CXA090000668 BA, modrozelená v premávke od 18.08.2010), hodnota ktorého (bez obhliadky vozidla, znalosti technického a faktického stavu opotrebovania, stavu najazdených kilometrov a informácie, kde sa vozidlo nachádza) sa pohybuje podľa inzercie na úrovni od 3 500,- eur, pričom k motorovému vozidlu konateľ dlžníka neposkytol predbežnému správcovi žiadnu súčinnosť, avšak vzhľadom na zaťaženie motorového vozidla 36 exekúciami od r. 2011 je zrejmé, že tento majetok je nedohľadateľný a nespeňažiteľný, dlžník predložil Daňovému úradu Prievidza daňové priznania k DPH za r. 2014 až 04/2019, k dani z motorových vozidiel za r. 2014 - 2018, k dani z príjmov za r. 2014 - 2017 a hlásenie o vyúčtovaní dane a úhrne príjmov zo závislej činnosti, poskytnutých jednotlivým zamestnancom za r. 2014 - 2016, na www.registeruz.sk <http://www.registeruz.sk> sú zverejnené účtovné závierky za r. 2014 - 2017, z ktorých nevyplýva predĺženie dlžníka. Na účte dlžníka v SLSP je vedených celkom 17 exekučných konaní. Na dlžníka je od r. 2011 vedených celkom 36 exekučných konaní, posledná exekúcia je z. r. 2017, najvyššie vymáhané istiny (232 493,57 eura a 165 969,59 eura) sú vymáhané od r. 2011, čo vzhľadom na dlhé obdobie vedenia exekučných konaní je zrejmé, že Dlžník nedisponoval takým majetkom, z ktorého by bolo možné vymáhané pohľadávky exekučne vymôcť. V exekúcii vedenej JUDr. Hermanovským, súdnym exekútorom v Bratislave pod EX 3454/11 o vymoženie sumy 232 493,57 eur s prísl., je ďalšou povinnou osobou okrem dlžníka aj p. Ing. Q. X., konateľ dlžníka a spol. TECHNOL s.r.o. v konkurze, IČO: 36 313 475 (konkurz vyhlásený OS Žilina, spis. zn. zo dňa 07.05.2014, právoplatné dňa 02.08.2014), ktorých nemajetnosť bola rovnako preverená súdnym exekútorom.

12. Z účtovnej závierky za r. 2017 vyplýva, že dlžník evidoval pohľadávky vo výške 19 898,- eur (v rovnakej výške aj v predchádzajúcom účtovnom období, t.j. za r. 2016). Nakoľko dlžník neposkytol predbežnému správcovi súčinnosť, nie je známa aktuálna výška ani štruktúra pohľadávok, je bezvýznamné posudzovať ich vymáhateľnosti a prípadnú speňažiteľnosť, avšak pri vyššie spomenutých pohľadávkach je možné predpokladať už aj ich premlčanie.

13. Z dôvodu nepredkladania účtovných závierok príslušnému daňovému úradu od r. 2018 a nepreberania zaslanej pošty p. Ing. Q. X., konateľom dlžníka, predbežný správca nemal možnosť posúdiť a vyhodnotiť predĺženie Dlžníka, a teda uviesť právny titul na vyzvanie konateľa dlžníka na preukázanie nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Predbežný správca zároveň preveril lustráciou nehnuteľného majetku aj solventnosť p. F.. Q. X., konateľa dlžníka a zistil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľného majetku zapísaného na LV č. XXXX, pre k.ú. K., konkrétne pozemkov (trvalých trávnych porastov) o výmere 8 252 m2, na ktorých viaznu poznámky k exekučným konaniam (zriadené exekučné záložné právo a predaj nehnuteľnosti). Ako predbežný správca uviedol vyššie, jedným z povinných v

exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Hermanovským od r. 2011 o vymoženie 232 493,57 eura s prísl., je aj p. F.. X., konateľ Dlžníka. Na základe vyššie uvedených skutočností nie je možné identifikovať porušenie povinnosti zo strany konateľa dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu a vznik nároku na zmluvnú pokutu zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžníkom včas. Zároveň vzhľadom na to, že majetok konateľa je postihnutý exekúciami od r. 2011 uvedenými vyššie, je možné konštatovať, že ak by aj boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti, tak sumu zmluvnej pokuty vo výške 12 500,- eur , predbežný správca považuje za nevymožiteľnú.

14. Vzhľadom na poskytnutú súčinnosť a lustrácie majetku dlžníka tretími osobami, predbežný správca neidentifikoval žiadne úkony týkajúce sa majetku dlžníka, ktoré by vykazovali znaky odporovateľného právneho úkonu. Okrem toho majetok dlžníka je od r. 2011 postihnutý exekúciami, a preto nakladanie s týmto majetkom počas exekúcií nebol zo strany dlžníka možný.

15. V závere predbežný správca uviedol, že s ohľadom na vyššie uvedené možno zhrnúť, že pre účely konkurzu dlžník nedisponuje žiadnym hnuteľným ani nehnuteľným majetkom, nie je vedený v príslušnej evidencii ako majiteľ cenných papierov a od r. 2017 nepredkladal príslušnému daňovému úradu daňové priznania. Nakoľko sa predbežnému správcovi nepodarilo zistiť žiaden bonitný a likvidný majetok, je nutné dospieť k dôvodnému predpokladu, že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu nákladov konkurzu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 8 Vyhlášky. Predbežný správca v nadväznosti na uvedené zistenia vyslovil záver, že dlžník vykazuje pre účely vyhlásenia konkurzu znaky nemajetnosti (majetok dlžníka s vysokou mierou pravdepodobnosti nedosahuje hodnotu ani 6 500,- eur) a tak sú splnené všetky predpoklady na zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka podľa ustanovenia v spojení s ustanovením Vyhlášky. V dôsledku uvedeného predbežný správca právca vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka súdu neodporučil.

16. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ) ak súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu, zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastaví. Inak na majetok dlžníka najneskôr do 10 dní od podania záverečnej správy predbežného správcu vyhlási konkurz.

17. Podľa , všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, výšku preddavku na úhradu nákladov konkurzu a výšku nákladov rozhodujúcu na posúdenie, či možno konkurzné konanie zastaviť pre nedostatok majetku.

18. Podľa vyhl. MS SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenie o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len vyhl. č. ) súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku vedené podľa druhej časti zákona ( zákona) vtedy, ak zistí, že majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6 500 eur.

19. Podľa vyhl. č. hodnotu majetku súd posúdi najmä podľa zoznamu majetku predloženého dlžníkom, vyjadrenia predbežného správcu, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania. Pri posúdení hodnoty majetku sa prihliada aj na hodnotu majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť, podľa vyjadrenia predbežného správcu, dlžníka, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania.

20. Jednou z hmotnoprávnych podmienok vyhlásenia konkurzu je existencia majetku dlžníka. Súd po začatí konkurzného konania skúmal, či majetok dlžníka postačuje aspoň na úhradu nákladov konkurzu a z dôvodu pochybnosti o majetku dlžníka ustanovil dlžníkovi po začatí konkurzného konania predbežného správcu. Preskúmaním písomných správ predbežného správcu doručených tunajšiemu súdu sa súd bližšie oboznámil s majetkovými pomermi dlžníka a zistil, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, nakoľko predbežným správcom nebol zistení žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok dlžníka a teda nebol zistený majetok dlžníka, ktorý by postačoval na úhradu nákladov konkurzu. Majetok dlžníka, ktorý je právnickou osobou neprevyšuje hodnotu 6 500,- eura určenú v vyhl. č. , a preto súd zastavil konkurzné konanie vedené voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie každý veriteľ dlžníka v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho zverejnením v Obchodnom vestníku písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom Okresného súdu Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( a , ďalej ako ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Uznesenie sa považuje za doručené dňom jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku aj v prípade, ak sa doručuje iným spôsobom.