Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tk/1/2019

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a prísediacich Ing. Dominika Gregušku a Ing. Viktora Baraníka, v trestnej veci obžalovaného B. J., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa , písmeno c) a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 01.10.2019 takto

rozhodol:

obžalovaný

B. J. A. T. S. I. , narodený XX.XX.XXXX E. G., trvale bytom G., G. Q. XXX/XX, toho času vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Nitra od 24.11.2018

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

1/ dňa 24.11.2018 v čase približne o 12.00 hod. sa dostavil k rodinnému domu Č.. XXX/XX L. A. G. Q. E. M. G., ktorý užíva brat obvineného, poškodený S. J., L.. XX.XX.XXXX, v úmysle usmrtiť ho, pričom keď poškodený S. J. vyšiel z kuchyne do vchodových dverí uvedeného rodinného domu, následne došlo medzi nimi k hádke, počas ktorej obvinený B. J. vytiahol krátku palnú zbraň - samonabíjaciu pištoľ československej výroby zn. ČZ vzor 70, ktorú mal v nelegálnej držbe a v ktorej sa nachádzalo 7 kusov nábojov kalibru 7,65 mm Browning, výrobné číslo XXXXXX, ktorú mal predtým zastrčenú za opaskom nohavíc a vzápätí túto zbraň namieril smerom na hornú časť tela poškodeného S. J. a potiahol spúšť zbrane, pričom však k výstrelu nedošlo, následne poškodený S. J. vošiel do domu, kde zobral kuchynský drevený valček na cesto, s ktorým udrel obvineného B. J. po ruke v snahe vyraziť mu zbraň, čo sa mu však nepodarilo a opätovne vošiel do domu, kde sa schoval s rodinnými príslušníkmi a Ľ. T., po čom obvinený B. J. opätovne použil voči poškodenému zbraň, tak, že z nej sedemkrát vystrelil, pričom zvonka mieril cez zavreté vchodové dvere do priestoru kuchyne, v ktorej sa nachádzal poškodený S. J., o čom mal obvinený vedomosť, avšak projektily ho nezasiahli a zaborili sa do protiľahlej steny kuchyne, po čom obvinený B. J. z miesta činu odišiel do miesta svojho trvalého bydliska v obci G.,

2/ od presne nezistenej doby až do dňa 24.11.2018 si na doposiaľ nezistených miestach zadovážil a následne bez povolenia prechovával v mieste svojho trvalého bydliska v obci G., v rodinnom dome na G. Q. XXX/XX strelné zbrane a to dlhú palnú zbraň - upravenú opakovaciu pušku ruskej výroby zn. Mosin vz. 1938, kalibru 7,62x54R, dlhú palnú zbraň - opakovaciu pušku maďarskej výroby zn. Mannlicher M43, kalibru 8x57 JS, dlhú palnú zbraň - upravenú opakovaciu pušku československej výroby vzor 24, výrobcu zn. „Z“ - Zbrojovka Brno, kalibru 8x57 mm JS, krátku palnú zbraň - samonabíjaciu pištoľ československej výroby zn. DUO, výrobcu František Dušek - Opočno, kalibru 6,35 mm Browning, výrobné číslo XXXXXX, krátku palnú zbraň - upravenú samonabíjaciu pištoľ nemeckého výrobcu zn. Sauer & Sohn - Suhl, model Sauer 1938, kalibru 7,65 mm Browning, výrobné číslo XXXXXX, krátku palnú zbraň - samonabíjaciu pištoľ československej výroby zn. ČZ vzor 70, kalibru 7,65 mm Browning, výrobné číslo XXXXXX, krátku palnú zbraň - samonabíjaciu pištoľ belgickej výroby zn. Browning mod. 1900, kalibru 7,65 mm Browning, výrobné číslo XXXXXX, krátku palnú zbraň - samonabíjaciu pištoľ československej výroby zn. ČZ vzor 45, kalibru 6,35 mm Browning, výrobné číslo XXXXX, ako aj väčšie množstvo nábojov do vyššie uvedených zbraní, rôzneho kalibru, od rôznych výrobcov a 11 ks zásobníkov, ako príslušenstvo aj

k hore uvedeným zbraniam, kde ich pri svojom zadržaní príslušníkmi Policajného zboru dňa 24.11.2018 dobrovoľne vydal, pričom bolo zistené, že obvinený B. J. nie je držiteľom zbrojného preukazu,

t e d a :

v bode 1

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustil v úmysle iného úmyselne usmrtiť a spáchal čin na chránenej osobe - blízkej osobe a na osobe vyššieho veku, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu,

v bode 2

- sebe zadovážil a držal strelivo bez povolenia,

- sebe zadovážil a držal strelné zbrane bez povolenia,

t ý m s p á ch a l :

v bode 1

pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa k , písmeno c) s poukazom na písmeno c), písmeno e) ,

v bode 2

prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa v jednočinnom súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa .

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa , zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa písmeno j) a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa písmeno h) , s použitím , , písmeno a), písmeno c) a podľa úhrnný trest odňatia slobody na 6 (šesť) rokov.

Podľa písmeno a) s použitím sa zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa písmeno a) trest prepadnutia veci, a to strelné zbrane dlhú palnú zbraň - upravenú opakovaciu pušku ruskej výroby zn. Mosin vz. 1938, kalibru 7,62x54R, dlhú palnú zbraň

- opakovaciu pušku maďarskej výroby zn. Mannlicher M43, kalibru 8x57 JS, dlhú palnú zbraň - upravenú opakovaciu pušku československej výroby vzor 24, výrobcu zn. „Z“ - Zbrojovka Brno, kalibru 8x57 mm JS, krátku palnú zbraň - samonabíjaciu pištoľ československej výroby zn. DUO, výrobcu František Dušek - Opočno, kalibru 6,35 mm Browning, výrobné číslo XXXXXX, krátku palnú zbraň - upravenú samonabíjaciu pištoľ nemeckého výrobcu zn. Sauer & Sohn - Suhl, model Sauer 1938, kalibru 7,65 mm Browning, výrobné číslo XXXXXX, krátku palnú zbraň - samonabíjaciu pištoľ československej výroby zn. ČZ vzor 70, kalibru 7,65 mm Browning, výrobné číslo XXXXXX, krátku palnú zbraň - samonabíjaciu pištoľ belgickej výroby zn. Browning mod. 1900, kalibru 7,65 mm Browning, výrobné číslo XXXXXX, krátku palnú zbraň - samonabíjaciu pištoľ československej výroby zn. ČZ vzor 45, kalibru 6,35 mm Browning, výrobné číslo XXXXX a 11 ks zásobníkov bez rôzneho čísla, 8 kusov brokového streliva kalibru 12, 259 kusov streliva kalibru 7,65, 20 kusov streliva kalibru 7,62, 80 kusov streliva kalibru 6,35, 20 kusov streliva kalibru 8x57 JS, 4 kusy streliva nezisteného kalibru, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v úschove na OR PZ Levice, oddelenie dokladov, evidované v záznamovej knihe pod č. 27/2019, 34/2019 a 35/2019.

Podľa vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Podľa v spojení s ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Podľa a ochranný dohľad na 18 (osemnásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby Krajského prokurátora v Nitre zo dňa 06.05.2019 podanej na Okresný súd Nitra dňa 09.05.2019, tento prejednal trestnú vec proti obžalovanému B. J. (ďalej v texte len „obžalovaný) a na hlavnom pojednávaní v dňoch 11.06.2019, 06.08.2019 a 01.10.2019 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka poškodeného S. J., svedkov Ľ. T. S. S. G., E. X. C.. T.L. J. S. C.. C. X., čítaním znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru v Bratislave, z odboru kriminalistickej identifikácie a tiež prečítaním listinných dôkazov ako aj oboznámením ďalšieho obsahu spisu.

Obžalovaný, na hlavnom pojednávaní dňa 11.06.2019 vyhlásil svoju nevinu, poprel úmysel zabiť poškodeného, bránil sa tým, že problémy s vnukmi jeho brata trvali sedem rokov, preto išiel za bratom, aby ho vystrašil a zbraň si z domu zobral len kvôli vystrašeniu brata. Túto zbraň, ktorú mal za opaskom, vytiahol a bratovi povedal, že keď neurobí nápravu so svojimi vnukmi, bude zle, hovoril mu, aby s tým voľačo urobil, aby ho bral vážne, lebo doteraz len sľuboval, ale nič proti tomu neurobil, pričom ako toto hovoril, zbraň mal v rukách, ale na brata nemieril, zbraň držal hlavňou dole, zbraň nemal natiahnutú. Potvrdil, že jeho brat mal valček, ktorým ho buchol po ruke, v ktorej mal zbraň, brat bol vtedy na schodoch, on sám stál pod schodmi, pričom pištoľ bola stále zaistená a nebola natiahnutá. Dodal, že následne on sám odstúpil 4 - 5 metrov a natiahol pištoľ a brat keď videl, ako natiahol pištoľ, tak sa schoval v dome za stenu, zavrel dvere, a on strieľal do okna ľavej časti hore vchodových dverí, ale brat už bol schovaný v bezpečí za tou stenou, inak by nestrieľal. Takto vystrelil celkovo sedemkrát, pričom vystrieľal celý zásobník, do ktorého sa vmestí osem nábojov, ale on mal v zásobníku len sedem nábojov. K zbraniam a strelivu, ktoré dobrovoľne vydal uviedol, že tieto boli jeho, že si ich zadovažoval sám od 12 rokov, že zbrojný preukaz nemal. Na otázky odpovedal, že brat meria o hlavu viac ako on, pričom on sám má 170 cm a brat váži 140kg, že celý zásobník vystrieľal preto, lebo videl a bol si istý, že brat už bol v bezpečí.

Svedok poškodený S. J. - brat obžalovaného a jeho družka svedkyňa S. G. využili svoje právo a odmietli k veci vypovedať pre príbuzenský pomer k obžalovanému, rovnako ako v prípravnom konaní.

Svedok Ľ. T. na hlavnom pojednávaní dňa 06.08.2019 odmietol vypovedať, pretože obžalovaný je svokrov brat (poškodený S. J.), on sám patrí skoro do rodiny a nechcel, aby to bolo u obžalovaného ešte horšie, ako to je. Strany sa k tomuto postoju svedka vyjadrili tak, že sú splnené všetky podmienky podľa , že svedok by pociťoval ujmu obžalovaného ako svoju vlastnú ujmu, čo svedok nevedel presne vyjadriť, z uvedeného dôvodu bola, na návrh prokurátora, prečítaná výpoveď svedka T. z prípravného konania ako aj jeho konfrontácia s obžalovaným. Svedok v prípravnom konaní pri svojej výpovedi uviedol, že on k poškodenému, svojmu bývalému svokrovi, došiel dňa 24.11.2018 okolo 11:00hod - 11.30 hod., aby mu pomohol s pílením dreva. Prítomní boli S. J., S. G., jeho dcéra I. (13 rokov), syn švagrinej D. E. (5 rokov) a potom prišiel obžalovaný a spýtal sa, či bol poškodený doma. On zavolal poškodeného, ktorému povedal, že ho hľadá brat. Poškodený stál medzi dverami na schodoch, s obžalovaným sa hádali po cigánsky, obžalovaný mal, podľa neho vypité, potom obžalovanému „preplo“, vytiahol krátku zbraň - pištoľ čiernej farby, namieril najprv na poškodeného a stlačil spúšť. Obžalovaný mieril na poškodeného niekde okolo brucha alebo na hrudník. Počul, že úderník na zbrani klepol, ale zbraň nevystrelila. Obžalovaný stál vtedy na schodoch, on s poškodeným medzi vchodovými dverami, čo aj pred vyšetrovateľom nakreslil, následne poškodený buchol obžalovanému po ruke dreveným valčekom na cesto, načo obžalovaný niečo zašomral a zacúval po schodoch dole. Vypovedal, že obžalovaný naňho nemieril, ale strach mal. Následne sa on sám skryl v dome na prahu medzi kuchyňou a izbou medzi dvermi a poškodený mu bol oproti na druhej strane kuchyne, pri stĺpe, ktorý je pri drese na umývanie, dvere niekto zavrel, potom videl ako obžalovaný prichádzal po schodoch domu, ako sa blížil ku vchodu a už len videl ako dnu cez vchodové dvere, ktoré boli presklené, lietali strely a počul vystreľovanie nábojov, prestrelenie skla, ktoré sa ale nerozpadlo. Počul šesť výstrelov, deti v izbe plakali, následne obžalovaný odišiel. Dodal, že nevidel, či obžalovaný natiahol zbraň, videl ale ako mieril na poškodeného a stlačil spúšť a úderník klepol, ale zbraň nevystrelila. Tiež vypovedal, že obžalovaný vytiahol zbraň spoza opasku. Pri konfrontácii s obžalovaným, ktorý tvrdil, že počas hádky s poškodeným držal pištoľ hlavňou k zemi, že zbraň bola síce nabitá, ale neobtiahnutá a zbraň obtiahol, až keď sa poškodený so svedkom T. schovali, svedok T. najprv uviedol, že to vyzeralo tak, že obžalovaný mieril na poškodeného so zbraňou na oblasť brucha, potom zbraň sklonil a mieril s

ňou už len dole, že nevidel priamo, či obžalovaný stlačil spúšť, ale zreteľne počul ako úderník cvakol; kedy počul to cvaknutie, či keď obžalovaný mieril na poškodeného alebo až potom, si nepamätal. Pri konfrontácii na otázku obžalovaného, že ako mohol počuť cvaknutie úderníka, keď mal zbraň počas hádky zaistenú a nebola natiahnutá, svedok odpovedal, že sa mu zdalo, že zbraň cvakla, ale nebol si istý, počul to. Pri konfrontácii svedok ešte uviedol, že obžalovaný stál počas hádky celý čas na dvore, občas spravil krok tam, krok späť a že na schodoch ho nevidel a že poškodený váži okolo 120 kg.

Svedkovia E. J. (sused obžalovaného) a Ľ. T. (synovec obžalovaného) na hlavnom pojednávaní dňa 01.10.2019 vypovedali, že neboli svedkami skutku, ktorý sa odohral dňa 24.11.2018 v G., v dome poškodeného, potvrdili, že obžalovaný sa im sťažoval na správanie vnukov poškodeného, že mu dlhodobo robili zle, že mu hádzali kamene na strechu, že mu vypustili zajace, polámali mu mladé stromčeky a pod. Svedok T. tiež uviedol, že obžalovaný bol z toho všetkého bezradný, že on sám veril, že vnuci poškodeného sa správali tak, ako mu o tom hovoril obžalovaný a vyjadril názor, že toto sa stalo preto, že strýko si v zúfalstve nevedel dať rady.

Znalkyňa C.. T. J., znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, na hlavnom pojednávaní dňa 06.08.2019 predniesla znalecký posudok č. 19/2019 v zhode s jeho písomným vypracovaním, ktorý podala vo veci a dodala, že trvá na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania jej neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Zo záverov predmetného posudku vyplynulo, že osobnosť svedka Ľ. T. je simplexná, slabo štrukturovaná, so známkami organického poškodenia CNS, je emočne a sociálne nezrelá, s intelektovou úrovňou v pásme podpriemeru, ale vzhľadom na štruktúru osobnosti a intelektu je svedok Ľ. T. schopný správne vnímať a reprodukovať okolnosti, ktoré prežil, resp. udalosti, ktorých bol svedkom. Výpovede svedka nesú pozitívne znaky všeobecnej a špecifickej vierohodnosti, preto ich znalkyňa vyhodnotila zo psychologického hľadiska ako vierohodné. U svedka znalkyňa nezistila sklony k fabuláciám a konfabuláciám, tiež vyhodnotila, že svedok nie je zvýšene sugestibilný či manipulovateľný, má osvojené spoločensky platné mravné, morálne a sociokultúrne pravidlá a normy, že ich ani pod vplyvom inej osoby nebude porušovať. V štruktúre osobnosti svedka neobjavila sklony k brachiálnej či verbálnej agresivite. Rozdiely vo výpovediach svedka vysvetlila blednutím pamäťovej stopy u svedka, odstupom času a tým, že schopnosť svedka orientovať sa a riešiť neznáme situácie sa nachádza v pásme podpriemeru, čiže v nových situáciách reaguje pudovo. Predpokladala, že s odstupom času si svedok mohol uvedomiť, že zo strany obžalovaného nešlo o snahu niekomu ublížiť, ale skôr niekoho vystrašiť, aby dosiahol svoje. Vysvetlila, že aj svedok je schopný chápať poučenie vyšetrovateľa, ale potreboval by detailný výklad k jednotlivým paragrafom zjednodušeným slovníkom. Tiež dodala, že svedok si uvedomuje, že nesmie klamať, že poškodenie jeho CNS mohlo byť spôsobené viacerými zraneniam, údermi do hlavy, konzumáciou alkoholu, že svedok je schopný aj správne uchovávať prežité udalosti a nebol by schopný reprodukovať niečo, čo neprežil.

Znalec C.. C. X., znalec z odboru zdravotníctvo farmácia, odvetvie psychiatria, na hlavnom pojednávaní dňa 01.10.2019 predniesol znalecký posudok č. XX/XXXX v zhode s jeho písomným vypracovaním a dodal, že trvá na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Zo záverov predmetného posudku vyplynulo, že obžalovaného vyšetril ambulantne a zistil u neho prejavy duševnej poruchy - organického psychosyndrómu, ktorá mala dlhodobý charakter, vznikla už pred vyšetrovanou udalosťou a počas nej sa prejavila a prejavuje sa do súčasnosti. Uvedená duševná porucha mala významný vplyv na konanie obžalovaného v dobe spáchania skutku vo forme oslabenia úsudku prejavujúceho sa najmä v oslabení jeho schopnosti predvídať možné dlhodobejšie následky svojho konania, emočnej lability so zvýšenou pohotovosťou k impulzívnym reakciám a tiež prítomnosťou vzťahovačného spracovania niektorých podnetov ako pre jeho osobu znevažujúcich. Na podklade zistenej duševnej poruchy zhodnotil schopnosť obžalovaného ovládať svoje konanie a rozpoznať protiprávnosť svojho konania za významne znížené, ale nie úplne vymiznuté. Pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska považoval znalec, bez adekvátnej psychiatrickej liečby, za potenciálne nebezpečný pre spoločnosť kvôli riziku opakovania agresívneho správania, preto mu navrhol uložiť psychiatrické liečenie ústavnou formou. Na hlavnom pojednávaní sa vyjadril, že ak obžalovaný bude dobre spolupracovať, resocializácia obžalovaného je, z medicínskeho hľadiska, priaznivá. Vysvetlil tiež, že miera rozpoznávacích a ovládacích schopností sa nedá vyjadriť v percentách, že u obžalovaného boli podstatne znížené oproti zdravému stavu, nie však úplne vymiznuté, čo vyvodil z racionálneho správania obžalovaného po skutku. U obžalovaného nedošlo k vymiznutiu ovládacích a rozpoznávacích schopností, ani k tomu, že by nebol schopný chápať

trestnosť svojho správania, že na motivačnom predpolí tohto skutku sa podieľala zvýšená vzťahovačnosť voči podnetom z okolia, a to konkrétne správanie vnukov poškodeného. Explikoval, že organický psychosyndróm predstavuje ochorenie mozgu, ktoré pri jeho zmenách vekom, prípadne ďalšími vplyvmi, nie je liečiteľný, ale sú liečiteľné jeho prejavy. V danom prípade poprel, že by u obžalovaného išlo o hraničné zistenie vymiznutia alebo nevymiznutia ovládacích a rozpoznávacích schopností.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise, z ktorých bolo zistiteľné, že poškodený bol dňa 24.11.2018 vyťažený, ihneď po skutku, pričom uviedol, že do ich domu prišiel brat B. J., ktorý na nich najprv zakričal, neskôr vytiahol spoza pásu pištoľ a s tou išiel do domu, chcel aj vystreliť, no zbraň iba cvakla, preto ho poškodený valčekom na cesto udrel po ruke, následne B. J. cúvol a vystrelil zo schodov šesťkrát do vchodových dverí, ktoré prestrelil. Následne bola B. J. v jeho dome obmedzená osobná sloboda, kde už mal na stole pripravené čierne krátke zbrane s vybratými zásobníkmi a tiež im B. J. ukázal aj ďalšie zbrane tri dlhé strelné zbrane a päť krátkych a väčší počet nábojov. Zo zápisnice o previerke výpovede svedka T. na mieste činu, bolo znázornené ako svedok poukazoval, kde na začiatku stál obžalovaný - na dvore pod schodmi, že pri hádke s poškodeným, stál obžalovaný na prvom schodíku, že obžalovaný namieril z prvého schodu na brucho poškodeného, ktorý stál vo vchodových dverách a stisol spúšť, následne svedok ukázal ako sa obžalovaný, stojac už nie na schodoch vedúcim k domu, ale na dvore, natiahol zbraň, následne vyšiel na schody až úplne k dverám, natiahol pravú ruku dopredu tak, že táto už bola v priestore domu a tak poškodený S. J. buchol obžalovaného valčekom po ruke, v ktorej držal zbraň, na čo poškodený zavrel dvere a obžalovaný namieril na dvere a začal strieľať, pričom poškodený sa nachádzal naľavo od vchodových dverí a svedok T. napravo z čelného pohľadu na dom. Znalecký posudok KEÚPZ Bratislava, odbor kriminalistickej identifikácie posúdil, že všetkých šesť vystrelených nábojníc a sedem kusov vystrelených striel pochádzali z nábojov kalibru 7,65 Browning, nábojnice pred vystrelením tvorili súčasť nábojov so stredovým zápalom kalibru 7,65Browning, českého výrobcu streliva zn. Sllier &Bellot, boli vystrelené zo samonabíjacej pištole zn. ČZ vzor 70, výrobné číslo XXXXXX, ktorá vyhovovala všetkým meraniam a skúškam a k výstrelom muselo dôjsť stlačením spúšte. Ostatné zbrane, tri dlhé palné zbrane a päť krátkych palných zbraní, rôznej výroby, rôzneho kalibru a rôznych rokov výroby, ktoré boli dobrovoľne obžalovaným vydané, boli štyri kategórie A (aj ČZ vzor 70, kalibru 7,65 mm Browning, výrobné číslo XXXXXX), tri kategórie B a jedna kategórie C; všetky boli streľbyschopné. Všetky predložené náboje boli určené do krátkych a dlhých palných zbraní podľa príslušného kalibru a tieto môže nadobudnúť len držiteľ zbrojného preukazu. Pištoľ zn. ČZ vzor 70, kalibru 7,65 mm Browning, výrobné číslo XXXXXX mala neuzamknutý, dynamický záver a pevnú hlaveň, ktorá bola pevne zalisovaná do hlavňovej objímky, pištoľ mala dvojčinný bicí a púštací mechanizmus a bola vybavená samostatným vyťahovačom a vyhadzovačom vystrelených nábojníc, bezpečnosť jej používania bola docielená mechanickou, vypúšťacou a úderníkovou poistkou. Na základe skúšok a meraní bolo zistené, že k výstrelu z tejto zbrane je potrebné pôsobiť väčšou silou, zbraň vyhovela skúškam poistky, spúšťového ozubu, vykĺznutia bicieho kohúta, pádu, t.j. k výstrelom muselo dôjsť stlačením spúšte. Na šiestich kusoch vystrelených mosadzných nábojníc z tejto zbrane boli na dnách a na zápalkách skúmaním zistené stopy vytvorené mechanizmami zbrane, lôžkom pre dno nábojnice, vyhadzovačom a zápalníkom zbrane a tieto pochádzali z nábojov vystrelených z pištole zn. ČZ vz.70, vyr.č.XXXXXX. Na siedmich kusoch vystrelených zdeformovaných celoplášťových striel priemeru 7,65 mm boli strely z nábojov kalibru 7,65 Browning, na povrchu striel sa zachovali stopy po vývrte hlavne, z ktorej boli vystrelené, z toho na dvoch strelách sa zachovali využiteľné stopy po troch poliach vývrtu hlavne a pri ostatných po dvoch poliach vývrtu hlavne a všetky pochádzali z nábojov z pištole ČZ vzor 70, kalibru 7,65 mm Browning. Podľa úradného záznamu z 12.04.2019 sa osem kusov strelných zbraní, 11 kusov zásobníkov, 354 kusov nábojov, dva kusy odliatkov nábojov uschovali na OR PZ Levice pod č. 27/2019, 34/2019 a 35/2019. Dňa 24.11.2019 obžalovaný v mieste bydliska dobrovoľne vydal strelné zbrane dlhú palnú zbraň - upravenú opakovaciu pušku ruskej výroby zn. Mosin vz. 1938, kalibru 7,62x54R, dlhú palnú zbraň - opakovaciu pušku maďarskej výroby zn. Mannlicher M43, kalibru 8x57 JS, dlhú palnú zbraň - upravenú opakovaciu pušku československej výroby vzor 24, výrobcu zn. „Z“ - Zbrojovka Brno, kalibru 8x57 mm JS, krátku palnú zbraň - samonabíjaciu pištoľ československej výroby zn. DUO, výrobcu František Dušek - Opočno, kalibru 6,35 mm Browning, výrobné číslo XXXXXX, krátku palnú zbraň - upravenú samonabíjaciu pištoľ nemeckého výrobcu zn. Sauer & Sohn - Suhl, model Sauer 1938, kalibru 7,65 mm Browning, výrobné číslo XXXXXX, krátku palnú zbraň - samonabíjaciu pištoľ československej výroby zn. ČZ vzor 70, kalibru X,XX mm Browning, výrobné číslo XXXXXX, krátku palnú zbraň - samonabíjaciu pištoľ belgickej výroby zn. Browning mod. 1900, kalibru 7,65 mm Browning, výrobné číslo XXXXXX, krátku palnú zbraň - samonabíjaciu pištoľ československej výroby

zn. ČZ vzor 45, kalibru 6,35 mm Browning, výrobné číslo XXXXX a 11 ks zásobníkov bez rôzneho čísla, 8 kusov brokového streliva kalibru 12, 259 kusov streliva kalibru 7,65, 20 kusov streliva kalibru 7,62, 80 kusov streliva kalibru 6,35, 20 kusov streliva kalibru 8x57 JS, 4 kusy streliva nezisteného kalibru. Podľa listu vlastníctva č. XXX, kat. úz. G., dom, v ktorom býva poškodený s rodinou patrí W. J. v podiele 1/1, ktorý nadobudla darovacou zmluvou z 22.06.2015. Zápisnica o ohliadke miesta činu v spojení s fotodokumentáciou z 24.11.2018 popísala, že miesto činu sa nachádzalo v obci G., na ulici G. XX, že na prístupovej ceste k rodinnému domu sa napravo od skládky dreva nachádzala nábojnica, ďalej na ploche pred rodinným domom pod oknom sa postupne nachádzali nábojnice v počte päť kusov, v ľavej časti domu vo vzdialenosti sa nachádzalo betónové schodisko s kovovým zábradlím, ktoré pozostávalo z piatich stupňov, nad ktorým sa už nachádzala drevená zárubňa s vchodovými dverami, ktoré boli v hornej časti presklené, v pravej časti sa nachádzala rozbitá sklenená výplň. V drevenej časti dverí sa nachádzal otvor 82 cm odspodu vchodových dverí, druhý otvor sa nachádzal 90 cm odspodu a tretí a štvrtý nástrel v drevenom ráme sklenenej výplne sa nachádzal vo výške 98 cm. Ďalší nástrel sa nachádzal v sklenenej výplni vo výške 104 cm odspodu vchodových dverí, čistý priestrel skla bol vo výške 110 cm a následne vo výške 112 cm bola poškodená sklenená výplň. Za vchodovými dverami sa nachádzala kuchyňa, v ktorej zľava hneď za zárubňou vchodových dverí bolo kovové umývadlo a drevené okno, pred stenou oproti vchodovým dverám sa nachádzala posteľ, na ktorej boli dve strely a nad posteľou sa vo vzdialenosti od vrchu postele nachádzalo šesť otvorov vo výške od vrchu postele v rozpätí od 82 cm do 144 cm. Napravo od postele sa nachádzal sporák na drevo a pred ním kuchynský stôl, na pravej stene kuchyne sa nachádzal vchod do obývacej izby, drevený vešiak, pod ktorým bola drevená čalúnená lavica. Pri ohliadke bolo zaistených 13 kusov balistických striel a pri ohliadke kriminalistickí technici skrutkovačom vypáčili zo steny päť kusov striel. Podľa zápisov o dychovej skúške obžalovaného z 24.11.2019 o 14:30 hod. obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, mal v dychu nameraných 0,40 mg/l, o 20:47 hod. mu namerali 0,08 mg/l. Relácie na obžalovaného, či z miesta bydliska alebo z ústavu na výkon väzby hodnotili správanie obžalovaného v podstate kladne, obžalovaný bol síce v minulosti súdne riešený, naposledy v roku 1998, ale vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí ako by nebol odsúdený. V roku 2015 mal evidovaný jeden priestupok na úseku dopravy. Prečítané písomné podania obžalovaného súd považoval za spôsob obrany, ktorú prezentoval počas celého trestného konania.

Súd podľa nevyhovel návrhom obhajoby na doplnenie dokazovania vypočutím svedkov R. O., E. J. k tomu ako sa k obžalovanému správali potomkovia poškodeného S. J. a vykonaním previerky výpovede obžalovaného na mieste činu, pretože tieto súd považoval za dôkazy nadbytočné a neodôvodnené, vzhľadom na ostatný objem vykonaných dôkazov v tomto väzobnom trestnom konaní, pričom je dané súdnou praxou, že súd nemá povinnosť vykonávať všetky stranami navrhnuté dôkazy a môže v súlade so zákonom ich vykonanie odmietnuť.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne, a to nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby, ktorú upravil, resp. doplnil tak, aby z nej bol jasný úmysel obžalovaného usmrtiť poškodeného tým, že mieril na poškodeného, a to na jeho hornú časť tela a že strelnú zbraň použil tak, že na poškodeného mieril zvonka cez zavreté vchodové dvere. Súd precizoval aj právnu vetu ku skutku 1/ tak, že tento čin obžalovaný spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe (bratovi), o ktorej bezpečne vedel, že má nad 60 rokov, teda na osobe vyššieho veku.

V danej veci bolo nutné pripomenúť, že trestného činu vraždy sa dopustí ten, kto iného úmyselne usmrtí. Už z uvedenej zákonnej citácie vyplynulo, že k trestnosti konania páchateľa, ktoré inak napĺňa znaky trestného činu vraždy, je zároveň treba existenciu úmyselného zavinenia, ako obligatórneho znaku subjektívnej stránky. Záver o tom, či tu je zavinenie, poprípade o akú formu zavinenia ide, je záverom právnym, ku ktorému je možné dospieť až na podklade skutkových zistení súdu po vykonanom dokazovaní.

Hoci obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel svoju vinu, v podstate samotné spáchanie skutku nikdy nezaprel, akurát sa obhajoval tým, že on v onen deň došiel za bratom si len vydiskutovať chovanie bratových vnukov, ktorí mu dlhodobo robili zle, že on ho išiel len postrašiť, nie zavraždiť, opakovane sa bránil, že on nikomu nechcel ublížiť.

Napriek zvolenej obrane obžalovaného, súd pri ustálení viny obžalovaného vychádzal primárne z usvedčujúcej výpovede svedka T., čiastočne aj z výpovede obžalovaného, z konfrontácie medzi obžalovaným a svedkom T. a nakoniec aj z previerky výpovede svedka T. na mieste činu, z obhliadky miesta činu a zo znaleckého posudku KEÚPZ Bratislava, odbor kriminalistickej identifikácie. Skutočnosti, o ktorých vypovedal svedok T. viackrát v prípravnom konaní (pri výsluchu, pri konfrontácii, pri previerke jeho výpovede na mieste činu) ako predpolie samotného skutku, spôsob spáchania skutku zodpovedali zápisnici o obhliadke miesta činu a fotodokumentácii k nej a nepriamo aj znaleckému dokazovaniu (z odborov psychiatria, psychológia a kriminalistická identifikácia). Svedok T. jednoznačne a opakovane tvrdil, že obžalovaný mieril zbraňou na poškodeného na brucho alebo hruď, následne obžalovaný aj stlačil spúšť, ale zbraň nevystrelila, a následne obžalovaný opakovane začal strieľať na poškodeného cez vchodové dvere do domu - kuchyne, kde sa poškodený s ním (svedkom T.) pred obžalovaným schovali, čo bolo potvrdené aj znaleckým posudkom KEÚPZ, odbor kriminalistickej identifikácie a zápisnicou o ohliadke miesta činu. Súd tvrdenie svedka pri konfrontácii s obžalovaným, že nevidel, že by obžalovaný stlačil spúšť, keď mieril na poškodeného na oblasť brucha, ale že zreteľne počul ako úderník cvakol, ale si nepamätal, že kedy počul to cvaknutie, či keď obžalovaný mieril na poškodeného alebo až potom a následné korigovanie predchádzajúceho tvrdenia, že sa mu zdalo, že zbraň cvakla, ale nebol si istý, ale počul to, vyhodnotil ako snahu svedka zmierniť svoje predchádzajúce tvrdenia, ktoré by mohli obžalovanému uškodiť, pričom tento postoj nakoniec prezentoval aj na hlavnom pojednávaní pred súdom, keď odmietol vypovedať. Pokiaľ obhajoba namietala zákonnosť výsluchu tohto svedka v prípravnom konaní, v predmetnej veci svedok v prípravnom konaní vypovedal a nevyužil, za prítomnosti obhajcu a pri konfrontácii s obžalovaným ani za prítomnosti prokurátora, právnu ochranu podľa a jeho výpovede bolo preto treba považovať za zákonné a použiteľné v ďalšom trestnom konaní. Na druhej strane tento svedok možnosť nevypovedať po príslušnom zákon- nom poučení využil v ďalšom štádiu trestného konania, t.j. na hlavnom pojednávaní, čím vyvstala otáz- ka ďalšieho procesného využitia všetkých jeho výpovedí z prípravného konania. Podľa zápisnica o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje právo od- oprieť výpoveď podľa možno prečítať za predpokladu, že bol pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka, o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, že toto právo nevyužíva, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriad- ku. V tomto konkrétnom prípade niet žiadnych pochybností o tom, že predpoklady pre prečítanie zápis- níc o výsluchu svedka T. boli splnené, a preto sa súd pri rozhodovaní o vine obžalovaného opieral aj o ich obsah. To, že svedok T. na hlavnom pojednávaní výslovne vyjadril, že obžalovaný mu je skoro rodina, že nechcel, aby to mal obžalovaný ešte horšie je vyjadrenie zákonného dôvodu podľa a bolo vyjadrené takým spôsobom, že nebolo pochybnosti o prejavenej vô- li svedka T.. Svedka podľa zákona nie je možné nútiť, aby použil priamo formuláciu uvedenú v záko- ne. Súd považoval preto všetky výpovede svedka T.a z prípravného konania za zákonné a použiteľné pred súdom pri rozhodovaní o vine.

Z výpovede svedka ako aj z ostatných listinných dôkazov súd ustálil, že obžalovaný sa v kritický deň dňa 24.11.2018 v čase približne o 12:00 hod. dostavil k rodinnému domu č. XXX/XX na ulici G.Á. cesta v obci G., kde došlo medzi obžalovaným a poškodeným k hádke, počas ktorej obžalovaný vytiahol krátku palnú zbraň - samonabíjaciu pištoľ československej výroby zn. ČZ vzor 70, ktorú mal v nelegálnej držbe a v ktorej sa nachádzalo 7 kusov nábojov kalibru 7,65 mm Browning, výrobné číslo XXXXXX a potiahol spúšť zbrane, ale zbraň nevystrelila, následne poškodený S. J.aj vošiel do domu, kde zobral kuchynský drevený valček na cesto, s ktorým udrel obžalovaného po ruke, potom vošli poškodený a svedok T. do domu, kde sa schovali s rodinnými príslušníkmi a obžalovaný opätovne použil voči poškodenému zbraň tak, že z nej sedemkrát vystrelil, pričom zvonka mieril cez zavreté vchodové dvere do priestoru kuchyne, v ktorej sa nachádzal poškodený S. J., o čom obžalovaný vedel. Toto konanie obžalovaného bezprostredne smerovalo k úmyselnému usmrteniu poškodeného, teda k úmyselnému usmrteniu vlastného brata vyššieho veku (71 rokov), t.j. vytiahnutie zakázanej streľbyschopnej pištole nabitej ostrými nábojmi (znalecký posudok KEÚPZ), jej namierenie na hornú časť tela poškodeného a stlačenie spúšte bez vystrelenia a následne, po aktívnom bránení poškodeným buchnutím valčeka po ruke obžalovaného, v ktorej držal pištoľ, odistenie tejto zbrane a namierenie už odistenej pištole na poškodeného, ktorý sa ukryl v dome za vchodovými dverami, do ktorých obžalovaný vystrelil sedemkrát, s úmyslom ho zastreliť, bol pokusom trestného činu vraždy podľa obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa k , písmeno c) s poukazom na písmeno c), písmeno e) .

Týmto konaním totiž obžalovaný už začal uskutočňovať také konanie, ktoré malo bezprostredný význam pre dokonanie trestného činu vraždy, bolo v najužšej časovej spojitosti s následkom, ktorý mal nastať, uskutočnilo sa na mieste, kde mal byť trestný čin dokonaný, obžalovaný už bezprostredne pôsobil na hmotný predmet útoku, t.j. na poškodeného a dalo sa už čakať dokonanie trestného činu, k čomu však v dôsledku jednak obrany a ukrytia poškodeného pred streľbou nedošlo. Konanie obžalovaného bolo pritom motivované jeho zvýšenou vzťahovačnosťou voči podnetom z okolia, konkrétne išlo o nevhodné správanie vnukov poškodeného voči obžalovanému (výpovede svedkov J. S. T.), ktorá bola podmienená duševnou poruchou, ktorou obžalovaný v čas spáchania skutku trpel (znalecký posudok z odboru psychiatria).

Objektívna stránka trestného činu vraždy je charakterizovaná usmrtením človeka, po subjektívnej stránke sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Pri trestnom čine vraždy úmysel páchateľa, čo aj nepriamy, musí smerovať k usmrteniu človeka. Pri trestnom čine vraždy, teda vôľa páchateľa, či už vo forme chcenia alebo uzrozumenia, musí smerovať aj k následku, ktorým je smrť iného človeka, pričom vzťah páchateľa k tomuto následku musí byť aktívny. Preto pri „vražde“ je veľmi dôležité zistiť páchateľov subjektívny vzťah práve k spôsobenému smrteľnému následku, teda ozrejmiť motív, ktorým bolo vedené konanie páchateľa. Motívom sa rozumie vnútorný podnet, ktorý viedol páchateľa k rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil, najmä z výpovedí svedka T., ktorý potvrdil, že obžalovaný mieril priamo na poškodeného na jeho hruď alebo brucho, teda na oblasť, kde sú životne dôležité orgány a následne stlačil spúšť, čo počul, ale zbraň nevystrelila, výpoveď ktorého súd považoval za vierohodnú vzhľadom na závery psychologickej expertízy, ale aj s ohľadom na úradný záznam z vyťaženia poškodeného dňa 24.11.2018 a na znalecké dokazovanie znaleckého ústavu z odboru kriminalistickej identifikácie ohľadne striel a nábojníc nájdených na mieste činu a najmä na zápisnicu o ohliadke miesta činu a k nej priloženej fotodokumentácie, podľa ktorej obžalovaný mieril na sklenenú hornú časť vchodových dverí domu, v ktorom sa poškodený ukryl vo výške najmenej 104 cm, dokonca v stene oproti dverám sa diery po strelách nachádzali vo výške od 82cm plus výška postele od zeme, čo predpokladalo, že obžalovaný chcel mieriť a aj mieril na vrchnú časť tela poškodeného, ktorý meria cez 180 cm (čo potvrdil obžalovaný, že mieril na dvere asi 180 cm od spodku dverí), a to opakovane, bez žiadnych pochybností, záver o tom, že obžalovaný sa pokúsil v priamom úmysle usmrtiť poškodeného. Tento úmysel bol preukázaný predovšetkým tým, že obžalovaný prišiel do domu poškodeného už vyzbrojený nabitou streľbyschopnou zbraňou, tým, kam obžalovaný mieril a koľkokrát vystrelil. V neposlednom rade o priamom úmysle obžalovaného usmrtiť poškodeného svedčilo aj samotné tvrdenie obžalovaného, že zbraň si zobral kvôli tomu, aby brata postrašil a aby poškodený už konečne zjednal nápravu so svojimi vnukmi. Keby uvedené tvrdenie obžalovaného, že chcel „iba vystrašiť“ poškodeného, bolo pravdou, obžalovaný by na poškodeného nemieril najprv priamo, ale by mieril alebo chcel streliť na časť jeho tela, v ktorej nie sú dôležité orgány pre život alebo len do vzduchu a určite by neprestrieľal krehkú časť vchodových dverí, za ktoré sa poškodený v dome schoval, a už vôbec by nemieril a nestrieľal cez tieto dvere na poškodeného vo výške hornej polovice tela poškodeného, v ktorej sa nachádzajú životne dôležité orgány. Súd v rámci konania ustálil aj samotný motív, ktorý mal u obžalovaného vôľový charakter s cieleným zameraním a nezvládnutím nahromadenej zlosti, resp. bezradnosti (výpoveď svedka T.), voči poškodenému kvôli jeho vnukom. Svojho brata sa pokúsil zavraždiť, kvôli neustálym konfliktom s jeho vnukmi, čo vyplynulo zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatria, že obžalovaný chorobne interpretoval správanie príbuzenstva poškodeného.

Všetko uvedené, teda, najmä spôsob, akým obžalovaný viedol útok a akým predmetom (znalecký posudok KEÚPZ Bratislava, odbor kriminalistickej identifikácie) útok viedol, že útok na poškodeného prebiehal podstate v dvoch relatívne samostatných fázach, keď došlo najprv k útoku na poškodené- ho mierením zbrane na hornú časť tela poškodeného, kedy zbraň nevystrelila, hoci obžalovaný spúšť stlačil (túto časť útoku obžalovaný poprel, ale o tejto fáze opakovane vypovedal svedok T., dokonca ju znázornil aj pri jeho previerke na mieste činu a svedčil o nej aj úradný záznam z 24.11.2019), a následne, keď sa obžalovanému nepodarilo útok dokončiť, obžalovaný, po obtiahnutí zbrane pokračoval v útoku a sedemkrát strieľal do domu cez vchodové dvere, kde sa poškodený pred strieľajúcim obžalovaným ukryl, pričom obžalovaný nemohol mať presnú znalosť o tom, kde sa poškodený v dome po zavretí vchodových dverí ukryl, pretože osoba ukrývajúca sa pred osobou držiacou sa schová, pravdepodobne, po zavretí dverí, hneď za dvermi (zápisnica o ohliadke miesta činu a k nej priložená fotodokumentácia), ako aj to ako sa obžalovaný na tento útok pripravil (prišiel za poškodeným so streľbyschopnou zbraňou

nabitou siedmimi ostrými nábojmi) vytvorila súdu jednoznačný podklad na vyslovenie záveru, že cieľom obžalovaného bolo smrteľne zraniť poškodeného, a nie ho len postrašiť tak, ako sa bránil obžalovaný.

Nakoľko k dokonaniu činu nedošlo, konanie obžalovaného bolo kvalifikované ako pokus trestného činu v zmysle . Za pokus trestného činu sa považuje konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin a k dokonaniu trestného činu nedošlo. V tomto prípade zamýšľaný následok nenastal, a preto súd žalovaný skutok posúdil v zmysle ustanovenia uvedeného v tomto odseku. Podľa pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.

Podľa 294 odsek 1 kto sebe alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, prepraví, zadováži alebo drží strelivo bez povolenia alebo takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov. Podľa kto sebe alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, prepraví, zadováži alebo drží strelnú zbraň, jej súčasť alebo komponent bez povolenia alebo bez označenia zbrane určeného na jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri až osem rokov. Trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa a je trvácim trestným činom, ktorý je dokonaný nelegálnym nadobudnutím streliva a strelnej zbrane a trvá až dovtedy, kým nedôjde k odstráneniu protiprávneho stavu. V uvedenom prípade bolo preukázané, že obžalovaný nadobudol strelivo a strelné zbrane a komponenty k nim, tak ako sú uvedené v skutkovej vete v bode 2 rozsudku, medzi nimi aj krátku palnú zbraň - samonabíjaciu pištoľ československej výroby zn. ČZ vzor 70, kalibru 7,65 mm Browning, výrobné číslo XXXXXX, už oveľa skôr, ako došlo k použitiu tejto zbrane pri pokuse vraždy dňa 24.11.2018. Ako vyplynulo z výpovede obžalovaného, túto zbraň spolu s inými zbraňami citovanými v skutkovej vete bod bodom 2 nadobúdal od svojich 12 rokov. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že obžalovaný sa dopustil nedovoleného ozbrojovania nezávisle od prvého skutku, ktorým bol pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy, preto tieto skutky bolo potrebné posúdiť ako dva samostatné skutky. Súd preto uznal obžalovaného vinným aj zo spáchania prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa v jednočinnom súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa , pretože obžalovaný si bez zbrojného preukazu na doposiaľ nezistených miestach zadovážil a následne bez povolenia prechovával v mieste svojho trvalého bydliska v obci G. v rodinnom dome na G. ceste XXX/XX strelné zbrane a to dlhú palnú zbraň - upravenú opakovaciu pušku ruskej výroby zn. Mosin vz. 1938, kalibru 7,62x54R, dlhú palnú zbraň - opakovaciu pušku maďarskej výroby zn. Mannlicher M43, kalibru 8x57 JS, dlhú palnú zbraň - upravenú opakovaciu pušku československej výroby vzor 24, výrobcu zn. „Z“ - Zbrojovka Brno, kalibru 8x57 mm JS, krátku palnú zbraň - samonabíjaciu pištoľ československej výroby zn. DUO, výrobcu František Dušek - Opočno, kalibru 6,35 mm Browning, výrobné číslo XXXXXX, krátku palnú zbraň - upravenú samonabíjaciu pištoľ nemeckého výrobcu zn. Sauer & Sohn - Suhl, model Sauer 1938, kalibru 7,65 mm Browning, výrobné číslo XXXXXX, krátku palnú zbraň - samonabíjaciu pištoľ československej výroby zn. ČZ vzor 70, kalibru 7,65 mm Browning, výrobné číslo XXXXXX, krátku palnú zbraň - samonabíjaciu pištoľ belgickej výroby zn. Browning mod. 1900, kalibru 7,65 mm Browning, výrobné číslo XXXXXX, krátku palnú zbraň

- samonabíjaciu pištoľ československej výroby zn. ČZ vzor 45, kalibru 6,35 mm Browning, výrobné číslo XXXXX, ktoré boli všetky streľbychopné, zakázané, resp. zbrane, ktoré podliehajú ohlasovacej a evidenčnej povinnosti alebo povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti ako aj väčšie množstvo nábojov do vyššie uvedených zbraní, rôzneho kalibru, od rôznych výrobcov a 11 ks zásobníkov (znalecký posudok KEÚPZ, odbor kriminalistickej identifikácie, zápisnica o ohliadke miesta činu a k nej priložená fotodokumentácia, zápisnica o vydaní vecí), ku ktorým trestným činom sa obžalovaný aj priznal. V tomto prípade bolo nepochybné, že obžalovaný sa týchto trestných činov dopustil nezávisle od prvého trestného činu a jedna zo zbraní, ktorá bola spolu s ostatnými zbraňami a strelivom obžalovaným dobrovoľne vydaná v mieste jeho bydliska a ktoré boli už skôr nadobudnuté, bola len využitá pri spáchaní iného trestného činu, nie obstaraná na účel spáchania tohto trestného činu. Na tom nič nemenila ani skutočnosť, že k odhaleniu trestného činu nedovoleného ozbrojovania došlo práve 24.11.2018 v súvislosti so spáchaním trestného činu pokusu vraždy.

Pri posudzovaní príčetnosti obžalovaného v čase spáchania skutku možno nepochybne vylúčiť neprí- četnosť obžalovaného v čase spáchania skutku, ako aj jeho „plnú“ príčetnosť. Znalecky dokumentova- né podstatné zníženie rozpoznávacích a ovládacích schopností obžalovaného v čase spáchania skutku

možno charakterizovať ako jeho zmenšenú príčetnosť v čase spáchania skutku spôsobenú duševnou poruchou - organickým psychosyndrómom. Zmenšená príčetnosť v zásade nevylučuje trestnú zod- povednosť páchateľa, ale ju iba modifikuje a odôvodňuje osobitný postup voči páchateľovi. Obžalova- ný teda mal v čase spáchania stíhaného skutku podstatne znížené rozpoznávacie a ovládacie schop- nosti, čo však nemalo vplyv na existenciu jeho trestnej zodpovednosti za stíhané konanie. Osoby ako obžalovaný sú síce z právneho hľadiska trestne zodpovedné, ale ich vina je v porovnaní s úplne zdra- vým človekom menšia. Preto páchateľ, ktorý bol v čase spáchania trestného činu v stave zmenšenej prí- četnosti je teda v zásade príčetným páchateľom. Stav zmenšenej príčetnosti nevylučuje úmyselné zavi- nenie, nakoľko sa týka miery zavinenia. Páchateľ, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnos- ti sa preto zhodne ako plne príčetný páchateľ, môže dopustiť aj trestného činu vraždy (či jeho pokusu) a to aj v priamom úmysle. Stav zmenšenej príčetnosti, teda sám osebe nespôsobuje zánik úmyselného zavinenia vo vzťahu k následku (smrti poškodeného). Preto aj pri zmenšene príčetnom páchateľovi je nevyhnutné vyvodzovať jeho zavinenie najmä z okolností prípadu, z druhu použitej zbrane pri útoku na poškodeného, zo spôsobu jej použitia voči poškodenému a podobne. Konanie obžalovaného vyhodnotil súd z hľadiska úmyslu ako priamy úmysel podľa písmeno a) , keď obžalovaný chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (tzn. záujem na ochrane ľudského života). Tento záver vyvodil súd zo skutočnosti, že obžalovaný na dosiahnutie zamýšľaného cieľa použil predmet celkom spôsobilý takýto následok privodiť a tiež z opakovania útoku.

Pri ukladaní trestu vychádzal súd zo základných zásad ukladania trestov, ktoré sú upravené v ustanovení a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanému trest, zohľadniac pri tom všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho výmeru.

Súd tak náležite prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, tiež poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral tiež do úvahy osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Druh trestu bol v danom prípade jednoznačne určený zákonným ustanovením , kedy bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na 20 rokov až 25 rokov až na doživotie.

Súd prihliadol na osobné pomery obžalovaného, keď zistil, že obžalovaný síce bol súdne riešený, avšak v súčasnosti sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený, priestupkovo bol prejednávaný len raz, a to na úseku dopravy v roku 2015. Preto z poľahčujúcich okolností uvedených v súd u obžalovaného zistil okolnosť uvedenú pod písmenom j), že obžalovaný pred spáchaním tohto skutku viedol riadny život. Z priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil, že spáchal viacero trestných činov, obzvlášť závažný zločin vraždy a prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa v jednočinnom súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa . Súd preto pri ukladaní trestu vychádzal z vyrovnaného pomeru zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa .

Podľa písmeno c) súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmen- šenej príčetnosti a súd predpokladá, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčas- ného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v a zároveň uloží ochranné liečenie. Predmetné ustanovenie o miernejšom postihu zmenšene príčetného páchateľa má charakter tzv. samostatného vy- meriavacieho pravidla pri ukladaní trestu. Ide o ustanovenie špeciálne, nielen k trestnej sadzbe uvedenej v osobitnej časti , ale aj k všeobecným ustanoveniam, ktoré sa týkajú ukladania trestu a ochranných opatrení. Súd považoval uloženie trestu odňatia slobody v spojitosti s ústavným ochran- ným psychiatrickým liečením podľa písmeno c) za nevyhnutné, nakoľ- ko obžalovaný sa dopustil stíhanej trestnej činnosti v stave zmenšenej príčetnosti. V tomto smere súd skonštatoval, že stav páchateľa so zmenšenou príčetnosťou býva často taký, že táto osoba nie je plne spôsobilým objektom výkonu trestu, ako to je v prípade iných páchateľov. Preto bolo namieste, najmä s prihliadnutím na psychický stav obžalovaného, voliť také prostriedky, ktoré by čo najlepšie viedli k cieľu, ktorým je hlavne účinná ochrana ostatných pred možnými činmi obžalovaného do budúcnosti. Tento oso- bitný postup, ktorý zmenšená príčetnosť odôvodňuje, je v súlade so zásadou, podľa ktorej inštitút zmen-

šenej príčetnosti neznamená menej trestať, ale znamená trestať inak. Nebezpečnosť obžalovaného, ktorý sa dopustil trestného činu v stave zmenšenej príčetnosti, je tu vyvažovaná povinným ukladaním ochranného liečenia. Súd sa plne stotožnil so závermi znaleckého psychiatrického dokazovania, podľa ktorého stav obžalovaného vyžaduje liečbu ústavnú, pretože je potenciálne pre spoločnosť nebezpečný, ak by bol na slobode. Vzhľadom na uvedené musí byť pri sankciovaní obžalovaného, dominantné ulože- nie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou, ktoré tu do určitej miery nahrádza aj trest od- ňatia slobody, pretože práve liečebným prístupom možno dosiahnuť ochranu spoločnosti účelnejšie než výkonom trestu odňatia slobody. Nahradenie trestu ochranným liečením je u obžalovaného nevyhnutné, pričom práve ochranné ústavné psychiatrické liečenie je schopné eliminovať hrozbu opakovania trestnej činnosti zo strany obžalovaného. V zmysle písmeno c) nepostačuje ulo- žiť zmenšene príčetnému páchateľovi len ochranné liečenie, ale tu obligatórne vyžaduje aj uloženie trestu odňatia slobody, aj keď kratšieho, než sa ukladá obvykle, ktorý neohrozí páchateľov zdravotný stav. Trestnom kratšieho trvania sa tu má na mysli len trest odňatia slobody. Pri ustanovení písmeno c) je uloženie ochranného liečenia obligatórne, pričom ochranné liečenie tu z podstatnej časti nahrádza trest a účelnejšie čelí závažnosti trestného činu podmieneného zmenšenou príčetnosťou páchateľa (R I/1969). Vzhľadom na uvedené je logická zákonná úprava, ktorá pri ukladaní trestu odňatia slobody zmenšene príčetnému páchateľovi nestanovuje žiadne mantinely pri výmere ukladaného trestu odňatia slobody. Jedinou zákonnou požiadavkou pri ukladaní trestu zmenše- ne príčetnému páchateľovi podľa ustanovenia písmeno c) je to, aby súd okrem ochranného liečenia uložil aj trest odňatia slobody. Pokiaľ však ide o jeho výmeru, tu Trestný zá- kon nestanovuje žiadne trestné sadzby, či obmedzenia a výmeru trestu odňatia slobody ponecháva na zhodnotení súdu, pretože tá bude závisieť najmä od zdravotného stavu zmenšene príčetného páchate- ľa. Pri určovaní výmery trestu odňatia slobody obžalovanému bolo nutné opätovne zdôrazniť, že skutok spáchal v stave, keď jeho ovládacie, ako aj rozpoznávacie schopnosti boli významne znížené. V rámci posudzovania zdravotného stavu obžalovaného bolo nevyhnutné zohľadniť aj jeho viaceré ochorenia a jeho vek (72 rokov). Vo svetle týchto skutočností súd trest odňatia slobody na šesť rokov považoval za jediný primeraný, pretože len takýto trest kratšieho trvania umožní, aby sa obžalovaný, čo možno naj- skôr začal podrobovať psychiatrickej ústavnej liečbe, pričom by sa tak malo stať mimo väzenské a to v špecializovanom liečebnom zariadení. V žiadnom prípade nebolo možné uložiť obžalovanému iba trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu so skúšobnou dobou, pretože vzhľadom na závažné okolnosti prípadu neboli splnené podmienky uvedené v ustanovení písmeno a) . Súd preto v zmysle ustanovenia písmeno c) ulo- žil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa písmeno a) .

Tak ako to vyžaduje ustanovenie písmeno c) ako aj zdravotný stav obžalovaného, súd kombinoval ukladanie trestu odňatia slobody s uložením ochranného psychiatrické- ho liečenia obžalovaného a to ústavnou formou, pričom pri ukladaní predmetného ochranného opatrenia postupoval nielen podľa , ale aj podľa , pretože uvedené ustanovenia až vo svojom súhrne charakterizujú skutočnosť, že sa obžalovanému nie- len ukladá ochranné liečenie, ale že ho bude musieť absolvovať aj určitou formou.

Bolo na mieste rozhodnúť aj o prepadnutí všetkých zbraní a strelive, ktoré sú citované vo výroku, pretože ich držanie, nie je bez zbrojného preukazu, dovolené, tieto si odsúdený nemôže len tak ľahko znova zabezpečiť, tieto veci patria obžalovanému a ich prepadnutie spôsobí obžalovanému podstatnú ujmu na jeho majetkových právach.

Nakoľko súd ukladal obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody za spáchanie obzvlášť závažného zločinu, uložil mu súčasne v zmysle ochranný dohľad na jeden a pol roka, ktorý súd považoval za dostatočný a to aj s poukazom na súčasné uloženie ústavného ochranného liečenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.