Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cb-28-2014.pdf
PDF · 130.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Cb/28/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcov: 1) H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom W. starej W. XX, XXX XX A., 2) S. B., nar. XX.X.XXXX, bytom W. starej W. XX, XXX XX A., 3) J.. W. S., nar. X.X.XXXX, bytom W. starej W. XX, XXX XX A., 4) D. X., nar. XX.X.XXXX, bytom W. starej W. XX, XXX XX A., 5) Q. M., nar. X.XX.XXXX, bytom W. starej W. XX, XXX XX A., 6) C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, XXX XX A., 7) V. F., nar. X.XX.XXXX, bytom W. starej W. XX, XXX XX A., 8) J.. Z. K., nar. XX.X.XXXX, bytom W. starej W. XX, XXX XX A., 9) M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, XXX XX A., XX) Y. K., nar. XX.X.XXXX, bytom W. starej W. XX, XXX XX A., XX) Z. N., nar. XX.X.XXXX, bytom W. starej W. XX, XXX XX A., XX) V. N., nar. XX.X.XXXX, bytom W. starej W. XX, XXX XX A., XX) T.. W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom W. starej W. XX, XXX XX A., XX) Z. K., nar. XX.X.XXXX, bytom W. starej W. XX, XXX XX A., XX) V.. R. D., nar. XX.X.XXXX, bytom B. E. XX, XXX XX R., XX) V.. X. N., nar. X.X.XXXX, bytom W. starej W. 18, XXX XX A., XX) V. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom W. starej W. XX, XXX XX A., XX) T. V., nar. XX.X.XXXX, bytom W. starej W. XX, XXX XX A., XX) V.. V. K., nar. XX.X.XXXX, bytom W. starej W. XX, XXX XX A., XX) C. K., nar. X.X.XXXX, bytom A. X. Xd, XXXXX S., 21) J.. arch. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. S. XX, XXX XX A., XX) J.. Q. S., nar. X.X.XXXX, bytom W. starej W. XX, XXX XX A., XX) W. R., nar. X.X.XXXX, bytom W. starej W. XX, XXX XX A., XX) H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. starej W. XX, XXX XX A., XX) J.. Dana V., nar. XX.X.XXXX, bytom W. starej W. XX, XXX XX A., XX) V. K., nar. X.XX.XXXX, bytom W. starej W. XX, XXX XX A., XX) R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. starej W. XX, XXX XX A., XX) F. V., nar. X.X.XXXX, bytom W. starej W. XX, XXX XX A., XX) V. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX A., XX) R. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX A., XX) T., spol. s r.o., J.: XX XXX XXX, M. XXXX/XX, XXX XX F. B. - V. A., XX) J.. Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. 9, XXX XX A., XX) V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. 9, 84X XX A., zastúpených správcom NOVBYT, s.r.o., IČO: 31 369 332, Hálkova 11, 832 89 Bratislava, právne zastúpených JUDr. Milošom Barbušom, advokátom, Štúrova 13, P. O. Box 154, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: Q. V. s miestom podnikania 956 02 Urmince 171, IČO: 40 799 042, o zaplatenie sumy 4500,- eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného na zaplatenie sumy 7.526,43 eura, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1./ až 33./ rade sumu 4.500 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 07.11.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd vzájomnú žalobu žalovaného na zaplatenie sumy 7.526,43 eura zamieta.
Súd žalobcom v 1./ - 33./ rade priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1./ Žalobcovia v zastúpení správcom bytového domu sa podanou žalobou domáhali od žalovaného zaplatenia sumy 4.500 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 31.10.2012 do zaplatenia z dôvodu,
že so žalovaným bola dňa 01.10.2012 uzavretá zmluva o dielo, na základe ktorej mal realizovať opravu 10 ks balkónov na bytovom dome W. za dohodnutú cenu, pričom žalovanému bola vyplatená záloha na materiál vo výške 4.500 eur, avšak z dôvodu porušenia zmluvných podmienok žalobca odstúpil od zmluvy o dielo dňa 23.10.2012 a požadoval od žalovaného vrátenie zálohy v sume 4.500 eur, pričom žalovaný na uvedenú výzvu doposiaľ nereagoval. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu žalovaného na zaplatenie sumy 7.526,43 eura, tak poukazoval na to, že žalovaný v tejto uviedol iba všeobecné tvrdenia a presne nešpecifikoval svoje nároky a preto navrhol vylúčiť vzájomnú žalobu na samostatné konanie.
2./ Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a namietal platnosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcov z dôvodu, že neporušil zmluvu o dielo, pričom správca mu neodovzdal spoločné priestory a z toho dôvodu došlo k neskoršiemu začatiu prác a následne mu technik oznámil, že bola urobená chyba pred uzavretím zmluvy a preto musia od tejto odstúpiť. Vzájomnou žalobou si uplatnil zaplatenie sumy 7.526,43 eura s tým, že táto pozostáva z materiálových nákladov a z nákladov na vykonané práce v sume 5.713,32 eura, ako aj z náhrady ušlého zisku vo výške 1.813,11 eura.
3./ Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 4Cb/28/2014 - 193 zo dňa 03.02.2017 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcom v 1./ - 33./rade sumu 4.500 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 07.11.2015 do zaplatenia a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Zároveň rozhodol o vzájomnej žalobe žalovaného tak, že zaviazal žalobcov v 1./ - 33./rade zaplatiť žalovanému sumu 776,84 eura a vo zvyšnej časti vzájomnú žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok za vzájomnú žalobu v sume 225,75 eura a žalobcom priznal náhradu trov konania vo výške 90%. Súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z vykonaného dokazovania, ktorým zistil, že spoločnosť NOVBYT s.r.o. Bratislava je správcom bytov na ul. W. starej W. č. XX v A. na základe zmluvy o výkone správy č. 04899 uzavretej s vlastníkmi bytov dňa 17.05.1999 (č.l. 84) a dňa 01.10.2012 uzavrela za vlastníkov bytov ako objednávateľov zmluvu o dielo so žalovaným ako zhotoviteľom, na základe ktorej mal žalovaný vykonať opravu 10ks balkónov z uličnej strany domu, pričom žalovaný sa zaviazal zahájiť práce do 5 dní od podpisu zmluvy a zrealizovať ich do 30 pracovných dní podľa poveternostných podmienok. Cena za zhotovenie diela bola dohodnutá na sumu 9.065,55 eura s tým, že záloha na materiál mala byť vyplatená žalovanému na základe faktúry v sume 4.500 eur. Podľa čl. 7 tejto zmluvy sa objednávateľ zaviazal odovzdať zhotoviteľovi pracovisko k realizácii predmetu zmluvy tak, aby zhotoviteľ mohol s prácami začať a v nich pokračovať až do ukončenia zmluvného diela a pre uloženie materiálu a pracovného náradia mal objednávateľ odovzdať zhotoviteľovi miestnosť v suteréne domu. V čl. 9 sa zmluvné strany dohodli, že vzťahy v tejto zmluve neupravené sa riadia ustanoveniami obchodného zákonníka. Na základe faktúry č. 58/2012 vystavenej dňa 01.10.2012 žalovaným, správca žalovanému vyplatil zálohu v sume 4.500 eur podľa zmluvy o dielo a to dňa 03.10.2012.
4./ Listom zo dňa 23.10.2012 správca oznámil žalovanému odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa 01.10.2012 z dôvodu, že žalovaný sta zaviazal zahájiť práce do 5 dní od podpisu zmluvy o dielo podľa poveternostných podmienok a teda práce mali byť začaté najneskôr dňa 06.10.2012 a aj napriek tomu, že v tom čase bolo priaznivé počasie, tak žalovaný s prácami začal až dňa 18.10.2012, čím sa dostal do omeškania a podstatným spôsobom porušil zmluvné povinnosti. Zároveň správca vyzval žalovaného na vrátenie zálohy v sume 4.500eur v lehote do 7 dní od dňa doručenia odstúpenia od zmluvy. Uvedené odstúpenie od zmluvy si žalovaný osobne prevzal dňa 30.10.2012 a listom zo dňa 01.11.2012 oznámil správcovi, že neakceptuje dôvody tohto jednostranného odstúpenia od zmluvy, nakoľko k omeškaniu došlo na strane objednávateľa, keďže nesplnil podmienky pre vykonanie diela podľa čl. 7 zmluvy a teda k omeškaniu nedošlo na strane dodávateľa, ale na strane objednávateľa. Poukázal na to, že v súvislosti s prípravnými prácami mu vznikli náklady, ktoré v prípade ukončenia zmluvného vzťahu bude účtovať voči objednávateľovi s vykonaním zápočtu proti uhradenej zálohe. V závere svojho listu uviedol, že navrhuje ukončenie zmluvného vzťahu vzájomnou dohodou.
5./ Vzájomnou žalobou predloženou súdu dňa 06.11.2014 si žalovaný uplatnil zaplatenie sumy 7.526,43 eura s tým, že pripojil súpis vykonaných prác, podľa ktorého mal náklady na dovoz lešenia v sume 110 eur, na odvoz lešenia v sume 110 eur a dopravné náklady na dovoz a odvoz materiálu v sume 60 eur. Ďalej si uplatnil poplatok za vybavenia zabratia verejného priestranstva v sume 80eur a daň za zabratie priestranstva spolu s pokutou v sume 82,80 eura. Medzi svoje náklady zaúčtoval zálohovú platbu pre subdodávateľa B. K. v sume 1.150 eur a zálohovú platbu pre W. H. v sume 1.485 eur. Okrem toho za montáž lešenia vyčíslil náklady na sumu 194,18 eura a za jeho demontáž sumu 169,86 eura. Príplatok za použitie lešenia vyčíslil na 552,96 eura a stratu za zakúpený materiál na 200eur a za vyrobené
klampiarske prvky na 566,32 eura. Spolu tieto náklady mali predstavovať sumu 5.713,32 eura a okrem toho sa domáhal zaplatenia ušlého zisku v sume 1.813,11 eura.
6./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 4.500eur s príslušenstvom je podaná dôvodne, nakoľko je nesporné, že žalovaný uzavrel so správcom bytového domu zmluvu o dielo, na základe ktorej mal ako zhotoviteľ vykonať opravu 10 ks balkónov a podľa zmluvy mu bola vyplatená záloha na materiál v sume 4.500eur. V zmluve bol dohodnutý termín plnenia a teda žalovaný mal zahájiť práce do 5 dní od podpisu zmluvy, pričom tieto práce v dohodnutom termíne nezahájil a začal s nimi až dňa 18.10.2012, čo okrem iného vyplýva aj z rozhodnutia o vyrubení dane za užívanie verejného priestranstva (č.l.100), podľa ktorého mu bola daň vyrubená za obdobie od 18.10.2012 do 30.11.2012 na sumu 52,80 eura. V dôsledku toho správca odstúpil od zmluvy o dielo, pretože oneskorene zahájenie prác považoval za podstatné porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného a vyzval žalovaného na vrátenie zálohy. Odstúpenie od zmluvy je upravené v ustanoveniach § 344 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom ide o všeobecnú úpravu odstúpenia od zmluvy v prípade porušenia zmluvných povinností v obchodných vzťahoch a osobitná úprava odstúpenia od zmluvy pri jednotlivých typoch zmlúv má prednosť pred touto všeobecnou úpravou. V rámci ustanovení zmluvy o dielo (§ 536 a nasl. ObZ) však nie je upravený prípad omeškania zhotoviteľa so zahájením prác, pričom výklad ustanovenia § 543 ObZ pri zániku záväzku z dôvodu omeškania zhotoviteľa odkazuje objednávateľa na ustanovenie § 344, 345 a 365 ObZ a pri zániku záväzku z dôvodov spočívajúcich na strane objednávateľa na ustanovenie § 345 a 370 ObZ. Keďže v tomto prípade ani nedošlo k započatiu samotných prác na oprave balkónov, tak v súvislosti s nárokmi zmluvných strán musel súd tieto posudzovať podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy a preto aj na vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán aplikoval ustanovenia § 344 a nasl. ObZ. Keďže zo strany objednávateľa došlo k odstúpeniu od zmluvy v zmysle § 345 ods. 1 ObZ a odstúpenie bolo doručené zhotoviteľovi , pričom tento sa nedomáhal v súdnom konaní určenia neplatnosti tohto odstúpenia, tak podľa § 349 ods. 1 ObZ odstúpením od zmluvy zmluva zanikla a to doručením odstúpenia druhej zmluvnej strany. Okrem toho súd poukazuje aj na list žalovaného zo dňa 01.11.2012, ktorým oznamoval objednávateľovi svoj nesúhlas z dôvodom odstúpenia, avšak v závere tohto listu navrhol ukončenie zmluvného vzťahu vzájomnou dohodou. Z uvedeného vyplýva, že na základe týchto prejavov vôle zmluvných strán došlo medzi nimi k ukončeniu zmluvného vzťahu a keďže odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy v zmysle § 351 ods. 1 ObZ, tak podľa ods. 2 citovaného ustanovenia je strana, ktorej bolo poskytnuté pred odstúpením od zmluvy plnenie druhou stranou povinná toto plnenie vrátiť. Z toho vyplýva, že žalovaný bol povinný vrátiť objednávateľovi zálohu na materiál v sume 4.500 eur, ktorá mu bola vyplatená dňa 03.10.2012, pričom žalovaný si na základe odstúpenia od zmluvy, ktoré prevzal dňa 30.10.2012 nesplnil svoju povinnosť v stanovenej lehote 7 dní a preto ho súd zaviazal vrátiť žalobcom sumu 4.500 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 07.11.2012 do zaplatenia v zmysle § 369 ObZ, pretože žalovaný sa dostal do omeškania po uplynutí lehoty 7 dní od dátumu 30.10.2012 a je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania. Žalobca si uplatnil zaplatenie úrokov z omeškania od 01.10.2012, ale keďže podľa názoru súdu sa žalovaný dostal do omeškania až od 07.11.2012, tak vo zvyšnej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania žalobu zamietol. Námietky žalovaného ohľadom platnosti zmluvy o dielo súd nepovažoval za dôvodné s poukazom na zmluvu o výkone správy uzavretú objednávateľom dňa 17.05.1999 ako aj s poukazom na ustanovenie § 8b ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. a taktiež aj s poukazom na výpoveď svedka Ing. Q. A., ktorý potvrdil, že súhlas vlastníkov bytov s uzatvorením zmluvy o dielo bol určite daný a problémom pri zahájení prác zo strany žalovaného bolo vybavenie zaujatia verejného priestranstva a skutočnosť, že žalovanému nebola poskytnutá miestnosť na skladovanie materiálu a taktiež mu nebolo odovzdané pracovisko v súlade so zmluvou. Vzhľadom na odstúpenie od zmluvy prakticky ešte pred zahájením samotných prác súd pri posudzovaní nárokov zmluvných strán nemohol vychádzať z ustanovenia § 543, § 544 a ani § 552 ObZ, ale vzájomný nárok žalovaného musel posudzovať ako nárok na náhradu škody podľa § 351 ods. 1 ObZ a § 373 ObZ.
7./ Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa vzájomnou žalobou domáhal zaplatenia sumy 7.526,43 eura, tak súd s poukazom na ustanovenie § 147 CSP rozhodol o tejto vzájomnej žalobe, nakoľko nebol dôvod, aby ju vylúčil na samostatné konanie, pretože nárok na náhradu škody uplatnený žalovaným priamo súvisel s nárokom žalobcov na vrátenie zálohy a oba tieto nároky vyplývali z tej istej zmluvy o dielo a z následného odstúpenia od tejto zmluvy. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že aj objednávateľ porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, keď žalovanému ako zhotoviteľovi neodovzdal pracovisko k realizácii predmetu zmluvy a taktiež neodovzdal miestnosť
v suteréne domu pre uloženie materiálu a pracovného náradia, čo zrejme bolo tiež dôvodom k tomu, že žalovaný začal s realizáciou prác a to vybudovaním lešenia až dňa 18.10.2012. Objednávateľ teda porušil svoju povinnosť a je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú, pričom podľa názoru súdu nárok žalovaného na náhradu škody je dôvodný iba čiastočne a to do sumy 776,84 eura. Žalovaný si v rámci náhrady škody uplatnil zaplatenie dopravných nákladov na dovoz a odvoz lešenia spolu v sume 220 eur a taktiež dopravné náklady na dôvod a odvoz materiálu v sume 60 eur. Súd mal za to, že tieto náklady zo strany žalovaného súd opodstatnené, pretože je nesporné, že žalovaný vybudoval lešenie a chcel začať so stavebnými prácami, čo mu ďalej umožnené nebolo. Okrem toho súd priznal žalovanému poplatok za zabratie verejného priestranstva na vybudovanie lešenia v sume 80eur a taktiež daň za toto oprávnenie vo výške 52,80 eura. Žalovaný si uplatnil aj pokutu v sume 30 eur, ktorá mu bola uložená, avšak túto položku súd nepovažoval za nárok na náhradu škody, ktorú by spôsobil objednávateľ a preto žalovanému nebola priznaná. Okrem toho súd považoval za dôvodné náklady na montáž lešenia v sume 194,18 eura a náklady na demontáž lešenia v sume 169,86 eura. Uplatnený príplatok za použitie lešenia v sume 552,96 eura však zo strany žalovaného preukázaný nebol a nebol ani ničím zdôvodnený a preto ho nebolo možné priznať. Rovnako žalovaný nepreukázal stratu vo výške 200 eur za zakúpený materiál ako aj stratu za vyrobené klampiarske prvky v sume 566,32 eura, i keď predložil pokladničné doklady za zakúpenie materiálu, avšak žiadnym spôsobom nedokladoval , ako naložil s týmto materiálom, ktorý vôbec nebol použitý na vykonanie opravy balkónov. Rovnako nebolo možné zohľadniť žalovanému zálohové platby subdodávateľom B. K. v sume 1.150 eur a Petrovi Fábrimu v sume 1.485 eur, keďže išlo iba o zálohy na práce, ktoré nakoniec vykonávané neboli a teda bolo vecou žalovaného , aby vykonal vyúčtovanie zo subdodávateľmi a v tomto smere žalovaný nepreukázal, či sa domáhal vrátenia uvedených záloh alebo ako sa dohodol so subdodávateľmi. Taktiež žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, ako dospel k sume 1.213,32 eura, ktorú si uplatnil ako ušlý zisk a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Z uvedených dôvodov súd považoval vzájomnú žalobu žalovaného za dôvodnú iba do sumy 776,84 eura a preto iba do tejto časti vzájomnej žalobe vyhovel a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol.
8./ V dôsledku odvolania žalobcov ako aj žalovaného Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. 26Cob/35/2017 - 240 zo dňa 22.02.2018 zrušil rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej časti t.j. vo výrokoch 1., 3., 4., 6. a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku je postihnuté vnútornou protirečivosťou v ňom použitých argumentov, ako aj nevysporiadaním sa s niektorými základnými právnymi otázkami rozhodujúcimi pre posúdenie predmetnej veci. Súd prvej inštancie rezignoval na povinnosť posúdiť predbežnú otázku platnosti medzi stranami sporného odstúpenia objednávateľa od predmetnej zmluvy, a to napriek tomu, že otázku odstúpenia od predmetnej zmluvy správne považoval pre posúdenie predmetnej veci za rozhodujúcu. S tvrdením o účinnom odstúpení od zmluvy prišli žalobcovia, ktorí od toho odvíjali svoje právo na zaplatenie žalovanej peňažnej sumy. Znášajú preto dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočností, na základe ktorých je možné prijať právny záver, že odstúpenie objednávateľa od predmetnej zmluvy o dielo má atribúty platného právneho úkonu. V rámci uvedeného preto musia preukázať aj to, že niektorý zo zákonom aprobovaných dôvodov odstúpenia od zmluvy bol v danom prípade skutočne naplnený. Súd prvej inštancie mal povinnosť sa vysporiadať s otázkou platnosti predmetného odstúpenia od zmluvy ako otázky predbežnej ex offo, čo však neurobil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé, či súd prvej inštancie považoval zmluvný vzťah za ukončený odstúpením od zmluvy zo strany objednávateľa (tzn. jednostranným úkonom objednávateľa), alebo na základe akejsi bližšie nepreukázanej dohody zmluvných strán (pričom vôbec nie zrejmé, aký úkon a ktorej zo zmluvných strán súd prvej inštancie považoval za návrh ukončenia zmluvného vzťahu dohodou a čo za jeho bezvýhradné prijatie). Vzhľadom na špecifický charakter zmluvného vzťahu - zmluvy o dielo uzavretej ako objednávateľom vlastníkmi bytov konkrétneho bytového domu v zastúpení správcom a na strane zhotoviteľa podnikateľom, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku neuvádza žiadne úvahy, prečo na právne vzťahy strán aplikoval výlučne ustanovenia Obchodného zákonníka a vzhľadom na dikciu v čase uzavretia zmluvy účinného ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka neskúmal, či predmetná zmluva o dielo nie je zmluvou spotrebiteľskou. Uvedené by totiž malo potenciál výrazne ovplyvniť hmotnoprávny rámec posúdenia prejednávanej veci.
9./ Na základe rozhodnutia tunajšieho súdu ako aj odvolacieho súdu zostal právoplatným výrok o zamietnutí zvyšnej časti žaloby žalobcov ako aj výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za vzájomnú žalobu a teda predmetom ďalšieho konania a rozhodovania zostala časť žaloby žalobcov
o zaplatenie sumy 4.500 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 07.11.2012 do zaplatenia ako aj vzájomná žaloba žalovaného na zaplatenie sumy 7.526,43 eura a rozhodnutie o náhrade trov konania.
10./ Na pojednávaní dňa 22.01.2019 právny zástupca žalobcov trval na tom, že medzi sporovými stranami ide o spotrebiteľský vzťah, keďže na jednej strane vystupuje podnikateľ (žalovaný), ktorý konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane fyzické osoby v pozícii spotrebiteľov. Na základe toho je potrebné riešiť platnosť odstúpenia od zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a poukázal na ustanovenie § 642 ods. 1 OZ, podľa ktorého môže objednávateľ odstúpiť od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu až do vykonania diela. V dôsledku odstúpenia od zmluvy vznikol žalobcom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže záloha vyplatená žalovanému bola poskytnutá bez právneho dôvodu a pokiaľ ide o vzájomnú žalobu žalovaného, tak žalobcovia trvajú na námietke nedostatku ich pasívnej legitimácie, keďže v tomto prípade by mal byť žalovaný správca.
11./ Žalovaný na uvedenom pojednávaní potvrdil, že vlastníci bytov ani nevedeli, že sa ide niečo robiť a aj on bol uvedený do omylu a teda namietal platnosť samotnej zmluvy o dielo, keďže bol podvedený a myslel si, že zmluva je platná.
12./ Cestou dožiadaného súdu bol vypočutý žalobca v XX./rade F. V., ktorý potvrdil, že v r. 2012 vykonával funkciu zástupcu vlastníkov bytov v bytovom dome Pri B. prachárni XX, pričom oprava balkónov bola odsúhlasená rok predtým t.j. v roku 2011 a podľa tohto sa z fondu opráv opravovali balkóny z dvornej časti v počte 10 ks. Zároveň bolo dohodnuté, že ak sa v budúcom roku naplnia peniaze do fondu opráv, tak sa bude realizovať aj oprava balkónov z uličnej strany. Na schôdzi sa odsúhlasila oprava balónov len z dvora, čo sa aj uskutočnilo. Podnájomníčka p. K., ktorá ani nie je vlastníčkou bytu, však obehala jeden večer nájomníkov a vlastníkov bytov a informovala ich, že sa idú opravovať balkóny z ulice a ľudia v nevedomosti jej to podpísali s tým, že je tam 5 podnájomníkov a 5 vlastníkov a uskutočnilo sa to bez riadnej schôdze, na ktorej by sa to odsúhlasilo. Vlastníci ani nevedeli, čo to bude stáť a jeho pani K. vynechala, pretože by to hneď zastavil. Zistil to až keď sa vrátil z práce a už bolo postavené jednoduché lešenie, čo okamžite zastavil, aby sa ďalej nestavalo a povedal im, nech idú preč. Na druhý deň o tom informoval správcu bytov a to p. K., ktorý všetko okamžite zastavil a s p. A. rozviazal pracovný pomer. On (žalobca v 28./rade) ako zástupca vlastníkov v bytovom dome musí byť informovaný o všetkých investíciách nad 200 eur, ktoré chce správca použiť na renováciu domu alebo na rôznu činnosť a bez jeho vedomia to nemôže urobiť. Potvrdil, že správca k opravám nad 200 eur potrebuje súhlas vlastníkov bytov.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa ods. 2 pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo. Podľa ods. 4 ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
Podľa § 33 OZ ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. Podľa ods. 2 ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. Podľa ods. 3 ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 52 ods.1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o dielo, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 631 OZ zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela) , že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Podľa § 642 ods. 1 OZ, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Podľa ods. 2 objednávateľ ja oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.
Podľa § 8a ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 30.09.2014 styk vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so správcom zabezpečuje zástupca vlastníkov zvolený na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "schôdza vlastníkov"). Zástupca vlastníkov informuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o činnosti správcu a o dôležitých otázkach prevádzky domu. Zástupca vlastníkov je povinný uplatňovať voči správcovi požiadavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v súlade so zmluvou o výkone správy. Zástupca vlastníkov nie je oprávnený rozhodovať o veciach, o ktorých môžu rozhodovať len vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 14.
Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne 5 dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým. Podľa ods. 2 veta prvá, pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 6 veta prvá a druhá, ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy, môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým.
13./ Na základe prechádzajúceho ako aj doplneného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov na zaplatenie sumy 4500 eur s príslušenstvom je dôvodná a preto jej vyhovel. Na rozdiel od predchádzajúceho rozhodnutia tunajšieho súdu pri hodnotení právnych vzťahov sporových strán súd vychádzal z toho, že zmluva o dielo, ktorá bola uzavretá žalobcami zastúpenými správcom a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pričom žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a u žalobcov ide o fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V tom prípade právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľských
zmluvách, nakoľko je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom a aj samotnú zmluvu o dielo je potrebné posudzovať z hľadiska ustanovení zmluvy o dielo podľa Občianskeho zákonníka. Najskôr však súd musel skúmať okolnosti predchádzajúce uzavretiu zmluvy o dielo a teda, či ju správca uzavrel s predchádzajúcim súhlasom nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov, ktorých sa oprava 10 ks balkónov z uličnej strany domu týkala. Vychádzajúc zo znenia zmluvy o výkone správy uzavretej medzi vlastníkmi bytov a spoločnosťou NOVBYT s.r.o. ako správcom a z ustanovenia § 8a ods. 5, § 8b ods. 3, § 14 ods. 1, 2, 6 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o dielo ako aj z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k poskytnutiu riadneho predchádzajúceho súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov na použitie finančných prostriedkov z fondu prevádzky, údržby a opráv na opravu 10ks balkónov z uličnej strany nedošlo a tým nedošlo ani k udeleniu plnomocenstva správcovi bytov - spoločnosti NOVBYT s.r.o. na uzavretie zmluvy o dielo so žalovaným. Uvedené mal súd za preukázané hlavne z výpovede žalobcu v 28./rade F. V., vykonávajúceho funkciu zástupcu vlastníkov bytov v čase uzavretia zmluvy o dielo , ktorý jednoznačne potvrdil, že ohľadom odsúhlasenia použitia finančných prostriedkov z fondu prevádzky, údržby a opráv na opravu balkónov z uličnej strany sa neuskutočnila riadna schôdza a ani nebolo zástupcom vlastníkov bytov vyhlásené písomné hlasovanie, pričom iba podnájomníčka p. K., ktorá nie je vlastníčkou bytu ani zástupcom vlastníkov bytov, zozbierala podpisy vlastníkov bytov bez toho, aby boli riadne informovaní o plánovanom uzavretí zmluvy o dielo. Tento jej postup je v zjavnom rozpore so zmluvou o výkone správy, ako aj z vyššie citovanými ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a teda neoprávňoval správcu bytov na uzavretie zmluvy o dielo so žalovaným. V tomto smere súd poukazuje aj na výpoveď samotného žalovaného, ktorý na prvom pojednávaní dňa 21.10.2014 (č.l. 81) uviedol, že zistil, že spoločnosti NOVBYT chýbali podpisy od vlastníkov bytov k uzavretiu zmluvy o dielo, nakoľko podpisy mali od nájomníkov bytov a nie od vlastníkov a uvedené opakovane potvrdil aj na pojednávaní dňa 22.04.2016 (č.l. 168). Takisto už v odpore proti platobnému rozkazu (č.l. 34) žalovaný namietal platnosť samotného právneho úkonu t.j. zmluvy o dielo s tým, že až s odstupom času sa dozvedel o kolízii záujmov správcu ako účastníka zmluvného vzťahu a zároveň ako zástupcu žalobcov v súdnom konaní. Už v tomto podaní žalovaný navrhoval súdu preskúmať samotnú platnosť zmluvy o dielo uzavretej medzi sporovými stranami.
14. / Rovnako ani svedok J.. Q. A. vo svojej výpovedi (č.l. 181) jednoznačne nepotvrdil existenciu súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov pred uzavretím zmluvy o dielo zo dňa 01.10.2012 a iba uviedol, že bolo potrebné odsúhlasenie nadpolovičnej väčšiny vlastníkov, ktoré sa schvaľovalo buď na domových schôdzach, alebo sa zháňali podpisy, ak nebol dostatok vlastníkov na schôdzi prítomných. Práce nad 500 eur sa objednávali až po schválení nadpolovičnej väčšiny vlastníkov; pri nižšej čiastke to bolo v kompetencii správcu. Pokiaľ ide o jeho vedomosť ohľadom odsúhlasenia opravy balkónov vlastníkmi bytov v prípade zmluvy o dielo zo dňa 01.10.2012, tak svedok iba konštatoval, že súhlas s uzatvorením zmluvy určite bol daný, nakoľko správca môže konať len na základe súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov, ale o dôvode odstúpenia od zmluvy nemal vedomosť, pretože v tom čase už v spoločnosti NOVBYT nepracoval. Táto skutočnosť uvedená svedkom len potvrdzuje výpoveď žalobcu v 28./rade F. V., ktorý správcu bytov neodkladne informoval o chýbajúcom súhlase vlastníkov bytov so zmluvou o dielo a správca na základe tejto informácie zastavil práce a s J.. A. rozviazal pracovný pomer, pričom zmluva o dielo bola uzavretá dňa 01.10.2012 a správca odstúpenie od nej datoval dňa 23.10.2012 (teda v uvedenom časovom rozmedzí zástupca vlastníkov bytov zistil, že počas jeho neprítomnosti oprava balkónov nebola riadne odsúhlasená; informoval o tom správcu, ktorý zastavil ďalšie práce a rozviazal pracovný pomer s J.. A., zrejme zodpovedným za uzavretie zmluvy o dielo bez predchádzajúceho odsúhlasenia nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a následne adresoval žalovanému odstúpenie od zmluvy).
15./ Následky konania splnomocnenca, ak prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak konal za iného bez plnomocenstva upravuje ustanovenie § 33 ods. 2 OZ tak, že z tohto konania je zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. V tomto prípade však k dodatočnému schváleniu zmluvy o dielo vlastníkmi bytov nedošlo, ale práve naopak, zástupca vlastníkov bytov urobil okamžité kroky k tomu, aby sa v prácach podľa zmluvy o dielo nepokračovalo, čo nerozporoval ani žalovaný. V dôsledku toho, že na rozhodovanie vlastníkov bytov o použití finančných prostriedkov z fondu prevádzky, údržby a opráv na opravu 10 ks balkónov z uličnej strany domu nebola zvolaná schôdza vlastníkov podľa zákona a ani nebolo vyhlásené písomné hlasovanie tak, ako to upravuje zákon a teda správcovi bytov nebol daný riadny súhlas nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov k uzavretiu zmluvy o dielo a nebol na jej uzavretie
splnomocnený, tak nevznikol právny vzťah medzi vlastníkmi bytov a žalovaným, ale právny vzťah medzi správcom NOVBYT s.r.o. a žalovaným, na základe ktorého má žalovaný možnosť domáhať sa náhrady škody spôsobenej konaním správcu v zmysle § 33 ods. 2 OZ. Zákon ustanovuje, že neoprávnený zástupca je z takéhoto konania zaviazaný sám a dobromyseľné tretie osoby majú právo voľby, či požadovať splnenie záväzku alebo náhradu škody. Voľba priznaná poslednou vetou odseku 2 sa však často bude koncentrovať výlučne na náhradu škody, ak bude splnenie záväzku nemožné, čo bude najmä v prípadoch, ak bolo plnenie viazané výlučne na osobu neoprávnene zastúpeného alebo predpokladalo prevod vlastníctva z neoprávnene zastúpeného na tretiu osobu. Rovnako často možno predpokladať, že tretie osoby si zvolia právo na náhradu škody, pretože plnenie neoprávneným zástupcom nezodpovedá ich odôvodneným očakávaniam, podľa ktorých zmluva mala byť uzavretá s iným subjektom. Právo tretej osoby požadovať splnenie záväzku alebo náhradu škody od neoprávneného zástupcu vznikne len v prípadoch, ak tieto osoby boli dobromyseľné a o nedostatku plnomocenstva nevedeli. Ak tieto osoby o nedostatku plnomocenstva vedeli, nároky voči neoprávnenému zástupcovi titulom § 33 ods. 2 im nevzniknú a v závislosti od konkrétneho skutkového stavu treba posúdiť vzájomné právne vzťahy medzi týmito osobami a neoprávneným zástupcom. Z vykonaného dokazovania v tomto prípade však vyplynulo, že žalovaný bol v čase uzatvárania zmluvy o dielo dobromyseľný v tom, že správca bytov vystupuje v tomto zmluvnom vzťahu ako zástupca vlastníkov bytov na základe riadneho plnomocenstva a nedostatky ohľadom udelenia plnomocenstva správcovi na uzavretie zmluvy o dielo zistil až dodatočne.
16./ Keďže medzi vlastníkmi bytov a žalovaným nevznikol v dôsledku konania správcu záväzkový právny vzťah podľa zmluvy o dielo, pričom na základe tejto správca zaplatil žalovanému z finančných prostriedkov patriacich vlastníkom bytov - žalobcov z ich fondu prevádzky, údržby a opráv sumu 4.500 eur, tak na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcov, ktoré je povinný vydať podľa § 451 ods. 1 a § 456 OZ. V tomto prípade ide o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu a tento vzniká vtedy, ak bolo poskytnuté plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. Nakoľko v dôsledku konania správcu žalovaný nebol v zmluvnom vzťahu so žalobcami, ktorí mu zaplatili sumu 4.500 eur, tak povinnosťou žalovaného je vydať bezdôvodné obohatenie, ktorému týmto vzniklo a preto súd vyhovel žalobe žalobcov a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 07.11.2012 do zaplatenia a to podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keďže žalovaný sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia od 07.11.2012, keď nereagoval na výzvu správcu bytového domu na vrátenie poskytnutého preddavku do sedem dní od doručenia výzvy zo dňa 23.10.2012, pričom túto prevzal dňa 30.10.2012 (č.l. 6). Vzhľadom k tomu, že podľa vykonaného dokazovania nevznikol zmluvný vzťah medzi žalobcami a žalovaným, v dôsledku ktorého na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, tak podľa názoru súdu nie je potrebné ďalej sa zaoberať otázkou odstúpenia od zmluvy zo strany správcu bytového domu a posudzovať jej platnosť tak, ako je to uvedené v odôvodnení uznesenia odvolacieho súdu, pretože túto otázku je možné riešiť len pri skúmaní právneho vzťahu medzi správcom a žalovaným, ktorý v ich prípade vznikol tým, že správca konal za žalobcov bez plnomocenstva.
17./ Žalovaný sa vzájomnou žalobou domáhal od žalobcov zaplatenia sumy 7.526,43 eura pozostávajúcej z materiálových nákladov a nákladov na vykonané práce v sume 5.713,32 eura ako aj z náhrady ušlého zisku vo výške 1.813,11 eura, avšak podľa názoru súdu táto žaloba voči žalobcom nie je dôvodná pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalobcov, pretože medzi nimi a žalovaným nevznikol na základe zmluvy o dielo žiaden právny vzťah, ale v dôsledku konania správcu bytového domu, ktorý zmluvu o dielo uzavrel za žalobcov bez plnomocenstva, vznikol právny vzťah medzi správcom bytového domu a žalovaným a podľa § 33 ods. 2 OZ má žalovaný možnosť domáhať sa náhrady škody spôsobenej konaním správcu. Tento jeho nárok však musí smerovať proti správcovi bytového domu a pokiaľ si ho žalovaný uplatnil priamo proti žalobcom ako vlastníkom bytov v bytovom dome, tak na ich strane absentuje pasívna vecná legitimácia a preto súd vzájomnú žalobu žalovaného v celom rozsahu zamietol.
18./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak že žalobcom v 1./ - 33./rade priznal náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, pretože v konaní o ich žalobe ako aj o vzájomnej žalobe žalovaného mali plný úspech s tým, že podľa § 262 ods. 2
CSP o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).