Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-1910-2006.pdf
PDF · 74.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-5Er/1910/2006
Uznesenie
Okresný súd Veľký Krtíš v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a. s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnej P., vedenej pod sp. zn. EX 1241/06, súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jozef Buri, LLM, MBA, Exekútorský úrad v Leviciach, so sídlom Ku Bratke 3, 934 05 Levice 5, o vymoženie 66,39 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdny exekútor n e m á n á r o k na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 08. 06. 2018 uviedol, že vzhľadom k tomu, že počas exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné rozhodnutie vykonať, je daný dôvod na postup súdu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v nadväznosti na § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31. 08. 2008. Na zánik tohto práva prihliada súd z úradnej povinnosti. S poukazom na uvedené skutočnosti je rovnako dôvod na rozhodnutie o trovách exekúcie v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.
2. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) účinného do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 88 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení účinnom k 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov do uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenia.
6. Súd v prvom rade konštatuje, že exekúcia bola pôvodne vedená proti povinnému: C., ktorý dňa 12. 12. 2006 zomrel. Jeho jediným dedičom sa na základe osvedčenia o dedičstve č. k. 4D/5/2007-61, Dnot 19/2007, právoplatným dňa 17. 04. 2007, stala jeho manželka P.. Keďže k úmrtiu pôvodného povinného došlo dňa 12. 12. 2006 súd podľa v tom čase účinného zákonného ustanovenia § 107 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku pokračoval v konaní s jeho jedinou dedičkou ako právnym nástupcom. Keďže ide o univerzálnu sukcesiu, vstúpila dedička pôvodného povinného do jeho práv v
súlade s uvedeným zákonným ustanovením „ex lege“, bez toho, aby súd o tomto rozhodoval. Súd s menovanou konal ako s novou povinnou tým, že jej v priebehu exekučného konania doručil uznesenie č. k. 5Er/1910/2006-16 zo dňa 07. 12. 2010 o zmene oprávneného.
7. Pokiaľ ide o návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok bolo možné v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008 vykonať len v prekluzívnej lehote 3 rokov od vykonateľnosti takého rozhodnutia, pričom v tejto lehote muselo byť exekučné konanie nielen začaté, ale pohľadávka musela byť aj vymožená. Po uplynutí prekluzívnej lehoty nemôže už také rozhodnutie byť podkladom na vykonanie exekúcie.
8. Novela zákona o priestupkoch vykonaná zákonom č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 01. 09. 2008 neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnych lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka (páchateľa) priaznivejšie. V opačnom prípade by to malo za následok porušenie všeobecnej zásady trestania upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorej sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný a neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka (povinného) nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote (bez uvedenia lehoty), ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy, musí podľa nej aj skončiť, preto v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. sa plynutie tejto lehoty neskončilo. Súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1802/2007 z 30. 10. 2008, ktorého skutkové a právne okolnosti sú obdobné ako v danej veci a tiež na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 84/02.
9. Predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu - blok na pokutu nezaplatenú na mieste evid. č.: AA 345969 zo dňa 25. 11. 2005, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 09. 12. 2005. Nakoľko rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty za priestupok možno v zmysle citovaného ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. vykonať v prekluzívnej lehote 3 rokov odo dňa jeho vykonateľnosti, dňa 09. 12. 2008 uplynula 3 ročná prekluzívna lehota na jeho vykonanie a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle citovaného § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 243j Exekučného poriadku, V exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
12. Keďže súd exekúciu zastavil rozhodoval podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku zároveň o trovách exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 17,90 Eur vrátane 20% DPH, a to podľa § 14 a § 15 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. paušálnu odmenu za jednotlivé úkony vo výške 9,96 Eur (3 úkony x 3,32 Eur - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, lustrácia Sociálna poisťovňa), podľa § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. náhradu hotových výdavkov pozostávajúcich z nákladov na poštovné vo výške 4,96 Eur a 20 % DPH vo výške 2,98 Eur.
13. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 243j Exekučného poriadku môže súd v exekučnom konaní začatom pred 01. 04. 2017 rozhodnúť, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie z dôvodov hodných osobitného zreteľa, najmä ak pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom. Preskúmaním priloženého exekútorského spisu má súd za to, že v predmetnom exekučnom konaní nastali dôvody na uplatnenie uvedeného postupu.
14. Súdny exekútor si uplatnil odmenu za 3 úkony exekučnej činnosti. Prvý - získanie poverenia na vykonanie exekúcie vykonal, nakoľko mu súd na jeho žiadosť vydal v predmetnej veci poverenie, pričom toto je založené v exekútorskom spise. Súdny exekútor následne dňa 28. 08. 2006 vydal upovedomenie o začatí exekúcie poverenie, v jeho spise sa však nenachádzajú doručenky, teda súd nemá preukázané, že toto poverenie doručil oprávnenému a povinnému (v tom čase ešte pôvodný povinný C.). Za takýto úkon mu nepatrí ani vyúčtovaná odmena, nakoľko táto patrí výslovne až za „doručenie“ upovedomenia o začatí exekúcie, teda jeho vyhotovenie nestačí. Už v tomto úvodnom štádiu konania došlo zo strany súdneho exekútora k porušeniu § 49 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko nie je preukázané, že upovedomenie účastníkom riadne doručil. Ako tretí úkon si súdny exekútor uplatnil zisťovanie majetku povinného lustráciou v Sociálna poisťovni. Súd konštatuje, že v spise sa nachádza výsledok tejto lustrácie zo dňa 21. 03. 2014 na osobu C. Hlavnou povinnosťou súdneho exekútora vyplývajúcou z celého Exekučného poriadku, výslovne z ustanovenia § 46 ods. 1 Exekučného poriadku, je postarať sa o vykonanie exekúcie, a to niektorým zo spôsobov upravených v Exekučnom poriadku. Za týmto účelom je súdny exekútor povinný vykonať zisťovanie majetku, prípade príjmu povinného, aby tak mohol uspokojiť vymáhanú pohľadávku. V exekučnom spise sa nachádza jediný výsledok lustrácie majetku povinného, a to uvedená odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni. Predmetná exekúcia sa začala dňa 09. 08. 2006 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom za obdobie trvania exekúcie 13 rokov súdny exekútor vykonal jediné vyššie uvedené šetrenie majetku povinného. Aj k uvedenému šetreniu súd uvádza, že súdny exekútor lustroval v Sociálnej poisťovni pôvodného povinného C., ktorý dňa 12. 12. 2006 zomrel, pričom k tejto lustrácii došlo viac ako 7 rokov po jeho smrti. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor ani nepostrehol, že v dôsledku univerzálnej sukcesie došlo k zmene povinného. V exekútorskom spise sa teda nenachádza žiadne relevantné zisťovanie majetku povinného v predmetnej exekúcii.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzatvára, že súdny exekútor neviedol predmetnú exekúciu v súlade s Exekučným poriadkom a jeho úkony nesmerovali k vymoženiu pohľadávky od povinného. Tieto okolnosti považoval súd za dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto rozhodol, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš a to písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, vedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).