Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-60-2017.pdf
PDF · 131.96 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/60/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Repákovou v právnej veci žalobcu: IC - AUMONT, s.r.o., so sídlom Sovietskych hrdinov 200, 089 01 Svidník, IČO: 36 500 798, zast.: JUDr. A.. C. M., advokát, so sídlom F. XXX/X, XXX XX R., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 24.306,68 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 3.529,- EUR z a s t a v u j e. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 20.777,68 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 20.777,68 EUR od 30.05.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, postúpeným tunajšiemu súdu na ďalšie konanie dňa 12.07.2017 v súlade s ust. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 24.306,68 EUR s príslušenstvom a trovy konania. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá poistná zmluva č. XX-XXXXXXXX, ktorá platí od 01.09.2009. Od 01.08.2014 platí posledné znenie poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ktorá sa vzťahuje, okrem iného, na zodpovednosť poisteného za škodu, ktorá vznikne inému v súvislosti s činnostnou poisteného. Celková výška poistného plnenia bola dohodnutá na 665.000,- EUR. Ďalej sa poistná zmluva vzťahuje aj na škodu spôsobenú na veciach, ktoré poistený prevzal za účelom spracovania, opravy, úpravy, predaja, úschovy, uskladnenia alebo poskytnutia odbornej pomoci, na poistnú sumu 66.500,- EUR. Dňa 26.07.2015 vznikla škodová udalosť vo výške 24.306,68 EUR. Následne po škodovej udalosti bol kontaktovaný žalovaný a bola uňho uplatnená poistná udalosť. Škodovú udalosť žalovaný vedie pod číslom XXXXXXXXXX. Žalobca niekoľkokrát kontaktoval žalovaného, aby predmetnú škodovú udalosť vyšetril. V zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Konanie žalobcu je však v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, pretože predmetnú škodovú udalosť nevyšetruje v súlade so zákonom. Žalovaný niekoľkokrát bol kontaktovaný aj poškodeným (významným obchodným partnerom žalobcu), spoločnosťou Y., J.. Poškodený bol ubezpečený, že k poistnému plneniu dôjde. Zo strany žalovaného sú permanentne spôsobované prieťahy (napr. duplicitné vyžiadanie dokladov, odmlčanie sa, žiadna reakcia, absolútna neinformovanosť a neodbornosť zamestnancov žalovaného - ako príklad uvádzame vyjadrenia
poškodeného pri komunikácii so žalobcom „ako je možné, že on si žiada podklady k poistným udalostiam, keď som ich do KOOP. posielala, no a jeho odpoveď ma prekvapila." Ja ich nemám, pretože mne KOOP nič neposlala." a pod.). Žalovanému bola poskytnutá maximálna súčinnosť zo strany žalobcu ako aj poškodeného. Konanie žalovaného spôsobuje žalobcovi ďalšiu škodu (nakoľko nedošlo k úhrade zo strany žalovaného a žalobca bol nútený uhradiť uvedenú škodu spoločnosti VW, a.s. z poskytnutého úveru) a poškodzuje jeho dobré meno. Naposledy bol žalovaný vyzvaný právnym zástupcom žalobcu k úhrade výzvou zo dňa 27.01.2017. Na túto výzvu nereagoval. Namiesto toho emailom si vyžiadal ďalšie dokumenty, ktoré mu boli poskytnuté, následne sa žalovaný odmlčal. Keďže žalovaný dobrovoľne do dnešného dňa nezaplatil poistné plnenie vo výške 24.306,68 EUR, žalobca bol preto nútený obrátiť sa na súd. 2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 05.06.2017 vo veci platobný rozkaz sp. zn. XUp/XX/XXXX. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. XUp/XX/XXXX zo dňa 05.06.2017 odpor, v ktorom uviedol, že žalobca mu nepredložil doklady, ktoré boli potrebné k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca nahlásil škodovú udalosť až po siedmych mesiacoch po jej vzniku a neuznal ani časť nároku vo výške 22.891,46 EUR bez DPH za poškodenie vozidla X. Žalobca V., nakoľko vzhľadom na rozsah a charakter poškodenia bolo motorové vozidlo opraviteľné a predajné. 3. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 07.07.2017 uviedol, že výzvu žalovaného zo dňa 09.08.2016 o zaslanie dokladov neobdržal; okrem toho uvedená výzva ani nie je podpísaná a žalovaný nepreukázal jej doručenie žalobcovi. Naopak žalovaný na výzvu žalobcu zo dňa 27.01.2017 reagoval prostredníctvom emailu zo dňa 02.02.2017 a vyžiadal si dokumenty, ktoré nie sú zhodné s dokumentmi, ktoré údajne žalovaný žiadal vo svojom liste zo dňa 09.08.2016. Žalovaný teda po viac ako dvoch rokoch od nahlásenia škodovej udalosti prvýkrát žiadal žalobcu o zaslanie dokumentov uvedených v emaily zo dňa 02.02.2017. Žalobca ďalej namietal, že škodovú udalosť nahlásil hneď, o čom svedčí aj expertná správa predložená žalovaným. Žalobca mal však za to, že uvedená expertná správa nemá výpovednú hodnotu, pretože si protirečí a spoločnosť A. R. Y.. nemá v predmete činnosti žiadnu činnosť, ktorá by ju oprávňovala vydávať podobné expertné správy. Čo sa týka možnosti opravy a opätovného predaja motorového vozidla, žalobca poukázal na to, že išlo o výrobok a nie auto „na predajni“, pričom renomovaná spoločnosť ako je S. by takto zničené vozidlo dala do predaja len ťažko. Odpor žalovaného považoval žalobca za zmätočný a jeho tvrdenia za účelové. 4. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 30Cb/60/2017-93 zo dňa 15.03.2018 súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia, písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu k odporu zo dňa 07.07.2017, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na svoju obranu, s tým že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Žalovaný bol súčasne poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. Žalovaný sa k predmetnému uzneseniu súdu vyjadril v podaní doručeným súdu dňa 29.06.2018 v ktorom uviedol, že žalovaný predložil súdu vytlačenú verziu elektronického dokumentu - výzvy zo dňa 9. augusta 2016, evidovanú v elektronickom systéme žalovaného, pričom datovaný a podpísaný originál výzvy bol zaslaný žalobcovi. Uvedená výzva však nebola žalobcovi zasielaná doporučenou zásielkou, preto žalovaný nemá k dispozícii doklad o doručení. Nakoľko však žalobcovi bol doručený odpor proti platobnému rozkazu spolu s prílohami, mal (spolu s odporom proti platobnému rozkazu) k dispozícii výzvu žalovaného zo dňa 9. augusta 2016, a preto s vyjadrením zo dňa 7. júla 2017 mohol žalobca taktiež doručiť aj žalovaným požadované dokumenty, čo sa však nestalo. Žalovaný listom zo dňa 20. júna 2016 a taktiež emailom zo dňa 26. júna 2018 vyzvala žalobcu na doloženie dokladov k škodovej udalosti číslo XXXXXXXXXX. Po doručení požadovaných dokladov je možné ukončiť likvidáciu škodovej udalosti číslo XXXXXXXXXX. Po ukončení likvidácie škodovej udalosti číslo XXXXXXXXXX žalovaný oznámi žalobcovi aj súdu výšku poistného plnenia, ak bude rozsah jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a nároky žalobcu preukázané, resp. poskytne písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť alebo pre ktoré znížila poistné plnenie. Škodová udalosť zo dňa 26. júla 2015 bola nahlásená u žalovaného dňa 2. augusta 2015. Žalovaný požiadal spoločnosť A. R. Y.., nezávislého odhadcu škôd, o zistenie príčiny škody a určenie výšky škody spôsobenej obchodnej spoločnosti W., A... Spoločnosť IU.. v expertnej správe uviedla: „Poškodené vozidlo V., ktoré bolo po začatí opravy určené ako neopraviteľné (na likvidáciu zošrotovaním) bolo v čase obhliadky pristavené, avšak nebolo možné na ňom otvoriť prednú kapotu a identifikovať rozsah a charakter vzniknutých poškodení. Podľa predloženej fotodokumentácie preukázala poškodená spoločnosť že na vozidle V. sa po výmene vymeniteľných poškodených dielov zistilo, že predná kapota sa nedá zatvoriť z dôvodu posunutia nosníkov vozidla. Bolzen prednej kapoty nezapadá do zámku prednej kapoty. Podľa doplňujúceho
vyjadrenia, ktorého kópia sa nachádza medzi prílohami tejto expertnej správy, je takto poškodené vozidlo neopraviteľné a celé musí byť zošrotované. Nemožnosť opravy vozidla bola prekonzultovaná so spolupracujúcim znalcom, pričom na základe tejto konzultácie bolo jednoznačne konštatované, že vozidlo s uvedeným rozsahom a charakterom poškodení je opraviteľné a opätovne predajné. Preto neboli akceptované skutočnosti vedúce k likvidácii vozidla zošrotovaním, ani náklady spojené s touto likvidáciou v sume 320,00 EUR bez DPH a ani škoda vyčíslená ako výrobná cena predmetného vozidla v sume 22 891,46 EUR bez DPH. Oprava poškodení v uvedenom rozsahu bola vyčíslená na základe znalcom vypracovanej Kalkulácie nákladov na opravu v sume 7 149,19 EUR bez DPH. Kópia uvedeného dokumentu sa nachádza medzi prílohami tejto expertnej správy." Z citovanej časti expertnej správy má podľa žalovaného vyplývať, že v čase obhliadky síce „nebolo možné na vozidle otvoriť prednú kapotu a identifikovať rozsah a charakter vzniknutých poškodení", avšak na základe predloženej fotodokumentácie a konzultácie so znalcom s konštatovaním, že „vozidlo s uvedeným rozsahom a charakterom poškodení je opraviteľné a opätovne predajné", znalec vypracoval kalkuláciu nákladov na opravu vo výške 7.149,19 EUR bez DPH (príloha expertnej správy), preto „neboli akceptované skutočnosti vedúce k likvidácii vozidla zošrotovaním, ani náklady spojené s touto likvidáciou v sume 320,00 EUR bez DPH a ani škoda vyčíslená ako výrobná cena predmetného vozidla v sume 22 891,46 EUR bez DPH". Okrem nákladov na opravu vozidla vo výške 7.149,19 EUR bez DPH, spoločnosť A. R. XXX,XX. uznala ako oprávnené náklady na opravu ďalších dvoch poškodených vozidiel vo výške 599,39 EUR bez DPH a 495,63 EUR bez DPH. Spolu teda náklady na opravu vozidiel stanovila na 8.244,21 EUR (7.149,19 EUR + 599,39 EUR + 495,63 EUR). Vychádzajúc z expertnej správy, žalovaný ešte pred ukončením šetrenia škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX namieta výšku uplatneného plnenia prevyšujúcu 8.244,21 EUR. Žalobca taktiež nemá nárok na sumu zodpovedajúcu zmluvne dohodnutej spoluúčasti 33,- EUR. Žalovaný ďalej uviedol, že skupina A. bola založená v roku XXXX ako nezávislá poradenská firma. Od počiatku bola hlavná činnosť zameraná na oblasť likvidácie rozsiahlych škôd v priemysle, posudzovania príčin škôd, vyčíslenia poistných náhrad a komplexné odhady majetku pre rôzne účely. V rokoch 1997 až 1998 rozšírila služby na celé územie Českej a Slovenskej republiky, bola založená dcérska spoločnosť A. R., XXXX. V rokoch 1998 až 2001 a ďalej od roku 2007 je na základe asociačnej dohody výhradný zástupca spoločnosti M. & M., A. Z. C. and R.. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako predčasne podanú, nakoľko žalovaný doposiaľ neukončil šetrenie škodovej udalosti. 5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 03.09.2018, v ktorom uviedol, že žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.06.2018 uvádza, že v systéme má síce evidovanú výzvu zo dňa 09.08.2016, ale posielal ju len obyčajne. Ďalej žalovaný uvádza, že ak by aj žalobcovi nebola doručená uvedená výzva, tak žalobca sa mohol o tejto výzve dozvedieť prostredníctvom podaného odporu žalovaného. Čiže nie, aby žalovaný poslal žalobcovi výzvu opätovne a doporučene, ale radšej považuje výzvu za doručenú prostredníctvom súdu a zároveň prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu takmer rok po tom ako mala byť podľa jeho nepodložených tvrdení doručená. Celý ten čas žalovaného nezaujímalo riešenie celej škodovej udalosti. Začal konať až keď bola podaná žaloba na súd. Žalobca dňa 06.02.2017 poslal žalovanému tieto „novo“ vyžiadané dokumenty a prostredníctvom emailu zo dňa 16.02.2017 žalovaného požiadal, aby sa vyjadril v akom stave je vybavovanie škodovej udalosti, načo žalovaný nijako nereagoval! Toto konanie žalovaného jednoznačne preukazuje, že predmetnú škodovú udalosť neriešil v súlade so zákonom, nakoľko prvýkrát požiadal preukázateľne o dokumenty uvedené v emaily až 02.02.2017, teda viac ako 2 roky od jej nahlásenia. Toto tvrdenie je preukázané aj priloženými emailami k návrhu na vydanie platobného rozkazu. Preto žalobca opätovne uvádza, že ide o zjavne účelové tvrdenia žalovaného, navyše ide o dokumenty, ktoré nemajú zjavne žiaden význam pri riešení celej škodovej udalosti. Z konania žalovaného je „zjavná snaha“ o riešenie celej škodovej udalosti. Žalovaný uvádza vo svojom vyjadrení, že zaslal dňa 26.06.2018 (pravdepodobne v tom čase zistil, že v súdnom konaní sa pokračuje) výzvu na doloženie dokumentov emailom na adresu bývalej zamestnankyne žalobcu, pričom sa žalovaný nijako nezaujímal, či jeho výzva bola doručená, resp. či sa o tejto výzve žalobca mohol oboznámiť. Ak by mal žalovaný čo i len najmenší záujem riešiť danú situáciu, výzvu zašle ako doporučenú zásielku, a nie len za tým účelom, aby vyvolal dojem, že v danej veci koná. Žalobca je toho názoru, že celý postup žalovaného naznačuje, že jeho jedinou snahou bolo, aby sa celý nárok premlčal, v prípade ak nebude podaná žaloba na súd. Toto tvrdenie potvrdzuje aj ďalšia škodová udalosť uplatnená u žalovaného, v ktorej žalovaný nijako nekoná, zrejme z dôvodu, že nebola ešte podaná žaloba na súd. Zo strany žalobcu, ako aj zo strany spoločnosti Y. R., X. K., bola poskytnutá maximálna snaha o riešenie celej situácie, čo jednoznačne preukazuje predložená
emailová komunikácia so žalovaným ako aj výzva právneho zástupcu žalobcu, na ktorú žalovaný nijako nereagoval. 6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 24.09.2018, v ktorom uviedol, že žalovaný v bežnej listinnej komunikácii s klientmi zasiela výzvy na doloženie relevantných dokladov obyčajnou zásielkou, a javí sa byť prinajmenšom zaujímavé, že práve žalobcovi neboli (z neznámych dôvodov) prostredníctvom pošty doručené výzvy žalovaného, kým iným klientom žalovaného sú výzvy bežne a riadne doručované, napriek tomu, že sú zasielané obyčajnou zásielkou. Žalovaný zároveň predpokladá, že klient bude so žalovaným spolupracovať, a na jej výzvy, resp. dopyty predloží požadované dokumenty. Napriek vyššie uvedenému, žalobcovi boli preukázateľne zaslané podania žalovaného v súdnom spore (pokiaľ už popiera, že mu neboli doručené výzvy obyčajnou zásielkou v procese prešetrovania škodovej udalosti), z ktorých jednoznačne a zreteľne vyplýva požiadavka žalovaného na predloženie relevantných dokumentov. Žalovaný predovšetkým požaduje od žalobcu predloženie dokladu o oprávnení (a povinnosti) vykonávať činnosť, pri ktorej vznikla deklarovaná škoda, resp. dokladu potvrdzujúceho vykonávanie záväzku zo záväzkového vzťahu. Takýto doklad potvrdzuje existenciu a obsah záväzkového vzťahu, pri ktorého plnení vznikla deklarovaná škoda. V zásade ide o rámcovú zmluvu medzi agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom (bez ohľadu na jej označenie) o dočasnom pridelení zamestnancov, v ktorej sú vymedzené vzájomné práva a povinnosti medzi agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom. Žalovaný si pre ilustráciu dovoľuje predložiť súdu verejne dostupnú povinne zverejňovanú zmluvu (Rámcová zmluva o dočasnom pridelení zamestnancov na výkon práce pre užívateľského zamestnávateľa uzatvorená medzi R. X. a A. X. C.), kde napr. v ustanovení čl. V ods. 1 je výslovne upravené, že „ADZ (agentúra dočasného zamestnávania) zodpovedá za škody spôsobené dočasne pridelenými zamestnancami voči UZ (užívateľský zamestnávateľ) v rozsahu v akom zodpovedá každý jednotlivý zamestnanec podľa ZP (zákonník práce)". Na základe uvedeného je zrejmé, že požiadavka žalovaného na predloženie dokladu o oprávnení (a povinnosti) vykonávať činnosť, pri ktorej vznikla deklarovaná škoda, resp. dokladu potvrdzujúceho vykonávanie záväzku zo záväzkového vzťahu, je relevantná pre riadne posúdenie existencie a rozsahu poistného krytia v konkrétnom prípade. Podľa tvrdenia žalovaného žalobca nepredložil dohodu o dočasnom pridelení zamestnancov v pracovnom pomere na výkon práce uzatvorenú medzi žalobcom (agentúrou dočasného zamestnávania) a poškodeným (užívateľským zamestnávateľom), v ktorej sú vymedzené vzájomné práva a povinnosti medzi žalobcom a poškodeným, platnú a účinnú v rozhodnom období. Zároveň žalovaný poukázal na niektoré ustanovenia § 827 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a ustanovenia § 179 ods. 1, § 186 ods. 1, § 186 ods. 2, § 134 ods. 1 prvá veta zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení účinnom v rozhodnom období. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva relevantnosť požiadavky žalovaného na predloženie potvrdenia zamestnávateľa o priemernom mesačnom zárobku pred porušením povinnosti zamestnanca, ktorým spôsobil škodu. Žalobca podľa žalovaného nepredložil doklad o priemernom mesačnom zárobku zamestnanca E. R., ktorý mal spôsobiť žalobcom deklarovanú škodu, pred porušením jeho povinnosti. Samotná pracovná zmluva medzi žalobcom a pánom E. R. (bez ďalšieho) totiž nie je dokladom, ktorým by žalobca potvrdzoval priemerný zárobok zamestnanca pred porušením povinnosti v zmysle ustanovení Zákonníka práce. Žalovaný zároveň požiadal žalobcu o predloženie "Uplatnenia nároku na náhradu škody voči škodcovi". V danom prípade postačovalo vyplnenie zasielaného tlačiva zo strany poškodeného (prostredníctvom žalobcu), ktoré žalovaná pre ilustráciu prikladá v prílohe v staršom i v aktuálnom vydaní. Po ukončení likvidácie škodovej udalosti číslo XXXXXXXXXX žalovaný oznámi žalobcovi aj súdu výšku poistného plnenia (ak žalobca predloží žalovanej relevantné dokumenty), ak bude rozsah jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a nároky žalobcu preukázané, resp. poskytne písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie. Žalobca vo vyjadrení taktiež uviedol "Čo sa týka výroku žalovaného, že auto je opraviteľné a opätovne predajné, je potrebné uviesť, že išlo o výrobok a nie auto „na predajni", ako si to mylne žalovaný vysvetľuje". V nadväznosti na citované tvrdenie žalobcu žalovaný uviedol, že vychádza z expertnej správy spoločnosti A. R. X.XXX,XX, nezávislého odhadcu škôd, z ktorej vyplýva, že „vozidlo s uvedeným rozsahom a charakterom poškodení je opraviteľné a opätovne predajné", pričom spolupracujúci znalec vypracoval aj kalkuláciu nákladov na opravu vo výške 7.149,19 EUR bez DPH (príloha expertnej správy), preto „neboli akceptované skutočnosti vedúce k likvidácii vozidla zošrotovaním, ani náklady spojené s touto likvidáciou v sume 320,00 EUR bez DPH a ani škoda vyčíslená ako výrobná cena predmetného vozidla v sume 22 891,46 EUR bez DPH". 7. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 26.05.2019 uviedol, že z jeho strany, ako aj zo strany spoločnosti Y. R.,G.., bola poskytnutá maximálna snaha o riešenie celej situácie. Dohoda o dočasnom pridelení medzi agentúrou a užívateľským zamestnávateľom bola žalovanému zaslaná dňa 06.02.2017,
o čom svedčí priložený email. Žalobca zároveň uviedol, že zo strany zamestnanca došlo k úhrade škody v zmysle zákonníka práce vo výške štvornásobku priemernej mzdy, konkrétne sa jedná o čiastku 3.529,- EUR. Zamestnanec túto škodu uhradil v splátkach. Pričom poslednú splátku poukázal na účet dňa 18.06.2018. Z uvedeného dôvodu žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti zaplatenej škody zamestnancom vo výške 3.529,- EUR a žiadal, aby súd vydal rozsudok, ktorým zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 20.777,68 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 20.777,68 EUR od 30.05.2017 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 8. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Vzhľadom na vyššie uvedené súd na pojednávaní konanom dňa 01.10.2019 rozhodol za účasti žalovaného o čiastočnom zastavení konania. 9. Účastníci konania boli poučení o sudcovskej koncentrácii konania samostatnými uzneseniami, prípisom zo dňa 16.04.2019, ako aj v poučení na predvolaní na pojednávanie. 10. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 01.10.2019, ktorého sa zúčastnil zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť, ako aj neúčasť žalobcu na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania. Zároveň požiadal súd, aby rozhodol vo veci aj bez ich prítomnosti, a to v zmysle vyjadrení a podaní. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava doterajších písomných vyjadrení, a žiada, aby súd žalobu zamietol, a to zo všetkých dôvodov, ktoré doposiaľ uvádzal. 11. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobca bol oprávnený podať žalobu vzhľadom na neskončenie šetrenia poistnej udalosti zo strany žalovaného, ktorú žalovaný považoval z tohto dôvodu za predčasne podanú. Sporným bol aj samotný nárok žalobcu vzhľadom na expertnú správu A. R.XX. Podľa, ktorú do konania doložil žalovaný. 12. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. V predmetnom zákonnom ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, pod ktorou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. 13. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky. Zákonodarca tak ponechal súdu pomerne široký priestor na posúdenie včasnosti uplatnených prostriedkov. 14. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. V zmysle citovaného ustanovenia je súd povinný zo zhodných tvrdení strán vychádzať, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Zmysel tohto ustanovenia vychádza opäť z princípov hospodárnosti a rýchlosti konania, ako aj z princípu formálnej pravdy. Súd sa nemá zameriavať na dokazovanie zhodných skutočností tvrdených stranami sporu (ak samozrejme neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti), aby tým nebolo zbytočne predlžované a predražované konanie. Súd je taktiež podľa princípu formálnej pravdy viazaný tvrdeniami strán a nemá povinnosť zisťovať skutočný
stav veci - dokazuje sa len to, čo tvrdia strany. Ak teda existuje skutočnosť, na ktorej sa obe strany sporu zhodnú, súd nemusí, a ani nemôže takúto skutočnosť dokazovať. Je nutné taktiež poukázať na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je spochybnená druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia nespornosti). Na vyvrátenie tejto fikcie postačuje generálne popretie týchto skutočností vlastným tvrdením o skutkových okolnostiach. Následne je potrebné podporiť skutkové tvrdenia návrhmi na vykonanie dôkazov. 15. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise: Poistnou zmluvou č. XX- XXXXXXXX, Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zodpovednosti za škodu, Faktúrou č. XXXXXXXX, Platobným príkazom zo dňa 04.01.2016, Predžalobnou výzvou zo dňa 27.01.2017, E-mailovou komunikáciou na č.l. 15 až 20, Výpisom z Obchodného registra žalobcu, Výpisom z obchodného registra žalovaného, Oznámením o vzniku škody zo dňa 07.04.2016, Výzvou na doloženie dokladov k škodovej udalosti zo dňa 09.08.2016, Expertnou správou A. R. J.., Poistnou zmluvou č. XX.XX.XXXX, zo dňa 31.07.2014, Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zodpovednosti za škodu, ako aj s ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný stav: 16. S poukazom na ust. § 186 ods. 2 CSP, ktorého zmyslom je hospodárnosť a rýchlosť konania, sa súd nezameriaval na dokazovanie zhodných skutočností tvrdených stranami sporu, ktoré súd nemusí, a ani nemôže dokazovať. 17. Predmetom žaloby je nevyplatenie vyplatenej náhrady škody zo strany žalobcu, ktorá vznikla pri poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX vo výške 20.777,68 EUR. Žalobca ako poistený odškodnil poškodeného spoločnosť Y., XX. Súd. v celom rozsahu, pričom žalobcovi zamestnanec, ktorý škodu spôsobil, nahradil časť škodu podľa pracovnoprávnych predpisov v súvislosti s porušením právnej povinnosti, v dôsledku ktorej škoda vznikla. 18. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli. Súd taktiež nevykonal dôkaz odborné vyjadrenie znalca z odboru doprava cestná (žalovaný nepovažoval za nevyhnutné vypracovať znalecký posudok) za účelom posúdenia, či s ohľadom na zdokumentované poškodenia motorového vozidla V. bolo nevyhnutné zošrotovanie vozidla V. alebo bola možná oprava vozidla V., nakoľko na pojednávaní konanom dňa 01.10.2019 zástupca žalovaného netrval na vykonaní predmetného dôkazu. 19. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona: Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka "Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. " Podľa ustanovenia § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka "Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu." Podľa ustanovenia § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka "Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. " Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 OZ "Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné." Podľa ustanovenia § 788 ods. 3 OZ "Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. " Podľa ustanovenia § 790 písm. c) OZ " Poistiť možno najmä zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu)". Podľa ustanovenia § 797 ods. 1 OZ "Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený)." Podľa ustanovenia § 797 ods. 2 OZ "Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť)." Podľa ustanovenia § 797 ods. 3 OZ "Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok." Podľa ustanovenia § 798 OZ "Poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné."
Podľa ustanovenia § 799 ods. 2 OZ "Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti." Podľa ustanovenia § 806 OZ " Z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. 20. Pri poistení zodpovednosti za škodu je poisteným ten, kto škodu spôsobí. Primárnym účelom tohto poistenia nie je kompenzácia majetkovej ujmy, ktorá vznikne poškodenému, ale majetkovej ujmy, ktorá by vznikla poistenému škodcovi úhradou oprávneného nároku poškodeného. Čo sa týka právneho základu nároku škodcu voči poisťovni nejde o nárok na náhradu škody. Výplata poisťovne je čo do právneho základu nároku výplatou poistného plnenia zodpovedajúca poistnou zmluvou vymedzenému rozsahu nároku na náhradu škody poškodeného voči škodcovi. /viď publikáciu Poistné zmluvy od autorov Ing. Mgr. J., a Mgr. Y. vydavateľstvo C.H. L./. 21. Je zrejmé, že poisťovňu fakticky nemožno prinútiť ku skončeniu vyšetrovania, z uvedeného dôvodu je možné konštatovať, že súčasná právna úprava je nedostačujúca pre ochranu práv osoby oprávnenej na poistné plnenie. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá poistná zmluva č. XX-XXXXXXXX, ktorá sa vzťahuje okrem iného na zodpovednosť poisteného za škodu, ktorá vznikne inému v súvislosti s činnostnou poisteného. Dňa 26.07.2015 vznikla škodová udalosť vo výške 24.306,68 EUR. Škodová udalosť zo dňa 26. júla 2015 bola nahlásená u žalovaného dňa 2. augusta 2015 a je vedená pod číslom XXXXXXXXXX. Žalobca si plnil riadne všetky povinnosti vyplývajúce mu zo zákona pri nahlásení poistnej udalosti zo dňa 26.07.2015, žalovanému poskytol maximálnu súčinnosť, doložil mu všetky požadované doklady, o ktoré ho žiadal žalovaný viď emailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 02.02.2017 a zo dňa 06.02.2017. 22. Podľa názoru konajúceho súdu je potrebné rozlišovať medzi vznikom práva na plnenie podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka a splatnosťou tohto plnenia podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a je nevyhnuté pri výklade týchto ustanovení vyabstrahovať z nich ich vzájomnú prepojenosť. Právo na plnenie vzniká poistnou udalosťou, od tohto momentu má poistiteľ povinnosť bez zbytočného odkladu vykonať šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Ustanovenia predpokladajú vykonanie šetrenia v lehote jedného mesiaca. Je predsa pochybením poistiteľa v prejednávanom prípade žalovaného, ak správne uplatnený nárok na poistné plnenie odmietne šetriť, resp. šetrenie neprimerane predlžuje, čo je podľa názoru súdu v rozpore s princípmi spravodlivosti a zákonnosti. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak poisťovne bezdôvodne odďaľovajú poistné plnenie. Takýto postup žalovaného je podľa názoru konajúceho súdu v rozpore so zákonom i poistnou zmluvou a žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Priznaním úroku z omeškania sa majetok žalobcu nezväčšil, žalobca dlhý čas nemohol disponovať s finančnými prostriedkami, ktoré musel vynaložiť na zaplatenie škody poškodenému a žalovaný mu poistné plnenie riadne neposkytol. Podľa názoru konajúceho súdu zo strany žalovaného došlo jednoznačne k porušeniu povinností pri vykonaní vyšetrenia, žalovaný vyšetrenie nezačal bez zbytočného odkladu, čím žalobcovi - poistenému vznikla škoda spočívajúca v úhrade škody, ktorú si voči žalobcovi uplatnil poškodený spoločnosť Y.,F.. V tejto súvislosti konajúci súd poukazuje na zásadu súladu výkonu práv s dobrými mravmi, ktorá predstavuje významný princíp, ktorý v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti. Konanie proti dobrým mravom je konaním protiprávnym. (nález Ústavného súdu ČR z 21. októbra 2008, sp. zn. XX. ZÚS XXXX/XX)X 23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvorili poistnú zmluvu č. G. na poistenie zodpovednosti za škodu. Dňa 26.07.2015 vznikla škodová udalosť vo výške 24.306,68 EUR, ktorú zapríčinil zamestnanec žalobcu pán E. R. spoločnosti Y., Y.., ktorá si náhradu škody uplatnila voči žalobcovi. Po škodovej udalosti bol kontaktovaný žalovaný a bola uňho uplatnená poistná udalosť. Škodovú udalosť žalovaný vedie pod číslom B.. Žalobca uhradil spoločnosti Y.. náhradu škody vo výške 24.306,68 EUR dňa 04.01.2016. Zamestnanec žalobcu pán E. R. uhradil žalobcovi v zmysle Zákonníka práce štvornásobok priemernej mzdy v sume 3.529,- EUR postupne v splátkach, pričom posledná splátka bola poukázaná na účet žalobcu dňa 18.06.2018. Podľa článku IX Plnenie KOOPERATIVY bod. 3 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb: „V prípade, ak poistený poškodeného už odškodnil, poskytne KOOPERATIVA poistenému poistné plnenie znížené o výšku náhrady škody, ktorú má právo poistený žiadať od svojho zamestnanca podľa pracovnoprávnych predpisov v súvislosti s porušením právnej povinnosti, v dôsledku ktorej škoda vznikla. “
Podľa článku IX Plnenie KOOPERATIVY bod. 6. Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb: „Ak nahradí poistený poškodenému škodu alebo jej časť, má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (vyplatená náhrada škody) takto získaného KOOPERATIVOU“ 24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a súčasne medzi účastníkmi konania za nesporné, že žalobca nahradil poškodenému spoločnosti Y., XX.XXX,XX. náhradu škody vo výške 24.306,68 EUR dňa 04.01.2016 v celom rozsahu, časť náhrady škody vo výške 3.529,- EUR uhradil žalobcovi jeho zamestnanec. Žalovaný nielenže nevyplatil žalobcovi vyplatenú náhradu škody v zmysle Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb, ktorých znenie žalovaný sám navrhol, ale ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, i keď disponoval všetkými potrebnými dokladmi, neukončil šetrenie poistnej udalosti. K predloženej expertnej správe spoločnosti A. R. X. konajúci súd uvádza, že súd nespochybňuje, že vozidlo bolo možné opraviť, avšak v prejednávanom prípade bola škoda spôsobená na vozidle, výrobku, ktorý sa ešte len vyrábal za účelom jeho predaja koncovému užívateľovi. Nie je možné spravodlivo požadovať od poškodeného spoločnosti J.., aby svojim zákazníkom ponúkal vozidlo, ktoré bolo v procese výroby poškodené a tým si ohrozoval svoju dobrú povesť a značku. Práve pre podobné prípady mal žalobca so žalovaným uzatvorenú poistnú zmluvu. Je neakceptovateľné, aby si len žalobca plnil svoje zmluvné povinnosti platením poistného. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 20.777,68 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 20.777,68 EUR od 30.05.2017 do zaplatenia, i keď je súd toho názoru, že do omeškania sa žalovaný dostal deň potom, čo žalobca uhradil poškodenému škodu. 25. Podľa ustanovenia § 365 ObZ “Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. “ Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ “ Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.“ Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ “Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“ V zmysle § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba XX. O platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Na základe uvedeného ustanovenia súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, náhradu trov konania v rozsahu 100%. 27. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).