Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/48/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu: Metlife Europe designated activity company, so sídlom Lower Hatch Street, On Hatch 20, Dublin, Írska republika, zapísaný v Írskom registri v spoločnosti v Dubline pod č. 415123 podnikajúci na území Slovenskej republiky organizačnou zložkou MetLife Európe d.a.c., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom: Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 47 257 105, právne zastúpený IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanému: 1./ K. E., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. S. Č.. XX, XXX XX K., právne zastúpený JUDr. Oľgou Michalíkovou, advokátkou, so sídlom Kancelárie Francisciho 35, 080 01 Prešov, 2./ V.Á. E., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Ď. Č.. XXXX/XX, XXX XX K., o zaplatenie 11.634, 20 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -548 zo dňa 11.12.2018, jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I., vo výroku II. o povinnosti žalovanej v 2/ rade zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6 135,30 eura, vo výroku III. a vo výroku IV.

II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku II. o povinnosti žalovanej v 2/ rade zaplatiť úroky z omeškania a vo výroku o splatnosti, vo výroku V. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III. Žalovaný v 1/ rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia istiny 6.135,30 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 6.135,30 Eur od 28.11.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že žalovaný v 1. rade je fyzická osoba, ktorá vykonávala finančné sprostredkovanie ako viazaný finančný agent, ktorému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi vyplatené provízie s prihliadnutím na bod 1.5 časti B.1 Zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Žalovaná v 2. rade za súčinnosti žalovaného v 1. rade za neho reálne vykonávala činnosť finančného sprostredkovania. Bezdôvodné obohatenie vylákali od žalobcu obidvaja žalovaní svojou vedome a úmyselne protiprávnou a vzájomne koordinovanou činnosťou.

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit. : „ Žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade z a m i e t a .

Žalovaná v 2. rade j e p o v i n n á žalobcovi zaplatiť 6.135,30 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.135,30 EUR od 11.11.2017 do zaplatenia, v mesačných splátkach vo výške po

200 EUR vždy do 25-tého dňa toho ktorého mesiaca počnúc nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok v prípade omeškania, čo i len jednej splátky.

V prevyšujúce časti žalobu k žalovanej v 2. rade z a m i e t a .

Žalovaný v 1. rade m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á vo vzťahu k žalovanej v 2. rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 6 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku“

3. Právne vec posúdil podľa ust. a , o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, , , , , .

4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný v 1/ rade nevykonával činnosť podľa zmluvy a jej príloh v prospech poisťovne, teda samotného žalobcu. Z tohto dôvodu nemal nárok na odmenu a ani mu odmena zo strany žalobcu nebola poukazovaná. Žalovaný v 1/ rade sa neobohatil na úkor žalobcu a preto súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade zamietol. Žalobca vo svojom vyjadrení sám uviedol, že má za to, že výkon finančného sprostredkovania bol od počiatku reálne vykonávaný žalovanou v 2/ rade. Pokiaľ ide o nárok vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade, s ňou nemal žalobca uzatvorenú písomnú zmluvu na finančné sprostredkovanie ako viazaný agent podľa , avšak žalovaná v 2/ rade nepopierala, že vyvíjala činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu a to zmluvu sprostredkúvanú s treťou osobou a žalobca, ako záujemca sa aj tak správal, čo potvrdzujú a preukazujú poistné zmluvy, ktoré boli súdu predložené. Súd poukázal na to, že na platnosť zmluvy o sprostredkovaní sa nevyžaduje písomná forma. V záujme právnej istoty účastníkov zmluvy, však možno odporučiť, aby sa táto zmluva uzavrela v písomnej forme. Pokiaľ žalovaná v 2/ rade predkladala poistné zmluvy a pritom používala identifikačné údaje žalovaného v 1/ rade, bolo na žalobcovi zabezpečiť, aby takto ponúkanú činnosť žalovanej v 2/ rade ako záujemca neprijímal, prípadne aby vyvodil zodpovednosť voči agentúrnemu manažérovi, ktorý zrejme spolupracoval so žalovanou v 2/ rade. Súd neuveril čestným prehláseniam predložených žalobcom, pretože išlo o jeho zamestnancov, ktorí zrejme nesú časť zodpovednosti za to, že žalovaný v 1/ rade bol ako agent do financovania doporučený, respektíve nedoporučený, čo preukazuje e-mailová korešpondencia. Žalovaná v 2/ rade potvrdila, že tak základnú zmluvu ako aj dodatky podpísala sama v zápisnici na stretnutí zo dňa 03.04.2017 v priestoroch advokátskej kancelária žalobcu, a teda je zrejmé, že musela kooperovať s niektorým zo zamestnancov samotného žalobcu, ktorý neoveril totožnosť osoby podpisujúcej zmluvu zo dňa 10.04.2013 a aj následné poistné zmluvy. Žalovaná v 2/ rade uznala nárok žalobcu v uplatnenej sume 6 135,30 eura a nespochybňovala, že išlo o sumu, ktorú bola povinná vrátiť, ako príslušnú časť vyplatenej odmeny z poistných zmlúv, nakoľko došlo k zániku poistných zmlúv a išlo o bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej. Pokiaľ ide o sumu vo výške 5 498,90 eura, o ktorú žalobca žalobu rozšíril súd poukázal na to, že sa žalobca pôvodne domáhal nároku na vrátenie storien a rozšíril žalobou uplatnený nárok, ktorým si uplatnil nárok voči žalovanému a žalovanej na zaplatenie všetkých vyplatených odmien vyplácaných na základe splnenia podmienok programu financovania kariéry vo výške 8 719,90 eura; zároveň aj vyplatených základných odmien, tzv. v provízií vo výške 2 914,30 eura v súhrnnej výške 11 634,20 eura. Súd v tejto časti žalobu zamietol aj voči žalovanej v 2/ rade, nakoľko bolo v konaní preukázané, že žalovaná v 2/ rade sprostredkovateľskú činnosť pre žalobcu predsa len vykonávala, ale v prípade absencie dohody o výške odmeny sprostredkovateľovi vznikne nárok na províziu vo výške obvyklej za sprostredkovanie obdobnej zmluvy v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Ak na predmetnú odmenu, by mal inak nárok žalovaný v 1/ rade, ktorú si pôvodne na ňom žalobca neuplatňoval súd má za to, že ide o obvyklú odmenu, ktorá žalovanej v 2/ rade patrí. Podľa sa žalovaná v 2/ rade dozvedela o vôli veriteľa žalobcu požadovať vrátenie bezdôvodného obohatenia preukázateľne až dňa 10.11.2017, a preto lehota na plnenie podľa citovaného zákonného ustanovenia mu uplynula ďalší deň. V omeškaní je teda preukázateľne až od 11.11.2017 a z tohto dôvodu v prevyšujúcej časti súd žalobu o úroky z omeškania zamietol. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že podľa patrí žalobcovi popri peňažnom plnení aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne a má vyplývať z ustanovenia Nariadenia vlády č.

5. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na , podľa ktorého, súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s ust. , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodol aj bez návrhu súdu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končilo. Žalovaný v 1. rade mal vo veci plný úspech, preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaná v 2. rade bola úspešná v časti 5498,90 EUR a neúspešná časti 6135,30 EUR , čo predstavuje 52,8 % po zaokrúhlení 53 % úspech a 47 % neúspech pomer úspechu a neúspechu je potom (53 - 47) 6 % v prospech žalobcu. Preto súd zaviazal žalovanú na náhradu trov konania v rozsahu 6%. 6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a to tak, aby zaviazal žalovaných v 1/ a v 2/ rade spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť sumu 11 634,20 eura spolu s príslušenstvom prípadne, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že žalobcovi vo vzťahu k obom žalovaným vznikol nárok na vrátenie sumy 11 634,20 eura spolu s príslušenstvom z titulu úmyselného bezdôvodného obohatenia oboch žalovaných na úkor žalobcu. Skutočnosť, že žalovaní sa na bezdôvodnom obohatení podieľali spoločne bola v konaní pred súdom prvej inštancie riadne preukázaná predloženými dôkazmi: čestnými vyhláseniami zamestnancov žalobcu, Zápisnicou o stretnutí zo dňa 03.04.2017, pričom tento fakt potvrdili vo svojich vyjadreniach aj samotní žalovaní. Súd prvej inštancie pristúpil k predloženým dôkazom a vyjadreniam selektívne a neodôvodnene na časť z nich neprihliadal. Naopak súd vychádzal z tvrdení žalovanej, ktoré však boli protichodné a zjavne účelové. Žalovaná najskôr uviedla, že zmluvu podpisoval s určitosťou manžel, a že si nie je vedomá, že by zmluvu podpisovala, ale že sa môže mýliť. Následne po nahliadnutí do zmluvy žalovaná potvrdila, že zmluvu a dodatky podpísala sama a označila podpis na zmluve ako svoj. Na uvedené súd prihliadol aj napriek tomu, že na pojednávaní dňa 23.01.2017 žalovaná opäť uvádzala, že obidvaja podpisovali zmluvy. Zároveň súd rozhodol v rozpore so svojim predbežným právnym posúdením veci urobeným podľa ust. , ktoré vykonal na pojednávaní dňa 23.11.2017. Napriek tomu, že predbežne súd posúdil nárok žalobcu ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k obom žalovaným, následné posúdenie nároku žalobcu súdom prvej inštancie v rozsudku už bolo nesprávne. Následkom nesprávneho právneho posúdenia právneho dôvodu nároku žalobcu v rozpore s predbežným právnym posúdením súdu zo dňa 23.11.2017 súd nesprávne stanovil právny dôvod pre priznanie nároku. Tento nepriznal z titulu bezdôvodného obohatenia, ale z titulu nároku na vrátenie zmluvného plnenia z dôvodu naplnenia podmienok, tzv. storna, hoci k platnému uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a žalovanou nikdy nedošlo. Súd vychádzal z výšky storna vypočítanej na základe zmluvy, nie z výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaní získali na úkor žalobcu. Je zrejmé, že bezdôvodné obohatenie vylákali od žalobcu obidvaja žalovaní svojou vedome a úmyselne protiprávnou a vzájomne koordinovanou činnosťou. Súd vôbec nezohľadnil niektoré kľúčové tvrdenia strán sporu, neprihliadol na niektoré kľúčové dôkazy a neodôvodnene sa odklonil od svojho vlastného predbežného právneho posúdenia, pričom k žiadnej z týchto skutočností sa v rozsudku nevyjadril a tento svoj postup žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Žalobca návrhom na pristúpenie a zmenu žaloby zo dňa 28.08.2017 rozšíril svoj žalobný návrh tak, že žiadal súd, aby zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na úhradu sumy 11 634, 20 eura s príslušenstvom, pričom svoj nárok žalobca nezakladá na zmluvných ustanoveniach zmluvy a dodatkov, ale na zákonnom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaní spoločne na úkor žalobcu nadobudli. Súd zaviazal iba žalovanú na úhradu časti žalovanej sumy. Vo vzťahu k stanoveniu výšky nároku žalobcu súd svoje rozhodnutie v rozsudku neodôvodnene a nesprávne založil na skutočnosti, že napriek absencii písomnej zmluvy o finančnom sprostredkovaní uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou, žalovaná reálne vykonávala činnosť sprostredkovateľa za čo jej patrí odmena v zmysle ustanovenia . Z celkovej sumy odmien 11 634,20 eura bolo z programu financovania kariéry vyplatených až 8 719,90 eura. Súd prvej inštancie tak vedome priznal žalovanej ako odmenu za jej protiprávne konanie odporujúce platnej právnej úprave a zásadám poctivého obchodného styku vyšší nárok ako by bola získala sama, ak by svoju činnosť vykonávala zákonne a poctivo, a teda svojim rozhodnutím priznal ochranu zjavnému zneužitiu práva zo strany žalovanej. Súd prvej inštancie takisto nesprávne posúdil činnosť žalovanej ako činnosť vykonávanú v zmysle ústnej zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej so žalobcom za ktorú jej mala patriť odmena a provízie ktoré sú žalobcom obvykle poskytované viazaným finančným agentom, ktorí spolupracujú so žalobcom na základe riadne uzatvorených zmlúv o finančnom sprostredkovaní. K tomuto záveru súd dospel v rozpore s vlastným predbežným právnym posúdením, keď uviedol, že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o finančnom sprostredkovaní so žalovanou v 2/ rade. V zmysle ustanovenia sa pri výklade vôle zmluvných strán vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítanie rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného

správania strán. Súdu bolo v konaní riadne preukázané a aj z vyjadrení žalovaných vyplýva, že žalobca po celý čas vykonával kroky smerujúce k uzatvoreniu zmluvy a dodatkov práve so žalovaným. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil existenciou ústnej zmluvy o sprostredkovaní medzi žalobcom a žalovanou, bez prihliadnutia na absenciu vôle žalobcu takúto zmluvu uzatvoriť, a súčasne v rozpore s vlastným predbežným právnym posúdením právneho vzťahu žalobcu a žalovanej zo dňa 23.11.2017. V dôsledku nesprávneho ustálenia právneho dôvodu nároku žalobcu, súd neodôvodnene zaviazal žalovanú na vrátenie časti žalovaného nároku samostatne. Žalobca opakovane zdôrazňuje, že z neexistujúceho právneho vzťahu žalovanej, ako ani z činnosti uskutočnenej v rozpore so zákonom nemohol a ani nevznikol žalovanej nárok ani na zvyšok plnenia. Žalovaným nevznikol oprávnený nárok ani len na čiastočné plnenia od žalobcu. Zároveň žalobca citoval vyjadrenia žalovanej, ktoré uvádzala v snahe, aby presvedčila súd prvej inštancie, aby jej povolil dlžnú sumu splácať v čo najnižších splátkach, kde mala uviesť, že v podstate súhlasí aj s uznaním celej sumy za tej podmienky, že by túto mohla splácať v splátkach iba po 200,- eur mesačne. Zároveň prejavovala snahu, aby nebol zbytočne zaťažovaný dlžnou sumou jej manžel. Podľa názoru žalobcu súd pri posudzovaní nároku žalobcu neodôvodnene a arbitrárne prihliadol na uznanie záväzku žalovanej iba v časti 6 135,30 eura, ale na následné opakované uznanie celej žalovanej sumy zo strany žalovanej vôbec neprihliadol, pričom s touto skutočnosťou sa v rozsudku ani žiadnym spôsobom nevysporiadal. Podľa názoru žalobcu žalovaná ním uplatnený nárok v plnej miere pred súdom uznala. Z konania, ktoré nie je právom aprobované, nevzniká konajúcemu, v tomto prípade žalovanej, nárok na plnenie v podobe odmien alebo provízií a aj v tomto prípade ide o majetkový prospech napĺňajúci znaky bezdôvodného obohatenia. Žalovaná predmetné plnenie bez právneho dôvodu prijímala a užívala. Žalobcovi tak vo vzťahu k žalovanej vznikol nárok na vrátenie sumy všetkých vyplatených odmien a provízií vo výške 11 634,20 eura z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie neprihliadol na čestné prehlásenia predložené žalobcom, namiesto toho uveril vyjadreniam žalovanej, ktoré si však zjavne protirečili a ktoré žalovaná účelovo menila podľa situácie, pričom ich zároveň žiadnym spôsobom nepreukázala. Súd správne posúdil skutočnosť, že žalovaný činnosť podľa zmluvy nevykonával v dôsledku čoho mu nevznikol nárok na vyplatenie odmien a provízií. Zistenie súdu, že zo strany žalobcu žalovanému nebola poukázaná žiadna odmena z predložených dôkazov vôbec nevyplýva. V konaní síce následne vyšlo najavo, že predmetný účet je vedený na meno dcéry žalovaných a to O. E., no z tejto skutočnosti nemožno dospieť k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil. Žalobca vyplácal odmeny v prospech účtu, ktorého údaje poskytol žalovaný. Žalovaný svoje povinnosti podľa zmluvy a dodatkov neplnil, a preto mu nevznikol na predmetné plnenie právny nárok. Ak došlo k poskytnutiu tohto plnenia v prospech žalovaného, bolo to bez právneho dôvodu. Žalobca v konaní riadne preukázal, že koordinovanou činnosťou žalovaného a žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu, a že toto bezdôvodné obohatenie, t.j. peňažné prostriedky v celkovej sume 11 634,20 eura boli poukázané do dispozičnej sféry žalobcu a žalovanej a to na bankový účet, ktorý bol žalobcovi oznámený žalovaným. Dôkazné bremeno, že žiadnu časť z týchto prostriedkov žalovaný nezískal niesol žalovaný, ktorý však toto bremeno neuniesol, keďže nepredložil ani jediný dôkaz, ktorým by toto svoje tvrdenie preukázal. Zmluva bola uzavretá so žalovaným, ktorý však činnosť viazaného finančného agenta nevykonával. Tým mu nevznikol nárok na vyplatenie provízií v zmysle zmluvy. Žalovaný reálne nepredložil žalobcovi ani jeden návrh na uzavretie poistnej zmluvy, a preto ani mu nevznikol nárok na vyplatenie odmien z programu financovania kariéry v zmysle dodatkov, a to v celkovej sume 8 719,90 eura. Žalovaný nesplnil predpoklady zmluvy a dodatkov pre vznik nároku na akékoľvek peňažné plnenie od žalobcu a napriek tomu finančné prostriedky od žalobcu prijímal. Žalobca má za preukázané, že nie len na strane žalovanej, ale aj na strane žalovaného došlo k získaniu majetkového prospechu bez právneho dôvodu na úkor žalobcu. Súd nesprávne posúdil aj súvisiaci nárok žalobcu na úhradu príslušenstva istiny a to úrokov z omeškania, ktorých výšku stanovil na základe odlišnej právnej úpravy akou sa spravuje právny vzťah, z ktorého vznikol nárok žalobcu voči žalovaným. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou na základe ktorého priznal žalobcovi časť ním uplatneného nároku posúdil súd ako obchodnoprávny vzťah. Napriek tomu úrokovú sadzbu úrokov z omeškania súd určil vo výške 5% ročne, ako úrok z omeškania určený podľa ustanovenia Nariadenia vlády č. Namiesto aplikácie ustanovenia v spojení s ustanovením Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktoré sa uplatňuje pri určení zákonnej sadzby úrokov z omeškania v obchodnoprávnych vzťahoch. Ustanovenie Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , nie je použiteľné pre určenie výšky úrokov z omeškania s plnením peňažného dlhu vo vzťahoch upraveným . Zároveň poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. zo dňa 15.05.2008, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. zo dňa

26.02.2004, v ktorom sa uvádza, že plnením z neplatnej obchodnej zmluvy vznikajú záväzky, ktoré majú tiež obchodný charakter. Nakoľko majetkový prospech, teda bezdôvodné obohatenie získali žalovaní na základe neplatne uzatvoreného obchodnoprávneho záväzkového vzťahu, potom je v zmysle vyššie uvedeného obchodným záväzkovým vzťahom aj vzťah z bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie tak pri rozhodovaní o príslušenstve nároku žalobcu aplikoval nesprávny právny predpis upravujúci stanovenie úrokovej sadzby úrokov z omeškania, a namiesto úrokov z omeškania vo výške 9,05 % od 28.11.2015 do 03.04.2017 zo sumy 6 135,03 eura a 9 % ročne od 4 4.2017 do zaplatenia, zo sumy 11 634,20 eura v II. výroku rozsudku zaviazal žalovanú na úhradu úrokov z omeškania iba vo výške 5 % ročne. V odôvodnení rozsudku tiež uviedol, že žalovaná v 2/ rade sa dozvedela o vôli veriteľa, teda žalobcu požadovať vrátenie bezdôvodného obohatenia, preukázateľne až dňa 10.11.2017. Citovaný záver okresného súdu je v priamom rozpore so skutočnosťou, ktorá bola súdu preukázaná. Žalovaná sa už 03.04.2017 zúčastnila osobného stretnutia s právnym zástupcom žalobcu v mieste jeho sídla. Počas osobného stretnutia bola žalovaná zo strany právneho zástupcu žalobcu vyzvaná na vrátenie dlžnej sumy na osobnom stretnutí. Zároveň aj bola spísaná zápisnica o stretnutí zo dňa 03.04.2017, ktorá tvorí súčasť súdneho spisu. S ohľadom na ustanovenie sa žalovaná s plnením dlhu dostala do omeškania nasledujúci deň, teda 04.04.2017. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom súd určil deň 11.11.2017, kedy sa žalovaná mala dostať do omeškania s úhradou plnenia, ktoré získala bez právneho dôvodu, ako bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Žalovaná v súvislosti s uznaním dlhu uviedla, že žiada o možnosť splácať ho mesačnými splátkami v sume po 200 eur. Súd žiadosti žalovanej o priznanie výhody splátok vyhovel a to bez ďalšieho preskúmania dôvodnosti tejto žiadosti. Súd nepreskúmal majetnosť žalovanej a žalovaného, ich príjmy a hodnotu hnuteľného a nehnuteľného majetku. Splátky v sume po 200 eur boli súdom určené na úkor žalobcu, nakoľko s prihliadnutím na rozsudkom priznanú výšku nároku žalobcu, by žalovaná svoj dlh splácala dlhšie, ako 30 mesiacov a to bez príslušenstva, ktoré by dobu splácania nároku žalobcu ešte predĺžilo.

7. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadril žalovaný v 1/ rade, ktorý uviedol, že s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie plne súhlasí a nestotožňuje sa s odvolaním. V súdnom konaní nebol preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia žalovaných ani žeby malo byť získané iba vzájomnou spoluprácou oboch žalovaných a ich úmyselným konaním v rozpore so zmluvou o finančnom sprostredkovaní a jej dodatkov. Súd v napadnutom rozsudku konštatuje, že na uzatváraní sprostredkovateľskej zmluvy a jej dodatkov sa podieľal aj sám žalobca, keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že všetko bolo riešené s vedomím jeho zamestnanca a to pána K.. Žalovaná v 2/ rade potvrdila, že zmluvu i dodatky podpísala ona sama, teda musela kooperovať s niektorým zo zamestnancov žalobcu, ktorý neoveril totožnosť osoby podpisujúcej zmluvu zo dňa 10.04.2013 a následne aj uzatvárané poistné zmluvy. V každom prípade sa teda všetko konalo za súčinnosti samotného žalobcu. Súd v súdnom konaní preveril nakladanie s predmetným účtom dožiadaním banky, podanou písomnou správou a predloženými výpismi z účtu, ktorými bolo preukázané a konštatované, že žalovaný v 1/ rade s týmto účtom a prostriedkami vyplácanými žalobcom vôbec nenakladal. Pokiaľ sa jedná o údajnú protichodnú výpoveď žalovanej na rokovaní s právnym zástupcom žalobcu dňa 03.04.2017 a na pojednávaní dňa 23.11.2017, týkajúcu sa podpisovania zmluvy a dodatkov k nej, táto podľa názoru žalovaného v 1/ rade nie je smerodajná najmä pokiaľ žalovaná uvádzala, že sa môže aj mýliť a na pojednávaní uviedla všeobecne, že obidvaja podpisovali zmluvy. Po nahliadnutí do samotnej zmluvy, však táto jednoznačne potvrdila, že zmluvu a dodatky podpísala sama. Žalovanú sumu žalobca žiada od oboch žalovaných z titulu vrátenia všetkých vyplatených odmien a to na základe splnenia podmienok programu financovania kariéry vo výške 8 719, 90 eura a zároveň vyplatených základných odmien tzv. provízií vo výške 2.914,30 eura. Pokiaľ ide o nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému v 1/ rade, v konaní prvostupňového súdu bolo preukázané, že zmluvu a najmä jej dodatok č. 1 bod 1.2 a následne č. 1.5 z ktorých vyplýval nárok žalobcu na vrátenie vyplatenej zálohy odmeny za sprostredkovanie poistenia, žalovaný v 1/ rade nepodpísal, dokonca v deň podpisu dodatkov sa ani na území Slovenskej republiky nedržiaval, pretože pracoval v zahraničí. Odmena poskytnutá za vykonanú prácu podľa názoru žalovaného v 1/ rade pre samotnú žalovanú v 2/ rade nie je bezdôvodným obohatením ako to tvrdí žalobca a to bez ohľadu na platnosť uzavretej písomnej zmluvy a jej dodatkov. Na neštandardnom uzavretí sprostredkovateľskej zmluvy sa to totiž podieľal aj sám žalobca a to konkrétne jeho agentúrny manažér Z. K. a manažérka S. F., tak ako to je uvedené a konštatované súdom s tým, že nie je možné z neštandardne uzatvorenej písomnej sprostredkovateľskej zmluvy sankcionovať len žalovaných.

8. V rámci odvolacej repliky samotný žalobca uviedol, že nemožno súhlasiť, že na príslušenstvo nároku žalobcu je správne uplatniť právnu úpravu určenú pre úpravu občianskoprávnych vzťahov. Z dôkazov a vyjadrenia žalovaných implicitne vyplýva, že na získanie majetkového prospechu bez právneho dôvodu od žalobcu sa zúčastňovali spoločne. Spôsob akým žalovaní finančné prostriedky od žalobcu vylákali, nemožno považovať za právom aprobovaný a uskutočnený v súlade s užívanou obchodnou praxou žalobcu. Pokiaľ sa niektorí z pracovníkov žalobcu od usmernení žalobcu odchýlil a nedodržal svoje povinnosti, nemožno v tomto konaní, ktorého predmetom je uspokojenie nárokov žalobcu proti žalovaným spravodlivo posudzovať na ťarchu žalobcu ani použiť ako ospravedlnenie konania žalovaných na úkor nárokov žalobcu. V prípade, ak žalovaný prenechal možnosť disponovať s bankovým účtom na ktorý boli poukazované finančné prostriedky len žalovanej je táto skutočnosť z pohľadu posúdenia existencie solidárneho záväzku žalovaných voči žalobcovi bez právneho významu. Naďalej žalobca namieta voči rozsudku súdu prvej inštancie nedostatky v podobe vád postupu súdu pri hodnotení dôkazov, nepreskúmateľnosť postupu súdu pri hodnotení dôkazov, nedostatočnosť odôvodnenia rozsudku a absenciu odôvodnenia aplikácia konkrétnych právnych predpisov.

9. V rámci odvolacej dupliky žalovaný v 1/ rade uviedol, že o uplatnenom nároku prvostupňový súd rozhodol správne. Odmena za vykonanú prácu nie je bezdôvodným obohatením ako to tvrdí žalobca a to bez ohľadu na platnosť uzavretej zmluvy a jej dodatkov. Na jej uzavretí sa napokon podieľal aj sám žalobca, čo fakticky potvrdzuje aj spísaním zápisnice o stretnutí zo dňa 03.04.2017. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nebola preukázaná účasť jeho pracovníkov v ním namietanom konaní, pri uzatváraní sprostredkovateľskej zmluvy, pretože v napadnutom rozsudku sa presne uvádzajú mená jeho zamestnancov podieľajúcich sa na tomto konaní, ktorými sú agentúrny manažér K. a manažérka F.. To, či samotný žalobca takéto konanie svojich pracovníkov schvaľoval a súhlasil s ním, alebo nie a aké dôsledky by voči ich protiprávnemu konaniu vyvodzoval, nie je pre danú vec smerodajné. Títo pracovníci konali jednoznačne v mene žalobcu a ich konanie zaväzuje priamo žalobcu.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. , , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako ja konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasledujúcich , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabulu súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne nedôvodné.

11. Vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade a taktiež čo do povinnosti žalovanej v 2/ rade zaplatiť žalobcovi samotnú istinu, súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie na ktoré v tejto časti v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam poukazuje na ustanovenie . Vychádzajúc z uvedeného v tejto časti odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. a rozsudok, ako vecne správny potvrdil.

12. Čo sa týka samotných odvolacích námietok žalobcu, tu možno konštatovať, že sa jedná o osem odvolacích námietok. Prvou odvolacou námietkou bolo, že súd nesprávne posúdil hmotnoprávny nárok žalobcu a tento mal byť správne posúdený, ako úmyselné bezdôvodné obohatenie (ako prospech získaný bez právneho dôvodu). Druhou námietkou žalobcu bolo, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa predpoklady ust. a nezodpovedá ustálenej praxi súdnych autorít. Treťou odvolacou námietku bolo, že súd nerozhodol v súlade so svojim predbežným právnym názorom, ktorý vyriekol na samotnom pojednávaní za účasti strán sporu. Štvrtou odvolacou námietkou bolo, že súd prvej inštancie nezohľadnil všetky uznávacie úkony žalovanej v 2/ rade, keď táto mala uznať nie len sumu 6 135,30 eura, ale uznala celý žalobcom uplatnený nárok na pojednávaní. Piatou námietkou žalobcu v rámci podaného odvolania bolo, že súd nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že účtom a finančnými prostriedkami zaslanými žalobcom naň mohol disponovať žalovaný v 1/ rade spolu so žalovanou v 2/ rade. Šiestou námietkou bolo, že sadzba úrokov z omeškania súdom prvej inštancie bola priznaná v zmysle a nie v zmysle podľa ust. . Siedmou námietkou podaného odvolania bol moment od ktorého boli priznané úroky z omeškania a to konkrétne dátum 10.11.2017, pričom nie je zrejmé prečo takýto dátum súd určil. Zároveň žalobca poukázal aj na dátum 03.04.2017, kedy malo byť žalobcom na základe listinného dôkazu a to záznamu zo stretnutia

preukázané, že o svojej povinnosti vrátiť finančné prostriedky sa žalovaná dozvedela už v tento deň. Zároveň ôsmou podstatnou námietkou žalobcu bolo, že súd povolil výhodu splátok žalovanej v 2/ rade bez toho, aby preskúmal jej majetkové pomery.

13. Odvolací súd prvú až piatu odvolaciu námietku považuje za neodôvodnenú. Dôvodné námietky sú šiesta, siedma a ôsma odvolacia námietka.

14. Čo sa týka prvej odvolacej námietky, teda tvrdeného úmyselného, bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaných v 1/ a v 2/ rade, odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením a odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, kde jednoznačne možno konštatovať, že úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných preukázané žalobcom nebolo. Zmluvu o finančnom sprostredkovaní jednoznačne možno hodnotiť v zmysle, či už Obchodného alebo ako sprostredkovateľskú zmluvu. uvádza presný pojem „Sprostredkovateľská zmluva“ a „Zmluva o sprostredkovaní“. Ani Občiansky a ani pre takúto sprostredkovateľskú zmluvu nevyžadujú písomnú formu zmluvy. Podľa ust. ods. 1 a 2 zmluva, vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone alebo, keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. V tomto zákonnom ustanovení sa rieši forma zmlúv, ktoré sú upravené v tretej časti . preferuje neformálnosť právnych úkonov. Písomná forma pre platnosť zmlúv sa vyžaduje, len vtedy ak to ustanovuje tento zákon, alebo ak o to požiada aspoň jedná strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy. Pri jednotlivých zmluvných typov zákon stanovuje, kedy vyžaduje písomnú formu. Požiadavka na písomnú formu je obsiahnutá v rámci zákonných ustanovení a to základných. Vzhľadom na to, že tieto ustanovenia boli dispozitívne, vyskytli sa názory, že strany sa mohli odchýliť od požiadavky písomnej formy aj keď ust. je kogentné. Z týchto dôvodov od 01.12.2004 bolo v ust. zavedený ods. 2, ktorý zakazuje zmluvným stranám odchýliť sa od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy a od ustanovení, ktoré ustanovujú písomnú povinnú formu právneho úkonu. Tým, že sa strany nemôžu odchýliť od základných ustanovení, nemôžu sa odchýliť ani od požiadavky na písomnú formu. Zároveň je potrebné poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , v ktorom sa uvádza, že ak pri uzavieraní zmluvy predloží jedna strana druhej písomný návrh zmluvy, neznamená to bez ďalšieho, že tým podmienila jej platnosť písomnou formou. V zmysle kogentným je len základné ust. , ostatné ustanovenia ohľadom tejto zmluvy sú dispozitívne. Pri takomto type zmluvy sa nejedná o zákonnú písomnú formu zmluvy, ktorá by spôsobovala absolútnu neplatnosť. Nedodržanie dohodnutej písomnej formy zmluvy spôsobuje relatívnu neplatnosť, avšak v konaní takáto dohoda medzi zmluvnými stranami preukázaná nebola. Práve naopak bolo preukázané, že žalobca prostredníctvom svojich poistných agentov v súčinnosti so žalovanými uzatvoril so žalovanou v 2/ rade konkludentne zmluvu o sprostredkovaní, ktorá nadobudla aj listinnú podobu, avšak s osobnými údajmi žalovaného v 1/ rade. Vzhľadom na vykonané dokazovanie možno konštatovať, že žalovaný v 1/ rade poprel akékoľvek podpisovanie, či už písomných zmlúv alebo dodatkov, respektíve následných poistných zmlúv s tretími osobami a túto skutočnosť ohľadom podpisovania zmlúv potvrdila samotná žalovaná v 2/ rade. Jej vyjadrenia v žiadnom prípadne nemožno hodnotiť ako neurčité aj vzhľadom na skutočnosť, že po nahliadnutí do samotnej zmluvy resp. dodatkov už jednoznačne potvrdzovala, že sa jednalo o jej podpis. V tomto momente možno konštatovať, že došlo k otočeniu dôkazného bremena a bolo na samotnom žalobcovi, ak tvrdil, že takúto zmluvu respektíve ďalšie dodatky nepodpisovala samotná žalovaná v 2/ rade, ale žalovaný v 1/ rade mal za týmto účelom smerovať ďalšie dokazovanie vo veci a preukázať, že predmetné podpisy nie sú žalovanej v 2/ rade, ale že sú žalovaného v 1/ rade. Takéto dokazovanie však žalobca počas konania nenavrhol. Len skutočnosť, že žalovaný v 1/ rade sa zúčastňoval jednotlivých osobitných jednaní s agentmi žalobcu respektíve, že do písomnej zmluvy o sprostredkovaní boli vpísané údaje žalovaného v 1/ rade ešte nepreukazuje, že došlo k vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia v prospech žalovaných v 1/ a v 2/ rade bez právneho dôvodu. Práve naopak, tak ako uvádza samotný žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, respektíve v odvolacej duplike možno konštatovať, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou v 2/ rade reálne vznikol. Táto riadne vykonávala prácu pre samotného žalobcu, za čo jej patrila aj adekvátna odmena v zmysle tak, ako správne skonštatoval súd prvej inštancie.

15. Pokiaľ ide o druhú námietku, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nenapĺňa podmienky , súd konštatuje, že jedná sa o všeobecné konštatovanie samotného žalobcu, bez konkrétneho

uvedenia vád rozhodnutia, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie tieto procesné podmienky napĺňa, čo je zrejmé aj z jeho obsahovej stránky.

16. Čo sa týka tretej námietky žalobcu uvedenej v odvolaní, že súd prvej inštancie sa odklonil od svojho predbežného právneho názoru, odvolací súd konštatuje, že práve inštitút predbežného právneho názoru v sebe obsahuje aj tú skutočnosť, že tento je možné v priebehu vykonaného dokazovania, respektíve počas priebehu kontradiktórneho sporu meniť. To, že súd prvej inštancie uvedie svoje predbežné právne posúdenie za žiadnych okolností nevylučuje, že od tohto sa po vykonaní dokazovania nemôže následne odkloniť. Odklon od takéhoto predbežného právneho názoru následne musí súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej riadne a podrobne odôvodniť. V danom prípade odvolací súd konštatuje, že aj keď sa súd prvej inštancie od svojho predbežného právneho posúdenia vysloveného pri intencionalite dokazovania odklonil, tento svoj odklon náležite, podrobne a zrozumiteľne uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Pri takto vykonanom odklone súdu prvej inštancie od vyjadreného predbežného právneho posúdenia veci, nedošlo na strane žalobcu k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Štvrtá námietka žalobcu spočívala v tom, že samotná žalovaná údajne uznala celú sumu, nie iba sumu 6 135,30 eura a súd selektívne neprihliadol na zvyšnú časť uznania nároku zo strany žalovanej v 2/ rade. V tejto časti sa odvolací súd stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie; žalovaná v 2/ rade uvádza celkovú sumu len v snahe presvedčiť súd, aby jej povolil dlžnú sumu splácať v nižších splátkach a to po 200 eur mesačne. Nejedná sa teda o samostatné uznávacie prehlásenie, ale skôr o snahu presvedčiť súd, aby jej povolil splácať dlžnú sumu v čo najnižších, pre ňu vyhovujúcich mesačných splátkach. Reálne uznanie záväzku spolu aj s dôvodmi takéhoto uznania, samotná žalovaná v 2/ rade pred súdom prvej inštancie uviedla iba čo do sumy vo výške 6 135,30 eura. Rovnako uznanie celého záväzku nemožno zistiť ani zo samotného spoločného jednania medzi žalobcom a žalovanou v 2/ rade zo dňa 03.04.2017, keď po tomto jednaní zaslal žalobca žalovanej v 2/ rade písomný dokument v ktorom mala takto uznať záväzok, avšak tento nikdy nepodpísala a reálne ani nikdy celú uplatnenú sumu nemala v úmysle uznať.

18. Čo sa týka piatej odvolacej námietky žalobcu, tu možno konštatovať, že nebolo v konaní preukázané, že by finančné prostriedky boli zasielané na účet samotného žalovaného v 1/ rade. Práve naopak bolo preukázané, že boli zasielané na účet dcéry žalovaných a rovnako v konaní nebolo preukázané, že by týmito finančnými prostriedkami samotný žalovaný v 1/ rade mohol disponovať, resp. žeby nimi aj reálne disponoval. V zásade táto námietka stráca svoje opodstatnenie aj ohľadne vyhodnotenia prvej námietky odvolacím súdom, a teda ohľadne skutočnosti, či k uzatvoreniu zmluvy medzi žalobcom a žalovanými nedošlo, alebo došlo. Rovnako, čo sa týka vyjadrení samotného žalobcu, že nezodpovedá za činnosť svojich zamestnancov, ktorí konajú v jeho mene respektíve, že táto skutočnosť nemôže mu byť pripisovaná na jeho ťarchu je v rozpore s platným obchodným právom, keď zamestnanci konajúci v mene zamestnávateľa v plnom rozsahu konajú v jeho mene a na jeho účet, pričom tento postup je potrebné pripísať na ťarchu ich zamestnávateľa.

19. Zostávajúce námietky č. 6, 7 a 8 v podanom odvolaní, odvolací súd považuje za dôvodné. Pri šiestej námietke možno konštatovať, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s výškou sadzby úrokov z omeškania, keď ich priznal v zmysle , avšak hmotnoprávny nárok pôvodne posudzoval podľa . Súd prvej inštancie v tomto prípade riadne neodôvodnil použitie konkrétnych zákonných ustanovení a rovnako neuviedol úvahy, ktoré ho k použitiu ustanovení pri výške sadzby viedli.

20. Rovnako je dôvodná siedma námietka žalobcu, keďže z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmý moment od ktorého súd určuje povinnosť žalovanej v 2/ rade platiť samotné úroky z omeškania. Tento dátum súd prvej inštancie stanovil dňom 10.11.2017, pričom však dôvody použitia tohto dátumu v rozhodnutí neuviedol. V rozhodnutí sa zároveň nevysporiadal s dátumom 03.04.2017, kedy došlo k vzájomnému rokovaniu medzi žalobcom a žalovanými v 1/ a v 2/ rade, ohľadne údajného vzniku bezdôvodného obohatenia.

21. Rovnako dôvodná je aj ôsma odvolacia námietka žalobcu, kde sú priznal žalovanej v 2/ rade možnosť splatiť dlžnú sumu v 200 eurových mesačných splátkach, pričom z obsahu spisu, ako ani z výsluchu samotnej žalovanej nie je zrejmé, že by súd pri poskytnutí výhody splátok u žalovanej v 2/ rade reálne

preskúmal a posúdil jej majetkové pomery, teda príjmy a výdavky žalovanej v 2/ rade, respektíve hodnoty jej hnuteľného a nehnuteľného majetku.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené, v zmysle ust. a odvolací súd rozsudok vo výroku I., vo výroku II. o povinnosti žalovanej v 2/ rade zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6 135,30 eura, vo výroku III. a vo výroku IV ako vecne správny potvrdil.

23. Pokiaľ ide o príslušenstvo istiny v podobe úrokov z omeškania a ich splatnosti, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou v 2.rade a vrátil súdu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V týchto častiach je podľa názoru odvolacieho súdu záver súdu prvej inštancie predčasný a nedostatočne odôvodnený.

24. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie ohľadne možnosti poskytnutia výhody splátok, čo sa týka majetkových pomerov žalovanej v 2/ rade a zároveň riadne, zrozumiteľne a jasne odôvodniť použitie konkrétnej sadzby úrokov z omeškania, a to nielen konkrétnymi ustanoveniami príslušného právneho predpisu, ale aj skutočnosťami, ktoré súd prvej inštancie viedli k jeho použitiu. Zároveň sa súd riadne vysporiada s momentom, teda dátumom ku ktorému došlo k omeškaniu a taktiež uvedie aj konkrétne dôvody prečo práve tento dátum má byť momentom od ktorého je žalovaná v 2/ rade voči žalobcovi v omeškaní.

25. Ak bolo rozhodnutie čo i len z časti zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

26. O trovách odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade odvolací súd rozhodol podľa ust. , . Žalovaný v 1.rade bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej v zmysle ust. v spojení z ust. a .

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).