Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-108-2016.pdf
PDF · 110.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-14C/108/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaného v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom organizačnej zložky Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47258713, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o. , so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47234547, proti žalovanej: C. M., rod. Č., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXX, XXX XX X., štátnej občianky Slovenskej republiky, o zaplatenie 139,29 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a. s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35787783 (ďalej aj ako „pôvodný žalobca“), žalobou zo dňa 31.3.2016 doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 18.4.2016, žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 139,29 eura spolu so zmluvným úrokom z dlžnej úverovej istiny 139,29 eura vo výške 23,56 % ročne od 16.10.2014 až do zaplatenia a s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 139,29 eura od 16.10.2014 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania.
2. Žalobný nárok pôvodný žalobca odvodzoval od zmluvného vzťahu založeného zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.9.2013, ktorú uzavrel ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom, na základe ktorej žalovanej poskytol viazaný spotrebiteľský úver vo výške 373,50 eura na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v zmluve, ktorý bola žalovaná povinná splácať v 10 mesačných splátkach vo výške po 42,88 eura so splatnosťou prvej splátky dňa 15.10.2013. Dňa 15.10.2014 nastala zročnosť poslednej dohodnutej splátky, čím sa fakticky stal splatný celý dlh žalovanej, keďže ostatné splátky boli zročné už skôr. Žalovaná uhradila pôvodnému žalobcovi len časť dlžnej sumy, a to sumu 385,92 eura. Pohľadávku v časti 139,29 eura si pôvodný žalobca uplatnil titulom neuhradenej úverovej istiny. Nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, pôvodný žalobca si žalobou popri nároku na zaplatenie dlžnej sumy zároveň uplatnil aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy.
3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
4. Uznesením č. k. 14C/108/2016-26 z 28.2.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.5.2018, súd rozhodol, že pokračuje v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu, a to so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom v Paríži, ktorá na území Slovenskej republiky koná prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej banky.
5. Nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- eur a vo veci bolo možné rozhodnúť len na základe listinných dôkazov, v súlade s § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd spor prejednal a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
6. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a Zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 3.9.2013, prehľadom platieb žalovanej z predmetnej zmluvy, predžalobnou upomienkou, výsledkom reklamačného konania, výpisom z obchodného registra spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a. s. zo dňa 6.11.2013 a zo dňa 28.2.2017, a zistil tento skutkový stav:
7. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej medzi pôvodným žalobcom a žalovanou dňa 3.9.2013, súd zistil, že pôvodný žalobca poskytol žalovanej viazaný spotrebiteľský úver na kúpu tovaru označeného ako: rôzne, cena ktorého bola 415,- eur. Pôvodný žalobca poskytol žalovanej úver v sume 373,50 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať spolu s úrokom z úveru vo fixnej výške 23,55 % p. a. v 10 mesačných splátkach po 42,88 eura vždy k 15. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky k 15.10.2013. V zmluve bola uvedená konečná splatnosť úveru dátumom 15.7.2014. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť pôvodnému žalobcovi celkom sumu 415,- eur, hoci matematickým výpočtom súd zistil, že splátkami mala žalovaná zaplatiť pôvodnému žalobcovi vyššiu sumu, a to 428,80 eura, ktorú súd vypočítal ako 42,88 eura/mesiac x 10 mesiacov. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola v zmluve uvedená výškou 26,27 % a priemerná RPMN vo výške 49,13 %. Súd zistil, že skutočná RPMN bola 36,01 %, a nie „iba“ 26,27 %. Poplatok za poistenie bol 3,33 % bez možnosti zistenia, z čoho mal byť vypočítaný a bez uvedenia presnej sumy poplatku. Zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaná mala možnosť výberu medzi uzavretím poistenia ako doplnkovej služby k úveru a neuzavretím poistenia. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú na dobu trvania záväzkov zo zmluvy (bod 2.1. zmluvy). Jednotlivé splátky úveru nie sú výslovne v zmluve rozčlenené na splátky istiny úveru a splátky úroku z úveru, príp. splátky iných poplatkov. Na rube zmluvy sa nachádza rozpis všetkých 10 splátok a ich rozčlenenie na splátky istiny úveru, splátky úrokov z úveru a splátok poistného, vrátane splatnosti jednotlivých splátok, z čoho vyplýva, že 1. splátka úveru v sume 42,88 eura bola splatná dňa 15.10.2013, pričom pozostávala zo splátky istiny úveru v sume 34,17 eura, splátky úrokov z úveru v sume 7,33 eura a splátky poistného v sume 1,38 eura. Posledná, 10. splátka úveru, v sume 42,88 eura bola splatná dňa 15.7.2014, z toho čiastka 40,69 eura predstavovala splátku istiny úveru, čiastka 0,81 eura splátku úroku z úveru a čiastka 1,38 eura splátku poistného. Žalovaná je v zmluve označená menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu.
8. V zmluve sa strany, okrem iného, dohodli, že v prípade, že ak žalovaná nebude splácať poskytnutý úver riadne a včas, alebo ak žalovaná poskytla pôvodnému žalobcovi nepravdivé údaje, pôvodný žalobca bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, t. j. požadovať od žalovanej splatenie úveru/ revolvingového úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú pôvodný žalobca určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (časť 3., bod 4.1. zmluvy). Taktiež je oprávnený požadovať od žalovanej zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške a náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ako aj náhradu škody, ktorá by pôvodnému žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením povinností žalovanej (časť 3., bod 4.2. zmluvy). Nesplatená istina je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v zmluve, t. j. žalovaný je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru až do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu (časť 3., bod 4.4. zmluvy). Podľa bodu 13. časti 3. zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je aj aktuálny Sadzobník poplatkov a Reklamačný poriadok, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke pôvodného žalobcu a sú dostupné v sídle pôvodného žalobcu. Pôvodný žalobca mal podľa zmluvy oprávnenie jednostranne meniť výšku poplatkov stanovených Sadzobníkom poplatkov z dôvodu zmeny podmienok závislých na objektívnych skutočnostiach, napr. zmena všeobecne záväzných právnych predpisov, zmena úrokových sadzieb na finančných trhoch alebo zmeny obchodnej politiky.
9. Z prehľadu platieb žalovanej z predmetnej zmluvy súd zistil, že z predmetného úveru žalovaná uhradila celkom 9 platieb po 42,88 eura, t. j. celkom 385,92 eura, a teda neuhradila iba 1 splátku úveru v sume 42,88 eura. Pôvodný žalobca však tieto platby započítal aj na poplatky, ktoré neboli uvedené v zmluve o úvere, a to 9 poplatkov po 0,80 eura za platbu zloženkou, 1x poplatok za platbu za odklad v sume 4,01 eura, ako aj náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky v sumách 1 x 6,90 eura, 2 x 11,90 eura, 1 x 19,90 eura a 1x 34,90 eura, t. j. náhrada nákladov spolu 85,50 eura, čo je spolu 96,71 eura za poplatky, príp. paušálne náhrady, ktoré neboli dojednané v zmluve o úvere. Dlžná suma k 1.12.2014 predstavuje sumu 139,29 eura titulom dlžnej istiny úveru, ku ktorej pôvodný žalobca dospel iba preto, že vykonané úhrady žalovanou započítal aj na poplatky a paušálne náhrady nákladov, ktoré neboli výslovne dojednané v zmluve o úvere.
10. Z predžalobnej upomienky zo dňa 9.12.2014 súd zistil, že pôvodný žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere, ktorý sa stal splatným v celom rozsahu dňa 15.10.2014, a to v sume 139,29 eura s tým, že ak táto suma nebude uhradená do 14 dní od doručenia upomienky, pôvodný žalobca pristúpi k vymáhaniu dlžnej sumy súdnou cestou. Z výsledku reklamačného konania zo dňa 30.1.2015 oznámeného pôvodnému žalobcovi Slovenskou poštou, a. s. súd zistil, že predžalobnú upomienku prevzala dňa 15.12.2014 matka žalovanej.
11. Z výpisov z obchodného registra spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a. s. zo dňa 6.11.2013 a z 28.2.2017, súd zistil, že táto spoločnosť vznikla 10.5.2000, pričom medzi predmety jej podnikania patrilo aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Spoločnosť zanikla výmazom z obchodného registra dňa 30.6.2016 z dôvodu cezhraničného zlúčenia so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom vo Francúzsku, ktorá je jej právnym nástupcom.
12. Súd vec právne posúdil nasledovne:
13. Záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere, bez ohľadu na povahu účastníkov, sa spravujú treťou časťou Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov /ďalej len „OBZ“ alebo „Obchodný zákonník“ v príslušnom tvare/, v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy).
14. Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
16. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi..
20. Podľa § 2 písm. a), b), d) a g) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
21. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka (pozn. § 52 až § 60 OZ obsahujúce všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv) musí obsahovať aj ďalšie podstatné náležitosti taxatívne vypočítané v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., medzi ktoré patrí aj RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona), ako aj opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. h/ citovaného zákona).
22. Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z. z. v príslušnom znení, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.
23. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1; b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y; c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
24. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
25. Podľa ust. § 517 ods. 1 prvej vety OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
26. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky /ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).
27. Žalovaná sa dostala do omeškania s platením poslednej splátky úveru dňom 16.7.2014, t. j. dňom bezprostredne nasledujúcim márnom uplynutí lehoty na zaplatenie tejto poslednej splátky úveru.
28. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
29. Vykonaným dokazovaním listinami, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a Zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 3.9.2013, prehľadom platieb žalovanej z predmetnej zmluvy, predžalobnou upomienkou, výsledkom reklamačného konania, výpisom z obchodného registra spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a. s. zo dňa 6.11.2013 a zo dňa 28.2.2017 súd mal za preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a žalovanou vznikol záväzkový vzťah na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 3.9.2013, na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanej viazaný spotrebiteľský úver v sume 373,50 eura na kúpu tovaru, ktorý bol v zmluve označený všeobecným pojmom: rôzne, pričom cena tovaru bola 415,- eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať spolu s úrokom z úveru vo fixnej výške 23,55 % p. a. v 10 mesačných splátkach po 42,88 eura vždy k 15. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky k 15.10.2013. V zmluve bola uvedená konečná splatnosť úveru dátumom 15.7.2014. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť podľa zmluvy pôvodnému žalobcovi celkom sumu 415,- eur, hoci matematickým výpočtom súd zistil, že žalovaná mala splátkami zaplatiť pôvodnému žalobcovi vyššiu sumu, a to 428,80 eura, ktorú súd vypočítal ako 42,88 eura/mesiac x 10 mesiacov. RPMN bola v zmluve uvedená výškou 26,27 % a priemerná RPMN vo výške 49,13 %. Súd zistil, že skutočná RPMN bola 36,01 %, a nie „iba“ 26,27 %, pretože v danom prípade súd musel do celkových nákladov žalovanej zahrnúť aj splátku poistného, pretože zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaná mala možnosť výberu medzi uzavretím poistenia ako doplnkovej služby k úveru a neuzavretím poistenia. Poplatok za poistenie bol 3,33 % bez možnosti zistenia, z čoho mal byť vypočítaný a bez uvedenia presnej sumy poplatku. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú na dobu trvania záväzkov zo zmluvy. Jednotlivé splátky úveru nie sú výslovne v zmluve rozčlenené na splátky istiny úveru a splátky úroku z úveru, príp. splátky iných poplatkov, hoci, na rube zmluvy sa nachádza rozpis všetkých 10 splátok a ich rozčlenenie na splátky istiny úveru, splátky úrokov z úveru a splátok poistného, vrátane splatnosti jednotlivých splátok.
30. Keďže žalovaná neuhrádzala splátky úveru riadne a včas, pôvodný žalobca jednotlivé platby žalovanej započítal nielen na poplatky za platbu zloženkou v sume 0,80 eura x 9 platieb, ale aj na náklady spojené s uplatnením pohľadávky v celkovej sume 85,50 eura, aj na poplatok za odklad v sume 4,01 eura napriek tomu, že tieto poplatky, ani suma náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky neboli v zmluve dojednané. Žalovaná uhradila pôvodnému žalobcovi celkom 9 splátok úveru z 10, v celkovej sume 385,92 eura, napriek tomu pôvodný žalobca evidoval voči nej dlh v sume 139,29 eura, ktorý považoval za dlžnú istinu úveru, k čomu pôvodný žalobca dospel preto, že započítal úhrady žalovanej z úveru na poplatky a náhradu nákladov, ktoré neboli uvedené v zmluve o úvere, resp. neboli v zmluve bližšie špecifikované.
31. Pôvodný žalobca zanikol k 30.6.2016, a jeho univerzálnym právnym nástupcom sa stala spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, o ktorej súd uznesením z 28.2.2017 rozhodol, že s ňou pokračuje v konaní.
32. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa zákona č. 129/2010 Z. z. aj podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko pôvodný žalobca poskytol žalovanej plnenie v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy a pri plnení zo zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže je v zmluve označená identifikačnými údajmi typickými pre označenie fyzickej osoby nepodnikateľa, akými sú meno, priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého pobytu. V danom prípade ide o tzv. formulárovú zmluvu na predtlačenom formulári, do ktorej boli dopísané iba niektoré údaje. Keďže touto zmluvou pôvodný žalobca poskytol žalovanej úver, predmetný záväzkový vzťah súd posudzoval primárne podľa zákona č. 129/2010 Z. z. ako spotrebiteľský úver a podporne podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v ust. § 3 ods. 3 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, priznáva každému spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými obchodnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sú upravené v ust. § 52 až § 54 OZ. Na aplikácii osobitných zákonov na ochranu spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka na predmetný
záväzkový vzťah nič nemení ani skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom (§ 261 ods. 6 písm. d/ OBZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), nakoľko pôsobnosť Obchodného zákonníka je eliminovaná ochranou spotrebiteľa, a uzatváranie tzv. absolútnych obchodov medzi dodávateľom a spotrebiteľom je platné iba v rozsahu obsahujúcom úpravu výhodnejšiu pre spotrebiteľa.
33. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v danom prípade neobsahuje obligatórnu zákonnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z., a to opis tovaru, na ktorý sa úver vzťahuje, keďže ide o viazaný úver za účelom kúpy tovaru, keďže všeobecné označenie: rôzne nemožno považovať za riadny opis tovaru. Zmluva ďalej obsahuje údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa, keďže medzi celkové náklady spotrebiteľa v danom prípade súd musel podľa § 2 písm. g) citovaného zákona zahrnúť aj poistné, pretože zo zmluvy o úvere nevyplýva, že by žalovaná mala možnosť výberu medzi pristúpením a nepristúpením k poisteniu úveru. Pôvodný žalobca navyše, v rozpore s ust. § 9 ods. 9 citovaného zákona, požadoval od žalovanej poplatky, ktoré neboli dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v jej prílohách. Ak by aj paušálna náhrada nákladov bola dojednaná v sadzobníku, nešlo by o individuálne dojednanie, a požadovanie opakovanej náhrady nákladov, bez preukázania ich skutočnej výšky a účelnosti, od spotrebiteľa v celkovej sume 85,50 eura možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v neprospech spotrebiteľa, a z toho dôvodu za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ.
34. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že predmetný spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, nakoľko neobsahuje opis tovaru, na ktorý sa predmetný viazaný spotrebiteľský úver vzťahuje a obsahuje údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa.
35. Keďže žalovaná zaplatila pôvodnému žalobcovi celkom sumu 385,92 eura z úveru, ktorý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, bola mu povinná zaplatiť iba istinu reálne poskytnutého úveru, t. j. sumu 373,50 eura. Nakoľko žalovaná zaplatila pôvodnému žalobcovi vyššiu sumu, než ktorú mu bola povinná zaplatiť, na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobcu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietol.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. V tomto spore bola plne úspešná žalovaná, a preto podľa § 255 ods. 1 CSP by jej súd mal priznať nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. Nakoľko však žalovanej zo spisu žiadne preukázateľné účelné trovy konania nevyplývajú, keďže bola počas celého sporu pasívna, za použitia základných princípov podľa čl. 4 ods. 2 CSP (analógia) a čl. 17 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP, súd žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).