Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8To-47-2019.pdf
PDF · 80.54 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/47/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.10.2019 v trestnej veci proti obžalovanému Q. J. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/23/2019 zo dňa 27.05.2019, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a .
odôvodnenie:
Uznesením sp. zn. 41T/23/2019 zo dňa 27.05.2019 Okresný súd Prešov podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku postúpil vec obžalovaného X.. Q. J., nar. XX.XX.XXXX C. N., trvale bytom N., na ktorého bola dňa 19.03.2019 podaná obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. 3Pv 673/18/7707 pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že:
- dňa 24.11.2018 v čase asi o 07.30 hod. v N. na ulici I. vnikol na oplotený, uzatvorený dvor rodinného domu č. XX, ktorého majiteľkou je jeho matka K. J., nar. XX.XX.XXXX tak, že preskočil bránu oplotenia, následne vypáčil plastové vchodové dvere do samostatnej oddelenej časti domu, vošiel dnu, kde zotrval až do príchodu hliadky polície v čase o 08.06 hod., pričom poškodením dverí K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., I. Č.. XX spôsobil škodu vo výške 205,- eur,
Okresnému úradu Prešov na prejednanie ako priestupok.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal okresný prokurátor sťažnosť, ktorú následne odôvodnil tým, že poškodená uviedla, že keď ju syn fyzicky napadol, dňa 19.11.2018 mu zrušila trvalý pobyt a vyzývala ho na opustenie nebytových priestorov a keďže ich dobrovoľne nechcel opustiť, vymenila zámky. Obvinený vedel, že mu bol zrušený trvalý pobyt a cez to všetko večer pre kritickou udalosťou vošiel na pozemok a v noci na 24.11.2018 prespal v garáži. Odvolateľ poukazoval aj na to, že podľa vyjadrenia obžalovaného tento sa asi jeden a pol roka zdržiaval v zahraničí a jeho firma bola v útlme, z čoho sa, podľa odvolateľa, dá usúdiť, že motívom obžalovaného vniknúť do objektu rodinného domu nebol zámer riadne podnikať, ale priestor používať na bývanie. V podstate na základe uvedeného okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na základe včas a oprávnenou osobou podanej sťažnosti, Krajský súd v Prešove ako nadriadený súd v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.
Z obsahu predloženého spisu vyplynulo, že okresný prokurátor vo veci Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 3Pv 673/18/7707 podal dňa 19.03.2019 na Okresný súd Prešov obžalobu proti obžalovanému X.. Q. J. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- 24.11.2018 v čase asi o 07.30 hod. v N. na ulici I. vnikol na oplotený, uzatvorený dvor rodinného domu č. XX, ktorého majiteľkou je jeho matka K. J.Š., nar. XX.XX.XXXX tak, že preskočil bránu oplotenia, následne vypáčil plastové vchodové dvere do samostatnej oddelenej časti domu, vošiel dnu, kde zotrval až do príchodu hliadky polície v čase o 08.06 hod., pričom poškodením dverí K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., I. Č.. XX spôsobil škodu vo výške 205,- eur.
Podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, spácha zločin porušovania domovej slobody ten, kto neoprávnene vnikol do obydlia iného a taký čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a taký čin spáchal voči chránenej osobe.
Objektom tohto trestného činu je domová sloboda zaručená Ústavou SR. V zmysle § 122 ods. 5 trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacim, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté.
Domom iného sa rozumie nielen bezprostredne obývaný dom, ale aj všetky ostatné uzavreté priestory, ktoré tvoria príslušenstvo domu, ako sú pivnica, povala, ďalšie vedľajšie miestnosti, uzavretý dvor a priľahlá ohradená záhrada, vrátane objektov, ktoré sa tu nachádzajú (napr. humno), ako aj ohradené priľahlé hospodárske priestory a budovy. Domom "iného" vo vzťahu k jednému z vlastníkov alebo užívateľov však nie je spoločný nerozdelený dvor (porovnaj R 1/1980, str. 25, resp. R 32/1974).
Vniknutím je nežiaduce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do domu alebo do bytu, ktorým sa v podstate zasahuje do domovej slobody (R 11/1997-II).
Zákon chráni domovú slobodu tak vlastníka, ako aj užívateľa domu alebo bytu, a to proti komukoľvek, ale iba tie priestory, ktoré užívateľ používa na bývanie (porovnaj R 30/1965). Užívateľ domu alebo bytu je pritom chránený aj proti vlastníkovi.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplynulo, že okresný súd považoval za preukázané z výsluchu obžalovaného a poškodenej v spojení so zápisnicou o obhliadke miesta činu a fotodokumentáciou v obžalobe tvrdené skutkové okolnosti, okrem skutočnosti, že obžalovaný preskočil bránu oplotenia, pričom to, ako obžalovaný vnikol na uzatvorený dvor, považoval za právne bezvýznamné a za základnú otázku považoval zistenie, či obvinený bol oprávnený vstúpiť do predmetného priestoru. Poukazoval na to, že v počítači obžalovaného, ktorý bol podrobený znaleckému skúmaniu, bola nájdená Zmluva o nájme nebytových priestorov, na ktorú odkazoval obžalovaný v rámci svojej obhajoby, že má doklad, ktorý ho oprávňoval vstúpiť do uvedenej samostatnej časti domu vo vlastníctve jeho matky. Z takto zistenej nájomnej zmluvy vyplynulo, že medzi obžalovaným ako konateľom obchodnej spoločnosti MKL-Intertruck s.r.o, IČO: 46 578 943, ktorý bol nájomcom a poškodenou K. J. ako prenajímateľom, bola uzatvorená dňa 25.09.2015 Zmluva o nájme nebytových priestorov nachádzajúcich sa na prízemí rodinného domu, súpisné č. XX na I. B.. C. N.. Nájomný vzťah bol uzatvorený na dobu neurčitú s tým, že prenajímateľ môže vypovedať túto zmluvu z presne uvedených dôvodov, pričom nájomná zmluva by zanikla uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby, ktorá by začala plynúť nasledujúci kalendárny mesiac po mesiaci, kedy výpoveď bude druhej zmluvnej strane doručená. Vychádzajúc z toho, že poškodená mohla ukončiť nájomný vzťah iba v zmysle príslušných ustanovení tejto zmluvy resp. podľa Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a vykonaním dokazovaním nebolo preukázané, že by poškodená doručila písomnú výpoveď s konkrétnymi dôvodmi nájomcovi - obchodnej spoločnosti MKL-Intertruck s.r.o, IČO: 46 578 943 v zastúpení obžalovaným ako konateľom tejto spoločnosti, dospel okresný súd k záveru, že nájomný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom trval k predmetným nebytovým priestorom aj dňa 24.11.2018, a preto obžalovaný bol oprávnený vstúpiť do tohto obydlia, čím nemohol spáchať žalovaný zločin porušovania domovej slobody. Opierajúc sa o odborné vyjadrenie zo dňa 11.02.2019 dospel okresný súd k záveru, že hoci obžalovaný oprávnene vstúpil do predmetných bytových priestorov, spôsobil svojim konaním na majetku poškodenej, škodu vo výške 205,- eur, ktorá teda nedosahuje úroveň škody malej, lebo neprevyšuje sumu 266,- eur a vec postúpil príslušnému orgánu na prejednanie priestupku.
Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že okresný súd zákonným spôsobom získal dostatočný podklad pre svoje rozhodnutie, náležitým spôsobom ho vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, keď postúpil predmetnú vec orgánu príslušnému na prejednanie priestupku.
Okresný súd korektne v odôvodnení svojho uznesenia poukázal na obsah vykonaných dôkazov, z ktorých vyplývali skutočnosti dôležité pre trestné konanie. Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa a nadriadeného súdu v rámci konania o sťažnosti tvorí jednotu, krajský súd nepovažuje za potrebné obsah týchto dôkazov opakovať a na ne preto odkazuje. Okresný súd sa pritom správne, s prihliadnutím na znenie skutkovej vety, ako s podstatnou, vysporiadal s otázkou oprávnenosti vstupu obžalovaného do dotknutého obydlia, resp. jeho časti, ktorého vlastníkom je poškodená, matka obžalovaného.
Obžalovaný sa v období od 24.11.2018 do 27.05.2019 nachádzal vo väzbe. Predmetný počítač bol podľa potvrdenia o prevzatí vydanej veci polícii vydaný K. J. dňa 15.05.2019. Znalecký posudok bol vypracovaný k 27.05.2019. Z uvedeného vyplýva, že ešte pred znaleckým skúmaním stratil obžalovaný možnosť ovplyvňovať obsah pamäte preskúmavaného počítača. Poškodená, ktorá je stranou tejto zmluvy, uzavretie zmluvy o nájme predmetného nebytového priestoru potvrdila, proti predloženej zmluve nenamietala a na hlavnom pojednávaní odoprela vypovedať. Nebolo preukázané, že by obžalovaný účelovo túto zmluvu vo svojom počítači vytvoril. Niet teda dôkazu, ktorý by odporoval tvrdeniu obžalovaného, že v jeho počítači takto nájdená nájomná zmluva bola práve tou, ktorú mal s poškodenou uzavretú.
Užívacie právo obžalovaného k nebytovému priestoru v rodinnom dome o výmere 30 m2 nachádzajúcej sa na prízemí domu súp. č. XX, na SO. B. C. N., postaveného na parcele č. XXXX/X, zapísanej Katastrálnym úradom Prešove, správa katastra Prešova, na LV č. XXX vrátane spoločných častí a zariadení domu vyplýva z ustanovenia čl. 1, 5 tejto zmluvy. S užívacím právom nájomcu je spojené aj právo vstupu, bez ktorého by nemohol svoje užívacie právo realizovať.
Z jej textu treba vychádzať, pretože niet dôkazu, ktorý by poprel či spochybnil, že predstavuje platne vyjadrenú vôľu obžalovaného a poškodenej. Zároveň je ale potrebné rešpektovať aj spôsob, akým by platnosť tejto zmluvy mohla byť platne ukončená. Je nutné súhlasiť s okresným súdom, že výpoveď tejto nájomnej zmluvy, ktorú poškodená predložila, nemá právne účinky výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov, a to jednak z dôvodu absencie niektorého zo zákonných výpovedných dôvodov, ako aj z dôvodu, že neboli dodržané stranami v tejto zmluve dojednané pravidlá uplynutia výpovednej doby. Pretože niet dôkazov o spôsobe platného zániku záväzkov z tejto zmluvy vyplývajúcich, trvali aj v čase, kedy mal byť predmetný skutok spáchaný a obžalovaný bol teda v čase činu oprávneným užívateľom dotknutej časti domu, ktorej vlastníkom bola vtedy poškodená.
To, že obžalovaný sa zdržiaval v cudzine a že poškodená mu zrušila trvalý pobyt a podľa svojej výpovede ho vyzývala na opustenie nebytových priestorov a keďže ich dobrovoľne nechcel opustiť, vymenila zámky, nič nemení na správnom závere okresného súdu, že medzi ním a poškodenou v čase spáchania predmetného skutku existovala platná Zmluva o nájme predmetného nebytového priestoru, do ktorého obžalovaný ako jeho oprávnený užívateľ vstúpil vypáčením plastových vchodových dverí, ktoré mu vstupe do tohto priestoru bránili. Z toho, že obžalovaný sa podľa svojej výpovede dlhšie zdržiaval v zahraničí a jeho firma že bola v útlme, sa ešte nedá jednoznačne usúdiť, že motívom obžalovaného vniknúť do objektu rodinného domu nebol zámer riadne podnikať, ale že priestor chcel užívať na bývanie, lebo ak by zámerom obžalovaného bolo užiť predmetný nebytový priestor na bývanie, neprespal by predtým na inom mieste pozemku, ale logicky by sa o vniknutie do tohto nebytového priestoru usiloval už za účelom prespania.
Z toho teda vyplýva, že v čase skutku trvalo právo užívania dotknutého nebytového priestoru obžalovaným, a tak nemohol pri vstupe do tohto priestoru porušiť právo iného zodpovedajúce právu chránenému ustanovením § 194 Tr. zákona. Pretože potom nedošlo konaním obžalovaného k spôsobeniu následku predpokladaného Trestným zákonom ako znaku skutkovej podstaty tohto trestného činu a a obžalovaný ním nespáchal ani iný trestný čin, nemožno na základe výsledkov dokazovania uzavrieť, že by obžalovaný trestný čin spáchal.
Počas svojho vstupu do obydlia poškodenej, hoci obžalovaný bol oprávnený dotknutú časť obydlia užívať, však s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobil na majetku poškodenej škodu. Táto škoda podľa doteraz vykonaného dokazovania nedosahuje výšku škody potrebnej pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti páchateľa, ale pre vyvodenie priestupkovej zodpovednosti sa javí jej výška postačujúcou. Preto okresný súd odôvodnene, zákonne a správnym procesným postupom postúpil vec obžalovaného na priestupok príslušnému správnemu orgánu rešpektujúc výlučné právo tohto orgánu posúdiť v rámci priestupkového konania povahu porušenia zákona X.. Q. J..
Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.