Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_29Sa-3-2019.pdf
PDF · 126.72 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sa/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobkyne: Mgr. R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., W.. K. X/X, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., so sídlom Banská Bystrica, Horná č. 13, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, so sídlom Bratislava, Špitálska č. 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2018/10467/LM zo dňa 07.09.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, Odboru pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok číslo: UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2018/10467/LM zo dňa 07.09.2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobkyňa m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, Odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím číslo: BB2/OHN_NVAŠSD/HN/SOC/2018/22848-12 zo dňa 13.06.2018 podľa § 7 ods. 4 písm. a) zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o rodičovskom príspevku) žalobkyni pri starostlivosti o dieťa: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX odňal rodičovský príspevok od 01.07.2018 v sume 214,70 €. V odôvodnení rozhodnutia citoval ust. § 1 ods. 2, § 3 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), § 5 ods. 2, § 7 ods. 4 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku konštatujúc, že správny orgán prvého stupňa vyplácal rodičovský príspevok na základe zákonom stanovených podmienok. Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností správnemu orgánu odstúpilo dňa 07.06.2018 posudok na posúdenie zdravotného stavu dieťaťa na účely štátnych sociálnych dávok. Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností správneho orgánu opätovne posúdilo od 01.07.2018 zdravotný stav maloletého dieťaťa a vydalo posudok č. BB2/2018/22985 zo dňa 06.06.2018 (ďalej len posudok zo dňa 06.06.2018), na základe ktorého maloletá Q., nar. XX.XX.XXXX nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť. Zdravotný stav maloletej si už nevyžaduje osobitnú starostlivosť, pretože došlo k výraznému zlepšeniu slovnej zásoby a tým aj komunikácie, psychický vývoj okrem rečového vývinu hodnotí psychológ celkovo v norme, dieťa potrebuje starostlivosť rodičov ako každé iné dieťa v tomto veku.
2. O odvolaní žalobkyne voči vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2018/10467/LM zo dňa 07.09.2018, ktorým odvolanie žalobkyne s poukazom na ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správnom konaní) zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi
rozhodnutia správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný na dôvažok uviedol, že platiteľ vyplácal rodičovský príspevok žalobkyni z dôvodu starostlivosti o maloletú Q. na základe žiadosti o rodičovský príspevok podanej dňa 04.02.2015 a posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa číslo: BB2/2017/28532 zo dňa 30.06.2017 platného do 30.06.2018 (ďalej len posudok zo dňa 30.06.2017). Žalovaný konštatuje, že na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu maloletej Q. posudkom dňa 06.06.2018 bolo zistené, že maloletá už nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenia uvedené v prílohe č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení). Správny orgán postupoval v súlade so zákonom, ak odňal rodičovský príspevok žalobkyni od 01.07.2018 z dôvodu, že žalobkyňa nespĺňa jednu z podmienok nároku na rodičovský príspevok, ktorou je riadna starostlivosť oprávnenej osoby o dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Žalovaný udáva, že posudkový lekár správneho orgánu prvého stupňa v rámci odvolacieho konania opätovne prehodnotil zdravotný stav dieťaťa a vydal posudok číslo: BB2/2018/22985 zo dňa 27.07.2018 (ďalej len posudok zo dňa 27.07.2018). Z posudku vyplýva, že žalobkyňa k odvolaniu nedoložila nové lekárske nálezy. Posudkový lekár vo vzťahu k odvolacej námietke, v zmysle ktorej psychológ Mgr. U. a logopedička Mgr. J. tvrdia vo svojich vyšetreniach, že osobitná starostlivosť o maloletú je nutná, uviedol, že Mgr. J. sa k uvedenému vôbec nevyjadrila. Objektívne vyšetrenie však popisuje, že v škôlke sa deti učia po anglicky, dieťa uprednostňuje anglické slová pred slovenskými. Vývin kognitívnych funkcií okrem rečového vývinu prebieha mierne nevyvážane. Celkovo hodnotiteľný ako v norme, neboli pozorované prejavy neprimeranej aktivity, či oslabenej pozornosti, hrubá aj jemná motorika je primerane rozvinutá, emocionálne prejavy počas vyšetrenia pokojné, bez nápaditostí. V doloženom odvolaní nie sú uvedené také nové skutočnosti, ktoré by podmieňovali zmenu posudkového záveru z 06.06.2018. Dieťa je bez liečby, bez potreby 24 hodinového dohľadu, neohrozuje seba ani svoje okolie, chodí do škôlky, potrebuje starostlivosť ako každé dieťa v jeho veku. Rovnako posudkový lekár žalovaného v posudku č. UPS/US1/SSVOPPKPC/SOC/2018/10513 z 03.09.2018 Ďalej len lekársky posudok zo dňa 03.09.2018) uviedol, že maloletá Q. nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť na základe diagnózy: Špecifická vývinová porucha reči a jazyka R 74.8 podľa prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení. Žalovaný označil uvedený lekársky posudok zo dňa 03.09.2018 za prílohu svojho rozhodnutia. Žalovaný v nadväznosti na odvolacie námietky žalobkyne uviedol, že posudkoví lekári prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu posúdili zdravotný stav dieťaťa a nezávisle od seba dospeli k záveru, že maloletá Q. Y. nemá lekárom diagnostikované a potvrdené žiadne ochorenie a stav, ktorý by si vyžadoval osobitnú starostlivosť pri činnostiach uvedených v prílohe č. 2 k zákonu o sociálnom poistení. Žalovaný poukazuje na odôvodnenie posudku druhostupňového správneho orgánu, v zmysle ktorého dieťa je v starostlivosti logopéda pre oneskorený vývin reči. Za ostatný rok sa verbálna komunikácia dieťaťa s okolím výrazne zlepšila, navštevuje materskú školu s výukou anglického jazyka, používa dvoj a viacslovné vety. Dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba alebo stav uvedený v prílohe č. 2 k zákonu o sociálnom poistení. Žalovaný udáva, že príloha č. 2 k zákonu o sociálnom poistení obsahuje choroby a stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. Choroby sú podľa jednotlivých medicínskych diagnóz zaradené v 14-tich kapitolách, v ktorých je podrobný popis už konkrétnych diagnóz a v ktorých je uvedené, na základe akých skutočností si zdravotný stav diagnostikovaného ochorenia vyžaduje osobitnú starostlivosť. Na základe preštudovania odborných lekárskych nálezov, ktoré predloží občan, zaradí odborný lekár diagnostikované ochorenie do príslušnej kapitoly prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení a podľa odborného lekárskeho popisu skutočností súvisiacich s ochorením posúdi podľa citovaného právneho ustanovenia, či sa jedná o nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť, o čom vydá posudok, ktorý je podkladom k rozhodovaniu o nároku na rodičovský príspevok. Žalovaný záverom konštatuje, že žalobkyňa spĺňala podmienky nároku na rodičovský príspevok do 30.06.2018 na základe posudku zo dňa 30.06.2017, a preto platiteľ správne odňal žalobkyni rodičovský príspevok od 01.07.2018 s poukazom na § 7 ods. 4 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku.
3. V zákonnej lehote podala voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobkyňa navrhujúca zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa namieta nezákonnosť rozhodnutí dôvodiac, že správny orgán nezistil spoľahlivo skutočný stav veci. Rozhodnutia správnych orgánov sú založené na záveroch posudkov zo dňa 06.06.2018, 27.07.2018 a 03.09.2018, na základe ktorých bolo konštatované, že maloletá nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť. Žalobkyňa zdôraznila, že správny orgán z predložených listinných dôkazov (logopedické vyšetrenie z 16.05.2018 Mgr. M. J.,
psychologické vyšetrenie zo dňa 23.05.2018 Mgr. P. U.) prevzal do posudkov len tie skutočnosti, ktoré konštatujú zlepšenie zdravotného stavu maloletej. Napriek jednoznačným záverom a odporúčaniam uvedeným v predložených odborných psychologických a logopedických správach o zdravotnom stave maloletej, v ktorých sa konštatuje - z logopedického vyšetrenia zo dňa 16.05.2018: „Narušený vývin reči s deficitmi v oblasti porozumenia vo vzťahu k dĺžke vety a porozumenia viac vetného prehovoru deficity v orálnej a verbálnej praxi.“ (Mgr. M. J.) a psychologického vyšetrenia zo dňa 23.05.2018: „Podľa celkových výsledkov psychologického vyšetrenia dieťa aj v súčasnosti potrebuje v nadštandardnej miere individuálnu starostlivosť rodiča.“ (Mgr. P. U.), tieto skutočnosti neboli pri posudzovaní zdravotného stavu zohľadnené a brané v úvahu. V odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu sa uvádza výrazné zlepšenie slovnej zásoby a tým aj komunikácie. Uvedené prípadné zlepšenia podľa názoru žalobkyne sa týkajú individuálneho posúdenia vzhľadom na stav dieťaťa k obdobiu pred 1 rokom, kedy dieťa takmer nekomunikovalo a nespolupracovalo. Nemožno ich však považovať za adekvátny zdroj pre porovnanie dieťaťa s rovesníkmi a vyvodenie záveru, že „potrebuje starostlivosť ako každé iné dieťa v tomto veku“. Zlepšenie slovnej zásoby dieťaťa ešte nevyhnutné neznamená aj zlepšenie aktívnej komunikácie, ako sa ďalej v odôvodnení rozhodnutia uvádza. Dieťa dokáže pomenovať najmä konkrétne predmety podstatným menom, avšak tvorba a významové porozumenie viet je výrazne nedostatočné. Na to poukazuje aj logopéd vo svojom odbornom stanovisku, kedy uvádza, že „problémy s porozumením pretrvávajú vo vzťahu k dĺžke vety, syntaktickej štruktúre a pri porozumení viac vetného prehovoru“. Dieťa nie je schopné reagovať na vety typu - Chodíš do škôlky?, Čo si robila cez deň?, Ako sa máš? a pod.. Z nasledujúcich dôvodov je celodenné zaradenie maloletej do predškolského zariadenia nežiaduce s možným negatívnym dopadom na ďalší psychický a komunikačný vývin maloletej: 1. Zvýšená miera nebezpečenstva. Maloletá nie je schopná adekvátne reagovať na upozornenie v prípade nebezpečenstva napr. padajúceho predmetu, prichádzajúceho auta a pod.. 2. Nedostatočné začlenenie do kolektívu a aktivít prebiehajúcich v predškolskom zariadení. Maloletá vzhľadom na komunikačný problém nie je schopná sa primerane začleniť do kolektívu a často sa stretáva s vyjadreniami detí typu „my sa s ňou nehráme, lebo ona nerozpráva“. Zároveň nie je schopná zúčastniť sa niektorých hier a aktivít, pretože nedokáže porozumieť inštrukciám a pravidlám. Problém taktiež predstavujú divadelné prestavenia, spoločné čítanie kníh počas dňa, besiedky, či vystúpenia, na ktorých sa nedokáže zúčastniť. 3. Napriek tomu, že maloletá v súčasnosti v dennom čase od 08:15 - 11:40 navštevuje súkromné predškolské zariadenie, kde je zvýšená individuálna pedagogická starostlivosť oproti štátnym zariadeniam, nie je ani táto starostlivosť dostatočná a rozhodne nemôže nahradiť potrebu individuálnej starostlivosti pre ďalší priaznivý vývin maloletej v komunikačnej oblasti. Uvedené zlepšenia v odborných posudkoch vníma žalobca ako žiaduce, avšak pre posúdenie celkového stavu maloletej vytrhnuté z kontextu a neodrážajúce dostatočne jej skutočný stav. Z listinných dokumentov, ktoré mal správny orgán k dispozícii, nevyplýva záver, že maloletá si nevyžaduje osobitnú starostlivosť. Práve naopak na základe posúdenia psychológa a logopéda si zdravotný stav maloletej vyžaduje osobitnú starostlivosť. Podľa psychologického vyšetrenia z 31.05.2017 je zrejmé, že aj v súčasnej dobe potrebuje v nadštandardnej miere dieťa individuálnu starostlivosť rodiča a aj z logopedickej správy z 21.05.2018 plynie, že pretrvávajú problémy s porozumením vo vzťahu k dĺžke vety, syntaktickej štruktúre a pri porozumení viac vetného prehovoru. Žalobkyňa zdôrazňuje, že práve Mgr. U. a Mgr. J. vyšetrili maloletú osobne a jednoznačne vyhodnotili, že osobitná starostlivosť je potrebná.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe v podrobnostiach cituje jednotlivé skutkové a právne závery obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí (obdobne ako v bode 2. tohto rozsudku). Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že Mgr. J. a Mgr. U. sa vhodnosťou celodenného zaradenia dieťaťa do predškolského zariadenia nezaoberali. Dieťa navštevuje predškolské zariadenie. Žalovaný zdôrazňuje, že pri posudzovaní nároku na rodičovský príspevok je zohľadnený priebeh ochorení maloletého dieťaťa, vykonané liečebné úkony a s tým súvisiace obmedzenia. Pri posúdení zdravotného stavu maloletého dieťaťa je dôležité zistiť druh, stupeň a závažnosť posudzovaného ochorenia a posúdiť splnenie podmienok potreby osobitnej starostlivosti definovanej v prílohe č. 2 k zákonu o sociálnom poistení. Žalovaný zdôrazňuje, že stanovená diagnóza R 47.8 Špecifické vývinové poruchy reči a jazyka (predmetná diagnóza je stanovená aj v správe zo dňa 16.05.2018, ktorú predložila žalobkyňa) sa v prílohe č. 2 k zákonu o sociálnom poistení nenachádza, nebola zaradená medzi choroby a stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. 5. Žalobkyňa v replike zo dňa 27.03.2019 zotrvala na skutkových a právnych dôvodoch žaloby. Opakovane zdôraznila, že zdravotný stav maloletej si vyžaduje osobitnú starostlivosť, pričom správne
orgány založili svoje rozhodnutia na záveroch, ktoré vytrhli z celkového kontextu jednotlivých lekárskych posudkov.
6. Žalovaný v duplike poukazuje na skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia žalovaného a svoje vyjadrenie k žalobe.
7. Správny súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 01.10.2019 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok a preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu s poukazom na ust. § 203 ods. 2 SSP, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, nakoľko je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
8. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.
Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa.
Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o rodičovskom príspevku dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon o prídavku na dieťa) dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe osobitného predpisu, 13) ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy. 13) Príloha č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Podľa kapitoly V. prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení DUŠEVNÉ PORUCHY A PORUCHY SPRÁVANIA (F00 - F99) F10 - F19 Poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním psychoaktívnych látok F20 - F29 Schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi F30 - F39 Afektívne poruchy F70 - F79 Duševná zaostalosť F90 - F98 Poruchy správania a emočné poruchy v detstve a počas dospievania Závažnosť zdravotného postihnutia sa určí na základe psychiatricko-psychologického vyšetrenia. Rozhodujúce je výrazné narušenie sociálneho života, orientácie, intelektu, myslenia, správania a pri úplnom rozpade osobnosti potreba trvalého dozoru pre ohrozenie seba a okolia, autizmus, narušenie sociálnej adaptácie. Pri duševnej zaostalosti je dôležitý vyšší stupeň, t.j. stredný, ťažký a hlboký stupeň
duševnej zaostalosti. Pri poruchách psychiky a správania musí ísť o trvalé (nie prechodné) zmeny, presne definované, rezistentné na liečbu, prípadne štádium ochorenia, frekvenciu výskytu atakov. Osobitná starostlivosť Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri pravidelnej aplikácii liekov, dozor pre poruchy správania a asistenciu pri doprave, prípravu stravy a kontrolu pri dennej hygiene a toalete, osobitný prístup pri poruchách správania, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, a najmä náročný individuálny prístup. Choroba a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť Duševná zaostalosť stredného, ťažkého a hlbokého stupňa. Duševné choroby a poruchy správania - liečbou málo ovplyvniteľné (ťažké formy).
Podľa § 7 ods. 4 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku rodičovský príspevok sa odníme od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa rodičovský príspevok vyplatil, ak sa zmenia alebo zaniknú skutočnosti rozhodujúce na nárok na rodičovský príspevok.
9. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z toho všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Medzi tieto výnimky patria aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba (v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi). Vychádzajúc z uvedeného preto správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.
10. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správa nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia, resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného musí konštatovať nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle vyššie citovaného ust. § 47 Správneho poriadku, ktorý je potrebné vo veci primerane aplikovať. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov a podľa doktríny chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V prípade rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia ide o vadu spočívajúcu v nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
11. Odôvodnenie správneho rozhodnutia okrem opisu skutkových zistení má obsahovať rozbor jednotlivých dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, reakciu na pripomienky a návrhy účastníkov konania na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a závery o tom, ktoré skutočnosti správny orgán považuje za nepochybne zistené ako posúdil správny orgán ich právny význam a zdôvodnenie použitia právnej normy. Právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia je obsiahnuté v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Je súčasťou práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. Sž/73/01, v zmysle ktorých odvolací orgán sa musí v rozhodnutí vyporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní.
12. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa bola do 30.06.2018 poberateľkou rodičovského príspevku na základe lekárskeho posudku číslo: BB2/2017/28532 zo dňa 30.06.2017 (ďalej len lekársky posudok zo dňa 30.06.2017). Označený lekársky posudok vychádzal z odborných lekárskych nálezov, a to z logopedického vyšetrenia Mgr. J. zo dňa 29.05.2017 a psychologického vyšetrenia Mgr. U. zo dňa 31.05.2017. Posudkový lekár v záveroch konštatuje, že maloletá Q. má ochorenie uvedené v kapitole V., F-98 v prílohe č. 2 zákona o sociálnom poistení. Zdravotný stav maloletej si vyžaduje osobitnú starostlivosť, pretože má nevyvážený psychický vývoj s poruchou reči - nemá doporučený pobyt v detskom kolektíve, má doporučenú individuálnu klinicko-logopedickú terapiu a postupné začleňovanie do kontaktu s ostatnými deťmi. Žalobkyni bol preskúmavaným rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa na základe lekárskeho posudku zo dňa 06.06.2018 odňatý rodičovský príspevok od 01.07.2018 na tom skutkovom základe, že došlo k výraznému zlepšeniu slovnej zásoby a tým aj komunikácie, psychický vývoj okrem rečového vývinu hodnotí psychológ celkovo v norme a dieťa potrebuje starostlivosť rodičov ako každé iné dieťa v tomto veku. Žalobkyňa v odvolaní voči označenému správnemu rozhodnutiu prvého stupňa uvádza, že si správny orgán vybral z listinných dôkazov len tie skutočnosti, ktoré konštatujú zlepšenie zdravotného stavu maloletej Q., a to napriek výsledkom z logopedického vyšetrenia z 16.05.2018, ktoré konštatujú: „Narušený vývin reči s deficitmi v oblasti porozumenia vo vzťahu k dĺžke vety a porozumenia viac vetného prehovoru, deficity v orálnej a verbálne praxi.“ a psychologického vyšetrenia z 23.05.2018, ktoré konštatujú: „Podľa celkových výsledkov psychologického vyšetrenia dieťaťa aj v súčasnosti potrebuje v nadštandardnej miere individuálnu starostlivosť rodiča.“ Žalobkyňa zdôrazňuje v odvolaní, že tieto skutočnosti neboli pri posudzovaní zdravotného stavu správnym orgánom vôbec zohľadnené. Pokiaľ aj došlo k zlepšeniu u maloletej Q., ide o zlepšenie, ktoré sa týka individuálneho posúdenia vzhľadom na stav maloletej k obdobiu pred prvým rokom, kedy dieťa takmer nekomunikovalo a nespolupracovalo. Nemožno toto zlepšenie však považovať za adekvátny zdroj pre porovnanie dieťaťa s rovesníkmi a vyvodenie záveru, že „potrebuje starostlivosť ako každé iné dieťa v tomto veku“. Odvolateľka je toho názoru, že maloletá vyžaduje celodennú osobnú starostlivosť. Zaradenie dieťaťa do predškolského zariadenia by malo negatívny dopad na ďalší psychický a komunikačný vývin dieťaťa z nasledovných dôvodov: 1. Zvýšená miera nebezpečenstva. Dieťa nie je schopné adekvátne reagovať na upozornenie v prípade nebezpečenstva napr. padajúceho predmetu, prichádzajúceho auta a pod. 2. Nedostatočné začlenenie do kolektívu a aktivít prebiehajúcich v predškolskom zariadení. Dieťa vzhľadom na komunikačný problém nie je schopné sa primerane začleniť do kolektívu a často sa potyká s vyjadreniami detí typu „my sa s ňou nehráme, lebo ona nerozpráva“. Zároveň nie je schopná zúčastniť sa niektorých hier a aktivít, pretože nedokáže porozumieť inštrukciám a pravidlám. Problém taktiež predstavujú divadelné predstavenia, spoločné čítanie kníh počas dňa, besiedky, či vystúpenia, na ktorých sa nedokáže zúčastniť. 3. Napriek tomu, že dieťa v súčasnosti v dennom čase od 8:15 - 11:40 navštevuje súkromné predškolské zariadenie, kde je zvýšená individuálna a pedagogická starostlivosť oproti štátnym zariadeniam, nie je ani táto starostlivosť dostatočná a rozhodne nemôže nahradiť potrebu individuálnej starostlivosti pre ďalší priaznivý vývin nášho dieťaťa v komunikačnej oblasti. Toto zariadenie navštevuje najmä z dôvodu, že rodičia nechcú dieťa úplne izolovať od rovesníkov a zároveň nie sú schopní zabezpečiť niektoré sociálne aktivity v domácom prostredí.
13. Žalovaný vyhodnocuje odvolacie námietky žalobkyne na strane 4 žalobou napadnutého rozhodnutia. K námietkam žalobkyne týkajúcim sa zdravotného stavu maloletej žalovaný uvádza, že posudkový lekári posúdili zdravotný stav dieťaťa a nezávisle od seba dospeli k záveru, že maloletá Q. Y. nemá lekárom diagnostikované a potvrdené žiadne ochorenia a stav, ktorý by si vyžadoval osobitnú starostlivosť v pri činnostiach uvedených v prílohe č. 2 k zákonu o sociálnom poistení. Ďalej uvádza, že v odôvodnení posudku druhostupňového správneho orgánu (poznámka súdu posudok zo dňa 03.09.2018) je uvedené, že dieťa je v starostlivosti logopéda pre oneskorený vývin reči. Za ostatný rok sa verbálna komunikácia dieťaťa s okolím výrazne zlepšila, navštevuje materskú školu s výukou anglického jazyka, používa dvoj a viacslovné vety. Dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba alebo stav uvedený v prílohe č. 2 k zákonu o sociálnom poistený. Žalovaný ďalej k uvedenému udáva, že choroby sú podľa jednotlivých medicínskych diagnóz zaradené v 14-tich kapitolách, v ktorých je podrobný popis už konkrétnych diagnóz a v ktorých je uvedené, na základe akých skutočností si zdravotný stav diagnostikovaného ochorenia vyžaduje osobitnú starostlivosť. Lekár prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu vychádza z odborných lekárskych nálezov, ktoré občan predkladá k opätovnému posúdeniu zdravotného
stavu dieťaťa na účely posúdenia nároku na rodičovský príspevok. Žalovaný v ďalšej časti rozhodnutia námietky žalobkyne vzťahujúce sa k zvýšenej miere nebezpečenstva, resp. nedostatočného začlenenia do kolektívu označil v konaní o nároku na rodičovský príspevok pre dieťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť za irelevantné, nemajúce vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 14. Podľa názoru správneho súdu v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, pričom žalovaný tento nedostatok neodstránil, absentuje tá časť odôvodnenia, ktorá by venovala pozornosť porovnaniu stavu (skutkového), za akého bol u maloletej Q. konštatovaný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť a aktuálne zisteného skutkového stavu, ktoré by s poukazom na konkrétne kritéria diagnózy F-98 zahrnutej v kapitole V., prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení (pre ktorú bol uznaný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav maloletej na základe lekárskeho posudku zo dňa 30.06.2017) odôvodňovali jednoznačný záver, že maloletá už nenapĺňa zákonom predpokladané kritéria.
15. Žalovaný odkazuje za závery lekárskych posudkov s tým, že maloletá nemá lekárom diagnostikované a potvrdené žiadne ochorenie a stav, ktorý by si vyžadoval osobitnú starostlivosť. Hoci nemožno namietať proti odkazu žalovaného v odôvodnení svojho rozhodnutia na lekársky posudok, ktorý možno považovať za súčasť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, správny súd podotýka, že ani lekársky posudok takúto zásadnú okolnosť pre odňatie rodičovského príspevku neosvetľuje. Žalobkyni musí byť zrejmé, z akých úvah vychádzal správny orgán pri závere o tom, že maloletá už netrpí diagnózou F-98, ktorá bola dôvodom pre uznanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu vyžadujúceho si osobitnú starostlivosť maloletej Q.. Prvým predpokladom riadneho odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (resp. samotného lekárskeho posudku, ktorý bol podkladom rozhodnutia) bolo teda zhodnotenie kritérií diagnózy F-98 podľa prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení pri ich aplikácii na súčasný zdravotný stav maloletej tak, aby bolo účastníkovi zrejmé, ktoré z kritérií a z akého dôvodu jej dieťa už nespĺňa a aby mohol byť záver správneho orgánu, resp. lekárskeho posudku súdom preskúmateľný z hľadiska dostatočne presvedčivých, logických a neprotirečivých argumentov potrebných k záveru o absencii podmienok pre ďalšiu výplatu rodičovského príspevku.
16. Správny súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa v podanom odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa obsiahla relevantné námietky z hľadiska aplikovaných právnych noriem, t.j. najmä z hľadiska určujúcich kritérií pre posúdenie že maloletá si vyžaduje osobitnú starostlivosť v zmysle cit. ust. § 5 ods. 1 zákona o prídavku na dieťa v spojení s ustanoveniami kapitoly V. prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení, keď uvádza a podrobne zdôvodňuje, prečo maloletá Q. naďalej vyžaduje individuálny prístup, ktorý zdôvodňuje zvýšenou mierou nebezpečenstva (maloletá nie je schopná adekvátne reagovať na upozornenie v prípade nebezpečenstva), nedostatočným začlenenia do kolektívu (maloletá nedokáže porozumieť pravidlám a inštrukciám) a pod.. Podľa kapitoly V. prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri pravidelnej aplikácii liekov, dozor pre poruchy správania a asistenciu pri doprave, prípravu stravy a kontrolu pri dennej hygiene a toalete, osobitný prístup pri poruchách správania, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, a najmä náročný individuálny prístup. S ohľadom na posledné označené kritérium nemožno námietky žalobkyne obsiahnuté v odvolaní považovať za irelevantné (ako to tvrdil žalovaný). Naopak odvolacie námietky žalobkyne podľa názoru správneho súdu sú relevantné z hľadiska právneho posúdenia veci. Z uvedených dôvodov preto bolo povinnosťou žalovaného s označenými odvolacími námietkami sa dôsledne vysporiadať. Žalovaný však námietky odvolateľky najmä napr. ohľadne zvýšenej miery nebezpečenstva, resp. nedostatočného začlenenia do kolektívu označil za irelevantné, nemajúce vplyv vo veci samej.
17. Správny súd uznáva, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného o opravnom prostriedku nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, avšak je nevyhnutné zodpovedať všetky tie námietky, ktoré majú rozhodujúci význam z hľadiska aplikácie relevantných právnych noriem (v danom prípade cit. ust. § 7 ods. 4 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku v nadväznosti na ust. § 5 ods. 1 zákona o prídavku na dieťa v spojení s ustanoveniami Kapitoly V. prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení).
18. Neušlo pozornosti správneho súdu, že v lekárskom posudku zo dňa 03.09.2018, ktorý bol podkladom rozhodnutia žalovaného, nie sú vyhodnotené všetky závery z psychologického vyšetrenia okrem iného napr. záver o tom, že podľa celkových výsledkov psychologického vyšetrenia maloletá Q. aj v súčasnosti potrebuje v nadštandardnej miere individuálnu starostlivosť rodiča. Rovnako nie sú vyhodnotené v
lekárskom posudku všetky závery z logopedického vyšetrenia Mgr. M. J., ktorá v záveroch konštatuje narušený vývin reči z deficitmi v oblasti porozumenia vo vzťahu k dĺžke vety a porozumenia viac vetného prehovoru, deficity v orálnej a verbálnej praxii. Pre presvedčivosť lekárskeho posudku žalovaného zo dňa 03.09.2018 bolo potrebné, aby aj dané závery boli obsiahnuté v rámci popisu odborných nálezov a aby sa s nimi posudkový lekár presvedčivo vyporiadal. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho formálne, či nekriticky prevzal nedostatočne zdôvodnený záver, ku ktorému posudkový lekár pri svojom hodnotení dospel, ale je potrebné, aby správny orgán náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na základe ktorých bol odborný lekársky záver vyvodený v nadväznosti na jednotlivé odvolacie námietky. Je vecou správneho orgánu vyžadovať od posudkového lekára, aby odborný posudok, ktorý je podkladom pre jeho ďalšie rozhodovanie bol po obsahovej stránke (aj v nadväznosti na odvolacie námietky) náležite vyčerpávajúci a bol tak relevantným podkladom pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu. Správny súd je toho názoru, že záver posudkového lekára zo dňa 03.09.2018, podľa ktorého maloletá nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť, nie je odôvodnený dostatočne, presvedčivo.
19. Úlohou správnych súdov nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov a odstraňovať vlastným zisťovaním formálne i obsahové vady správneho aktu a postupu správneho orgánu, ale preskúmavať zákonnosť správnych aktov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Jedným z esenciálnych predpokladov prieskumnej činnosti súdu je však také odôvodnenie rozhodnutia, resp. opatrenia správneho orgánu, ktoré poskytuje správnemu súdu dostatočný základ pre preskúmanie rozhodnutia, resp. opatrenia napadnutého žalobou.
20. Nedostatok dôvodov žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného viedol krajský súd k zrušeniu rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť bez možnosti zaoberať sa ďalšími hmotnoprávnymi námietkami žalobkyne. V ďalšom konaní žalovaný prejedná vec znova, dôsledne sa vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobkyne predpokladom čoho je aj doplnenie lekárskeho posudku o všetky odborné závery, ktoré vyplynuli z psychologického a logopedického vyšetrenia a ich riadne zhodnotenie z hľadiska aplikovaných kritérií v zmysle kapitoly č. 5 prílohy č. 2 zákona o sociálnom poistení a znova o odvolaní rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní v intenciách vysloveného právneho názoru správneho súdu.
21. Správny súd o náhrade trov konania rozhodol pri aplikácii ust. § 175 ods. 1 v konaní vo väzbe na ust. § 167 ods. 1 SSP a priznal žalobkyni, ktorý mala plný úspech v konaní právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.