Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-122-2019.pdf
PDF · 87.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-8P/122/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci starostlivosti o maloletého K. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. - N., W. 4, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, syna matky K. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. - N., W. X a otca C. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. - N., I. XXX/XX, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Brezno, v konaní začatom ex offo o nariadenie ústavnej starostlivosti maloletému, takto
rozhodol:
I. Maloletému K. N., nar. XX.XX.XXXX sa n a r i a ď u j e ústavná starostlivosť v Centre pre deti a rodiny Valaská.
II. S účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia vo výroku I. sú rodičia p o v i n n í prispievať na výživu maloletého vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu na účet Centra pre deti a rodiny Valaská a to otec 100,- Eur mesačne a matka 28,79 Eur mesačne a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté, nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona sumou vo výške 30% z takto zmeneného životného minima.
III. Súd u r č u j e rodičom lehotu 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloletého.
IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 8P/152/2018-60 zo dňa 23.10.2018.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 24. 07. 2019 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno doručil tunajšiemu súdu podnet na nariadenie ústavnej starostlivosti maloletému v Centre pre deti a rodiny Valaská. Na základe tohto podnetu tunajší súd uznesením č. k. 8P/122/2019-11 zo dňa 21. 08. 2019 začal konanie o nariadení ústavnej starostlivosti maloletému v uvedenom zariadení.
2. Dňa 01. 10. 2019 súd konal a rozhodol v neprítomnosti matky maloletého. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka, maloletého K., jeho otca, zástupkyne Centra pre deti a rodiny Valaská, prokurátora Okresnej prokuratúry Brezno a zistil tento stav:
3. Maloletý je narodený mimo manželstva. Rozsudkom Okresného súdu Brezno, č. k. 8P/381/2007-22 zo dňa 29. 01. 2008 bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k nemu tak, že súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, jeho otec sa zaviazal prispievať na neho výživným a styk otca s maloletým nebol súdom upravený. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 21. 02. 2008.
Maloletý sa od júna 2014 nachádza v evidencii sociálneho kurátora Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Brezno z dôvodu zanedbávania povinnej školskej dochádzky, nevhodného správania sa v školskom prostredí, ako aj z dôvodu nadmerného užívania alkoholických nápojov zo strany jeho matky. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Brezno rozhodnutím BR1/OSPODaSK/SPO/2017/995 zo dňa 22. 08. 2017 uložil maloletému a jeho matke výchovné opatrenie - povinnosť zúčastniť sa na výchovnom programe s cieľom dosiahnuť riadne plnenie školskej dochádzky maloletým, elimináciu prípadne úplné odstránenie výchovným problémov u neho v domácom a tiež v školskom prostredí. Výchovné opatrenie v rodine neviedlo k pozitívnym zmenám, nakoľko maloletý a jeho matka nespolupracovali. Otec maloletého počas celej doby uloženého výchovného opatrenia tiež neprejavil záujem o spoluprácu s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno. Okresný súd Brezno rozsudkom č. k. 8P/152/2018-60 zo dňa 23. 10. 2018, právoplatným 24. 11. 2018 maloletého dočasne odňal z osobnej starostlivosti matky za účelom, aby mu bola zabezpečená odborná pomoc a tiež za účelom úpravy rodinných a sociálnych pomerov a nariadil maloletému pobyt v Detskom domove Valaská - v Centre pre deti a rodiny Valaská najdlhšie na 6 mesiacov. Na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia a na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého počas výkonu uvedeného výchovného opatrenia súd uložil matke maloletého povinnosť upraviť rodinné a sociálne pomery tak, aby zabezpečila prostredie vhodné pre riadnu starostlivosť o maloletého; matke maloletého povinnosť zdržať sa užívania alkoholických nápojov a obidvom rodičom maloletého povinnosť spolupracovať s Detským domovom Valaská - s Centrom pre deti a rodiny Valaská a s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno a Obcou Valaská.
4. Súd v zmysle zákona sledoval vykonávanie výchovného opatrenia uloženého maloletému a jeho rodičom, priebežne hodnotil účinnosť tohto výchovného opatrenia.
5. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
6. Podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napr. ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi, alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.
7. Slovenská republika je zmluvnou stranou dohovoru, dohovor je uverejnený pod č. 104/1991 Zb.
8. Podľa § 37 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine) nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
9. Podľa § 37 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará a nariadi maloletému dieťaťu na účely
a) zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku najdlhšie na 6 mesiacov, b) zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na 6 mesiacov, c) zabezpečenia resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v zariadení, ktoré vykonáva resocializačné programy pre drogovo a inak závislých.
10. Podľa § 37 ods. 5 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa súd môže výchovné opatrenie podľa odseku 3 uložiť aj vtedy, ak jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie podľa odseku 2.
11. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
12. Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
13. Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je
a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len náhradná osobná starostlivosť), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.
14. Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo pestúnskej starostlivosti a
a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa brániť závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave, alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
16. Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
17. Podľa § 55 ods. 1 Zákona o rodine súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
18. Podľa § 55 ods. 2 Zákona o rodine ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
19. Podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
22. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení do ústavnej starostlivosti, alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
23. Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť súčasne uloží rodičom, alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa.
24. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že výchovné opatrenie uložené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 8P/152/2018-60 zo dňa 23. 10. 2018 nesplnilo svoj účel - matka maloletého neupravila rodinné a sociálne pomery tak, aby vytvorila rodinné prostredie pre riadnu starostlivosť o maloletého, otec neprejavil záujem o osobnú starostlivosť o maloletého. Súd má za to, že v záujme maloletého je nariadiť mu ústavnú starostlivosť, a to v tom istom zariadení, v ktorom vykonával výchovné opatrenie, t. j. v Centre pre deti a rodiny Valaská.
25. Súd nariadil ústavnú starostlivosť maloletému z dôvodov, ktoré sú na strane jeho rodičov, preto v rozhodnutí zároveň určil týmto rodičom lehotu 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloletého.
26. Zároveň súd zaviazal obidvoch rodičov maloletého prispievať na neho výživným, a to vzhľadom na ich pomery - otca sumou 100,- EUR mesačne a matku sumou zodpovedajúcou minimálnemu výživnému. Rodičia sú povinní toto výživné platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca dopredu na účet Centra pre deti a rodiny Valaská s účinnosťou od právoplatnosti výroku rozhodnutia o nariadení ústavnej starostlivosti.
27. Týmto rozhodnutím dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Brezno, č. k. 8P/152/2018-60 zo dňa 23. 10. 2018.
28. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 a nasledujúcich CMP, podľa ktorých žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd v konaní nezistil ani také skutočnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov niektorému s účastníkov považoval za spravodlivé. Ani jeden z účastníkov sa takejto náhrady trov nedomáhal.
29. Po vyhlásení rozsudku, po jeho stručnom odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa práva podať proti rozhodnutiu odvolanie vzdali všetci účastníci prítomní na pojednávaní dňa 01. 10. 2019.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Brezno.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej..
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.