Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-64C/46/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobkyne: J.. J. Y., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom S. XXXX/XX, U., zastúpenej JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., IČO: 47 232 757, so sídlom Žilinská 14, Bratislava, proti žalovanému: J. T., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom XXX X. pri D., XXX XX X. pri D., zastúpeného doc. JUDr. Hanou Kováčikovou, PhD., advokátkou, so sídlom Nábr. arm. gen. L. Svobodu 32, Bratislava, o zaplatenie 3 000,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobkyne zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 07.07.2021 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3 000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 05.03.2020 do zaplatenia.

2. Žalobkyňa v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh uviedla, že medzi ňou a žalovaným vznikol záväzkový vzťah, predmetom ktorého bola dohoda o rezervácii nehnuteľnosti, ktorú uzatvorili dňa 20.12.2019, pričom táto dohoda bola súčasne aj zmluvou o budúcej zmluve podľa . Uviedla, že predmetom zmluvy mal byť budúci prevod a rezervácia nehnuteľností, konkrétne pozemku vo vlastníctve žalovaného a stavby rodinného domu zhotoviteľom spoločnosťou ONKOCET Real s.r.o.. Celková cena za prevod nehnuteľností bola dohodnutá na sumu 147 000,- EUR, pričom cena za pozemok predstavovala sumu 24 000,- EUR. Tá mala byť uhradená v dvoch častiach, pričom prvú časť ceny v sume 3 000,- EUR uhradila žalovanému prevodom do peňažnej úschovy sprostredkovateľa dňa 23.12.2019 a následne uhradila aj sumu 10 000,- EUR, ktorú jej predávajúci č. 2 podľa zmluvy aj vrátil. Uviedla, že v čl. I bode 1.2 si zmluvné strany určili, že kúpnu zmluvu na pozemok uzavrú najneskôr do 01.03.2020 a kúpnu zmluvu na stavbu ako aj zmluvu o dielo uzavrú najneskôr do 15.07.2020. Napriek tomu, že žalobkyňa si riadne splnila všetky svoje povinnosti a časť kúpnej ceny za pozemok v sume 3 000,- EUR zaplatila riadne a včas, nebola uzatvorená ani kúpna zmluva na pozemok a ani na stavbu. Uviedla, že neporušila žiadne ustanovenia dohody, hoci vyvinula všetku snahu o súčinnosť na to, aby došlo k uzatvoreniu predmetných zmlúv. Tvrdila, že žalovaný prejavil záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu iba na rozostavanú stavbu, pričom neskôr vyšlo najavo, že príjazdová cesta, ktorá vedie k pozemku pod stavbou nie je skolaudovaná a nie je na ňu ani stavebné povolenie. O uvedenom nebola žalobkyňa informovaná pri obhliadke nehnuteľností. Ani k uzatvoreniu zmluvy na stavbu nedošlo, hoci mala byť uzatvorená do 15.07.2020, a preto žalobkyňa požiadala žalovaného o vrátenie zloženej prvej časti kúpnej ceny na rozostavanú stavbu, ako aj prvej časti kúpnej ceny, ktorá bola zaplatená za pozemok. Konštatovala, že žalovaný ako predávajúci porušil svoju povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu na pozemok do 01.03.2020 a preto jej vznikol nárok na vrátenie žalovanej sumy podľa čl. IV bod 4.5 predmetnej dohody. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný získal

majetkový prospech plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pričom podľa čl. IV bodu 4.5 jej mala byť vrátená kúpna cena v lehote do troch dní od márneho uplynutia lehoty, kedy malo dôjsť k podpisu kúpnej zmluvy. To podľa žalobkyne znamenalo, že suma 3 000,- EUR mala byť vrátená do 04.03.2020 a nasledujúcim dňom sa dostal žalovaný do omeškania. Žalobkyňa mala za to, že obrana žalovaného spočívajúca v nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie je nedôvodná, keďže podľa čl. I bod 1.3. písm. a) dohody sa zaviazala uhradiť prvú časť kúpnej ceny za pozemok v sume 3 000,- EUR priamo žalovanému, z čoho bol podľa nej zrejmý záväzok žalobkyne uhradiť časť kúpnej ceny žalovanému a nie sprostredkovateľovi. Uviedla, že skutočnosť, že suma bola zložená na účet sprostredkovateľa, nezakladá právny vzťah medzi ňou a sprostredkovateľom. Išlo len o formou splnenia záväzku, ktorý žalobkyni vznikol z predmetnej dohody voči žalovanému. Uviedla, že žalovaný sa iba zaviazal poveriť sprostredkovateľa, aby ten v prípade, že k neuzatvoreniu kúpnych zmlúv nepríde, vrátil zloženú časť kúpnej ceny žalobkyni. Týmto jej však nevzniklo právo domáhať sa vrátenia sumy od sprostredkovateľa. Mala za to, že táto suma nepatrila sprostredkovateľovi. Žalobkyňa poukázala na to, že doposiaľ žalovaný sprostredkovateľa nepoveril na vrátenie predmetnej sumy. Žalobkyňa taktiež uviedla, že žalovaný z celkovej sumy 13 000,- EUR žalobkyni vrátil sumu 10 000,- EUR.

3. Žalobkyňa na preukázanie skutkových tvrdení navrhla vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to: výzvu na vrátenie peňazí zo dňa 26.08.2020, email zo dňa 06.10.2020, dohodu o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 20.12.2019, potvrdenie o prijatí podania zo dňa 29.09.2020, potvrdenie o zaplatení zálohy zo dňa 29.09.2020 a zaslanie identifikačných údajov zo dňa 25.11.2020.

II.

4. Žalovaný v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich jeho procesnú obranu uviedol, že podľa bodu 1.5 druhej vety dohody strany poverili sprostredkovateľa - spoločnosť ASTER Group, s. r. o., aby zloženú zálohu vydal tomu účastníkovi dohody, ktorému naň za podmienok uvedených v dohode vznikne právny nárok, pričom sprostredkovateľ svojim podpisom potvrdil, že prijal zálohu do svojej úschovy v plnej sume. Uzatvorená dohoda predstavovala štvorstranný zmluvu, ktorá podľa obsahu kombinovala viacero právnych vzťahov a to budúci predaj a kúpu nehnuteľnosti, sprostredkovanie a úschovu. Mal za to, že na úhradu sumy 3 000,- EUR sa uplatňuje režim úschovy, a to s odkazom na body 1.5, 1.6, 3.1, 4.5 a 5.3 predmetnej dohody. Žalovaný poprel, že by k neuzatvoreniu zmluvy kúpnej zmluvy došlo z dôvodov na jeho strane. Naopak bola to práve žalobkyňa, pre požiadavky ktorej sa podpis zmluvy neustále odďaľoval, pričom žalovaný nemal žiaden dôvod zmluvu neuzavrieť, keďže ju sám inzeroval. Žalovaný poukázal na bod 4.5 dohody, podľa ktorého v prípade neuzavretia dohody sa strany sporu spolu so sprostredkovateľom dohodli, že uschovávateľ vráti budúcemu kupujúcemu zálohu v plnej výške, na čo ho žalovaný ako budúci predávajúci č. 1 poveril. V tejto súvislosti odkázal aj na , podľa ktorého je uschovávateľ povinný prevzatú vec opatrovať dohodnutým spôsobom a po uplynutí doby úschovy prevzatú vec vrátiť spolu s tým, čo k nej pribudlo. Žalovaný mal teda za to, že pasívne legitimovaným subjektom mal byť uschovávateľ, ktorý sumu 3 000,- EUR prevzal do úschovy a ktorý bol povinný túto sumu žalobkyni aj vrátiť, keďže sa obchod medzi stranami sporu nezrealizoval. Žalovaný uviedol, že predmetná dohoda zanikla dňa 02.03.2020, keďže nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy k pozemku. Následne dňa 26.08.2020 žalobkyňa vyzvala sprostredkovateľa na vrátenie peňazí, z čoho podľa žalovaného vyplývalo, že za zodpovednú osobu na vrátenie peňazí považovala práve sprostredkovateľa. Žalovaný uviedol, že on ako aj jeho spoločnosť ONKOCET Real, s.r.o. postupoval voči žalovanej korektne, keď jej vrátil sumu 10 000,- EUR, čo však nepredstavuje podľa neho uznanie záväzku na vrátenie 3 000,- EUR. Žalovaný zdôraznil, že po zaniknutí dohody nebol žalovaný povinný poverovať sprostredkovateľa na vrátanie sumy 3 000,- EUR, keďže toto poverenie udelil v samotnej dohode.

5. Žalovaný na preukázanie skutkových tvrdení navrhol vykonať výsluch konateľa sprostredkovateľa (návrh predniesol v rámci záverečnej reči).

III.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal žalobkyňou navrhnuté listinné dôkazy, z ktorých (vrátane zhodných skutkových tvrdení strán sporu) vychádzal pri zistení dole uvedeného skutkového stavu rozhodného pre právne posúdenie veci.

7. Žalobkyňa ako budúci kupujúci, žalovaný ako budúci predávajúci č. 1, spoločnosť ONKOCET Real s. r. o., IČO: 46 876 855 ako budúci predávajúci č. 2 (ďalej len „predávajúci č. 2“) a spoločnosť ASTER Group, s. r. o., IČO: 46 940 502 ako sprostredkovateľ (ďalej len „sprostredkovateľ“) uzatvorili dňa 20.12.2019 v písomnej forme dohodu o rezervácii nehnuteľnosti a úprave práv a povinností s budúcim prevodom vlastníctva k nehnuteľnosti (ďalej len „dohoda“), predmetom ktorej bol záväzok žalobkyne a žalovaného uzavrieť najneskôr do 01.03.2020 kúpnu zmluvu na pozemok, ďalej záväzok žalobkyne a predávajúceho č. 2 uzavrieť najneskôr do 15.07.2020 kúpnu zmluvu na rozostavanú stavbu a zmluvu o dielo na dokončenie tejto rozostavanej stavby, a to všetko za kúpnu cenu 24 000,- EUR za pozemok a 123 000,- EUR za rozostavanú stavbu.

8. Žalobkyňa za zaviazala uhradiť prvú časť kúpnej ceny za pozemok v sume 3 000,- EUR žalovanému tak, že ju poukáže do peňažnej úschovy sprostredkovateľa. Taktiež sa zaviazala uhradiť aj zálohu na výstavbu domu, resp. prvú časť kúpnej ceny za dom v sume 10 000,- EUR a to na bankový účet predávajúceho č. 2.

9. Žalovaný (bod 1.5 dohody) poveril sprostredkovateľa, aby pri podpise dohody prevzal od žalobkyne prvú časť kúpnej ceny na pozemok do svojej úschovy, pričom ho všetky strany zmluvy poverili, aby predmetnú časť kúpnej ceny vydal tomu účastníkovi dohody, ktorému naň za podmienok v zmluve vznikne právny nárok.

10. Sprostredkovateľ podpisom predmetnej dohody potvrdil, že predmetnú prvú časť kúpnej ceny za pozemok v sume 3 000,- EUR od žalobkyne prijal (bod 1.5 dohody). Zároveň zo zmluvy vyplývalo, že sprostredkovateľ je podnikateľský subjekt, ktorý za odplatu zabezpečuje sprostredkovanie predaja a ako uschovávateľ vykonáva aj úkony spojené s úschovou prvej časti kúpnej ceny (bod 1.6 dohody). Z dohody taktiež vyplýval jeho záväzok (bod 3.1 písm. b) dohody) prijať od žalobkyne do úschovy zálohu a disponovať s ňou výlučne podľa podmienok uvedených v dohode.

11. V prípade porušenia záväzku uzatvoriť kúpnu zmluvu v lehote zo strany žalovaného alebo predávajúceho č. 2, vznikla žalovanému, resp. predávajúcemu č. 2 povinnosť zaplatiť žalobkyni a sprostredkovateľovi paušálnu náhradu výdavkov a zároveň sa všetky zmluvné strany dohody dohodli na tom, že sprostredkovateľ ako uschovávateľ najneskôr v lehote do troch dní od márneho uplynutia lehoty (na uzatvorenie kúpnej zmluvy) vráti žalobkyni zálohu (t.j. prvú časť kúpnej ceny v sume 3 000,- EUR) v plnej výške, na čo ho žalovaný vopred poveril.

12. Žalobkyňa dňa 23.12.2019 na bankový účet sprostredkovateľa uhradila sumu 3 000,- EUR, pričom predávajúcemu č. 2 uhradila aj zálohu na výstavbu domu v sume 10 000,- EUR. Následne žalobkyňa dňa 26.08.2020 písomne vyzvala sprostredkovateľa na vrátenie sumy 3 000,- EUR, a to z dôvodu, že budúca kúpnu zmluva na pozemok nebola uzatvorená do 01.03.2020, pričom žalobkyni nebol v tejto lehote predložený ani len návrh takejto budúcej kúpnej zmluvy s tým, že žalobkyni nebolo preukázané ani vlastníctvo rozostavanej stavby.

13. Predávajúci č. 2 žalobkyni vrátil žalobkyni zálohu na výstavbu domu v sume 10 000,- EUR.

IV.

14. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia upravujúce zmluvu o budúcej zmluve () a inominátnu zmluvu ().

15. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou, žalovaným, predávajúcim č. 2 a sprostredkovateľom vznikol uzatvorením dohody podľa , 489 a 491 záväzkový vzťah, pričom samotnú dohodu bolo potrebné podľa svojho obsahu považovať sa zmiešanú zmluvu, resp. za zmluvu obsahujúcu prvky rôznych zmlúv, a to jednak zmluvy o budúcej zmluve podľa (ďalej len „“) a jednak zmluvy o úschove (ďalej „zmluva o úschove“), pričom obe zmluvy na seba obsahovo nadväzovali a „spolupracovali“ najmä v otázke úhrady prvej časti kúpnej ceny za pozemok v sume 3 000,- EUR (ďalej už len „zálohy“), teda nároku, ktorého zaplatenie žalovaným je predmetom tohto súdneho sporu.

16. Podľa svojho obsahu však na zmluvu o úschove nebolo možné aplikovať právny režim zmluvy o úschove podľa , keďže predmetom úschovy nebola hnuteľná vec určená

individuálne ale hnuteľná vec určená druhovo, teda nešlo o riadnu úschovu (depositum regulare), na ktorú sa predmetné ustanovenia vzťahujú, ale išlo nepravidelnú úschovu (depositum irregulare) predstavujúcu inominátnu zmluvu podľa . V prípade inominátnych zmlúv podľa platí, že na záväzky z nich vyplývajúce sa použijú tie ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. To znamená, že dáva v prípade inominátnych zmlúv do popredia zásadu zmluvnej voľnosti strán sporu, a teda na úpravu vzájomných práv a povinností z inominátnych zmlúv treba použiť primárne právny režim obsiahnutý v takejto zmluve (čo však tiež nie je úplne bezhraničné) a až v prípade, ak by určitá situácia nebola takouto inominátnou zmluvou upravená, treba aplikovať ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie.

17. Vychádzajúc teda z obsahu uzatvorenej dohody, ktorej súčasťou boli na seba obsahovo nadväzujúce zmluvy, a to ( ) a zmluva o úschove ( ), bolo povinnosťou žalobkyne uhradiť zálohu v sume 3 000,- EUR žalovanému ako budúcemu predávajúcemu č. 1 a to jej bezhotovostným poukázaním do peňažnej úschovy sprostredkovateľa na jeho bankový účet. Nesporým a preukázaným bolo, že žalobkyňa si uvedenú povinnosť splnila, keďže dňa 23.12.2019 uhradila predmetnú zálohu v sumu 3 000,- EUR na bankový účet sprostredkovateľa. Zároveň z obsahu dohody vyplývalo poverenie všetkých zmluvných strán, čiže aj žalobkyne, aby sprostredkovateľ vydal zloženú zálohu tomu účastníkovi dohody, komu vznikne podľa obsahu dohody na jej vydanie nárok.

18. Nesporným a preukázaným bolo, že k uzatvoreniu budúcej (kúpnej) zmluvy nedošlo a hoci žalovaný poprel, že by to bolo z dôvodov na jeho strane, svoje skutkové tvrdenia nekonkretizoval (t.j. nerozviedol akými konkrétnymi požiadavkami žalobkyňa odďaľovala podpis budúcej zmluvy) a ani ich nepreukázal žiadnymi dôkaznými prostriedkami. Navyše netvrdil a ani nepreukázal, že do uplynutia lehoty na uzatvorenie budúcej zmluvy, bol vôbec žalobkyni predložený návrh takejto budúcej kúpnej zmluvy, resp. že v posledný deň lehoty na uzatvorenie budúcej zmluvy (bod 4.1) sa žalovaný dostavil na miesto uzavretia budúcej zmluvy a žalobkyňa nie, z čoho by vyplývalo, že žalobkyňa odmietla podpísať budúcu zmluvu a teda že k neuzavretiu tejto budúcej kúpnej zmluvy došlo z dôvodov na strane žalobkyne. Súd musel zdôrazniť, že následné konanie žalovaného spočívajúce vo vrátení zálohy na výstavbu domu v sume 10 000,- EUR žalobkyni nasvedčovalo tomu, že k neuzatvoreniu budúcej zmluvy došlo práve z dôvodov na jeho strane - tak ako tvrdila žalobkyňa v žalobe, ako aj vo výzve na vrátenie peňazí zo dňa 26.08.2020.

19. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že k uzatvoreniu budúcej zmluvy nedošlo z dôvodov na strane žalovaného, resp. predávajúceho č. 2, a v takom prípade sa žalovaný a predávajúci č. 2 (bod 4.5 dohody) zaviazali zaplatiť žalobkyni, ako aj sprostredkovateľovi paušálnu náhradu výdavkom a zároveň sa všetky strany dohody, t.j. žalobkyňa, žalovaný, predávajúci č. 2 a sprostredkovateľ dohodli, že sprostredkovateľ najneskôr v lehote do troch dní od márneho uplynutia lehoty, kedy malo dôjsť k podpisu budúcej kúpnej zmluvy vráti žalobkyni zálohu v sume 3 000,- EUR. Inak povedané, v prípade neuzatvorenia budúcej kúpnej zmluvy z dôvodov na strane žalovaného, prípadne predávajúceho č. 2, vznikla sprostredkovateľovi povinnosť vrátiť žalobkyni zálohu v sume 3 000,- EUR, a teda pasívne vecne legitimovaným subjekt na splnenie si žalovanej peňažnej povinnosti bol sprostredkovateľ a nie žalovaný. Hoci žalobkyňa argumentovala tým, že predmetná záloha v sume 3 000,- EUR bola iba hradená na účet sprostredkovateľa, avšak plnila tým záväzok voči žalovanému, čím sa podľa nej nezaložil žiadny právny vzťah medzi ňou a sprostredkovateľom, súd sa týmto argumentom nemohol stotožniť, keďže právny vzťah žalobkyne a sprostredkovateľa bol založený samotným uzatvorením dohody, ktorá predstavovala viacstranný záväzkový vzťah, pričom jednou zo strán tohto záväzkového vzťahu bol práve aj sprostredkovateľ, ktorému v zmysle dohody vyplývali aj konkrétne povinnosti (záväzky) voči žalobkyni, a to vrátenie zálohy v sume 3 000,- EUR v prípade neuzatvorenia budúcej kúpnej zmluvy z dôvodov na strane žalovaného, resp. predávajúceho č. 2. Zároveň na splnenie tejto povinnosti sprostredkovateľa voči žalobkyni nebolo potrebné žiadne ďalšie konanie zo strany žalovaného, napr. poverenie, keďže to bolo už súčasťou dohody.

20. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu žalobkyne zamietol z dôvodu, že žalovaný nebol pasívne vecne legitimovaný na splnenie žalovanej peňažnej povinnosti, keďže táto povinnosť voči žalobkyni patrila sprostredkovateľovi.

21. Súd nevykonal výsluch konateľa sprostredkovateľa navrhnutý žalovaným v rámci záverečnej reči, keďže z listinných dôkazov vyplývajúci skutkový stav považoval súd za dostatočný pre rozhodnutie vo veci samej a teda takýto dôkazy bol nepotrebný, nadbytočný a tým pádom jeho vykonanie by bolo nehospodárne.

22. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní a žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalobkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( v spojení s ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.