Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-74-2018.pdf
PDF · 100.74 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/74/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., Pezinská 56, 901 01 Malacky, IČO: 34 116 125, zastúpený Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: PUNTA VI s.r.o., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 46 131 990, o odporovateľnosť právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným ako kupujúcim a spoločnosťou PUNTA VII s.r.o. so sídlom Klincová 37/13, 821 08 Bratislava, IČO: 46 131 574 ako predávajúcim, ktorej predmetom je predaj a kúpa bytu č. X, vo vchode č. X, na prízemí bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parc. CKN č. XXXX/XX, spolu s príslušným spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXX na pozemku parc. CKN č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 239 m2, zapísané na LV č. XXXX Okresným úradom H., katastrálny odbor, nachádzajúce sa v k. ú. H., ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V - XXXX/XXXX zo dňa 29.11.2017 je voči žalobcovi právne n e ú č i n n á.
Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.07.2018 sa žalobca voči žalovanému domáhal v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka neúčinnosti právneho úkonu medzi jeho dlžníkom a žalovaným, ktorým úkonom bol ako veriteľ dlžníka ukrátený. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že so svojím dlžníkom spoločnosťou PUNTA VII, s.r.o., IČO: 46 131 574 uzatvoril Rámcovú kúpnu zmluvu č. XX/XX/XXXX zo dňa 29.09.2015, na základe ktorej podľa samostatných objednávok dodal dlžníkovi tovar, ktorého kúpnu cenu vyúčtoval faktúrami O. zo dňa 15.12.2016 splatnou dňa 14.01.2017 vo výške 1.872,97 €, FVXX-XXXX/XXXX zo dňa 16.11.2016 splatnou dňa 16.12.2016 vo výške 1.777,86 €, (čiastočná úhrada zo dňa 28.02.2017 vo výške 436,31 €), FVXX-XXXX/XXXX zo dňa 28.11.2016 splatnou dňa 28.12.2016 vo výške 74,26 €, O. zo dňa 28.11.2016 splatnou dňa 28.12.2016 vo výške 5.980,27 €, O. zo dňa 30.11.2016 splatnou dňa 30.12.2016 vo výške 2.509,37 €, O. zo dňa 09.12.2016 splatnou dňa 07.02.2017 vo výške 259,01 €, O. zo dňa 15.12.2016 splatnou dňa 14.01.2017 vo výške 606,36 €, O. zo dňa 19.12.2016 splatnou dňa 18.01.2017 vo výške 391,68 €, O. zo dňa 22.12.2016 splatnou dňa 21.01.2017 vo výške 58,50 € (čiastočná úhrada zo dňa 07.03.2017 vo výške 50,50 €), O. zo dňa 14.02.2017 splatnou 16.03.2017 vo výške 224,37 €. Záväzok dlžníka voči žalobcovi tak predstavuje dlh vo výške 13.267,84 € s príslušenstvom. Pohľadávka bola žalobcovi priznaná Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Up/327/2018 zo dňa 15.06.2018. Žalobca zistil, že dlžník začal rozpredávať svoj nehnuteľný majetok a napriek tomu, že predal nehnuteľnosti, záväzky si neplní. Z
údajov dostupných z katastra nehnuteľností vyplýva, že dlžník previedol na nadobúdateľa - žalovaného nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom na Okresnom úrade H., katastrálny odbor, katastrálne územie: H. na tretiu osobu, a to Kúpnou zmluvou zapísanou v katastri nehnuteľností pod č. Y. zo dňa 29.11.2017 na žalovaného. Z údajov získaných žalobcom z portálu www.cribis.sk <http://www.cribis.sk> je zrejmé, že nehnuteľnosti ešte dňa 22.11.2017 boli vo vlastníctve dlžníka. Žalobca má voči dlžníkovi vymáhateľnú, resp. v súčasnosti vymáhanú pohľadávku vo výške 13.267,84 € s prísl. Dlžník uzavretím kúpnej zmluvy na predaj nehnuteľnosti - bytu č. X, vo vchode č. X, na prízemí bytového domu súp. č. XXXX postavený na pozemku parc. CF., spolu v s príslušným spoluvlastnícky podielom XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXX - in na pozemku parc. M. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 239 m2, zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu H., katastrálny odbor, k. ú. H., ktorá bola zavkladovaná do katastra nehnuteľností pod č. V - XXXX/XXXX. zo dňa 29.11.2017 zmenšil svoj majetok, čo má za následok, že žalobca nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z tohto majetku dlžníka. Žalobca sa domnieva, že predaj nehnuteľnosti bol uskutočnený bez primeraného protiplnenia, účelovo, s cieľom ukrátiť uspokojenie jeho pohľadávky. Dlžník je právnickou osobou ktorej konateľ je zároveň konateľom žalovaného a úmysel dlžníka a vedomosť o úmysle dlžníka sa preto predpokladá.
2. Žalovaný sa k žalobe napriek výzve súdu, ktorá mu bola spolu so žalobou, jej prílohami ako aj poučením o procesných právach doručená dňa 06.02.2019 nevyjadril.
3. Podľa § 177 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávanie na deň 02.10.2019 o 10,00 hod., na ktoré riadne predvolal strany sporu. Na termín pojednávania sa nedostavil žalovaný, neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu e-mailom v deň pojednávania o 9:25 hod., v ktorom žiadal o odročenie pojednávania z nešpecifikovaných osobných dôvodov. Svoju žiadosť nedoložil žiadnym listinným dôkazom preukazujúcim dôležitosť tvrdeného dôvodu nemožnosti účasti na pojednávaní.
4. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
5. Súd po posúdení žiadosti žalovaného aj s ohľadom na obsah spisu, žalovaným uvedený dôvod na odročenie pojednávania neposúdil ako dôležitý. Žalovaný do termínu pojednávania súdu neoznačil ani nedoručil žiadne podanie, ktorým by sporoval skutkové tvrdenia žalobcu, neoznačil návrhy na vykonanie dokazovania ani nedoručil žiadne dôkazy. S ohľadom na zásadu hospodárnosti konania, ako aj právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov potom žalovaným uvádzaný dôvod pre odročenie pojednávania neposúdil ako dôležitý a preukázateľný, rozhodol s poukazom na § 180 CSP, že vec prejedná v neprítomnosti žalovaného, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:
6. Z verejne dostupných údajov obchodného registra vyplýva, že žalovaný PUNTA VI s.r.o., IČO: 46 131 990, je obchodnou spoločnosťou, a to spoločnosťou s ručením obmedzeným, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. vo vl.č. 30929/B, odd. Sro, ktorého jediným konateľom je J., jeho funkcia konateľa vznikla 28.05.2013.
7. Z verejne dostupných údajov obchodného registra vyplýva, že žalovaný PUNTA VII s.r.o., IČO: 46 131 574, je obchodnou spoločnosťou, a to spoločnosťou s ručením obmedzeným, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. vo vl.č. 30929/B, odd. Sro, ktorého jediným konateľom je J. jeho funkcia konateľa vznikla 28.05.2013.
8. Z Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Up/327/2018 zo dňa 15.06.2018 vyplýva, že súd uložil dlžníkovi žalobcu PUNTA VII s.r.o., IČO: 46 131 574 ako žalovanému 1/ a konateľovi tejto spoločnosti J. ako žalovanému 2/ zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške 13.267,84 € s príslušenstvom. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 21.07.2018 pre žalovaného 1/ a tiež dňa 21.07.2018 žalovaného 2/, ako vyplýva z verejne dostupných údajov Registra doložiek právoplatností a vykonateľností.
9. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalovaný je vlastníckom bytu č. X, vo vchode č. X, na prízemí bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parc. CKN č. XXXX/XX., spolu s príslušným spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXX. na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXX. na pozemku parc. CKN č. XXXX/XX . - zastavané plochy a nádvoria o výmere 239 m2, zapísané na LV č. XXXX Okresným úradom H., katastrálny odbor, nachádzajúce sa v k. ú. H., ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V - XXXX/XXXX zo dňa 29.11.2017. Z informatívnych údajov portálu www.cribis.sk <http://www.cribis.sk> vyplýva, že prevádzané nehnuteľnosti boli dňa 22.11.2017 vo vlastníctve dlžníka.
10. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení neskorších zmien a doplnkov táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
12. Podľa § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
13. Podľa § 42a ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
14. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20190130>) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
15. Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20190130>), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
16. Podľa § 42a ods. 4 písm. d) Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
17. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
18. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
19. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
20. Podľa čl. 8 Základné princípy CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
21. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
22. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V súdenej veci je predmetom konania tzv. odporovacia žaloba, ktorou sa žalobca ako veriteľ voči žalovanému domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu, ktorým je konanie dlžníka smerujúce k zániku jeho dlhu voči tretej osobe (žalovanému), ktorý ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu a ktorý bol vykonaný dlžníkom žalobcu v prospech žalovaného. Vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa rozumie taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať na súde v základnom konaní (R 44/2001).
23. Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že právne úkony dlžníka, pokiaľ ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť veriteľom napadnuté na súde. Inštitút odporovateľnosti poskytuje ochranu veriteľovi pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku a tým aj k zmareniu alebo aj len ohrozeniu možnosti, aby jeho pohľadávka mohla byť riadne a včas uspokojená. Právny úkon, ktorému veriteľ odporuje, stráca za stanovených podmienok právnu účinnosť, ktorá nemá všeobecnú povahu. Relatívna neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu pôsobí iba voči ukrátenému veriteľovi. Relatívne neúčinný právny úkon je platný, iba vo vzťahu medzi veriteľom a treťou osobou, ktorá mala z úkonu prospech sa na tento právny úkon hľadí, ako keby k tomuto právnemu úkonu nedošlo a jeho účinky v tomto vzťahu, nenastali. Základnými predpokladmi odporovateľnosti právnych úkonov sú existencia platného právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti), úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti), vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Za odporovateľný právny úkon možno označiť každý právny úkon dlžníka, ktorý vedie k ukráteniu pohľadávky veriteľa, teda aj úkon dlžníka, ktorým dlžník poskytol plnenie v prospech takýto osôb. Právny úkon, ktorým bol veriteľ ukrátený, môže byť pritom ako prejav vôle vykonaný rôzne, konaním (napríklad zadaním príkazu, odovzdaním hotovosti), opomenutím (vzdaním sa nároku, započítaním), tento úkon môže byť aj jednostranným úkonom.
24. V súdenej veci mal súd za preukázané, že žalobca eviduje voči dlžníkovi splatné pohľadávky z titulu neuhradenej kúpnej ceny za tovar v celkovej výške istiny 13.267,84 €, preto je vecne aktívne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby. Pohľadávka žalobcu nezanikla splnením ani iným spôsobom predpokladaným zákonom pre zánik záväzku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca svoje nároky uplatnil v konaní pred súdom a boli v konaní pred súdom právoplatne priznané, ako je uvedené vyššie. Súd teda nemal pochybnosti o existencii vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči svojmu dlžníkovi v čase rozhodovania. Žalovaný v rámci celého prvoinštančného konania nerozporoval skutkové tvrdenia žalobcu, že by s dlžníkom žalobcu uzatvoril kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľností, tak ako sú opísané v bode 9. odôvodnenia, súd preto s poukazom na § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považoval za nesporné bez potreby ďalšieho dokazovania. Z uvedeného dôvodu nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie vyžiadaním zmluvy z príslušného spisu Okresného úradu H., katastrálneho odboru, naviac opodstatnenosť skutkových tvrdení žalobcu vyplýva z dostupných údajov katastra zverejnených na internete.
25. Súd mal tiež za nesporné a preukázané, že je jediným konateľom dlžníka a žalovaného v čase uzatvorenia právneho úkonu je J.. Nakoľko právnymi úkonmi dlžníka a tiež žalovaného, za ktorého pri úkone koná tá istá osoba ako štatutárny zástupca, je zrejmé, že dlžník bez uspokojenia splatnej a vymáhateľnej pohľadávky žalobcu uskutočnil právny úkon v prospech spriaznenej osoby. Osobou, ktorá mala z takého konania prospech, t.j. v ktorej prospech dlžník plnil, je žalovaný, preto sa žalobca nároku na vyslovenie odporovateľnosti úkonov dlžníka dôvodne domáha voči žalovanému, ktorý je vecne pasívne legitimovaný.
26. Ustanovenie § 42a ods. 4 v písm. d) Občianskeho zákonníka o.i. upravuje možnosť odporovať právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou a právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech takýchto osôb. V prípade odporovateľných právnych úkonov urobených s tzv. spriaznenými osobami a/alebo v prospech týchto osôb platí právna domnienka, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa bol spriazneným osobám známy, teda úmysel sa zo zákona predpokladá, ibaže tieto osoby preukážu, že ani pri náležitej starostlivosti nemohli poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. Žalovaný v konaní v rámci procesnej obrany netvrdil a ani ničím nepreukázal dobromyseľnosť, nepreukázal, že nemohol poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodol tak, ak je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Keďže mal žalobca vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).