Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5P-43-2017.pdf
PDF · 92.87 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/43/2017
Uznesenie
Okresný súd Senica vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. G. G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny G., so sídlom D. XX, XXX XX G., dieťa rodičov: D. G., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt X. XXX, XXX XX X., toho času bytom X. XXX, XXX XX X. a K. F., nar. XX.X.XXXX, bytom D. Q. X, S. W., B. U., U. o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G., odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na nariadenie výchovného opatrenia nad maloletým dieťaťom takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e nad výchovou maloletého M. G. dohľad, a to s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „navrhovateľ“) sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhal nariadenia dohľadu nad výchovou maloletého M. G.. V odôvodnení návrhu uviedol, že maloletý M. je dieťa narodené mimo manželstva matky D. G.Á., nar. XX.X.XXXX a otca K. F., nar. XX.X.XXXX. Narodil sa v U.. Vzťah rodičov bol od začiatku komplikovaný. Názory na výchovu spoločného dieťaťa sa medzi oboma rodičmi značne odlišovali. Krátko po narodení syna sa s ním matka vrátila na Slovensko. U. však maloletý pravidelne navštevoval, kým fungoval vzťah medzi rodičmi. Matka si začala všímať zvláštne správanie otca, na ktorého podala trestné oznámenie za zneužívanie ich spoločného syna. Po podaní trestného oznámenia sa otec maloletého prestal so synom stretávať tak intenzívne, ako do tohto času. Matka si postupom času uvedomovala viaceré skutočnosti, ktoré „nevhodné“ správanie otca potvrdzovali. Vzhľadom na všetky skutočnosti sa matka s maloletým rozhodla ostať na Slovensku natrvalo, bez pravidelných návštev v U.. Okresný súd Senica uznesením č.k. 4P 24/2011-19 zo dňa 29.4.2011 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zveril maloletého M. do osobnej starostlivosti matky a otec bol oprávnený sa s maloletým stretávať bez obmedzenia výlučne za prítomnosti matky. Otec podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, na čo Krajský súd v Trnave napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Otec maloletého M. si podal návrh o nariadenie návratu maloletého M. do krajiny obvyklého pobytu. Okresný súd Bratislava 1 uznesením č.k. 1P/241/2011-153 zo dňa 2.3.2012 návrh otca o nariadenie návratu dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu zamietol. Otec podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, na čo Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 11CoP/193/2012-174 zo dňa 29.5.2012 potvrdil vydané uznesenie prvého stupňa. Maloletý M. žil od návratu z U. so starou matkou, ktorá sa o neho príkladne starala. Matka nejavila o dieťa záujem. Začala sa venovať hazardu, hrala rulety a automaty. Jej správanie bolo nezodpovedné a ľahostajné. Od tohto času bol maloletý v domácnosti starej matky, ktorá zabezpečovala všetky jeho materiálne potreby. Matka na výživu maloletého neprispievala. Biologický otec sa na dieťa informoval vždy iba telefonicky. Na základe hore uvedených skutočností stará matka v mesiaci január 2014 podala návrh na zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti, tento návrh jej bol zamietnutý. Navrhovateľ ďalej odporučil starej matke, matke a maloletému M., aby sa zúčastnili psychologického poradenstva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny G., na referáte poradensko- psychologických služieb. Navrhovateľ sa v záujme dieťaťa snažil, aby sa vzťahy medzi starou matkou a matkou upokojili. Na maloletého M. to malo veľmi negatívny dopad, odzrkadľovalo sa to hlavne na jeho správaní. Matka aj stará matka sa aktívne zúčastňovali odborného poradenstva. Zlepšenie ich vzájomných vzťahov však neustávalo. Matka vzhľadom k zhoršenému správaniu syna v škole aj doma umiestnila dieťa na dobrovoľný diagnostický pobyt do Diagnostického centra v H. od 30.4.2014 do 27.6.2014 z dôvodu problémového správania a komplikovanej rodinnej situácie. Po ukončení pobytu v Diagnostickom centre v H. maloletý nastúpil na V.. Základnú školu v G.. Situácia sa na krátky čas upokojila, maloletý začal navštevovať i starú matku. Stará matka dňa 3.2.2015 písomne oznámila navrhovateľovi, že matka sa čím ďalej tým viac venuje hazardným hrám, navštevuje nočné lokality, kedy maloletého opúšťa, umiestňuje v rôznych domácnostiach. Stará matka dňa 24.4.2015 písomne oznámila navrhovateľovi ďalšiu sťažnosť na matku maloletého, v ktorej uviedla, že situácia sa stále opakuje, matka chodieva v noci z domácnosti a maloletého necháva v opatere susedom. Na základe vyššie uvedených skutočností bol navrhovateľom vypracovaný plán sociálnej práce s rodinou. Cieľom tohto plánu bolo sledovanie zabezpečovania starostlivosti o maloletého zo strany matky, pomoc a podpora matke k získavaniu jej rodičovských zručností, jej motivovanie k stabilnejšiemu rodinnému prostrediu, pre zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin maloletého. Viackrát sa stalo, že aj zo základnej školy prišla na maloletého M. sťažnosť z dôvodu vulgárneho vyjadrovania, fyzického napádania detí, provokácie, ale aj natáčania si na mobilný telefón spolužiakov i triednu učiteľku. Maloletému škola odporučila, aby sa zúčastnil na odbornom psychologickom vyšetrení, s čím matka nesúhlasila. Bola mu navrhnutá znížená známka zo správania na 2. stupeň. Problémy pretrvávali, vyvrcholili konfliktom, kedy maloletý dokopal spolužiaka do brucha, svedkami boli i ostatné deti v triede. Riaditeľka základnej školy uložila maloletému M. výchovné opatrenie, a to pokarhanie riaditeľom školy. Ďalším z dôvodov bolo aj šikanovanie spolužiaka opakovanými verbálnymi útokmi na jeho mŕtvu matku, používaním vulgarizmov na adresu jeho matky, narúšanie korektných vzťahov v kolektíve slovnými útokmi voči viacerým spolužiakom, vyhrážanie sa. Od tohto času situácia v rodine Slávikovej stále neutíchala a pretrváva až dodnes. Matka spolu s maloletým býva v novostavbe rodinného domu na X. bez popisného čísla. V čase, keď je v zamestnaní starostlivosť o dieťa zabezpečuje jej priateľ I. C.. Matka má stredoškolské vzdelanie, pracuje, ako opatrovateľka v U. a privyrába si na živnosť ako tlmočníčka talianskeho jazyka. Do výchovy syna jej neustále zasahuje stará matka, ktorá na dcéru podáva podnety na tunajšie oddelenie za účelom zanedbávania starostlivosti o dieťa. Z dôvodu neustálych dlhodobých problémov v rodine boli už vykonané viaceré šetrenia navrhovateľa v domácnosti s cieľom zlepšenia vzťahov. Napriek tomu je situácia i naďalej komplikovaná. Podľa vyjadrenia starej matky dcéra nezabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa, chodí pravidelne neskoro domov z práce. O syna sa nezaujíma, necháva ho v starostlivosti muža, ktorého si našla v herni. Údajne sa s ním dohodla, že bude so synom v čase, keď matka hrá automaty v Trnave. Starostlivosť z jeho strany nie je dostatočná a tento človek sa jej javí, ako pochybný a nespoľahlivý. Konflikty medzi matkou a starou matkou sa prenášajú aj do prejavov správania maloletého v kolektíve detí, nemá súrodencov, je limitovaný v rámci prirodzenej formy odreagovania sa z napätých vzťahov. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam je nevyhnutné, aby rodina bola i naďalej sledovaná tunajším oddelením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately prostredníctvom výchovného opatrenia dohľadu.
2. Návrh navrhovateľa, predvolanie na pojednávanie, uznesenie Okresného súdu Senica č.k. 5P/43/2017-18 zo dňa 2.8.2019 o ustanovení kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu a poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania boli otcovi riadne a včas doručené. Otec sa však k návrhu navrhovateľa nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil.
3. Súd podľa § 31 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) konal v neprítomnosti otca, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, nakoľko konanie podľa CMP je založené na princípe oficiality a súd pokračuje v konaní aj vtedy, keď sú účastníci, teda v danom prípade otec, nečinní, pretože súd je povinný postupovať v mimosporových konaniach z úradnej povinnosti na základe zákona s cieľom prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
4. Matka s návrhom navrhovateľa súhlasila.
5. Kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, správou Obce X., správou kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov a zistil tento skutkový stav veci:
7. Matka s určením dohľadu nad maloletým M. G. súhlasila, i keď nie je presvedčená, že s výchovou maloletého má závažné problémy. Podľa jej názoru sa správanie maloletého nevymyká z medzí správania jeho vrstovníkov. Tvrdila, že vážne problémy pri výchove maloletého jej spôsobuje jej matka, ktorá jej autoritu pred maloletým neustále podkopáva. Ak mu niečo zakáže, stará matka mu vyhovie a pod. Incident v škole, kedy mal maloletý verbálne šikanovať svojho spolužiaka, matka riešila s riaditeľkou školy a zistilo sa, že sa nestal celkom tak ako bolo tvrdené. Chlapec, ktorého mal maloletý údajne šikanovať, bol medzičasom preradený do inej triedy, kde sú s ním obdobné problémy. Uviedla, že maloletý nie je s otcom v kontakte, naposledy sa s ním stretol pred dvomi rokmi, pretože otec nejaví o syna záujem. Pre vysvetlenie uviedla, že v čase keď bol maloletý umiestnený v diagnostickom centre, bola v zlej životnej situácii, pretože jej zomrel priateľ. Vtedy bol maloletý vyše troch týždňov u starej matky, ktorá maloletého voči matke úplne zmanipulovala, takže sa bál vrátiť domov, lebo sa mu vyhrážala, že mu vypustí holubov a vyhodí rybičky. Matka preto vtedy požiadala navrhovateľa, aby jej bol nápomocný pri obnovení a upevnení vzťahu s maloletým M. G..
8. Súd mal preukázané zo správy Obce X., že matka sa v ich obci zdržiava v rozostavanom rodinnom dome bez súpisného čísla. Do verejného života obce sa nezapája. Jej správanie nebolo riešené komisiou verejného poriadku. V ich obci je majiteľkou neskolaudovaného rodinného domu a k nemu priľahlých pozemkov a spoluvlastníčkou rodinného domu súpisné číslo XXX a k nemu priľahlých pozemkov.
9. Súd mal preukázané zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 26.8.2019, že matka obýva rodinný dom, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Jedná sa o dvojpodlažný dom, na ktorého poschodí má maloletý detskú izbu. Matka žije sama s maloletým, chodí za ňou do domácnosti V.. V. M., ktorý je dôchodca. Podľa vyjadrenia matky je to rodinný priateľ, ktorý jej pomáha v domácnosti, venuje sa maloletému M., chodia spolu do Trnavy do kina, majú rôzne spoločné aktivity, rozumejú si. Matka pracuje ako poisťovací agent O. poisťovne C.. Maloletý M. ukončil v minulom školskom roku 8. ročník V.. Základnej školy v G.. Dosiahol priemerné až podpriemerné vyučovacie výsledky. Známkou dostatočný bol hodnotený z predmetov slovenský jazyk, matematika, dejepis. Správanie v druhom polroku mal veľmi dobré. V kolektíve sa jeho postavenie mierne zlepšilo, niekedy vyvolával hádky, vulgárne sa vyjadroval. V druhom polroku vymeškal 111 vyučovacích hodín, všetky ospravedlnené. Školské povinnosti si plnil. Domáca príprava na vyučovanie bola nepravidelná. Matka sa o výsledky v škole aj problémy syna pravidelne zaujímala osobne aj telefonicky. Maloletý M. navštevoval floorbalový krúžok. Má vybudované hygienické návyky, chodí čistý a upravený. Otec sa so synom už asi tri roky nevidel. Zo začiatku si každý týždeň telefonovali, teraz mu ledva otec napíše k narodeninám SMS. Maloletý nemá k otcovi žiadny vzťah. Otec nedá maloletému nič ani na Vianoce, stále sa vyhovára, že nemá na neho čas. Výživné platí nepravidelne v sume 300,00 € mesačne. Doteraz má otec výživné vyrovnané. Maloletý je zdravý, jeho ošetrujúcou lekárkou je MUDr. B.. Matka uviedla, že maloletý veľa času venuje videohrám, keby sa viac venoval učeniu a domácej príprave do školy, mohol by dosahovať oveľa lepšie výsledky. Je šikovný, ale lenivý. Matka sa snaží obmedzovať ho v tejto záľube. Keď mu dohovára tak to nepomôže, viackrát mu už schovala kábel. Je to pre ňu ťažké, lebo ju v tomto neposlúcha, ale zvláda to. Maloletý má rád zvieratá, najmä psy, mačky, stará sa o ne. Chodí s kamarátom na brigády. Za Obec X. hrá futbal. Matka uviedla, že ocení ak bude nad maloletým M. určený dohľad, pretože on to potrebuje.
10. Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej len „Zákon o rodine“), ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
11. Súdy ukladajú dohľad nad výchovou maloletého v prípadoch závažnejšieho narušenia alebo ohrozenia výchovy maloletého, ak si záujem na riadnej výchove dieťaťa vyžaduje jej dlhodobejšie sledovanie. Dôvody na toto výchovné opatrenie spočívajú tak v správaní maloletého, ako aj v zanedbávaní výchovy zo strany rodičov alebo v narušovaní, prípadne nedostatočnom výchovnom pôsobení zo strany iných osôb, avšak za predpokladu, že nápravu možno dosiahnuť vhodným usmernením v doterajšom výchovnom prostredí (R 21/1990). Dôvody na určenie dohľadu nad výchovou maloletého môžu spočívať napríklad v opakovaných drobných krádežiach, agresívnom alebo inom nemorálnom správaní maloletého, záškoláctve a pod. Dohľad je dlhodobejším výchovným opatrením, nemá jednorazový charakter. Súd vykonáva dohľad za súčinnosti najmä orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. V praxi sa tento dohľad vykonáva formou pravidelných dožiadaní na uvedené subjekty, aby súdu predložili správy a stanoviská k správaniu maloletého.
12. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh na určenie dohľadu nad výchovou maloletého M. G. bol podaný dôvodne. Základná škola, ktorú maloletý navštevuje sa opakovane navrhovateľovi sťažovala na nevhodné správanie maloletého, ktorý sa vulgárne vyjadruje, fyzicky napáda deti a provokuje. Maloletý dokonca dokopal spolužiaka do brucha, čoho svedkami boli i ostatné deti v triede. Nápravu v správaní maloletého neprinieslo ani výchovné opatrenie riaditeľky základnej školy, ktorá maloletému M. uložila pokarhanie riaditeľom školy. Maloletý šikanoval spolužiaka opakovanými verbálnymi útokmi na jeho mŕtvu matku, používaním vulgarizmov na adresu jeho matky, narúšal korektné vzťahy v kolektíve slovnými útokmi voči viacerým spolužiakom a vyhrážal sa. Z dôvodu neustálych dlhodobých problémov v rodine boli už vykonané viaceré šetrenia navrhovateľa v rodine maloletého, avšak napriek tomu je situácia naďalej komplikovaná, i keď sa správanie maloletého v kolektíve mierne zlepšilo a matka sa začala o správanie maloletého a jeho výsledky v škole pravidelne osobne aj telefonicky zaujímať. S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že výchova maloletého M. G. je narušená a ohrozená, pretože maloletý matku dostatočne nerešpektuje a konflikty medzi matkou a starou matkou sa prenášajú aj do prejavov negatívneho správania maloletého. Je nevyhnutné, aby rodina a výchova maloletého bola i naďalej dlhodobejšie sledovaná, a preto súd v zmysle § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine určil nad výchovou maloletého M. G. dohľad, s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Súd na záver zdôrazňuje, že toto uložené výchovné opatrenie patrí k miernejším výchovným opatreniam, ktorých cieľom je predísť vyňatiu maloletého dieťaťa z jeho biologickej rodiny a prirodzeného prostredia.
13. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, teda v zmysle zásady, že každý z účastníkov si sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Senica.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.
Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 376 ods. 1 CMP.