Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_3T-39-2024.pdf
PDF · 78.96 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/39/2024
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky samosudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v trestnej veci obvineného A. B., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona účinného do 5.8.2024, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 1Pv/30/24/4404 z 3.7.2024, v Nových Zámkoch dňa 2.9.2024, takto
rozhodol:
Podľa § 241 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku súd obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 1Pv/30/24/4404-17 zo dňa 3.7.2024, ktorú podal na obvineného A. B., nar. XX.X.XXXX v C. D., trvale bytom C. D. pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 5.10.2023 v čase okolo 10.00 hod. v prevádzke predajne TERNO real estate, s.r.o. na adrese B. E. XX F. C. D., IČO: XXXXXXXX odcudzil tovar – 3 ks koláčov tvarohový hrebeň v hodnote 2,97 eur a to takým spôsobom, že sa pristavil pri regáli s pečivom, uvedený tovar si následne vložil pod mikinu, ktorú mal v tom čase oblečenú na sebe a takto úmyselne prešiel cez pokladničnú zónu bez zaplatenia a z predajne odišiel na neznáme miesto, čím poškodenej spoločnosti TERNO real estate, s.r.o. so sídlom B. X, B. – G. E. A. XXXXX, H.: XXX XX XXX spôsobil škodu vo výške 2,947 eur, pričom tohto skutku sa dopustil, hoci bol za obdobný skutok dňa 19.5.2023 postihnutý v blokovom konaní Obvodným oddelením PZ Nové Zámky (číslo pokutového bloku: I. XXXXXXXXXX) za priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, spáchaný drobnou krádežou v obchode, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 10,- eur a hoci bol za taký čin – prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona v štádiu pokutu odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky spisovej značky 4T/2/2022-180 z 27.1.2022, právoplatným dňa 27.1.2022 postupuje Okresnému úradu Nové Zámky, Podzámska 25, Nové Zámky,
pretože výsledky vykonaného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky pod sp.zn. 1Pv/30/24/4404-17 zo dňa 3.7.2024 podal obžalobu na obvineného A. B., nar. XX.X.XXXX v C. D., trvale bytom C. D. pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 5.10.2023 v čase okolo 10.00 hod. v prevádzke predajne TERNO real estate, s.r.o. na adrese B. E. XX F. C. D., IČO: 50020188 odcudzil tovar – 3 ks koláčov tvarohový hrebeň v hodnote 2,97 eur a to takým spôsobom, že sa pristavil pri regáli s pečivom, uvedený tovar si následne vložil pod mikinu, ktorú mal
v tom čase oblečenú na sebe a takto úmyselne prešiel cez pokladničnú zónu bez zaplatenia a z predajne odišiel na neznáme miesto, čím poškodenej spoločnosti TERNO real estate, s.r.o. so sídlom B. X, B. – G. E. A. XXXXX, H.: XXX XX XXX spôsobil škodu vo výške 2,947 eur, pričom tohto skutku sa dopustil, hoci bol za obdobný skutok dňa 19.5.2023 postihnutý v blokovom konaní Obvodným oddelením PZ Nové Zámky (číslo pokutového bloku: I. XXXXXXXXXX) za priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, spáchaný drobnou krádežou v obchode, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 10,- eur a hoci bol za taký čin – prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona v štádiu pokutu odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky spisovej značky 4T/2/2022-180 z 27.1.2022, právoplatným dňa 27.1.2022. Dňa 6.8.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona, vykonaná Zákonom č. 40/2024 Z.z., ktorou došlo k vypusteniu skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g) z osobitnej časti Trestného zákona, zo spáchania ktorého prečinu bol odsúdený uznaný vinným a bol uložený vyššie uvedený trest, ktorý dosiaľ nevykonal.
Podľa § 241 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1,
Podľa § 214 odsek 1 Trestného poriadku Prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní.
Podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší
Samosudca tunajšieho súdu postupom podľa § 241 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal obžalobu a podľa jej obsahu a obsahu spisu dospel k záveru, že vec je potrebné postúpiť Okresnému úradu Nové Zámky, pretože nastali okolnosti uvedené v § 214 odsek 1 Trestného poriadku.
Preskúmanie obžaloby podanej pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, samosudcom, je – na rozdiel od predbežného prejednania obžaloby podľa § 243 TP, ktoré samosudca nevykonáva (§ 350 TP) – obligatórnou fázou súdneho konania, ktorá nasleduje po prezretí obžaloby podľa § 238 ods. 1 TP. Pri preskúmaní obžaloby je samosudca povinný na podklade jej obsahu, ale aj obsahu predloženého spisu, posúdiť, či poskytuje spoľahlivý podklad na ďalšie konanie a či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu (§ 350 TP). Samosudca pritom ešte nerieši otázku viny obvineného na základe podrobného vyhodnotenia dôkazov, ako pri hlavnom pojednávaní, ale jeho úlohou je oboznámiť sa výsledkami prípravného konania a tieto posúdiť tak, aby bola vec dostatočne pripravená na jej prejednanie na hlavnom pojednávaní, ktoré by malo prebehnúť sústredene a bez prípadných prekážok vyvolaných chybami predchádzajúceho konania.
Samosudca po preskúmaní obžaloby nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah dokazovania vtedy, ak neurobí žiadne z rozhodnutí uvedených pod písm. a) až h), alebo j) a k) alebo v odsekoch 3 a 6 tohto ustanovenia (§ 352 TP). Z hľadiska sledovaného cieľa možno tieto rozhodnutia rozdeliť do štyroch skupín. Do prvej skupiny patria rozhodnutia, ktorých zmyslom je zabrániť difamačným účinkom verejného prejednania veci súdom v prípadoch, v ktorých je postavenie obvineného pred súd neopodstatnené. Pôjde o postúpenie veci inému orgánu z dôvodov podľa § 214 ods. 1 TP,. Do druhej skupiny patria rozhodnutia, ktorých zmyslom je predísť alebo napraviť také chyby, ktoré môžu podstatným spôsobom zaťažiť ďalšie konanie a v konečnom dôsledku viesť k porušeniu práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Ide o rozhodnutia o postúpení veci príslušnému súdu,
odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi a o postúpení veci senátu. Ďalšiu skupinu tvoria rozhodnutia, ktorých dôvodom je prekážka v konaní. Konkrétne pôjde o prerušenie trestného stíhania z dôvodov podľa § 228 ods. 2, ods. 3 TP, § 283 ods. 5 TP alebo podľa ods. 3 § 241 TP. Napokon sú to rozhodnutia predstavujúce niektorú z foriem odklonov od tradičného hlavného pojednávania. Sem patrí podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 216 ods. 1 TP alebo podľa § 218 ods. 1 TP, nariadenie konania o zmieri, jeho schválenie a zastavenie trestného stíhania, ale i vydanie trestného rozkazu, ako skrátená forma súdneho konania.
Podmienkou postúpenia veci inému orgánu je objektívny stav, že výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. Toto ustanovenie umožňuje súdu v rámci preskúmania obžaloby aplikovať tzv. materiálny korektív, ktorý je upravený v § 10 ods. 2 TZ, § 95 ods. 2 TZ a v § 4 ods. 3 ZoTZPO. To však neznamená, že konanie páchateľa nemôže napĺňať znaky napr. priestupku alebo iného správneho deliktu. Je potrebné uviesť, že samotné rozhodnutie samosudcu, že vec postúpi inému orgánu nie je konštatovanie o spáchaní priestupku, iného správneho deliktu alebo o disciplinárnom previnení.
Po preskúmaní spisu a podanej obžaloby som dospel k záveru, že konanie obvineného A. B. opísané vo výroku tohto uznesenia nenapĺňa znaky trestného činu, ale možno ho posúdiť ako priestupok.
Obvinený sa pri výsluchoch v prípravnom konaní priznal k spáchaniu skutku, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie.
Z dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní vyplýva, že konanie obvineného. A. B. bolo v čase vznesenia obvinenia správne kvalifikované ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, avšak v dôsledku novelizácie Trestného zákona zákonom č. 40/2024 Z. z. došlo ku zmene ustanovenia § 212 odsek 1 Trestného zákona v tom, že pre konanie obvineného zanikla trestnosť činu (ustanovenie § 212 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona účinného do 5.8.2024 vypadlo z trestného zákona).
Táto zákonná úprava nadobudla účinnosť dňom 06.08.2024, kedy bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnený nález Ústavného súdu SR PL.ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024 k zákonu č. 40/2024 Z.z., v dôsledku čoho zanikli účinky dočasného pozastavenia účinnosti uvedeného zákona.
Súd iba dodáva, že ak nie je trestným činom konanie podľa § 212 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona, nemôže byť trestným ani konanie podľa § 212 odsek 1 písmeno g, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, keďže skutková podstata podľa § 212 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona je kvalifikovanou ku skutkovým podstatám podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona a bez existencie základnej podstaty nemôže samostatne existovať.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemôže byť skutok, pre ktorý bolo A. B. vznesené obvinenie, kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písmeno g), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, avšak mohol by byť priestupkom proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien.
Samosudca záverom dodáva, že v protiprávnom konaní obvineného je možné vzhliadať dôvodné podozrenie zo spáchania priestupku, pretože vykonaným dokazovaním bolo verifikované, že sa skutok tak, ako je opísaným vo výroku tohto uznesenia, stal, a že ho spáchal obvinený. Vo veci priestupkov však nie sú oprávnené konať a rozhodovať súdy, ale v zmysle § 52 Zákona o priestupkoch obvodné úrady, ak zákon neustanovuje inak.
Hoci podľa tohto ustanovenia prejednávajú priestupky obvodné úrady, tieto boli s účinnosťou od 1. októbra 2013 zrušené zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších zmien. Podľa § 9 ods. 1 tohoto zákona platí, že obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona. To znamená, že na prejednanie priestupkov sú v prvom rade príslušné okresné úrady a sídla a územné obvody okresných úradov sú podľa jednotlivých úsekov štátnej správy v zmysle § 3 uvedené v prílohe č. 1 a 2 k tomuto zákonu. Miestne príslušným na prejednanie priestupku je pritom podľa § 55 Zákona o priestupkoch správny orgán, v ktorého územnom
obvode bol priestupok spáchaný. Z daného dôvodu bola vec postúpená Okresnému úradu Nové Zámky, pretože čin bol spáchaný v územnom obvode tohto okresného úradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže obvinený a prokurátor podať sťažnosť na súde, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje, a to do 3 pracovných dní odo dňa oznámenia uznesenia. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takej osoby, oznámením uznesenia je až jeho doručenie. O sťažnosti rozhodne Krajský súd v Nitre. Sťažnosť má odkladný účinok