Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-61-2019.pdf
PDF · 84.25 KB
No categories available
13S/61/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: Ing. C. Z., s miestom podnikania Y. X., M. R. X. XX/XX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Prešov, Františkánske námestie 4, IČO: 36 860 441 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 5. septembra 2016, č. 103809853/2016, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal súdneho prieskumu v záhlaví tohto rozsudku uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 103242497/2016 zo dňa 31.05.2016. Rozhodnutím správcu dane bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 5063,85 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2012. Žalobcovi nebola priznaná DPH z dodávateľských faktúr za dodanie tovarov a služieb (CAD - CAM softwarové práce, nástrojárske, zámočnícke práce, zváračské práce), ktoré mala dodať spoločnosť ANERA, s.r.o., Trenčín a nárok na odpočítanie dane za nákup pohonných hmôt zníženú o 63,85 eur.
2. Uvedené rozhodnutie žalobca napadol včas podanou žalobou, v ktorej namietal, že ho napadnutým rozhodnutím žalovaný ukrátil na jeho právach. Konkrétne uviedol, že správca dane v rámci daňovej kontroly nevykonal dokazovanie, ale iba prevzal poznatky z výsledkov daňovej kontroly zameranej na daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012. Uvedené podľa žalobcu vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosť NS SR, a to konkrétne rozsudok 7Sžf/41/2013 zo dňa 28.05.2015 a sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že správne orgány nemôžu vychádzať iba z vnútroštátnych predpisov ale vec majú posúdiť aj z hľadiska práva EÚ, podľa ktorého nárok na odpočet DPH nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe žiadal túto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrval na svojich skutkových a právnych záveroch vyslovených v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že nepostačuje pokiaľ žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od spoločnosti ANERA, s.r.o., iba jej predložením. Musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
4. Správny súd prvotne o veci rozhodol dňa 11.10.2017, a to rozsudkom č. k. 13S/17/2017-56, keď rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný kasačnú sťažnosť a kasačný súd rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na uvedené správny súd vo veci opätovne nariadil pojednávanie a o veci rozhodol v súlade s právne záväzným názorom kasačného súdu.
5. Ako už bolo uvedené v odseku 1 predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalobcovi nebola priznaná DPH z dodávateľských faktúr za dodanie tovarov a služieb (CAD -CAM softwarové práce, nástrojárske, zámočnícke práce, zváračské práce), ktoré mala dodať spoločnosť ANERA, s.r.o., Trenčín a nárok na odpočítanie dane za nákup pohonných hmôt zníženú o 63,85 eur.
6. Z administratívneho spisu bolo zistené, že správca dane začal dňa 21.09.2015 u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2012. Správca dane uskutočnil so žalobcom pojednávanie, počas ktorého predložil a zapožičal správcovi dane daňové a účtovné doklady potrebné k výkonu daňovej kontroly a poskytol informácie o ekonomickej činnosti. Uviedol, že v roku 2012 nemal žiadnych zamestnancov, pričom v čase výsluchu ich mal päť, z toho dvoch „dohodárov“, dvoch na pracovnú zmluvu a jedného brigádnika. Taktiež uviedol, že mal v prenájme priestory v O., a ďalšie v Y. X., kde sa robila projektová dokumentácia. Správca dane urobil do spisu úradný záznam o nahliadnutí do spisu, ktorý bol vedený v súvislosti s daňovou kontrolou vedenou u žalobcu na dani z príjmov za zdaňovacie obdobie rok 2012. Z tohto spisu zistil skutočnosti, ktoré následne použil v prebiehajúcej daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty. Konkrétne zistil, že dodávateľská spoločnosti ANERA, s.r.o. sa zaoberala obchodnou a stavebnou činnosťou. Kancelárske priestory sa nachádzali v Z., na ulici generála M. R. X.. V roku 2012 táto spoločnosť nemala skladové priestory, nedisponovala obchodným majetkom a nemala zamestnancov. Vtedajší konateľ tejto dodávateľskej spoločnosti uviedol, že s odstupom času si presne nepamätá, čo sa v tomto období udialo. Potvrdil však uskutočnenie zdaniteľného obchodu, pričom uviedol, že bolo účtované v hodinových sadzbách. Neuviedol však, kto konkrétne tieto práce vykonal. Po realizácii prác bol podpísaný preberací protokol, ktorý za neho podpísal jeho subdodávateľ. Cena za vykonané práce bola uhradená bezhotovostne na účet spoločnosti. Účtovníctvom spoločnosti nedisponoval, nakoľko ho odovzdal. Z obchodného registra bolo zistené, že Y. X. bol spoločníkom spoločnosti ANERA s.r.o. v období od 22.09.2011 do 20.12.2012. Jej konateľom bol v období od 22.09.2011 do 12.12.2011 a prokuristom od 26.01.2012. Predložená zmluva zo dňa 20.11.2011 (dodávateľsko - odberateľská) vykazuje v tomto ohľade nesprávnosti, keď je na nej uvedené sídlo, ktoré mala spoločnosť až v neskoršom období, a k menu Y. X. je pripojené prokurista, hoci v tomto období túto funkciu nemal a bol konateľom spoločnosti. Spoločnosť ANERA, s.r.o. podala posledné daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2011, daňové priznanie na DPH za III. štvrťrok 2012. Spoločnosť sa zlúčila so spoločnosťou PULA SK, s.r.o..
7. Na základe skutočností zistených z administratívneho spisu vedeného v súvislosti s daňovou kontrolou na dani z príjmov fyzických osôb správca dane a následne aj žalovaný nadobudli pochybnosti o práve platiteľa na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľskej spoločnosti ANERA, s.r.o. Z uvedenými skutočnosťami bol žalobca oboznámený a súčasne bol vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam.
8. V predmetnej veci správne orgány uzavreli, že použitie dôkazov a skutočností, ktoré z nich vyplynuli z daňovej kontroly na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2012, ktorá bola u žalobcu vykonaná pred daňovou kontrolou na dani z pridanej hodnoty, boli použité v súlade so zákonom. Poukázali na to, že k týmto dôkazom sa mohol žalobca riadne vyjadriť. Takýmto postupom nedošlo k zásahu do procesných práv žalobcu. Ďalej konštatovali, že žalobca predložil správcovi dane len sporné faktúry, čo je za danej situácie nedostatočné. Správne orgány považovali obsah výpovede konateľa dodávateľa za nepostačujúci dôkaz o reálnosti uskutočnenia sporných zdaniteľných obchodov. K odvolacej námietke žalobcu, ktorá smerovala k aplikovateľnosti záverov Súdneho dvora v spojených veciach Optigen Ltd C-354/03, Fulcrum Electronics Ltd C 355/03 a Bond House Systems Ltd C-484/ žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nie je dôvodné, aby správca dane vykonal dokazovanie o tom, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím a poskytnutím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom. Samotný správca dane nevyšetroval podvodné konania zúčastnených osôb, na takéto účely nie je oprávnený, daňová kontrola bola vykonaná v nadväznosti na § 24 daňového poriadku.
9. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
10. Podľa § 24 ods. 4 zák.č. 563/2009 Z.z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
11. Správny súd konštatuje, že ide o jeho v poradí druhé rozhodovanie o veci, pričom v súčasnosti je viazaný názorom kasačného súdu, ktorý bol vyslovený v rozsudku 8Sžfk/4/2018 zo dňa 11.07.2019.
12. K jednotlivým žalobným námietkam žalobcu správny súd uvádza, že skutočnosť, že správca dane využil pri svojom rozhodovaní poznatky, ktoré získal pri výkone inej daňovej kontroly u žalobcu (v danom prípade kontroly na dani z príjmov fyzických osôb) nie je postupom v rozpore so zákonom a bez ďalšieho ním nedochádza k porušeniu procesných práv kontrolovaného daňového subjektu. Uvedené už správny súd konštatoval v predchádzajúcom rozsudku, ktorý vo veci vydal a v podrobnostiach (ohľadne tejto žalobnej námietky) naň odkazuje.
13. Ďalej správny súd konštatuje, že je viazaný názorom kasačného súdu, ktorý uzavrel, že je potrebné, aby žalobca v prípade spochybnenia daňového obchodu správcom dane, túto pochybnosť odstránil. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia pritom leží predovšetkým na daňovom subjekte. Okrem toho kasačný súd poukázal na to, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Kasačný súd uzavrel, že žalobca predložil za účelom preukázania plnenia len faktúru, ktorá však neobsahuje určenie ceny za jednotlivé typy prác , neobsahuje náležitosti podľa § 71 ods. 1 a ods. 2 f) zákona o DPH. Z predložených dokladov nie je zrejmé, v čom presne spočívali dodávateľom vykonané práce, miesto ich dodania, prevzatie, kto dodával materiál na opracovanie, aký materiál bol opracovaný, na základe akých špecifických požiadaviek odberateľov mali byť vykonané. Nevyhnutnej miere opatrnosti podnikateľa nezodpovedá, také konanie, keď podnikateľ bez preverenia schopností a možností svojho dodávateľa zabezpečí vykonanie prác, zaplatí za práce, ktorých overenie podľa požiadaviek a prevzatie žiadnym spôsobom nepreukázal. S poukazom na vyššie uvedené závery správny súd žalobu zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
14. S poukazom na vyššie uvedené správny súd (vychádzajúc z právne záväzného názoru kasačného súdu) správnu žalobu zamietol podľa § 190 SSP.
15. Žalovaný bol v konaní úspešný, a preto by mu z hľadiska úspechu v konaní patrila náhrada trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že takúto náhradu konania nežiadal, súd rozhodol o trovách konania, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).