Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50C-10-2018.pdf
PDF · 178.52 KB
Case nature
Area
Subarea
50C/10/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobcu: G. E., Z.. XX.XX.XXXX, J. XXX/X, B., zast. Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o., Radvanská 21, Bratislava proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00603481, o nahradenie prejavu vôle, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.02.2018 sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného pri uzatváraní zmluvy o prevode bytu podľa § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z..
2. Žalobu odôvodnil tým, že predmetom prevodu vlastníctva má byť nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného - a) byt č. XXX nachádzajúci sa na 11. poschodí, 12. nadzemnom podlaží bytového domu na ulici J. Č.. X v Bratislave, vchod č. X, súpisné č. XXX, postavený na pozemku - parcela č. XXX, parcela registra "C" katastra nehnuteľností, o výmere 1.222 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava II, obec: BA - m. č. Ružinov, k. ú. Ružinov; b) spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a príslušenstve bytového domu na ul. J. Č.. X v Bratislave, súpisné č. XXX, postavený na pozemku - parcela č. XXX, parcela registra "C" katastra nehnuteľností, o výmere 1.222 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava II, obec: BA - m. č. Ružinov, k. ú. Ružinov, ktorého veľkosť je XXXX/XXXXXX k celku; c) spoluvlastnícky podiel k zastavanému pozemku nachádzajúcemu sa na parcele č. XXX, parcela registra "C" katastra nehnuteľností, o výmere 1.222 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava II, obec: BA - m. č. Ružinov, k. ú. Ružinov, ktorého veľkosť je XXXX/XXXXXX k celku (ďalej len "byt"). Žalobca ako nájomca užíva byt nepretržite od decembra 2003. Dňa 16.12.2003 žalobca a Mestská časť Bratislava - Ružinov uzavreli nájomnú zmluvu na byt na obdobie od 01.12.2003 do 30.11.2004. Listom zo dňa 31.05.2005 požiadal žalobca Mestskú časť Bratislava - Ružinov o predĺženie zmluvy o nájme bytu na dobu neurčitú. Žalobca a Mestská časť Bratislava - Ružinov uzavreli následne dňa 21.06.2005 dodatok č. 1 k nájomnej zmluve na obdobie od 01.12.2004 do 30.11.2005 a dňa 15.12.2005 dodatok č. 2 k nájomnej zmluve na obdobie od 01.12.2005 do 30.11.2006. Dňa 31.12.2005 došlo k odňatiu správy nehnuteľného majetku ohľadom bytového domu na J. X z Mestskej časti Bratislava - Ružinov na žalovaného. Dňa 18.05.2009 uzavreli žalobca a žalovaný nájomnú zmluvu č. XX-XX-XXXX-XX-XX týkajúcu sa bytu na dobu určitú 1 rok. Žalobca a žalovaný následne uzavreli dňa 19.03.2010 dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 18.05.2009 o predĺžení doby
nájmu do 18.05.2011, dňa 10.06.2011 nájomnú zmluvu Č.. XX-XX-XXXX-XX-XX na dobu určitú 1 rok, dňa 21.12.2012 nájomnú zmluvu č. XX-XX-XXXX-XX-XX na dobu určitú do 30.11.2014, dňa 27.11.2014 dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 21.12.2012 o predĺžení doby nájmu do 30.11.2016. Listom zo dňa 07.12.2015, doručeným žalovanému dňa 17.12.2015, požiadal žalobca žalovaného o prevod vlastníctva bytu. Žalovaný na to odpovedal listom zo dňa 08.01.2016 negatívne. Dňa 13.02.2017 uzavreli žalobca a žalovaný nájomnú zmluvu č. XX-XX-XXXX-XX-XX, na dobu určitú od 01.02.2017 do 31.01.2019. Žalobca však všetky podmienky pre vznik povinnosti žalovaného previesť vlastnícke právo k bytu na neho ako nájomcu splnil (§ 29a zákona o vlastníctve bytov). Žalobca je fyzickou osobou a o prevod vlastníctva bytu požiadal žiadosťou zo dňa 07.12.2015, doručenou žalovanému dňa 17.12.2015, t. j. pred 31.12.2016. O prevod vlastníctva bytu v bytovom dome požiadalo 143 z celkového počtu 240 nájomcov (t. j. viac ako 50 %) už v roku 2005. Žalovaný vo svojich listoch zastáva názor, že existuje aj ďalšia podmienka pre vznik povinnosti obce previesť vlastnícke právo k bytu na nájomcu - aby nájomná zmluva k bytu bola uzavretá na dobu neurčitú, odkazujúc na § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ide o nesprávnu interpretáciu zákona. Na základe gramatického, systematického, teleologického aj historického výkladu, možno ustáliť, že § 16 ods. 1 nepredstavuje podmienku pre aplikáciu prechodného ustanovenia § 29a ods. 1 zákona, t.j. že nájom na dobu neurčitú nie je podmienkou pre vznik povinnosti žalovaného previesť vlastnícke právo k bytu na nájomcu. Vychádzajúc z toho, že hypotéza právnej normy je tá časť, ktorá určuje predpoklady, na základe ktorých sa má aplikovať pravidlo obsiahnuté v dispozícii právnej normy a dispozícia obsahuje pravidlo správania subjektu, ktoré musí dodržať v prípade splnenia podmienok obsiahnutých v hypotéze, potom § 16 ods. 1 zákona obsahuje nasledovné dve právne normy: # ak je nájom dohodnutý na dobu neurčitú, vlastník môže predať byt len tomuto nájomcovi, # ak je nájom dohodnutý na dobu určitú, vlastník môže predať byt nielen tomuto nájomcovi. Ustanovenie § 16 ods. 1 zákona predstavuje obmedzenie zmluvnej voľnosti a dispozície vlastníka s bytom v prípade, že je nájom dohodnutý na dobu neurčitú. V prípade, ak je však nájom dohodnutý na dobu určitú, predmetné ustanovenie žiadnym spôsobom nezasahuje do zmluvnej voľnosti a do práva vlastníka disponovať s bytom, a preto vlastník môže predať byt nájomcovi s nájomnou zmluvou na dobu určitú alebo inej osobe. Ak by bolo potrebné vykladať § 29a ods. 1 v súlade s § 16 ods. 1 zákona, bola by v zásade zbytočná druhá veta predmetného ustanovenia "Túto povinnosť obec nemá, ak nájomca bytu je právnická osoba...",nakoľko takáto podmienka je od prijatia zákona o vlastníctve bytov obsahom aj § 16 ods. 1 zákona. Bolo by ju nezmyselné dvakrát normovať. Zákon o vlastníctve bytov neobsahuje legálnu definíciu pojmu "nájomca". Súčasne § 29a ods. 1 zákona explicitne neodkazuje na § 16 ods. 1 zákona. Zákonodarca v § 29a ods. 1 zákona nerozlišoval medzi nájmom na dobu určitú a neurčitú. Predmetná povinnosť obce sa preto vzťahuje na všetkých nájomcov, ktorý splnia tam určené podmienky. Ustanovenie § 16 ods. 1 zákona je zaradené v prvej časti zákona označenej ako "Základné ustanovenie". Toto ustanovenie je zároveň označené ako "Osobitné ustanovenia o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome". Ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov preto z hľadiska jeho systematiky predstavuje osobitné ustanovenie, obmedzenie vo vzťahu k zmluvnej slobode a voľnej dispozícii vlastníka bytu v bytovom dome. Ustanovenie § 29a ods. 1 zákona je systematicky zaradené v piatej časti zákona o vlastníctve bytov označenej ako "Prechodné ustanovenia". Už zo systematiky predmetného zákona je zrejmé, že § 29a je intertemporálne ustanovenie. Inými slovami obsahuje špecifickú úpravu pre vecne a časovo vymedzenú situáciu. Už z povahy prechodných ustanovení vyplýva, že tie nemusia byť v súlade (v zmysle "rovnaké") s ostatnými ustanoveniami zákona, nakoľko upravujú osobitne situáciu súvisiacu s prechodom na novú právnu úpravu, nový právny režim, kde zákonodarca považuje za potrebné v určitom časovom úseku zachovať buď účinky predchádzajúcej (spravidla odlišnej) právnej úpravy alebo dočasne upraviť určité situácie inak. Ustanovenie § 16 ods. 1 zákona preto už na základe systematického argumentu žiadnym spôsobom nelimituje, neobmedzuje alebo inak nevysvetľuje ustanovenie § 29a ods. 1 zákona. Skutočnosť, že § 29a zákona nemožno vykladať podľa § 16 ods. 1 zákona potvrdzuje aj odlišnosť účelu predmetných ustanovení. Ustanovenie § 16 ods. 1 zákona je svojim účelom zjavne smerované ako ochrana nájomcu s nájomnou zmluvou na dobu neurčitú v trhovom hospodárstve, aby sa nestal obeťou voľnej dispozície s bytom, ktorý je jeho domovom. Preto existuje v prípade, ak sa vlastník rozhodne byt predať, prednostné právo nájomcu, s nájomnou zmluvou na dobu neurčitú, byt odkúpiť. Nejde o prechodnú úpravu, ale o trvajúce, platné a účinné pro-sociálne opatrenie. Ustanovenie § 29a má však odlišný charakter. Ide o prechodné ustanovenie, ktoré súvisí so zmenou politického a právneho režimu po roku 1989, t. j. po období neslobody. Išlo o obdobie neslobody a kolektívneho vlastníctva, a to aj vo vzťahu k bytom, resp. bytovej politike. Prechod na trhové hospodárstvo si vyžadoval privatizáciu pôvodne štátneho majetku, ktorý bol vytvorený zo spoločných zdrojov všetkých obyvateľov, avšak bez ich súhlasu. Ustanovenie § 29a zákona malo zabezpečiť privatizáciu bytov v bytových domoch, ktoré za týmto účelom zveril
štát samospráve. Takéto chápanie a účel predmetného ustanovenia možno vyvodiť nielen z celkového kontextu a systematického výkladu, ale aj z dôvodovej správy k zákonu č. 151/1995 Z. z., ktorým došlo k vloženiu ustanovenia § 29a do zákona. O vzájomnej nepreviazanosti § 16 ods. 1 a § 29a ods. 1 zákona svedčí aj historický vývoj právnej úpravy. Ustanovenie § 16 ods. 1 bolo obsiahnuté už vo vyhlásenom znení predmetného zákona zo dňa 01.09.1993. V danom čase bola dispozícia všetkých vlastníkov s bytom obmedzená v prospech všetkých nájomcov. Išlo o úpravu, ktorá nadväzovala na prechod k trhovému hospodárstvu a upravovala v zásade ochranu nájomcov. Nakoľko však nedošlo k vytvoreniu bytového trhu (veľká časť bytov bola v štátnej, resp. v samosprávnej správe), zákonodarca novelou č. 151/1995 Z. z. vložil do zákona o vlastníctve bytov ustanovenie § 29a s cieľom, ako sme už vyššie uviedli, "otvoriť trh s bytmi". Nájom žalobcu je aj napriek uvedenému potrebné považovať za nájom na dobu neurčitú. Zmluvným stranám je umožnené dobrovoľne si zvoliť dobu trvania nájmu, napriek tomu však platí, že ani nájomná zmluva nemôže odporovať zákonu či svojim účelom alebo obsahom ho obchádzať. Občianskemu zákonníku odporuje, resp. obchádza ho taká nájomná zmluva na dobu určitú, ktorá s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, napĺňa účel zmluvy na dobu neurčitú, avšak bola uzavretá len za účelom vyhnutia sa právnej ochrane, ktorú zákon poskytuje nájmu na dobu neurčitú. Pôjde spravidla o 100-ročné nájomné zmluvy a pod. V predmetnom prípade je faktom, že žalovaný so žalobcom opakovane - spolu 9x uzavrel nájomnú zmluvu, resp. dodatky na dobu určitú a opakovane tak predlžoval trvanie nájomných zmlúv na dobu určitú. Je tiež faktom, že niektoré obdobia, počas ktorých žalobca užíval byt, neboli pokryté nájomnými zmluvami a ani dodatkami, a to obdobie od 30.11.2006 do 18.05.2009 (spolu 2 roky a takmer 6 mesiacov), obdobie 18.05.2011 do 10.06.2011 (spolu takmer mesiac) a obdobie od 10.06.2012 do 21.12.2012 (spolu cez 6 mesiacov) a od 30.11.2016 do 13.02.2017 (spolu 2 mesiace), pričom aj v týchto obdobiach žalobca platil nájomné a žalovaný akceptoval užívanie bytu žalobcom. Je zrejmé, že tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného bol záujem, aby žalobca užíval byt po dlhšiu dobu, vopred neurčitý čas. Napriek tomu mu žalovaný neumožnil uzavrieť zmluvu na dobu neurčitú. Za týmto stavom je právny názor žalovaného, že povinnosť podľa ustanovenia § 29a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov vzniká obci len vtedy, ak ide o nájom na dobu neurčitú - § 16 ods. 1. Žalovaný sa opakovaným krátkodobým predlžovaním nájomnej zmluvy na dobu určitú snaží vyhnúť aplikácii ustanovenia § 29a ods. 1, teda vyhnúť povinnosti predať žalobcovi byt v prípade, ak by s ním uzavreli zmluvu na dobu neurčitú. Je taktiež zrejmé, že opakované nedobromyseľné uzatváranie nájomnej zmluvy na dobu určitú je obchádzaním ustanovení Občianskeho zákona o nájomnej zmluve na dobu neurčitú a obchádzanie povinnosti žalovaného podľa ustanovenia § 29a ods. 1. Žalobca je preto toho názoru, že všetky nájomné zmluvy a ich dodatky uzavreté po 16.12.2003 sú v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, a to aj s poukazom na VZN č. 14/2001 a č. 1/2006 (od 01.06.2006 do dnes). Dôvod neplatnosti sa vzťahuje len na určenie doby nájmu v predmetných zmluvách.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uviedol (č. l. 91 a nasl.), že nerozporuje, že ho žalobca požiadal žiadosťou zo dňa 07.12.2015, doručenou mu dňa 17.12.2015, o odkúpenie predmetného bytu. Ďalej nerozporuje ani skutočnosť, že o prevod vlastníctva bytu požiadalo v dome na J. X viac ako 50 % nájomcov. So žalobcom ako nájomcom bola dňa 16.12.2012 uzatvorená Zmluva o nájme bytu, ktorý je predmetom tohto súdneho konania. Zmluva bola uzatvorená na základe Súhlasu s nájmom bytu v Dome s opatrovateľskou službou na dobu určitú od 01.12.2003 do 30.11.2004. č. k. J., H.-X/SVA I.- XX/XXXX zo dňa 28.11.2003 (ďalej len "súhlas s nájmom bytu"). Tento súhlas s nájmom bytu obsahuje poučenie pre nájomcu, v ktorom je uvedené: ... V zmysle VZN hl. m. SR č. XX/XXXX zo dňa 06.12.2001 v znení neskorších nariadení prenajímateľ zmluvu o nájme bytu predĺži na dobu neurčitú v prípade dodržania povinnosti nájomcu tak, ako vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov a nájomnej zmluvy....". V súhlase s nájmom bytu sa teda nachádza iba poučenie nájomcu a nie akýsi príkaz, na základe ktorého by malo žalobcovi ako nájomcovi bytu vzniknúť právo na predĺženie nájomnej zmluvy na dobu neurčitú, ako to tvrdí v žalobe. Zmluva o nájme bytu zo dňa 16.12.2003 bola uzatvorená na dobu určitú od 01.12.2003 do 30.11.2004 a neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by obsahovali podmienky, za ktorých splnenia by bolo možné predĺžiť dobu nájmu na dobu neurčitú. Takéto ustanovenie neobsahuje ani Dodatok č. 1 zo dňa 21.06.2005 k tejto zmluve, ktorým bola predĺžená doba nájmu do 30.11.2005, ani Dodatok č. 2 zo dňa 15.12.2005, ktorým bola predĺžená doba nájmu do 30.11.2006. Po odňatí domu, v ktorom sa nachádza byt, ktorý je predmetom tohto súdneho konania, zo správy Mestskej časti Bratislava - Ružinov na základe Protokolu č. XX-XX-XXXX-XX-XX o odňatí správy nehnuteľného majetku hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zo dňa 30.12.2005, bola so žalobcom uzatvorená dňa 18.05.2009 nájomná zmluva č. XX-XX-XXXX-XX-XX s nájmom na dobu určitú - 1 rok. Podľa čl. IV ods. 2 tejto zmluvy: "Nájom je možné opakovane predlžovať o ďalší rok, za
splnenia podmienok stanovených v čl. IV odseku 2, písm. a), c) a e) a odseku 3 Štatútu Domu pre starších občanov a pri dodržaní povinností nájomcu vyplývajúcich z nájomnej zmluvy a všeobecne záväzných právnych predpisov, ...". Dodatkom č. 1 zo dňa 19.03.2010 k tejto zmluve bola doba nájmu predĺžená do 18.05.2011, Dňa 10.06.2011 bola so žalobcom uzatvorená nájomná zmluva č. XX-XX-XXXX-XX-XX s nájmom na dobu určitú - 1 rok. Podľa čl. III ods. 2 tejto zmluvy: "Nájom je možné opakovane predlžovať najdlhšie však o jeden rok, za predpokladu splnenia podmienok stanovených v čl. 3 odseku 1, písm. b), ods. 2) písm. a) a e) Štatútu Domu pre starších občanov a pri dodržiavaní povinností nájomcu, vyplývajúcich z nájomnej zmluvy a všeobecne záväzných právnych predpisov,...". Dňa 21.12.2012 bola so žalobcom uzatvorená nájomná zmluva č. XX-XX-XXXX-XX-XX s nájmom na dobu určitú - do 30.11.2014. Podľa čl. III ods. 2 tejto zmluvy: "Nájom je možné opakovane predlžovať najdlhšie však o dva roky, za predpokladu splnenia podmienok stanovených v čl. 3 ods. 2, písm. a) Štatútu Domu pre starších občanov a pri dodržiavaní povinností nájomcu, vyplývajúcich z nájomnej zmluvy a všeobecne záväzných právnych predpisov,...". Dodatkom č. 1 zo dňa 27.11.2014 k tejto zmluve bola doba nájmu predĺžená do 30.11.2016. Dňa 13.02.2017 bola so žalobcom uzatvorená nájomná zmluva č. XX-XX-XXXX-XX-XX s nájmom na dobu určitú od 01.02.2017 do 31.01.2019. Podľa čl. IV ods. 2 tejto zmluvy: "Nájom je možné opakovane predlžovať najdlhšie však o dva roky, za predpokladu splnenia podmienok stanovených v čl. 3 odseku 2, písm. a) Štatútu Domu pre starších občanov a pri dodržiavaní povinností nájomcu, vyplývajúcich z nájomnej zmluvy a všeobecne záväzných právnych predpisov,...". Intenzívnu ochranu však zákon pri bytovom nájme poskytuje len takým nájomným pomerom, ktoré vznikli na základe nájomnej zmluvy bez časového určenia a ktoré majú zabezpečiť dlhodobé uspokojovanie bytových potrieb nájomcu a jeho rodiny. To však neplatí pri časovo obmedzenom trvaní nájomného pomeru, kedy po uplynutí doby nájmu dochádza k zániku nájmu bytu. V prípade nájmu bytu užívaného žalobcom na základe nájomných zmlúv uzatváraných vždy len na dobu určitú tomu bolo tak z toho dôvodu, že na žalobcom užívaný byt sa vzťahuje v súlade s § 6 VZN č. 14/2001 a § 5 ods. 1 VZN č. 1/2006 Štatút domu pre starších občanov, ktorý predpokladá nájom len na dobu určitú, nakoľko ide o byt, ktorý sa prenajíma špecifickej skupine obyvateľov a po ukončení nájmu jedným nájomcom je takýto byť prenajatý ďalšiemu nájomcovi spĺňajúcemu podmienky Štatút domu pre starších občanov. Po uplynutí doby nájmu nájomca s nájomnou zmluvou na dobu určitú stratí štatút nájomcu bytu, a teda sa na neho nevťahujú ustanovenia § 29a ods. 1 zákona. Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného § 16 ods. 1 zákona. Ak je teda nájom bytu dohodnutý na dobu neurčitú, vlastník musí, ak sú splnené podmienky § 29a ods. 1 zákona v zákonom ustanovenej lehote previesť tomuto nájomcovi byt do vlastníctva, čo však neplatí v prípade nájmu bytu na dobu určitú. Žalovaný je teda toho názoru, že mu v zmysle vyššie citovaných ustanovení nevznikla povinnosť na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu so žalobcom.
4. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou (č. l. 139 a nasl.), v ktorej odkázal na argumentáciu uvedenú v žalobe. Pokiaľ žalovaný odkazuje na ustanovenie § 16 ods. 1 zákona nie je zrejmé, akým spôsobom by malo toto ustanovenie súvisieť s ustanovením § 29a ods. 1 zákona a jeho aplikáciou v tomto prípade. Je totiž zrejmé, že § 16 ods. 1 zákona neobsahuje definíciu pojmu nájomca používaného týmto zákonom. Upravuje len prednosť nájomcu s nájomnou zmluvou na dobu neurčitú v prípade, ak sa vlastník domu rozhodne uplatniť svoje dispozičné právo a previesť vlastníctvo k bytu. Neobsahuje však zákaz previesť vlastníctvo bytu na nájomcu s nájomnou zmluvou na dobu určitú v prípade, ak neexistuje nájomca s nájomnou zmluvou na dobu neurčitú k danému bytu. Keďže v prípade žalobcu neexistuje žiadny iný nájomca s nájomnou zmluvou k bytu, § 16 ods. 1 zákona nemožno aplikovať. To samo o sebe nemá vplyv na aplikáciu prechodného ustanovenia § 29a ods. 1 a nasl.. Žalovaný sa opakovaným krátkodobým predlžovaním nájomnej zmluvy na dobu určitú snaží len vyhnúť aplikácii § 29a ods. 1 zákona, teda z jeho pohľadu vyhnúť povinnosti predať žalobcovi byt v prípade, ak by s ním uzavreli zmluvu na dobu neurčitú. Občianskemu zákonníku odporuje, resp. obchádza ho taká nájomná zmluva na dobu určitú, ktorá s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, napĺňa účel zmluvy na dobu neurčitú (dlhodobé uspokojovanie bytových potrieb žalobcu), avšak bola uzavretá len za účelom vyhnutia sa právnej ochrane, ktorú zákon poskytuje podľa žalovaného nájmu na dobu neurčitú. Zámer žalovaného uzatvárať opakovane nájomné zmluvy na dobu určitú v snahe vyhnúť sa prevodu vlastníctva bytu explicitne dokazuje bod 1. a 2. uznesenia mestského zastupiteľstva č. 681/2012. Bez významu nie je ani skutočnosť, že v období od 30.11.2006 do 18.05.2009 kedy žalobca užíval byt bez písomnej nájomnej zmluvy (čo je aj s ohľadom na vyjadrenie žalovaného nesporné) došlo ku konkludentnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy k bytu na dobu neurčitú. Na tomto nič nemenia ani interné predpisy žalovaného. Ustanovenie § 16 ods. 1 zákona nezakazuje predaj bytu, v ktorom je nájomca na dobu určitú.
5. Žalovaný v duplike (č. l. 146 a nasl.) opätovne dôvodil, že byty boli uznesením Mestského zastupiteľstva predloženým žalobcom určené na bývanie len na dobu určitú, takto sa vlastník bytov a bytového domu rozhodol a určil, že v rámci plnenia úloh v oblasti bytovej politiky bude s týmito bytmi takto disponovať. Uvedené je v súlade so zákonom, nie je to obchádzanie zákona, hlavné mesto koná na základe žiadostí nájomcov a vychádza im v ústrety. Uvedeným postupom dochádza k ochrane bytového fondu, (povinnosť hlavného mesta chrániť zveľaďovať a riadne hospodáriť so svojím majetkom), ktorý môže byť následne používaný v rámci plnenia úloh hlavného mesta. V prípade, názoru žalobcu, že žalovaný obchádza zákon tým, že opakovane uzatvára nájomné zmluvy na dobu určitú a tak sa vyhýba povinnosti podľa § 29a ods. 1 zákona je len potvrdením právneho názoru žalovaného, že pri uzatvorených zmluvách na dobu určitú nie je možné z dôvodu dikcie § 16 ods. 1 zákona previesť vlastníctvo k bytu na nájomcu. Takisto ak v prípade, názoru žalobcu, že žalovaný obchádza zákon tým, že opakovane uzatvára nájomné zmluvy na dobu určitú a tak sa vyhýba povinnosti podľa § 29a ods. 1 zákona je možné dôvodiť, že vyslovenie právnej konštrukcie žalobcu, že možno previesť vlastníctvo k bytom, kde je uzatvorená nájomná zmluva na dobu určitú vyplýva z využitia celej situácie pre to, aby sa títo nájomcovia dostali do vlastníctva bytu za veľmi výhodnú cenu - radovo v stovkách - oproti trhovej cene bytov, ktorá sa pohybuje radovo v sto tisícoch a viac. S poukazom na § 676 a § 710 Občianskeho zákonníka žalovaný namieta vyjadrenie žalobcu, že v čase od 30.11.2006 do 18.05.2009 kedy žalobca užíval byt bez písomnej nájomnej zmluvy došlo ku konkludentnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú. Vo zvyšku žalovaný odkázal na jeho skoršie vyjadrenie.
6. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán, svedkyne a oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, ako aj ostatnými listinami tvoriacimi obsah spisu, dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam.
7. Žalovaný je výlučným vlastníkom bytu podľa LV č. XXXX (č. l. 37).
8. Mestská časť Bratislava - Ružinov vydala žalobcovi dňa 28.11.2003 (č. l. 74) Súhlas s nájmom bytu v dome s opatrovateľskou službou (ďalej aj "Súhlas") a zároveň ho určila za nájomcu bytu s poučením, že v zmysle V. Č.. XX/XXXX zo dňa 06.12.2001 prenajímateľ zmluvu o nájme predĺži na dobu neurčitú v prípade dodržiavania povinností nájomcu, tak ako vyplývajú v VZN a nájomnej zmluvy (...).
9. Mestská časť Bratislava - Ružinov ako prenajímateľ (ktorému bol zverený majetok) a žalobca ako nájomca uzatvorili dňa 16.12.2003 zmluvu o nájme bytu. Podľa bodu II. ods. 1 zmluvy, bola nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.12.2003 do 30.11.2004 (č. l. 38).
10. Listom zo dňa 31.05.2005 (č. l. 41) požiadal žalobca prenajímateľa o predĺženie nájomnej zmluvy na dobu neurčitú.
11. Dňa 21.06.2005 (č. l. 42) uzatvorili zmluvné strany Dodatok č. 1, ktorým bola upravená doba nájmu bytu, založená zmluvou o nájme, a to na dobu určitú od 01.12.2004 do 30.11.2005.
12. Dňa 15.12.2005 (č. l. 43) uzatvorili zmluvné strany Dodatok č. 2, ktorým bola upravená doba nájmu bytu, založená zmluvou o nájme, a to na dobu určitú od 01.12.2005 do 30.11.2006.
13. Žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca dňa 18.05.2009 (č. l. 46) uzatvorili nájomnú zmluvu na predmetný byt. Podľa čl. IV bola doba nájmu dojednaná na dobu určitú - 1 rok. Nájom je možné opakovane predlžovať o ďalší rok, za splnenia podmienok (...), automaticky.
14. Listom zo dňa 13.01.2010 (č. l. 153) požiadal žalobca žalovaného o predĺženie nájomnej zmluvy.
15. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 19.03.2010 Dodatok č. 1 (č. l. 49), ktorým bola upravená doba nájmu bytu, založená zmluvou o nájme zo dňa 18.05.2009, a to na dobu určitú do 18.05.2011.
16. Listom zo dňa 18.04.2011 (č. l. 152) požiadal žalobca žalovaného o predĺženie doby nájmu na dobu neurčitú.
17. Žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca dňa 10.06.2011 (č. l. 50) uzatvorili nájomnú zmluvu na predmetný byt. Podľa čl. III bola v súlade s čl. 4 ods. 1 Štatútu Domu pre starších občanov
dojednaná doba nájmu na dobu určitú - 1 rok. Nájom je možné opakovane predlžovať o ďalší rok, za splnenia podmienok (...).
18. Listom zo dňa 17.05.2012 (č. l. 151) požiadal žalobca žalovaného o predĺženie nájomnej zmluvy.
19. Žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca dňa 21.12.2012 (č. l. 53) uzatvorili nájomnú zmluvu na predmetný byt. Podľa čl. III bola v súlade s čl. 4 ods. 1 Štatútu Domu pre starších občanov dojednaná doba nájmu na dobu určitú do 30.11.2014. Nájom je možné opakovane predlžovať najdlhšie však o dva roky, za splnenia podmienok (...).
20. Listom zo dňa 30.09.2014 (č. l. 150) požiadal žalobca žalovaného o predĺženie nájomnej zmluvy.
21. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 27.11.2014 Dodatok č. 1 (č. l. 56), ktorým bola upravená doba nájmu bytu, založená zmluvou o nájme zo dňa 21.12.2012, a to na dobu určitú do 30.11.2016.
22. Listom zo dňa 07.12.2015 (č. l. 58) požiadal žalobca o prevod vlastníctva bytu.
23. Listom zo dňa 08.01.2016 (č. l. 59) žalovaný oznámil žalobcovi, že predmetný byt nie je možné previesť do jeho osobného vlastníctva nakoľko má uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu určitú. 24. Listom zo dňa 06.09.2016 (č. l. 149) požiadal žalobca žalovaného o predĺženie nájomnej zmluvy.
25. Žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca dňa 13.02.2017 (č. l. 65) uzatvorili nájomnú zmluvu na predmetný byt. Podľa čl. IV bola dojednaná doba nájmu na dobu určitú do 31.01.2019. Nájom je možné opakovane predlžovať najdlhšie však o dva roky, za splnenia podmienok (...).
26. Podľa § 5 ods. 1 VZN hlavného mesta SR Bratislavy č. 14/2001 (č. l. 81 a nasl.), mestský byt sa prenajíma na dobu určitú, ktorá neprevýši 3 roky. Po uplynutí troch rokov je možné predĺžiť dobu nájmu mestského bytu na dobu neurčitú. (...)
27. Podľa § 5 ods. 2 VZN hlavného mesta SR Bratislavy č. 14/2001, prenajímateľ v zmluve o nájme bytu uvedie, za akých podmienok bude dobu nájmu bytu predlžovať, pričom jednorazové predĺženie nesmie presiahnuť tri roky, a za akých podmienok ju predĺži na dobu neurčitú.
28. Podľa § 5 ods. 1 VZN hlavného mesta SR Bratislavy č. 1/2006 (č. l. 207 a nasl.), obecný byt sa prenajíma na dobu určitú, ktorá neprevýši 3 roky (...). Prenajímateľ v zmluve o nájme bytu uvedie za akých podmienok bude dobu nájmu bytu predlžovať, pričom jednorazové predĺženie nesmie presiahnuť 3 roky alebo uvedie za akých podmienok zmení dobu nájmu na dobu neurčitú. Jednou z podmienok zmeny doby nájmu na dobu neurčitú, je aj vykonanie takých zmien, ktorými sa byt stane spôsobilým na bývanie (...).
29. Podľa čl. V ods. 1 Štatútu domu pre starších občanov (č. l. 242 a nasl.) účinného od 01.11.2006, byty v dome pre starších občanov sa prenajímajú na dobu určitú 1 rok.
30. Podľa čl. 4 ods. 1 Štatútu domu pre starších občanov (č. l. 251 a nasl.) účinného od 01.07.2010, byty v dome pre starších občanov sa prenajímajú na dobu určitú najviac na 2 roky.
31. Podľa čl. 4 ods. 2 Štatútu domu pre starších občanov (č. l. 251 a nasl.) účinného od 01.07.2010, nájom je možné opakovane predlžovať vždy najviac o dva roky po predložení ... (...).
32. Podľa bodu 3 Uznesenia č. 681/2012 zo dňa 27-28.06.2012 (č. l. 72), mestské zastupiteľstvo schvaľuje súhlas so zachovaním možnosti opakovaného predlžovania doby nájmu pri nájmoch uzatvorených na dobu určitú, bez možnosti zmeny doby nájmu na dobu neurčitú.
33. Žalobca počas konania argumentoval (č. l. 184 a nasl.), že v roku 2003 uzatváral nájomný vzťah s pôvodným prenajímateľom, Mestskou časťou Bratislava - Ružinov (ako správca vlastníka Hlavné mesto SR Bratislava) s presvedčením, že po troch rokoch nájomného vzťahu dôjde k zmene doby nájmu na dobu neurčitú, s čím rátal aj s ohľadom na potrebné vložené investície pri prebratí predmetu nájmu. Žalobca vychádzal z ustálenej praxe prenajímateľa, ale aj z komunikácie s jeho predstaviteľmi pred
vznikom zmluvného vzťahu v roku 2003, ktorí ho o uplatnení tejto praxe ubezpečovali. Dôkazom je súhlas Mestskej časti Bratislava - Ružinov s nájmom bytu v Dome s opatrovateľskou službou zo dňa 28.11.2003, č. k. J.,H.-X/SVA, I.-XX/XXXX, ktorý bol udelený ešte pred uzatvorením nájomnej zmluvy v roku 2003, v ktorom bol uvedený odkaz na V. O.. F.. Q. Č.. XX/XXXX zo dňa 06.12.2001 v znení VZN Hl. m. SR Bratislavy č. 1/2002, v zmysle ktorého mal prenajímateľ povinnosť predĺžiť zmluvu na dobu neurčitú v prípade, ak nájomca dodržiaval všetky svoje povinnosti ("predovšetkým však úhrada nájomného a záloh za služby spojených s užívaním bytu, nepoškodzovanie bytu a spoločných častí a zariadení domu a dodržiavanie práv nájomcov iných bytov v dome"). Žalobca bol v dobrej viere, že daná prax podporená písomným prísľubom o predĺžení nájomnej zmluvy na dobu neurčitú a aj s konkrétnym odkazom na právne predpisy sa v jeho prípade uplatní, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že uzatváral nájomný vzťah s obcou a nepredpokladal, že jeho nájomná zmluva by mala v tomto ohľade obsahovať k tomu potrebné ustanovenia a už vôbec nepredpokladal, že jeho nájomná zmluva môže byť v rozpore s VZN alebo zákonom, čo sa týka týchto súvislostí. Aj s ohľadom na vek žalobcu, ktorý prežil väčšinu života v socializme, teda v režime, ktorý mal tzv. paternalistický prístup pri zabezpečovaní sociálnych práv svojich občanov, nemožno objektívne očakávať, že by žalobca v roku 2003, kedy mal 56 rokov, skúmal súlad nájomnej zmluvy s právnou úpravou a či dostatočne chráni jeho práva v čase uzavretia nájomnej zmluvy s obcou. Okrem uvedených skutočností v neprospech dobromyseľného konania žalovaného pri úprave doby nájmu s nájomcami po roku 2006, teda v období, kedy prebral predmet nájmu od pôvodného prenajímateľa, vypovedá aj dôkaz o nerovnakom zaobchádzaní s nájomcami. Žalovaný aj v situácii, že deklaroval ukončenie uzatvárania zmlúv na dobu neurčitú, niektorým nájomcom napriek tomu predlžoval zmluvu aj na dobu neurčitú. Tieto skutočnosti odôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka na nájomnú zmluvu, resp. na jej ustanovenia týkajúce sa dĺžky trvania nájomnej zmluvy. Žalobca bol v dobrej viere, že dôjde k zmene doby nájmu z určitej na neurčitú aj z dôvodu, že investoval do predmetu nájmu viac ako 3násobok ročného nájomného, čo by v jeho prípade znamenalo dnes (43,- Eur x 12 x 3), teda približne 1.548,- Eur. Žalobca, aj predchádzajúci prenajímateľ, Mestská časť Bratislava - Ružinov vstupovali do zmluvného vzťahu s vedomím, že žalobca bude investovať do predmetu nájmu prostriedky vo výške hodnoty kuchynskej linky, ktorá s ohľadom na celkovú dĺžku doby nájmu žalobcu (od roku 2003, teda viac ako 15 rokov) už ním bola menená, teda kupoval kuchynskú linku dvakrát do predmetu nájmu. Samotný text VZN Hl. m. SR Bratislavy č. XX/XXXX v ustanovení § 5 ods. 2 a 3 stanovoval podmienky pre následné predĺženie nájomnej zmluvy na dobu neurčitú po troch rokoch nájmu, ktoré všetky nájomca splnil. Okolnosť, že Mestská časť Bratislava - Ružinov v nájomnej zmluve uzatvorenej so žalobcom nezopakovala podmienky pre predĺženie nájmu na dobu neurčitú uvedené v § 5 ods. 3 VZN Hl. m. SR Bratislavy č. XX/XXXX, resp. že do nájomnej zmluvy nevložila ďalšie podmienky, nemôže byť na ujmu žalobcovi, ktorý splnil k uplynutiu troch rokov nájmu všetky podmienky, ktoré mu právne predpisy (VZN Hl. m. SR Bratislavy č. XX/XXXX), nájomná zmluva, ako aj súhlas Mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 28.11.2003 určovali. Išlo konkrétne o: úhradu nájomného a záloh za služby spojených s užívaním bytu, nepoškodzovanie bytu a spoločných častí a zariadení domu a dodržiavanie práv nájomcov iných bytov v dome. Súčasťou dobrých mravov je nepochybne aj zásada rovnakého zaobchádzania s jednotlivcami v skutkovo podobných alebo obdobných prípadoch. V súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním právneho zástupcu žalobcu na stretnutí dňa 14.03.2019 pani Viera Nováková okrem iného uviedla, že aj ona je obyvateľkou bytového domu na J. X. Jej však v roku 2014 na základe žiadosti bola nájomná zmluva na dobu určitú predĺžená na nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, čo bolo odôvodnené jej finančnou investíciou do rekonštrukcie bytu. Následne bolo pani Z. umožnené odkúpiť si od žalovaného byt na J. X v súlade s ustanovením § 29a ods. 1 zákona. Pani Z. bola v obdobnom postavení ako žalobca. Napriek tomu jej žalovaný už za platnosti VZN Hlavného mesta SR Bratislavy č. X/XXXX a Štatútu domu pre starších občanov predĺžil nájomnú zmluvu k bytu na dobu neurčitú. Žalovaný rovnako predĺžil nájomnú zmluvu na dobu neurčitú napr. pani T. F. dňa 11.09.2012 alebo pani O. F. dňa 01.03.2013. Javí sa, že žalovaný selektívne uzatváral nájomné zmluvy na dobu neurčitú len s niektorými nájomcami napriek tomu, že boli v zásade v rovnakom, obdobnom postavení. Aj žalobca, rovnako ako pani V. Z. investoval do bytu a tiež požiadal o predĺženie nájomnej zmluvy na dobu neurčitú. Napriek tomu mu nebolo vyhovené.
34. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení (č. l. 239 a nasl.) uviedol, že je nesporné, že žalobca má so žalovaným v súčasnosti uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu určitú a všetky predchádzajúce zmluvy a ich dodatky boli uzatvorené v súlade s platným právnym poriadkom SR a svojím účelom neodporujú zákonu ani ho neobchádzajú a ani sa nepriečia dobrým mravom. Žalovaný pri uzatváraní nájomných zmlúv vychádzal z predloženého uznesenia mestského zastupiteľstva č. XXX/XXXX, ktorým mestské zastupiteľstvo schválilo súhlas so zachovaním, opakovaného predlžovania doby nájmu pri nájmoch
uzatvorených na dobu určitú, bez možnosti zmeny nájmu na dobu neurčitú a tiež z prijatého VZN č. X/XXXX, ktorým bol upravený postup pri prenajímaní bytov a stanovené podmienky nájmu z pohľadu doby nájmu, zmeny doby nájmu a pod. Dispozícia a nakladanie s majetkom (bytom) je nedeliteľnou súčasťou vlastníckeho práva vlastníka - v tomto prípade - obce, žalovaného, ktorý si stanovil podmienky vo VZN č. X/XXXX, ktoré však nezaväzovali hlavné mesto k tomu, že po ich splnení je povinné uzatvoriť s nájomcom nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Postup podľa § 6 VZN č. 1/2006 v ods. 1, 2 upravil možné vyčlenenie bytov na riešenie bývania vybraných cieľových skupín obyvateľov hlavného mesta, čo sa aj stalo uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. XXXX/XXXX, na základe ktorého bol schválený štatút Domu pre starších občanov vo vyčlenených nájomných bytoch na J. X. Materiál k tomuto uzneseniu, predložený do Mestského zastupiteľstva hl. mesta SR Bratislavy, ako projekt pomoci starším občanom Bratislavy, keďže sa jedná o rok 2006 (situácia pred 13 rokmi) bol skartovaný. Tento postup nie je v rozpore s platnou právnou úpravou, a to i v prípade, že tak žalobca neurobil podľa § 31 zákona platného do 01.06.1998, kedy bol tento § zrušený. Celým týmto postupom sa vytvorili podmienky pre rozvoj bytovej politiky hlavného mesta tak, aby bolo možné byty vo vlastníctve hlavného mesta v súlade s hospodárskou politikou hlavného mesta a s hospodárnym vynakladaním prostriedkov hlavného mesta opakovane používať pre tých obyvateľov hlavného mesta, ktorí to ako starší občania potrebujú. Naopak v prípade, že by hlavné mesto postupovalo tak, že by byty predávalo, zbavilo by sa tak majetku, ktorý nutne potrebuje pre plnenie úloh v tejto oblasti, čo by sa v takomto prípade mohlo považovať nielen za nehospodárne vynakladanie prostriedkov, ale aj za konanie, ktoré sa prieči dobrým mravom z dôvodu, že by sa predané byty nemohli prenajímať pre občanov a bývanie a uspokojenie jednotlivca by sa postavilo nad potreby širšej vrstvy občanov. Žalovaný preto nevidí rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka a má za to, že rozhodne nekoná tak, aby sa to priečilo dobrým mravom s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný (č. l. 266 a nasl.) má taktiež ďalej za to, že ak žalobca požiadal o uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu neurčitú až v roku 2016 (zrejme z dôvodu, aby následne mohol požiadať o odkúpenie bytu podľa § 29a zákona) postup žalovaného, ktorý nevyhovel jeho žiadosti bol legitímny a zákonný z dôvodu, že žalovaný sa žalobcovi nikdy nezaviazal uzatvoriť s ním nájomnú zmluvu na dobu neurčitú a táto povinnosť mu z ničoho nevyplývala, a to ani z citovaných VZN, nakoľko aj vo VZN citovanom žalobcom, a to č. XX/XXXX v § 5 ods. 1 nie je daná povinnosť, ale len možnosť predĺžiť dobu nájmu na dobu neurčitú. Z uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť s výkladom žalobcu, že podľa § 5 ods. 2 VZN č. XX/XXXX mal žalovaný povinnosť uzatvoriť nájomnú zmluvu na dobu neurčitú po splnení podmienok tam uvedených. Takýto výklad je účelový, vytrhnutý z kontextu, ktorý nezohľadňuje nadväznosť a previazanosť odsekov 1 a 2 v § 5 VZN č. XX/XXXX. Navyše je nutné dodať, že v čase keď žalobca požiadal o uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu neurčitú bolo už VZN č. XX/XXXX zrušené a platilo VZN č. X/XXXX, v ktorom takisto žiadne ustanovenie povinnosť žalovanému uzatvoriť nájomnú zmluvu na dobu neurčitú neukladalo, a to ani v prípade investovania do bytu. Ak žalobca vstupoval do nájomného vzťahu s tým, že bude investovať do kuchynskej linky, ktorá evidentne v byte nebola, (investoval 2x), tak podľa názoru žalovaného nešlo o investíciu, podľa ktorej by mohla byť splnená niektorá z podmienok pre možné uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu neurčitú, nakoľko sa jednalo o investíciu do kuchynskej linky, ktorá bola vždy (aj prvá aj druhá) vo vlastníctve nájomcu (bolo možné ju odmontovať a odniesť), tak ako napríklad nábytok...atď., a teda nešlo o investíciu do majetku žalovaného (prenajatého bytu). Jednalo o majetok žalobcu a nie o investíciu do bytu pre žalovaného a jednoznačne to vyplýva aj z uzatvorenej nájomnej zmluvy a výpočtu nájmu, kde žalobca už pri uzatvorení nájomnej zmluvy vedel, že predmetom nájmu je byt bez kuchynskej linky, čo bolo zohľadnené v mesačnom nájomnom, čo jednoznačne uvádza aj žalobca. S prenájmom takéhoto bytu žalobca súhlasil - podpísaná nájomná zmluva. S Ing. Z. (jedinou) bola uzatvorená nájomná zmluva na dobu neurčitú i po prijatí uznesenia mestského zastupiteľstva č. XXX/XXXX. Prečo to tak bolo, vie len ona sama. To, že do bytu vložila finančné prostriedky ešte neznamená, že hlavné mesto sa povinne zaviazalo z tohto dôvodu s ňou uzatvoriť nájomnú zmluvu na dobu neurčitú a zo žiadnych predpisov, ani vnútorných, túto povinnosť hlavné mesto nemá. V prípade pani F. sa jednalo o zámenu garsónky (vo vlastníctve hlavného mesta) za dvojgarsónku (vo vlastníctve hlavného mesta), nakoľko pôvodná zmluva na garsónku bola uzatvorená hlavným mestom na dobu neurčitú aj nájomná zmluva na zamenenú dvojgarsónku vo vlastníctve hlavného mesta bola uzatvorená na dobu neurčitú. V prípade pani F. išlo o prechod nájmu. Pôvodným nájomcom bol jej manžel, ktorý mal uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Uzatvorenie nájomnej zmluvy s pani F. len deklaratórne potvrdilo právny stav veci. V oboch prípadoch nedošlo k zmene nájomnej zmluvy z doby určitej na dobu neurčitú, a preto žalovaný konštatuje, že žalobca účelovo používa i neoverené skutočnosti na preukázanie, že žalovaného postup sa prieči dobrým mravom.
35. Svedkyňa V. Z. na pojednávaní dňa 04.09.2019 (č. l. 286 a nasl.) vypovedala, že prvé žiadosti o prevod nájomného bytu do vlastníctva nájomníkov, ktorí mali uzatvorenú zmluvu na dobu neurčitú bolo v 1999, kedy tieto byty spravovala MČ BA - Ružinov, avšak MČ dala nesúhlasné stanovisko s odôvodnením, že sa jedná o dom osobitného určenia. Opakovane nájomníci na J. X v počte cca 144 požiadali MČ Ružinov o prevod vlastníctva nájomných bytov s dobou neurčitou do osobného vlastníctva. Jej prvá nájomná zmluva s hlavným mestom je z 2007, ide o dvojgarsónku č. XX na 2. poschodí, s dobou nájmu doba určitá - jeden rok, s tým, že v zmluve je uvedené, že nájom je možno predlžovať opakovane o ďalší rok za podmienok podľa štatútu domu, dodržiavania povinností nájomcu a všeobecne záväzných právnych predpisov. Na jej žiadosť na zmenu na dobu neurčitú zo dňa 14.11.2014 (z dôvodu, že garsónka bola v havarijnom stave bolo potrebné zabezpečiť rozvody - elektrika, voda, kanalizácia) ju hlavné mesto vyzvalo, aby prišla podpísať nájomnú zmluvu na dobu neurčitú k 01.12.2014. Následne požiadala o prevod vlastníckeho práva a podľa zmluvy o prevode došlo dňa 22.04.2015 k nadobudnutiu vlastníctva cestou katastra. Svedkyňa má vedomosť, že hlavné mesto vyhovelo žiadosti o zmenu doby nájmu z doby určitej na dobu neurčitú aj v iných prípadoch - konkrétne ide o p. F., ale v tomto prípade sa jednalo o zámenu bytov a p. F., ktorá ale nemala žiadnu zmluvu a pôvodná zmluva bola uzatvorená s jej manželom. MČ Ružinov, ktorá spravovala nájomný obytný dom J. X, uzatvárala zmluvy s novými nájomcami na dobu určitú, všetkým však uviedla, že opakovane sa bude uzatvárať zmluva na jeden rok počas troch rokov, a pokiaľ budú pravidelne uhrádzať platby a dodržiavať podmienky nájmu bude s nimi uzatvorená zmluva na dobu neurčitú. Svedkyňa to hovorí z vlastnej skúsenosti, pretože s ňou uzatvárala zmluvu prvýkrát MČ Ružinov v 2004, išlo o jednogarsónku, avšak situácia sa zmenila, keď MČ hlavné mesto SR - Bratislava odňalo správu k 01.01.2016. Občianske združenie obyvateľov J. X si pripravilo zoznamy nájomníkov do 2006, potom od 2006 - 2011, kedy sa očakávalo, že dôjde k zmene nájomného vzťahu, avšak od novembra 2011 hlavné mesto BA vydalo vnútorný predpis, podľa ktorého sa uzatvárajú zmluvy len na dobu určitú. Svedkyňa je presvedčená, že o tom žalobca vedel. 5 súdnych sporov o nahradenie vyhlásenia vôle vyhrali nájomníci s dobou nájmu na dobu neurčitú. Na otázku, či nájomníci, ktorým bolo zo strany MČ Ružinov prisľúbené, že po opakovanom nájme na dobu určitú počas troch rokov bude s nimi uzatvorená zmluva na dobu neurčitú, obdržali nejaký záväzný dokument odvetila, že nie, odpoveď dostali ústne od pracovníčok MČ Ružinov. Od 1974 do 2011 vykonávala u zamestnávateľa hl. mesta BA funkciu stavebný inžinier a neskôr pracovala na odbore sociálnych vecí a správe majetku. Zmluvu na dobu neurčitú s ňou podpísal primátor V. a zmluvu o prevode primátor Z.. Svedkyňa nemá vedomosť, že by od 2011 okrem p. F. a p. F. bola uzatvorená aj iná zmluva s iným nájomcom na dobu neurčitú.
36. Strany vo svojich záverečných rečiach zo dňa 10.09.2019 (č. l. 295 a nasl.), resp. 11.09.2019 (č. l. 301 a nasl.) zopakovali svoju argumentáciu prezentovanú počas súdneho konania.
Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
37. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.
38. Podľa § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, obec je povinná s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50 % nájomcov bytov. Túto povinnosť obec nemá, ak nájomcom bytu je právnická osoba, ak ide o byt v rodinnom dome alebo ak ide o byt, na ktorý sa nevzťahovala povinnosť previesť vlastníctvo bytu podľa § 29 ods. 3 a vlastníctvo tohto bytu prešlo na obec podľa osobitného predpisu.
39. Podľa § 32e ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, povinnosť ustanovená v § 29 ods. 2 a 8 a v § 29a sa vzťahuje na vlastníkov domov alebo bytov len vtedy, ak nájomca bytu požiadal o prevod vlastníctva bytu do 31. decembra 2016; táto povinnosť nezaniká, ak je vlastníkom domu alebo bytu bytové družstvo a o prevod vlastníctva bytu požiada aj po 31. decembri 2016 nájomca družstevného bytu, ktorý je členom tohto bytového družstva.
40. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
41. Podľa § 686 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.
42. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
43. Podľa čl. 68 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia.
44. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
45. Žalobca sa žalobou domáhal aby súd nahradil prejav vôle žalovaného pri uzatváraní zmluvy o prevode bytu podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z., nakoľko podľa § 29a ods. 1 zákona ako nájomca spĺňa zákonom dané podmienky na takýto prevod. V konaní nebolo sporu o tom, že žalobca dňa 07.12.2015 požiadal žalovaného o prevod bytu a ani to, že o prevod požiadalo 50 % nájomcov bytov v predmetnom bytovom dome. Sporným ale bola aplikácia a výklad § 16 ods. 1 zákona v korelácii s už vyššie spomenutým § 29a ods. 1. Žalobca zaujal názor, že dané ustanovenia spolu nesúvisia a sú spôsobilé samostatnej, na sebe nezávislej aplikácie; je preto podľa neho potrebné uvedené ustanovenia vykladať oddelenie a nie vo vzájomnej súvislosti.
46. Pre rozhodnutie vo veci je teda ako prvé a zároveň aj najpodstatnejšie potrebné ustáliť a vyložiť vzájomnú právnu koexistenciu § 16 ods. 1 a § 29a ods. 1 zákona a ich následný dopad na prejednávaný spor. Zo znenia § 16 ods. 1 vyplýva, že ide o generálnu klauzulu otvárajúcu celý rad osobitostí týkajúcich sa vymedzeného okruhu prevodov bytov. Nájomcom musí byť výlučne fyzická osoba a nájom musí byť dohodnutý na neurčitý čas. Veta "ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas" bola do tohto ustanovenia doplnená zákonom č. 367/2004 Z. z. s účinnosťou od 01.07.2004. Je taktiež potrebné uviesť, že § 16 ods. 1 spolu s § 29a vytvára základný rámec osobitnej úpravy povinných prevodov bytov a nebytových priestorov. Tieto dve ustanovenia sú od seba závislé a systematicky na seba nadväzujú. Prípadná aplikácia (tak ako to navrhoval aj žalobca) týchto ustanovení samostatne, nie je v súlade s hlavným cieľom časti tohto zákona regulujúcej transformáciu bytového fondu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že "§ 16 ods. 1 zákona obsahuje nasledovné dve právne normy: # ak je nájom dohodnutý na dobu neurčitú, vlastník môže predať byt len tomuto nájomcovi, # ak je nájom dohodnutý na dobu určitú, vlastník môže predať byt nielen tomuto nájomcovi. Ustanovenie § 16 ods. 1 zákona predstavuje obmedzenie zmluvnej voľnosti a dispozície vlastníka s bytom v prípade, že je nájom dohodnutý na dobu neurčitú", tak s takouto konštrukciou nemožno súhlasiť. V citovanom ustanovení sa uvádza hmotný substrát v znení: fyzická osoba a nájom na dobu neurčitú. O tom jednoznačne svedčí expressis verbis znenie dotknutého ustanovenia: "Byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas". Nájomcom tak musí byť výlučne fyzická osoba a nájom musí byť dohodnutý na neurčitý čas. Slovné spojenie "len tomuto nájomcovi" potom jednoznačne predstavuje zákaz previesť byt inému subjektu ako fyzickej osobe, ktorá má predmetný byt v nájme na dobu neurčitú. Vlastník bytového domu je pri odpredaji bytov podľa § 16 ods. 1 zákona, týmto ustanovením obmedzený (pri nakladaní s nimi) tak, že byty nemôže predať iným osobám ako týmto ich nájomcom (ak majú zároveň uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú). Naznačeným smerom je ale potrebné poukázať aj na § 16 ods. 2 zákona, ktorý ustanovuje, že za určitých podmienok môže byt namiesto takéhoto nájomcu nadobudnúť aj tretia osoba. Ak totiž došlo k zániku nájmu podľa § 711 ods. 1 písm. a) a c) Občianskeho zákonníka, k prevodu bytu na tretiu osobu (iný subjekt) môže dôjsť len vtedy, ak tá zabezpečila nájomcovi bytovú náhradu podľa § 712 a § 712a ods. 2, 3, 4 a 5 Občianskeho
zákonníka. Na základe uvedeného je tak zrejmé, že konštrukcia žalobcu ohľadne možného prevodu na iný subjekt (# ak je nájom dohodnutý na dobu neurčitú, vlastník môže predať byt len tomuto nájomcovi, # ak je nájom dohodnutý na dobu určitú, vlastník môže predať byt nielen tomuto nájomcovi) je nesprávna. V komentovanom ustanovení nie je priestor na právnu hypotézu tak, ako ju ponúkol žalobca. Musí ísť o fyzickú osobu s nájmom na dobu neurčitú. Iný prevod zákon počas trvania nájomného vzťahu týmto ustanovením nepripúšťa. Citované ustanovenie zákona totiž poskytuje nájomníkom bytov s nájomnými vzťahmi založenými zmluvami na dobu neurčitú ochranu. Tým zároveň obmedzuje vlastníka bytového domu a to logicky vo vzťahu k všetkým bytom v jeho bytovom dome. Takéto obmedzenie vzhľadom na zmysel a účel využitia bytového domu možno chápať ako obmedzenie vo verejnom záujme. Z toho potom vyplýva, že odpredaj bytu inému ako nájomníkovi nie je v súlade s konštrukciou zákona. Je tak daný cieľ a účel zákona pri prevode bytov na tých nájomcov, ktorý majú dojednaný nájom na dobu neurčitú, a síce zabezpečiť bytové potreby fyzických osôb.
47. Ustanovenie § 29a ods. 1 zákona na druhej strane ukladá obci povinnosť prevodu vlastníckeho práva k bytom, ktoré sú v jej vlastníctve na nájomcov. Predmetné ustanovenie bolo do zákona zakomponované novelou č. 151/1995 Z. z., pretože obce na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí nadobudli z majetku SR do svojho vlastníctva, okrem iného, aj byty a nebytové priestory (§ 2 ods. 5 citovaného zákona) a dovtedajšia právna úprava bytového zákona predmetnú problematiku neupravovala. Dôvodová správa k tejto zmene okrem iného v poslednej vete uvádza, že "Nové ustanovenie § 29a by malo otvoriť trh s bytmi". Inými slovami povedané, keďže sa obce v priebehu začiatku 90. rokov minulého storočia stali v rámci decentralizácie vlastníkmi rozsiahlej časti bytového fondu, zákonodarca na túto skutočnosť reagoval ustanovením § 29a zákona, ktorý ďalej rozvíja pôvodný § 16 (nakoľko ten predstavuje základný kameň povinných prevodov podľa zákona č. 182/1993 Z. z.
- viď bod 46. rozsudku) a ukladá obci ako vlastníkovi povinnosť za určitých (oproti § 16 sprísnených) podmienok previesť vlastníctvo bytu na nájomcu. Ide o rozvinutie, resp. nadstavbu povinnosti podľa § 16 ods. 1 s odkazom na zmeny v 90. rokoch minulého storočia, čo ale v žiadnom prípade neznamená vypustenie a neaplikovanie § 16 ods. 1 zákona.
48. Pokiaľ žalobca mal za to, že "Ak by bolo potrebné vykladať § 29a ods. 1 v súlade s § 16 ods. 1 zákona, bola by v zásade zbytočná druhá veta predmetného ustanovenia "Túto povinnosť obec nemá, ak nájomca bytu je právnická osoba...",nakoľko takáto podmienka je od prijatia zákona o vlastníctve bytov obsahom aj § 16 ods. 1 zákona. Bolo by ju nezmyselné dvakrát normovať", tak súd v naznačenom smere uvádza, že ustanovenie § 29a ods. 1 zároveň v druhej vete vymedzuje okruh výnimiek, na ktorý sa povinný prevod neuplatní. Tu je potrebné uviesť, že v tejto časti sa jedná o miernu nedokonalosť zákona, resp. zákonodarcu, nakoľko nezohľadňuje pôvodný zmysel zákona. Osoba oprávnená žiadať o prevod bytu je determinovaná práve § 16 ods. 1 zákona - teda ide o fyzickú osobu, ktorá je nájomcom bytu s nájmom dohodnutým na neurčitý čas. Pri prevode bytu z vlastníctva obce nemôže byť právnická osoba nájomcom, ktorý by bol oprávnený o prevod bytu obec žiadať. Uvedené vyplýva zo systematického, teleologického ako i historického výkladu zákona č. 182/1993 Z. z., a to aj bez toho, aby to bolo nevyhnutné podrobovať špeciálnemu režimu výslovným znením textu. Podľa platnej právnej úpravy (§ 16 ods. 1 a contrario a explicitne aj § 29a ods. 1 zákona druhá veta), nemôže byť oprávnenou osobou právnická osoba, čím síce dochádza k určitej diskriminácii, avšak táto je odôvodnená legitímnym cieľom zákonodarcu zabezpečiť bytové potreby väčšiny fyzických osôb. Týmto sa prejavuje trend moderného súkromného práva spočívajúci v ochrane slabšej zmluvnej strany, ktorou v tomto prípade je nájomca
- fyzická osoba. Uvedené napokon aj priamo vyplýva zo Štatútu domu pre starších občanov a VZN žalovaného. Je nepochybné, že predmetné ustanovenie ako celok nadväzuje na ustanovenie § 16 zákona a pri konkrétnych situáciách ho rozvíja. Cieľ zákonodarcu spočívajúci v odpredaji existujúceho bytového fondu do vlastníctva doterajších nájomcov - fyzických osôb s nájmom na dobu neurčitú je tak realizovaný práve predmetnými ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z.
49. Problematiku, resp. celý komplex osobitostí povinných prevodov upravuje zákon č. 182/1993 Z. z. v § 16 až 18b a § 28 až 29b (v prejednávanom prípade § 16 ods. 1 a § 29a ods. 1). Nie je preto možné danú problematiku vykladať izolovaným výkladom jednotlivých právnych noriem bez ich vzájomnej súvzťažnosti a prepojenosti. Išlo by tak o veľmi zužujúci výklad právnych noriem. Zákon č. 182/1993 Z. z. pri § 16 obsahuje nadpis v znení "§ 16 Osobitné ustanovenia o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome". Ustanovenia právnych predpisov možno interpretovať aj s prihliadnutím na názov časti, do ktorej predmetné ustanovenie patrí. Podľa znenia § 16 ods. 1 zákona je zrejmé, že táto časť zákona sa dotýka nájmu fyzickej osoby na dobu neurčitú a následného postupu pri prevode bytu do
vlastníctva výlučne tohto nájomcu. Ods. 2 komentovanej právnej normy už ale obsahuje iba strohé slovo "nájom". To isté platí aj o slove "nájomca". Ods. 1 komentovaného zákonného znenia má na mysli nájomcu - fyzickú osobu s nájmom na dobu neurčitú, kým v ďalších ustanoveniach tohto zákona je možné sa stretnúť už iba so slovným pomenovaním "nájomca". Vzhľadom na uvedené, je argumentácia žalobcu, že "zákonodarca v § 29a ods. 1 zákona nerozlišoval medzi nájmom na dobu určitú a neurčitú. Predmetná povinnosť obce sa preto vzťahuje na všetkých nájomcov, ktorý splnia tam určené podmienky" nedôvodná. Je pravdou, že § 29a ods. 1 obsahuje iba slovo "nájomca", avšak je zrejmé, že sa jedná o nájomcu fyzickú osobu s nájmom na dobu neurčitú, a to z dôvodu, že uvedené priamo vyplýva z § 16 ods. 1, ktorý pre uvedenú problematiku prevodov bytov na nájomcov predstavuje základnú premisu a preto § 29a ods. 1 už nemusí rozlišovať medzi nájmom na dobu určitú a neurčitú. Ustanovením § 16 ods. 1 sú dané základné mantinely predmetnej problematiky, pričom § 29a ods. 1 ako prechodné ustanovenie toto iba ako nadstavba ďalej rozvíja a upravuje dodatočne (neskôr) vzniknutú situáciu (bod 47. rozsudku). Ak by tieto dve ustanovenia spolu nesúviseli (tak ako to tvrdil žalobca), nebol by § 29a ods. 1 vedený v prechodných ustanoveniach, ale taktiež v osobitnej časti, ktorá by výslovne samostatne a osobitne ustanovovala podmienky tak, ako tomu je v prípade § 16. Tým by bol dosiahnutý účel a stav, ktorý tvrdí žalobca - aj tak by ale muselo toto ustanovenie na odlíšenie obsahovať definíciu nájomcu a dĺžky nájmu a nie len všeobecný odkaz na slovo nájomca, ktorý je pre účely povinných prevodov determinovaný práve ustanovením § 16.
50. Vzájomné prepojenie a súvis ustanovení § 16 ods. 1 a § 29a ods. 1 zákona okrem vyššie uvedeného vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu Q. D.. Ú. XX/XX - XX zo dňa 03.02.1998. Ústavný súd SR v danej veci posudzoval súlad VZN mesta O., týkajúceho sa postupu pri prevodoch bytov po nájomcovi, okrem iného aj s "ustanovením § 29a v spojení s § 16 ods. 1 až 3 zákona č. 182/1995 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona č. 151/1995 Z. z.". Ústavný súd SR vo svojej argumentácii okrem iného uviedol aj to, že "S povinnosťou, ktorú ustanovil v § 29a zákon č. 151/1995 Z. z. (ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z. z.) súvisí aj povinnosť ustanovená v § 16 zákona o vlastníctve bytov. Podľa tohto ustanovenia v prípade, ak nájomcom konkrétneho bytu je fyzická osoba, musí vlastník domu previesť byt do vlastníctva len tomuto nájomcovi". Je tak daný zrejmý vzájomný súvis a prepojenie týchto dvoch (pre prejednávaný prípad podstatných) ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z..
51. Žalobca nemá nárok na prevod bytu do jeho vlastníctva, a to z dôvodu, že nespĺňa zákonom vyžadované podmienky. Uvedené samo o sebe znamená zamietnutie jeho žaloby.
52. Aj napriek uvedenému záveru, súd k argumentácii žalobcu o nedobromyseľnom konaní žalovaného, resp. jeho postupu v rozpore s dobrými mravmi a absolútnej neplatnosti zmlúv v časti doby nájmu, uvádza, nakoľko je táto argumentácia právne nedôvodná, nasledovné. Pokiaľ žalobca mal za to, že žalovaný pri opakovanom uzatváraní zmlúv a dodatkov na dobu určitú vedome a úmyselne obchádzal § 16 ods. 1 zákona s následkom absolútnej neplatnosti týchto zmlúv v časti dĺžky nájmu, pričom toto konanie je aj v rozpore s dobrými mravmi, tak súd v tomto smere uvádza, že počas celého obdobia, čo strany medzi sebou uzatvárali uvedené zmluvy bolo v platnosti VZN žalovaného č. XX/XXXX a č. X/XXXX. Uvedené VZN v § 5 zakladajú mechanizmus a podmienky predlžovania doby nájmu. S ich znenia je zrejmé, že ide o možnosť predĺženia na dobu neurčitú, a to po splnení určitých podmienok. Predmetné ustanovenie nijakým spôsobom nekonštituuje povinnosť žalovaného bez ďalšieho predĺžiť nájomné zmluvy na dobu neurčitú. Ide iba o možnosť, nie povinnosť. Napokon aj samotný žalobca v žalobe (č. l. 24) uviedol, že § 5 VZN umožňoval predĺžiť dobu nájmu mestského bytu na dobu neurčitú (...). Žalobca následne dôvodil, že Súhlas zo dňa 28.11.2003 (č. l. 74) obsahoval povinnosť predĺžiť zmluvu na dobu neurčitú, v prípade ak nájomca dodržiavala všetky svoje povinnosti. Ani z tohto poučenia však nemožno vydedukovať záväznú povinnosť žalovaného na takýto prevod. V zmysle Štatútu sa byty v dome pre starších občanov prenajímajú na dobu určitú na 1 rok. Taktiež z uznesenia č. XXX/XXXX vyplýva, že mestské zastupiteľstvo schválilo súhlas so zachovaním možnosti opakovaného predlžovania doby nájmu pri nájmoch uzatvorených na dobu neurčitú, bez možnosti zmeny nájmu na dobu neurčitú. Uvedenými VZN žalovaný v súlade s čl. 68 Ústavy SR, § 6 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Zb. a § 11 ods. 5 písm. a), b) zákona č. XXX/XXXX Zb. a § 12 zákona č. XXX/XXXX Zb. realizoval svoje Ústavou garantované a zverené normotvorné oprávnenia. Z pevne zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný postupoval v súlade s uvedenými VZN, vydaným Štatútom i uznesením č. XXX/XXXX. Nie je tak priestor ani na rozpor s dobrými mravmi. Na základe § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (dobré mravy), nemožno zakladať súdnym rozhodnutím doteraz neexistujúce povinnosti vlastníka. Uvedený postup by viedol k porušeniu čl. 13 ods. 1 a čl. 20 ods. 1, a 2 Ústavy SR. Žalovaný konal v zmysle týchto
noriem a dokumentov; v nich je obsiahnutá doba nájmu mestského bytu na dobu určitú s možnosťou predĺženia na dobu neurčitú. Následným uznesením č. XXX/XXXX bola možnosť tohto predĺženia z doby určitej na dobu neurčitú už zamedzená. Ústavné normotvorné (právotvorné) oprávnenie obce vydávať VZN je v čl. 68 Ústavy SR ohraničené predmetom úpravy. Obec môže nariadenia vydávať vo veciach územnej samosprávy. Len v rozsahu územnej samosprávy je obec ako normotvorca (právotvorca), resp. ako komunálny tvorca práva autonómny. S autonómnym rozhodovaním podľa čl. 68 Ústavy SR vo veciach územnej samosprávy súvisí aj autonómne prijímanie a vydávanie VZN obce. Vo všetkých zmluvách a dodatkoch bola dohodnutá doba nájmu na dobu určitú s možnosťou (nie povinnosťou) jej predĺženia. Obec môže normotvornú právomoc podľa čl. 68 Ústavy SR vo veciach vlastníctva bytov a nebytových priestorov uplatniť len v rozsahu zákona č. XXX/XXXX Z. z.. Predmetné dokumenty a VZN žalovaného neboli nijakým, na to príslušným a povolaným, orgánom vyhlásené za odporujúce zákonu a Ústave SR, čo znamená, že ak žalovaný konal v ich medziach a v ich súlade, nie je možné skonštatovať jeho účelové protiprávne konanie. Skúmanie týchto dokumentov a VZN, resp. ich súladnosti v zmysle námietok žalobcu navyše neprináleží civilnému súdu v občianskoprávnom konaní o nahradenie prejavu vôle.
53. Je tiež vhodné uviesť, že žalobca prvýkrát požiadal o predĺženie na dobu neurčitú dňa 31.05.2005 (teda už za účinnosti novely č. XXX/XXXX Z. z., ktorou bol § 16 ods. 1 od 01.07.2004 doplnený o vetu "ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas" a za účinnosti VZN č. XX/XXXX). Zmluva mu bola následne predlžovaná vždy na dobu určitú, pričom on sám vždy žalovaného žiadal o predĺženie nájomnej zmluvy, ale nie na dobu neurčitú (okrem žiadosti zo dňa 18.04.2011 za účinnosti VZN č. X/XXXX). Listom zo dňa 07.12.2015 (kedy už bolo v platnosti uznesenie č. XXX/XXXX) požiadal o prevod vlastníctva bytu, a to aj napriek tomu, že nedisponoval nájomnou zmluvu na dobu neurčitú. Z uvedeného je zrejmé, že ani sám žalobca vedome nežiadal o predĺženie zmluvy na dobu neurčitú, pričom s opakovaným predlžovaním na dobu určitú (tento postup bol a je v súlade s vyššie uvedenými dokumentmi, VZN a zákonmi) súhlasil.
54. Bez povšimnutia taktiež nemožno nechať ani výpoveď svedkyne, ktorú navyše navrhol vypočuť sám žalobca a ktorá jeho tvrdenia vyvrátila. Žalobca počas konania tvrdil, že "bol v dobrej viere, že daná prax podporená písomným prísľubom o predĺžení nájomnej zmluvy na dobu neurčitú". V kontraste s uvedeným vypovedala svedkyňa, ktorá uviedla, že nájomníci predmetného bytového domu, v ktorom je predsedníčkou Občianskeho združenia, neobdržali nijaký záväzný dokument; odpoveď dostali iba ústne od pracovníčok MČ Ružinov. Žalobca taktiež tvrdil a dával do porovnania iných nájomcov bytového domu, ktorí boli v obdobnej situácii ako on a s ktorými bola uzatvorená nájomná zmluva na dobu neurčitú. Z výpovede svedkyne ale vyplynulo (v zhode s tvrdením žalovaného), že išlo o skutkovo odlišné situácie. V prípade nájomníčky pani F. "išlo o zámenu bytov" a v prípade pani F., tak tá "nemala žiadnu zmluvu a pôvodná zmluva bola uzatvorená s jej manželom". Je tak daná prílišná tendenčnosť a najmä nepravdivosť tvrdení žalobcu v tomto smere.
55. Taktiež argumentáciu žalobcu ohľadne konkludentného uzatvorenia nájomnej zmluvy na dobu neurčitú považuje súd, a to aj vzhľadom na vyššie uvedené závery, za nedôvodnú s poukazom na § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca mal počas celého sporného obdobia uzatvorenú zmluvu na dobu určitú. Obdobia, kedy predmetný byt obýval a nemal uzatvorenú nájomnú zmluvu sú pre právne posúdenie veci irelevantné. Žalovaný na druhej strane konal v zmysle VZN č. XX/XXXX a č. X/XXXX a Štatútu, plne rešpektujúc uznesenie č. XXX/XXXX, čo vo výsledku znamenalo viac - menej pravidelné uzatváranie nájomnej zmluvy so žalobcom na dobu určitú. Ak teda bola v Súhlase i zmluvách, dodatkoch a VZN uvedená možnosť "preklopenia" nájmu na dobu neurčitú, a nie povinnosť, pričom ubezpečenie žalobcu o takejto zmene bolo dané iba ústne od pracovníčok MČ Ružinov, tak v kontexte vykonaných dôkazov nemožno (aj s poukazom na platný právny stav) pripustiť stav, ktorý tvrdí žalobca, a síce, že daná zmena na dobu neurčitú mala byť automatická a ide o povinnosť žalovaného.
56. Záverom, zákon č. XXX/XXXX Z. z. ustanoveniami § 16 ods. 1 v spojení s § 29a ods. 1 pri prevode bytu do vlastníctva nájomcu výslovne vyžaduje nájomcu ako fyzickú osobu (v čase podania žaloby žalobca spĺňa), nájom na dobu neurčitú (žalobca nespĺňa), povinnosť obce uzavrieť zmluvu do 2 rokov od požiadania a o prevod vlastníctva musí požiadať najmenej 50 % nájomcov bytov (žalobca spĺňa). Keďže žalobca nesplnil všetky uvedené podmienky - nájom na dobu neurčitú, ktoré platná zákonná úprava na takýto prevod vyžaduje, nie je jeho "nárok" daný. Vzhľadom na uvedené sa súd nezaoberal ďalšími skutočnosťami ako kúpna cena za byt a znalecký posudok, či formulácia zmluvy o prevode. Súd
taktiež nepovažoval za potrebné v tomto rozhodnutí uvádzať zmeny žaloby, ktoré sa vzájomne líšili iba kúpnou cenou, nakoľko žalobcov nárok nemá oporu v platnej právnej úprave SR.
57. Súd po dôkladnom zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, z dôvodov vyššie uvedených, nárok žalobcu posúdil ako nedôvodný a žalobu v plnom rozsahu zamietol.
58. Žalovaný mal vo veci plný úspech, avšak keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli, pričom žiadne ani nežiadal priznať, súd mu podľa čl. 17 CSP nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.