Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-9-2019.pdf
PDF · 91.13 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/9/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: C. C., L.. XX.X.XXXX, J. G. XXX, zastúpená: Mgr. Miroslav Baláž, advokát, so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, p r o t i žalovanému: W.. C. C., L.. XX.X.XXXX, J. G., R. X, o zaplatenie 5.322,29 Eur a prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 5 322,29 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 322,29 Eur od 06.03.2019 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou z 28.2.2019 v čase maloletosti v zastúpení zákonnou zástupkyňou - matkou I.. C. P., podala žalobu voči svojmu otcovi o vydanie bezdôvodného obohatenia predstavujúceho plnenie bez právneho dôvodu vo výške 5322,29 Eur. Žalobu odôvodnila tým, že počas trvania manželstva jej rodičov žalovaný uzavrel s Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. v jej prospech zmluvu o stavebnom sporení a neskôr z listu zo dňa XX.XX.XXXX sa od Prvej stavebnej sporiteľne dozvedela, že predmetná zmluva o stavebnom sporení zanikla prevodom X.X.XXXX so zostatkom 5.322,29 Eur. Uviedla, že bola majiteľkou príslušného účtu stavebného sporenia a preto uplatnený nárok odôvodnila ustanovením § 450 a násl. Občianskeho zákonníka.
2. Žalovaný so žalobou súhlasil len čiastočne, nevedel však uviesť v akom rozsahu, malo by ísť o sumu, ktorá bola na účte stavebnej sporiteľne ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov s matkou žalobkyne. Vyslovil tiež názor, že taktiež zákonným zástupcom žalobkyne do dosiahnutia jej plnoletosti, keďže súd ho neobmedzil v jeho rodičovských právach. Potvrdil, že zmluvu o stavebnom sporení uzatvoril XX.XX.XXXX a že ho uzavrel na dcéru. Po rozvode manželstva s matkou žalobkyne v roku 2005 žalovaný už nemal záujem pokračovať v stavebnom sporení, vyzýval k tomu matku žalobkyne, ktorá to odmietla. Žalovaný v roku 2008 uzavrel nové manželstvo, naďalej však prispieval na spomínané stavebné sporenie, ktoré zrušil až v roku 2015 tak, že požiadal o prevod finančných prostriedkov na jeho ďalšiu zmluvu o stavebnom sporení uzavretú výlučne na neho. Žalovaný zdôraznil, že jeho úmyslom pri založení stavebného sporenia nebolo sporenie finančných prostriedkov pre žalobkyňu, ale pre potreby rodiny. Podobne aj po rozvode nemal úmysel sporiť pre žalobkyňu a príslušnú zmluvu ponechal v platnosti len pre argumenty pracovníčky stavebnej sporiteľne, ktorá ho presvedčila o jej výhodnosti. Na uvedené stavebné sporenie boli vkladané finančné prostriedky jeho novej rodiny a boli určené na zabezpečenie bývania jeho novej rodiny.
3. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaného zotrvala na svojej argumentácii v žalobe s tým, že peňažné prostriedky nasporené na jej účte stavebného sporenia patrili len jej a nie do bezpodielového spoluvlastníctva manželov jej rodičov, dôkazom čoho je aj dohoda o vyporiadaní BSM, ktorú pripojila a
predmetom ktorej neboli finančné prostriedky na danom účte. Zároveň rozšírila svoju žalobu aj o úroky z omeškania zo žalovanej sumy od 26.2.2019.
4. Žalovaný v duplike na repliku žalobkyne prejavil nesúhlas s priznaním úrokov z omeškania a zotrval na tom, čo uviedol v písomnom vyjadrení k žalobe.
5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami stranám, ich výsluchom, výsluchom svedkyne I.. C. P., návrhom zmluvy o stavebnom sporení, listom Prvej stavebnej sporiteľne zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou na vrátanie finančných prostriedkov zo dňa XX.X.XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
6. Manželstvo žalovaného a matky žalobkyne trvalo od roku 1999 do XX.X.XXXX, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode č.k. 20C/222/2003-45 zo dňa 26.11.2004. Týmto rozsudkom bola zároveň schválená rodičovská dohoda, ktorou bola v tom čase maloletá žalobkyňa zverená do osobnej starostlivosti matky a žalovaný sa zaviazal k plateniu výživného po 66,39 Eur mesačne.
7. Dňa XX.XX.XXXX, teda počas trvania manželstva rodičov žalobkyne, bola uzavretá zmluva o stavebnom sporení s Prvou stavebnou sporiteľňou a.s., ktorú uzatvoril žalovaný v prospech žalobkyne ako stavebného sporiteľa pod č. XXXXXXXXXX a poukazoval na neho finančné prostriedky. K vkladom na tento účet z jeho strany dochádzalo aj po rozvode manželstva s matkou žalobkyne a aj po uzavretí jeho nového manželstva.
8. Z potvrdenia Prvej stavebnej sporiteľne a.s. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že predmetná zmluva o stavebnom sporení zanikla prevodom dňa X.X.XXXX na základe žiadosti podpísanej zákonným zástupcom - žalovaným, ktorý bol aj nadobúdateľom zmluvy o stavebnom sporení. Zostatok ku dňu prevodu bol 5.322,29 Eur. Ako vyplýva z emailovej komunikácie príslušná zmluva už bola skartovaná (vyjadrenie Prvej stavebnej sporiteľne a.s. z 6.11.2018).
9. Dňa XX.X.XXXX uzavreli žalovaný s matkou žalobkyne dohodu o vyporiadaní BSM, jej predmetom neboli úspory z vyššie uvedenej zmluvy o stavebnom sporení.
10. Žalobkyňa v zastúpení matkou listom zo dňa X.X.XXXX vyzvala žalovaného na vrátenie žalovanej sumy do 25.2.2019. Nevedela preukázať kedy tento list bol žalovanému doručený, žalovaný vo svojej výpovedi uviedol najneskôr možný dátum doručenia 5.3.2019.
11. Na základe vyjadrenia žalovaného o doručení výzvy na vrátenie finančných prostriedkov žalobkyňa zmenila na pojednávaní žalobný petit ohľadom priznania úrokov z omeškania tak, že ich žiadala priznať od 6.3.2019. Súd na pojednávaní, teda v prítomnosti oboch strán, túto zmenu žaloby pripustil s poukazom na § 140 ods. 1 a § 142 ods. 1 CSP.
12. Uplatnený nárok súd posúdil podľa § 451 a násl. Občianskeho zákonníka.
13. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
14. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
16. Vyhovenie žalobe súviselo s vyhodnotením spornej zmluvy o stavebnom sporení a predovšetkým posúdení, či finančné prostriedky vkladané na daný vkladový účet patrili do výlučného vlastníctva žalobkyne alebo nie a následne či žalovaný ako zákonný zástupca žalobkyne bol oprávnený na prevod úspor z tohto účtu na inú zmluvu o stavebnom sporení, ktorej bol sporiteľom.
17. Stavebné sporenie je upravené zákonom č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení.
18. Podľa § 1 ods. 2 písm. a / citovaného zákona fond stavebného sporenia tvoria vklady od účastníkov stavebného sporenia (ďalej len „stavebný sporiteľ“) alebo v prospech stavebných sporiteľov.
19. V tomto prípade je medzi stranami sporu nesporné a navyše vyplýva to aj z návrhu na uzavretie zmluvy o stavebnom sporení, že stavebným sporiteľom bola žalobkyňa. Pokiaľ teda žalovaný vkladal peňažné prostriedky na daný účet stavebného sporenia, ktorého sporiteľom bola žalobkyňa, bola žalobkyňa výlučnou vlastníčkou týchto peňažných prostriedkov. Je pritom irelevantné v akom období žalovaný vkladal peniaze, či to bolo počas manželstva s matkou žalobkyne alebo po rozvode, či počas ďalšieho manželstva. Spomínané vklady preto nepredstavovali predmet vyporiadania BSM rodičov žalobkyne, boli totiž vo výlučnom vlastníctve tretej osoby - v tomto prípade ich dcéry a teda správne neboli ani predmetom ich dohody o vyporiadaní BSM.
20. To, že aj stavebná sporiteľňa považovala za vlastníka príslušného vkladu žalobkyňou je zrejmé aj z jej listu matke žalobkyne o tom, že zmluva zanikla prevodom na základe žiadosti zákonného zástupcu teda žalovaného. Z toho možno usúdiť, že považovala žalovaného za osobu oprávnenú disponovať s majetkom maloletej dcéry, čo však súd nepovažuje za správne.
21. Vzhľadom na charakter stavebného sporenia vedeného na meno maloletého dieťaťa ako stavebného sporiteľa, ktoré predstavuje platby rodiča na spomínaný účet poskytované z finančných zdrojov rodičom je potrebné vzhľadom na skutočnosť, že rodičia majú k svojim maloletým deťom vyživovaciu povinnosť a že s ohľadom na majetkové pomery rodičov možno za odôvodnené potreby dieťaťa považovať aj tvorbu úspor, je možné vyvodiť záver, že pri poskytovaní finančných prostriedkov rodičom na takýto účet sa jedná o poskytnutie daru maloletému dieťaťu. K tomuto záveru dospel aj Najvyšší súd ČR v rozhodnutí 28Cdo/3429/2008 zo dňa 4.2.2010. Najvyšší súd zároveň uviedol, že pripísaním finančnej čiastky v prospech sporiaceho účtu maloletého sa v podobe pohľadávky voči sporiteľni stáva táto čiastka majetkom maloletého, ktorý majú jeho rodičia spravovať so starostlivosťou riadneho hospodára.
22. Pri posudzovaní tejto otázky je potrebné poukázať aj na § 12 ods. 1 písm. b/ zákona č. 310/1992 Zb., podľa ktorého z fondu stavebného sporenia stavebná sporiteľňa podľa zmluvne dohodnutých podmienok uspokojuje tieto nároky stavebných sporiteľov a medzi nimi pod písm. b/ sú uvedené výplaty vkladov zo zmlúv o stavebnom sporení zrušených počas sporenia. Pri ujasnení si otázky kto je v danom prípade stavebným sporiteľom, že ním bola žalobkyňa, znamená to, že žalobkyňa ako stavebný sporiteľ mala nárok na výplatu vkladov zo spomínanej zmluvy.
23. Súd nemá síce k dispozícii spornú zmluvu o stavebnom sporení, ktorá bola skartovaná, ale za rozhodujúcu považuje zákonnú úpravu dispozície s majetkom maloletej osoby. Ak totiž zmluvné podmienky by boli v rozpore s príslušnou zákonnou úpravou, ktorá je kogentná, znamenalo by to, že sú neplatné pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
24. Je nesporné, že počas maloletosti žalobkyne žalovaný úspory z daného vkladového účtu previedol na inú zmluvu, ktorej bol stavebným sporiteľom. Či bol k tomu oprávnený, vyplýva z ustanovení zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení účinnom v čase realizácie príslušného právneho úkonu, t.j. v znení účinnom od 1.1.2016 do 30.6.2016.
25. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 písm. c/ zákona o rodine).
26. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
27. Podľa § 31 ods. 1 zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
28. Podľa § 31 ods. 2 zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom
alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.
29. Podľa § 32 ods. 1 zákona o rodine rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.
30. Podľa § 32 ods. 2 zákona o rodine výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia maloletého dieťaťa použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva zachovaná.
31. Podľa § 35 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
32. Základným princípom danej právnej úpravy je, že v nie bežných veciach dispozície s majetkom maloletého sa vyžaduje dohoda oboch jeho zákonných zástupcov, teda rodičov a ak táto dohoda absentuje, musí rozhodnúť súd. Nepochybne spomínaný prevod peňažných prostriedkov maloletej žalobkyne musel byť odsúhlasený oboma jej rodičmi ako jej zákonnými zástupcami, čo sa však nestalo, matka žalobkyne o tejto transakcii sa dozvedela až neskôr a následne podala v mene maloletej žalobkyne túto žalobu. Žalovaný mal preto podať na súd návrh na udelenie súhlasu k spomínanému prevodu a keďže nepostupoval podľa zákona, daný právny úkon týkajúci sa spomínaného prevodu je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom, teda podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Pre úplnosť súd dodáva, že súd by v prípade podania spomínaného návrhu sledoval predovšetkým záujem maloletej žalobkyne a preto nemožno predpokladať, že by súd schválil sporný prevod. Preto sa súdu javí, že v rozpore so zákonom postupovala aj Prvá stavebná sporiteľňa a.s., pokiaľ len na základe žiadosti podpísanej jedným zákonným zástupcom maloletej žalobkyne ako stavebnej sporiteľky realizovala prevod peňažných prostriedkov na inú zmluvu žalovaného. Neplatným právnym úkonom teda žalovaný ukončil stavebné sporenie žalobkyne a žalovanú sumu previedol na svoj vkladový účet a tým došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu ako plneniu z neplatného právneho úkonu. Súd preto považoval za dôvodné žalobe o zaplatenie sumy 5.322,29 Eur vyhovieť.
33. Úroky z omeškania boli priznané podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a v náväznosti na § 563 Občianskeho zákonníka.
34. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
35. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
37. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
38. Žalovaný s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka mal povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nasledujúci deň po doručení výzvy. Keďže sám uviedol, že najneskôr spomínanú výzvu prevzal 5.3.2019, súd vyhovel žalobe aj o úroky z omeškania, ktoré priznal od nasledujúceho dňa.
39. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V spore bola úspešná žalobkyňa v celom rozsahu, preto jej súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. Nezistil totiž žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.
40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.