Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Co-71-2019.pdf
PDF · 103.33 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/71/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: O. D., H.. XX.XX.XXXX, R. C. Š. XX, XXX XX Ľ., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.003,45 EUR a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27. 03. 2019, č. k. 14Csp/71/2016-190 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a IV.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konanie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.003,45 EUR spolu s 5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 12.10.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
II. určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX . zo dňa 26.01.2011, uvedená v článku 8, bod 8.1., v znení: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 173,84 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 105,36 EUR v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
III. určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2011, uvedená v článku 8, bod 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru, je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na
zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu dlžníkovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/ Zmluvy“., je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
IV. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí“.
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 37 ods. 1, § 39, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 53a ods. 1, § 54 ods. 1, 2, 3, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 489, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“).
3. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobca sa návrhom došlým súdu 19. 09. 2016 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok z titulu úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 26. 01. 2011. Na základe uvedenej zmluvy bola žalobcovi schválená výška úveru 840 eur so splatnosťou 36 mesiacov a ročnou úrokovou sadzbou 70,02 %. Z prehľadu splácania úveru (č. l. 15 spisu) vyplýva, že žalobca úver splácal v období od 28. 02. 2011 do 31. 03. 2014 a celkovo zaplatil žalovanému sumu 1 718,71 eura, pričom žalobcovi reálne bola poskytnutá suma 715,26 eura, čo žalovaný nerozporoval. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov zo dňa 25. 08. 2016 vyplýva, že žalobca 24. 08. 2016 osobne navštívil sídlo Združenia, kde predložil zmluvu o úvere, zmluvné podmienky a prehľady platieb, pričom po oboznámení sa s podkladmi spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia a. s., ho Združenie informovalo o náležitostiach v spotrebiteľských zmluvách, neprimeraných odplatách a úrokoch za úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Súd zistil, že v zmysle zmluvy uzavretej medzi stranami sporu zo dňa 26. 01. 2011 bol úver žalobcovi poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 70,02 %, čo je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko priemerná úroková sadzba poskytovaná bankovými subjektmi v čase uzavretia zmluvy, t. j. v januári 2011 predstavovala 15,07 % ročne, pričom pokiaľ by súd pripustil argumentáciu, že pri poskytovaní úverov nebankovými subjektmi je potrebné akceptovať vyššiu mieru riziku, a teda ja prípustnosť vyšších úrokov, tak v danom prípade je zmluvný úrok vyšší o cca 460 %. Súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o neprimerane vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi, a preto je s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, dohoda o výške úrokov neplatná. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania súd sa zaoberal aj jej posúdením a dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. V danej veci žalovaný nevyplatil žalobcovi ani sumu dohodnutého úveru, ale sám si bez akejkoľvek konzultácie so samotným dlžníkom v podstate jednostranne v zmluve dojednal poplatok za odklad splátok a žalobcovi nevyplatil úver vo výške 840 eur, ale iba sumu 715,26 eura, čo nepochybne vyplýva aj z prehľadu platieb úveru. Tieto okolnosti nepochybne svedčia o tom, že žalovaný konal minimálne v nepriamom úmysle bezdôvodne sa obohatiť. Preto v danom prípade platí 10-ročná premlčacia objektívna lehota, pričom samotná zmluva bola uzavretá 26. 01. 2011 a žaloba bola podaná na súde 19. 06. 2016, preto nárok nie je premlčaný, čo sa týka plynutia objektívnej premlčacej lehoty. Súd má taktiež za to, že v danom prípade sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie sa žalovaného aj z dôvodu, že pokiaľ žalovaný dojednal úrok, ktorý viac ako 4-násobne prevyšuje úrok poskytovaný v tom čase bankovými subjektmi, treba konanie žalovaného považovať za úmyselné. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu lehotu, žalobca sa v rámci pojednávania vyjadril, že prvýkrát sa o možnosti vydania bezdôvodného obohatenia dozvedel v auguste 2016, čo je v súlade s potvrdením Združenia. S poukazom na uvedené bol nárok uplatnený aj v rámci plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby, keďže táto začala najskôr plynúť v mesiaci august 2016 a žaloba v tejto veci bola podaná na súde dňa 19. 09. 2016.
4. Pokiaľ ide o zmluvu zo dňa 26. 01. 2011, žalobca mal vrátiť žalovanému iba poskytnutý úver vo výške 715,26 eura a keďže žalobca zaplatil žalovanému sumu 1 718,71 eura, výška bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 1 003,45 eura. V súvislosti s výškou bezdôvodného obohatenia súd poukázal aj na
to, že žalovaný žiadnym spôsobom túto výšku nerozporoval a táto je v súlade s predloženými listinnými dôkazmi. Súd k prisúdenej istine žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od druhé dňa po doručení žaloby žalovanému v zmysle podanej žaloby.
5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Proti tomuto rozsudku, len proti výrokom I. a IV., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a zaviazal žalobcu k povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci dospel k nesprávnym záverom o uplatnenej námietke premlčania. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaný sa mal úmyselne bezdôvodne obohatiť tým, že neprimerane vysoké úrokové sadzby formulárovej zmluvy sú úmyselným porušením zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolateľ tvrdí, že existencia úmyslu bezdôvodne sa obohatiť sa nemôže prezumovať, ale musí byť dokázaná. Vyplýva to aj z toho, že ustanovenie o 10-ročnej premlčacej lehote je výnimkou zo všeobecného pravidla o 3-ročnej objektívnej lehote, čiže pre uplatnenie takejto dlhšej lehoty je potrebné vychádzať z reštriktívnosti právnej úpravy. Musia byť dokázané jednoznačné okolnosti svedčiace o úmysle sa obohatiť, čo v konaní preukázané nebolo. Súdom uvádzané skutočnosti nemajú oporu ani vo vykonanom dokazovaní, ani v zákone. Podľa záverov uznesenia NS SR sp. zn. 1Cdo/238/2017, samotný fakt, že nebankový subjekt poskytujúci úver spotrebiteľovi je v postavení profesionálneho podnikateľa, nemôže bez ďalšieho zakladať úmysel tohto nebankového subjektu bezdôvodne sa obohatiť na úkor spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania, ani z rozsudku nie je zistiteľné, na základe akých skutkových okolností, ktoré boli v konaní dokázané mal súd ustálené, že žalovaný konal s úmyslom získať bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v konaní uviedol na základe akého postupu určil výšku úrokovej sadzby. Tento postup súd prvej inštancie neposúdil ako nesprávny (z rozsudku sa javí, že sa ním vlastne ani nezaoberal, čo vedie k pochybnostiam o zákonnosti rozsudku), a teda nie je zrejmé, prečo súd usudzuje úmysel na základe skutočnosti, o ktorých sa žalovaný ani nemal dôvod domnievať, že sú rozhodujúce. Zákonná úprava predsa stanovila úplne iné kritéria pre posudzovanie výšky odplaty. V čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu platilo ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situácia spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Odvolateľ má za to, že súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a jeho záver o neplatnosti úrokov z dôvodu ich výšky považuje za nesprávny a po právnej stránke za nedôvodný.
7. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku I. a IV. je potrebné potvrdiť.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný ako veriteľ uzatvoril so žalobcom dňa 26.01.2011 zmluvu o revolvingovom úvere, číslo zmluvy: XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý revolvingový úver v limite 840 eur, ktorý bolo potrebné splatiť 36 mesačnými splátkami s ročnou úrokovou
sadzbou 70,02 %. Zároveň si žalovaný započítal poplatok vo výške 124,74 eura. Žalobcovi reálne bola poskytnutá suma 715,26 eura, čo žalovaný nerozporoval. Z prehľadu splácania úveru vyplýva, že žalovaný úver splácal v období od 28. 02. 2011 do 31. 03. 2014 a celkovo žalovanému zaplatil sumu 1 718,71 eura (č. l. 15 spisu).
11. Je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 01. 2011 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Okrem aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách sa na predmetný vzťah budú aplikovať aj ďalšie predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa.
12. Podľa ust. § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
13. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.
15. Ust. § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie ustanovenia § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.
16. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Žalovaným požadovaná sadzba úrokov 70,02 % ročne viac ako 4-násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu 15,07 % ročne uplatňovanú bankami pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek v čase uzavretia predmetnej zmluvy (26.01.2011). Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka má oporu vo vykonanom dokazovaní.
17. Dôsledkom absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy v tomto prípade je vznik povinnosti žalovaného vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovi vznikla povinnosť vrátiť žalovanému iba finančné prostriedky, ktoré mu boli reálne poskytnuté, teda sumu 715,26 eura. Žalobca v prospech žalovaného uhradili čiastku 1 718,71 eura, pričom celkový rozdiel vo výške 1 003,45 eura predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného získaného na úkor žalobcu.
19. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a objektívna (§ 107 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba je 2-ročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku oprávneného týkajúcu sa jeho vedomosti o bezdôvodnom obohatení a vedomosti o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
20. Odvolací súd konštatuje, že žalovaná obchodná spoločnosť je poskytovateľom úverov na profesionálnej báze, podnikateľom, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. Zmluvné podmienky sú tvorené poskytovateľom úveru aj s dôsledkami pre navrhovateľa zmluvných podmienok. Žalovaný, pri uzatváraní zmlúv konal evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia zisku, preto takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností. Odvolací súd je toho názoru, že žalovaný ako subjekt pôsobiaci dlhoročne na finančnom trhu (predmet činnosti v Obchodnom registri SR - poskytovanie úverov od 25.08.2003) mal vedomosť o nárokoch, ktoré uplatňoval v rozpore s zákonom, napriek tomu tak postupoval v množstvách ďalších zmlúv. Podľa názoru odvolacieho súdu, je dôvodné predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že predkladá klientom úverové zmluvy s neprimerane vysokým úrokom, ktorého výška je v rozpore s dobrými mravmi, a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (dolus indirectus, tzv. nepriamy úmysel). Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ). V predmetnom prípade táto desaťročná premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr ako v roku 2011 (t.j. skôr ako bola uzatvorená zmluva o úvere). Je teda zrejmé, že žaloba bola podaná pred uplynutím objektívnej premlčacej doby (žaloba doručená súdu 19.09.2016).
21. Pokiaľ ide subjektívnu premlčaciu dobu, je pre začiatok subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvedel o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie jeho práva. Vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a o tom, kto ho získal, musí byť skutočná a nielen predpokladaná, pričom nie je rozhodujúce ani to, či sa oprávnený o svojom práve nedozvedel vlastným zavinením, teda či sa mohol o svojom práve dozvedieť alebo mal dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Pre začatie plynutia subjektívnej doby je preto relevantná vedomosť o skutočnostiach spôsobujúcich bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru a vznik bezdôvodného obohatenia. Preto správne súd prvej inštancie ako začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby ustálil 24. 08. 2016, kedy sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOSS. Žaloba bola podaná na súde 19. 09. 2016, teda včas.
22. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).
23. Za toho stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku I. a v súvisiacom výroku o trovách konania IV. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255. Žalobca si nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, ani mu z obsahu spisu nevyplýva, a preto odvolací súd v záujme rozumného usporiadania procesných nárokov strán sporu v súlade s princípom procesnej hospodárnosti konania stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 Základných princípov CSP).
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).