Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoPr/6/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. J. P. č. XXXX/X, XXX XX G., právne zastúpený JUDr. Pavel Helm, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Námestie SNP č. 75/26, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky Bratislava, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, o určenie výšky odškodnenia pracovného úrazu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. -324 zo dňa 18.06.2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd určil mieru zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz, ktorý utrpel žalobca dňa 25.06.2018 o 9.00 hod. na ŽST Sliač - kúpele, v kilometri: 6 500 v rozsahu 90%. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol (nad súdom určených 90%). O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že žalovaný pôvodne určil svoju mieru zodpovednosti na 35%, pričom žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia tejto miery zodpovednosti na 100%, teda žiadal, aby súd určil o 65% vyššiu mieru zodpovednosti žalovaného, pričom súd v rozsudku priznal o 55% vyššiu mieru zodpovednosti žalovaného. Úspech žalobcu bol tak čiastočný. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, aj keď pomer úspechu bol čiastočný, a to z dôvodu, že pomer neúspechu bol v nepatrnej časti k úspechu. Žalovaný je názoru, že zásada úspechu nebola v konkrétnom prípade aplikovaná správne. Uvedené percento miery zodpovednosti žalovaného 90% v žiadnom prípade nepredstavuje mieru úspechu žalobcu, a to už vonkoncom nie čistú mieru úspechu žalobcu, ktorá predstavuje necelých 70%, nakoľko sa žalobca žalobou domáhal o 63% viac ako pôvodne žalovaných 35% (100% - 35% = 65%). Z uvedených požadovaných 65% bolo žalobcovi priznaných 55%, teda žalobcov úspech predstavuje 84,64% a neúspech 15,40%, pričom čistá miera úspechu žalobcu predstavuje 69,20%. Na základe uvedeného žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a rozhodnúť, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 69,20%.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania ( - ), viazaný odvolacími dôvodmi ( ) prejednal

odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania (a contrario ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v odvolaním napadnutej časti podľa .

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Žalobca odvolaním napadol rozsudok okresného súdu len vo výroku o náhrade trov konania. Okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, aj keď pomer úspechu bol čiastočný. Súčasná právna úprava v ust. upravuje nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu. Aj napriek zmene procesných predpisov prihliadol na to, že je možné priznať plnú náhradu trov konania, a to aj v prípade, ak pomer neúspechu bol v nepatrnej časti k úspechu.

7. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle nakoľko je vo výroku vecne správne, aj keď sa nestotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresným súdom.

8. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli, to znamená všetkých trov, ktoré sú preukázane odôvodnené, účelne vynaložené, a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatnením alebo bránením práva.

10. Nepatrný úspech, na ktorom bolo založené odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie však aktuálne nepozná, pretože sa zohľadňuje každý neúspech vo veci samej. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisela od úvahy súdu (na základe sudcovského práva) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. V takomto prípade však priznanie plnej náhrady trov konania je zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“ ( ), keďže ten sa skúma čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. Jedným z takýchto typických prípadov je aj určenie súdom miery zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz, ktorý utrpel zamestnanec. V tomto prípade žalobca bol nepochybne plne procesne úspešný čo do základu, nakoľko súd na základe jeho žaloby, určil mieru zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz. Výška miery zodpovednosti už závisela od úvahy súdu, ktorú žalobca nemohol nijako predvídať, pretože je to objektívne nemožné. Pokiaľ súd žalobu ohľadne určenia miery zavinenia zamestnávateľa nad súdom určených 90% zamietol, nie je prejavom procesného úspechu žalovaného a neúspechu žalobcu, ale iba dôsledkom úvahy súdu. Nie je možné preto uvažovať o náhrade trov pre žalovaného pomerne vzhľadom na jeho čiastočný úspech. Žalobcu je nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu (alebo od znaleckého posudku); (pozri aj , komentár doc. JUDr. Marek Števček, PhD., Nakladatelství CH Beck v Prahe v roku 2016, strana 926-927).

11. Nakoľko rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania bol vecne správny, odvolací súd ho v tejto časti potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa (ustanovenie o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie), v nadväznosti na (súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci), pričom žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli.

13. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).