Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-128-2019.pdf
PDF · 85.62 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/128/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., v právnej veci žalobcu (navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia): C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. F. XXX, zastúpený R.. H. V., advokátkou so sídlom T. F., A. XX/XX, proti žalovanému: Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. C., Y. XXX/ XX, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10. 06. 2019 č. k. 13C/17/2019-15, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaný m á proti žalobcovi (navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia) nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým (I.) zriadil k stavbe súpisné číslo XXX, druh stavby rodinný dom, postavenej na parcele č. V. XXX/X a na V. XXX/ X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 126 m2, KNC XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 56 m2 a V. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 518m2, zapísané na LV č. XXX, vedenom pre katastrálne územie N. C., ktorá je vo vlastníctve žalovaného, záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vyplývajúcej z uznania dlhu zo dňa XX.XX.XXXX vo výške XXX.XXX eur s príslušenstvom a (II.) uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 1.2 Rozhodnutie zdôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca uviedol, že má voči žalovanému pohľadávku vo výške 121.000 eur titulom zmluvy o pôžičke. Podľa uznania dlhu, ktoré žalovaný podpísal, sa zaviazal dlh vyrovnať na účet veriteľa do 01.05.2018. Ďalej žalobca uviedol, že má vedomosť, že žalovaný má takýchto dlhov viac. Podal na žalovaného trestné oznámenie pre podvodné konanie a zároveň sa domáha zaplatenia uvedenej sumy aj v súdnom konaní. Žalovaný je v reštrukturalizácii, mimo rodinného domu nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty a žalobca má obavu, že i tejto prevedie na iné osoby, ako previedol pracovné stroje, nákladné autá a podobne. Ohrozenie exekúcie vidí žalobca v tom, že sa žalovaný v ostatnom čase zbavuje svojho hnuteľného majetku, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalovaného. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zabezpečovacie opatrenie je potrebné nariadiť, keďže žalobca osvedčil existenciu obavy z možného budúceho zmarenia exekúcie na vymoženie jeho peňažnej pohľadávky. Z návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj z listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že titulom splatenia pôžičky bol žalovaný zaviazaný vyplatiť žalobcovi sumu 121.000 eur. Žalovaný túto čiastku do podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia podľa žalobcu nezaplatil. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaný je jediným vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu špecifikovaného v návrhu a na tomto dome je už zriadených niekoľko záložných práv. Žalovaný je momentálne trestne stíhaný za podvod, pohľadávku žalobcu do podania návrhu nezaplatil a naviac je jediným vlastníkom
rodinného domu, t. j. existuje reálna obava, že by túto nehnuteľnosť mohol previesť na tretiu osobu a teda exekúcia by bola v budúcnosti ohrozená. Právne súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie ustanoveniami § 324 ods. 1, § 326 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, § 336 ods. 1, § 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 344 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne, prípadne že napadnuté uznesenie v celom rozsahu zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný predovšetkým namietal, že mu nebol s napadnutým uznesením doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a jeho prílohy. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil. V odvolaní poprel existenciu pohľadávky voči žalobcovi a tvrdil, že nemá so žalobcom žiadny právny vzťah, z ktorého by pochádzala akákoľvek pohľadávka žalobcu. Uznanie dlhu, ktoré má preukazovať pohľadávku žalobcu, žalovaný nepodpísal, resp. aj pokiaľ niečo žalobcovi podpísal, s určitosťou nebolo v jeho úmysle uznať akúkoľvek pohľadávku, keďže žiadna neexistuje. Žalovaný taktiež poprel, že by sa zbavoval akýchkoľvek hnuteľných vecí. Žalobca nekonkretizoval, o aké stroje a automobily má ísť. Žalovaný poukázal na to, že dňa 25.06.2015 bola povolená reštrukturalizácia žalovaného ako dlžníka, kde návrh na povolenie obsahuje aj zoznam majetku dlžníka. V tomto majetku figurujú len hnuteľné veci nepatrnej hodnoty a nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Súd prvej inštancie si podľa žalovaného osvojil tvrdenia žalobcu, avšak tieto nie sú pravdivé a nie sú ničím podložené. Súd prvej inštancie sám konštatoval, že na hnuteľnostiach sú ďalšie záložné práva. Teda v prípade, že by aj došlo k predaju nehnuteľností, v prvom rade musí byť uspokojená banka ako záložný veriteľ, ktorá má voči žalovanému pohľadávky značnej hodnoty. Žalobca však neoznačil žiadne konkrétne úkony či konanie žalovaného, ktoré by malo viesť k predaju či inému scudzeniu nehnuteľností. Ako zavádzajúce označil žalovaný aj predloženie upovedomenia o začatí trestného stíhania. Zdôraznil, že voči nemu nebolo vznesené žiadne obvinenie, takže nie je osobou stíhanou za podvod, ako to mylne konštatuje súd prvej inštancie. Napokon žalovaný zdôraznil, že iba samotné tvrdenie o existencii dlhu a o možnom konaní dlžníka, ktoré by mohlo ohroziť výkon konečného rozhodnutia, nemožno považovať za osvedčenie dôvodnej obavy zo zmarenia exekúcie. Žalobca ničím neosvedčil vykonávanie takých úkonov zo strany dlžníka, ktorými by dochádzalo k zbavovaniu sa majetku a ktoré by vzbudzovali dôvodnú obavu zo zmarenia budúcej exekúcie.
3. Po doručení odvolania žalovaného súd prvej inštancie doručil žalovanému prostredníctvom jeho zástupcu návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s prílohami, žalovaný sa už k návrhu, resp. k napadnutému uzneseniu nevyjadril.
4. Žalobca (navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Žalovaný sám tvrdí, že nemá na seba už žiaden majetok, hoci pracuje na rôznych pracovných mechanizmoch a pracovných strojoch, všetky tieto si zapožičiava. Tie, ktoré mal, predal a skutočne mu ostal už len rodinný dom s pozemkom, ktorý jej zaťažený v prospech VÚB a mimo tejto ťarchy sa tu už žiadne iné nenachádzajú. Vo vzťahu k žalovanému sú vedené i ďalšie konania pre rôzne zapožičané sumy, ktoré žalovaný uznal, a teda ani hodnota rodinného domu nepokryje dlhy žalovaného voči ostatným veriteľom. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že všetko toto je vykonštruované, pokiaľ by tomu tak bolo, neprebiehalo by dnes už na KR PZ stíhanie vo veci zločinu podvodu a len grafologické dokazovanie jednoznačne preukáže, či podpis na uznaní dlh patrí žalovanému. Dlh vo výške 121.000,- eur žalovaný uznal, no odmieta ho uhradiť, uznanie dlhu nerešpektuje, preto sa žalobca domáha náhrady škody nie len v trestnom konaní, ale aj v civilnom konaní pod sp. zn. 6C/20/2019. Tvrdenie, že ničím nie je preukázané ohrozenie exekučného konania, podľa žalobcu nie je pravdou, nakoľko prebiehajú i iné exekučné konania voči žalovanému. Ak žalovaný poukazuje na prebiehajúcu reštrukturalizáciu jeho osoby, toto je len dôkazom, že aj reštrukturalizáciu zahájil nekalým spôsobom, keď k zapožičaniu finančných prostriedkov potreboval súhlas dozorového správcu, nakoľko z trestných konaní je zrejmé, že si finančné prostriedky požičiaval aj po roku 2015. A teda jednoznačne možno konštatovať, že sa dopúšťa marenia reštrukturalizačného konania a ozdravný plán neplní. Tak ako žalovaný sám uvádza, nemá žiadne majetok a jediným jeho majetkom je rodinný dom s pozemkami, z ktorého majetku sa zrejme neuspokojí ani celá pohľadávka žalobcu a ani ďalšie dlhy žalovaného, ktoré sú v štádiu vyšetrovania KR PZ Trenčín. Teda je obava, že exekúcia bude zmarená, a preto súd podľa žalobcu správne rozhodol, keď poskytol žalobcovi ochranu.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379, § 380 a § 329 ods. 2 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
6. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (rovnako ako neodkladného opatrenia) nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená.
10. Na druhej strane je potrebné poznamenať, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie spravidla (z dôvodu krátkosti lehoty na rozhodnutie a tiež z dôvodu, aby nebol ohrozený budúci výkon neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia) bez pojednávania a bez možnosti druhej strany vyjadriť sa k návrhu. Ide teda o rozhodovanie len na základe vyjadrení a listín predložených navrhovateľom. V takom prípade dostáva druhá strana (žalovaný) možnosť vyjadriť sa až po nariadení a doručení neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia, a to formou odvolania. Z tohto dôvodu môže nastať situácia, že to, čo sa súdu prvej inštancie javilo (na základe tvrdení navrhovateľa a ním predložených listín) ako dostatočne osvedčené, sa po vyjadrení druhej strany (a prípadne predložení iných listín touto stranou) môže javiť ako neosvedčené. Je preto povinnosťou navrhovateľa (pokiaľ chce, aby odvolací súd neodkladné/ zabezpečovacie opatrenie potvrdil), vo vyjadrení k odvolaniu vyvrátiť argumenty druhej strany.
11. Pokiaľ ide o trestné stíhanie, z listiny pripojenej k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (upovedomenie o začatí trestného stíhania zo 14.05.2019) vyplýva len to, že na OR PZ T. F. sa vedie trestné stíhanie vo veci, pre ktorú podal poškodený C. V. (tu navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia) trestné oznámenie (pre zločin podvodu), táto listina však nepreukazuje, že bolo konkrétnej osobe vznesené obvinenie.
12. Za podstatné však odvolací súd považuje otázku, či bola dostatočne osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd prvej inštancie zdôvodnil nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tým, že žalovaný je titulom splatenia pôžičky zaviazaný vyplatiť žalobcovi sumu 121.000 eur, túto čiastku do podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia nezaplatil, pričom žalovaný je jediným vlastníkom rodinného domu špecifikovaného v návrhu a na tomto dome je už zriadených niekoľko záložných práv. Reálnu obavu, že by exekúcia bola v budúcnosti ohrozená, videl súd prvej inštancie v tom, že žalovaný by svoju nehnuteľnosť mohol previesť na tretiu osobu.
13. To, či žalovaný skutočne podpísal so žalobcom zmluvu o pôžičke spojenú s uznaním dlhu a či prevzal od žalobcu sumu 121.000 eur v hotovosti, ako to vyplýva z uznania dlhu (ktorého podpísanie žalovaný v odvolaní poprel), bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Tieto skutočnosti nie je možné skúmať v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže by sa konanie neúmerne predĺžilo a zabezpečovacie opatrenie by tak stratilo zmysel. Aj keby však v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd vychádzal z toho, že podpis uznania dlhu a prevzatie pôžičky žalovaným boli osvedčené, je potrebné opätovne zdôrazniť, že existencia peňažnej pohľadávky je len jedným, nie však postačujúcim predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ďalším predpokladom je osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená.
14. Obavu, že exekúcia bude ohrozená, osvedčuje predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/144/1997 zo dňa 22.07.1997). Takéto konanie žalovaného však nebolo v predmetnej veci osvedčené. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný sa zbavoval strojov, áut a ďalšieho hnuteľného majetku, je potrebné dať za pravdu žalovanému, že žalobca neuviedol, akého konkrétneho majetku a akým spôsobom sa mal žalovaný zbaviť. Pokiaľ však malo k zbavovaniu sa majetku dôjsť ešte pred povolením reštrukturalizácie, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na veľký časový odstup a na to, že majetok žalovaného bol v reštrukturalizácii spísaný a zahrnutý do reštrukturalizačného plánu, neexistuje potreba bezodkladného zásahu súdnym rozhodnutím.
15. K obave žalobcu, že exekúcia bude ohrozená tým, že z majetku žalovaného sa zrejme neuspokoja všetky dlhy žalovaného, odvolací súd uvádza, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká sudcovské záložné právo, ktoré má povahu záložného práva podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka a v prípade plurality záložných veriteľov garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia však nie je získanie lepšieho poradia vo vzťahu k pohľadávkam iných (aj skorších) veriteľov. Obava z ohrozenia exekúcie, ktorá má byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto musí spočívať v konaní žalovaného (dlžníka) po vzniku jeho dlhu voči žalobcovi (navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia), nie v pluralite jeho dlhov vzniknutých pred dlhom voči navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia svoje tvrdenia, že žalovaný znižuje hodnotu svojho majetku a že exekúcia bude ohrozená, neosvedčil. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol.
17. Aj keď súčasne prebieha konanie vo veci samej (o zaplatenie sumy 121 000 eur), konanie o nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia je samostatným konaním, preto v prípade zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia je potrebné súčasne rozhodnúť o trovách tohto konania. Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1, ods. 2 CSP. Keďže žalovaný bol v konečnom dôsledku v celom rozsahu úspešný, odvolací súd zmenil celé rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane súvisiaceho výroku o trovách (§ 379 písm. a/ CSP) a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).